Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TO-4Cb-15-2022.pdf
PDF · 469.45 KB
Case nature
Area
Subarea
TO-4Cb/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená: Advokátska kancelária ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovaným: v 1/ rade G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XXX, XXX XX J. K., v 2/ rade G. J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. F. XXXX/XX, XXX XX A., v 3/ rade K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX F., v 4/ rade G. O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX P., Q. H., všetci zastúpení: AG LEGAL s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, o náhradu škody a určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne zamieta.
II. Súd priznáva žalovaným v 1/ až v 4/rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou pôvodne proti žalovaným v 1/ až v 5/rade, keď ako žalovaný v 5/rade bola označená spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856, so sídlom Plynárenská 7A, 821 09 Bratislava, domáhala, aby súd vydal rozsudok v znení, že žalovaný 1), žalovaný 2) a žalovaný 5) sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne:
- sumu 30.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 30.000,- EUR od 13.08.2020 do zaplatenia
- sumu 2.100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.100,- EUR od 13.08.2020 do zaplatenia, ako aj 7% p.a. zo sumy 30.000,- EUR za obdobie od 13.08.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
1.1. Ďalej sa domáhala, aby tunajší súd vydal rozsudok:
Súd určuje, že Kúpna zmluva pod V-23171/2020 zo dňa 21.08.2020, uzavretá medzi žalovaným 1) a žalovanou 3), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to: • pozemku registra „C“ s parc. č.XXXX/X, druh pozemku záhrada, o výmere 94 m2. • pozemku registra „C“ s parc. č.XXXX/X, druh pozemku záhrada, o výmere 37 m2. • pozemku registra „C“ s parc. č.XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 138 m2, • Stavby, druh stavby - Rodinný dom, popis stavby Rodinný dvojdom XX so súpisným číslom XXXXXXXXXXXXXXXX na pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/X, o výmere 138 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom pre okres: Bratislava III, obec: BA-m.č. NOVÉ MESTO, katastrálne územie: I., je voči žalobkyni právne neúčinná. Súd určuje, že Záložná zmluva pod V – 24923/2020 zo dňa 08.10.2020, uzatvorená medzi žalovanou 3) a žalovaným 4), na základe ktorej zriadila žalovaná 3) záložné právo v prospech žalovaného 4) k nehnuteľnostiam, a to: • pozemku registra „C“ s parc. č.XXXX/X, druh pozemku záhrada, o výmere 94 m2. • pozemku registra „C“ s parc. č.XXXX/X, druh pozemku záhrada, o výmere 37 m2. • pozemku registra „C“ s parc. č.XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 138 m2, • Stavby, druh stavby - Rodinný dom, popis stavby Rodinný dvojdom XX so súpisným číslom XXXXXXXXXXXXXXXX na pozemku registra „C“ s parc. č. 6984/1, o výmere 138 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava III, obec: BA-m.č. NOVÉ MESTO, katastrálne územie: I., je voči žalobkyni právne neúčinná.
1.2. Žalobu podala z dôvodu, že pokiaľ ide o strany sporu žalobkyňa je fyzická osoba, ktorá investovala finančné prostriedky do cenných papierov (dlhopisov) spoločnosti žalovaného 5), čiže Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856 (ďalej aj ako „Arca Capital Slovakia“). Arca Capital Slovakia je právnická osoba, obchodná spoločnosť, založená a existujúca podľa práva Slovenskej republiky, so sídlom v Slovenskej republike. Podľa účtovnej závierky žalovaného za rok 2019 sú hlavným predmetom činnosti žalovaného poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia (SK NACE 70.22.0). Arca Capital Slovakia patrí do finančnej skupiny Arca Capital a je zahrnutá do konsolidovanej účtovnej závierky spoločnosti Arca Investments, a.s., IČO: 35 975 041, so sídlom: Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 3788/ B (ďalej aj ako „Arca Investments“). Žalovaný 1) je predseda predstavenstva Arca Capital Slovakia a Arca Investments. Žalovaný 2) je člen predstavenstva Arca Capital Slovakia. Žalovaná 3) je blízka osoba žalovaného 1), na ktorú bol prevedený nehnuteľný majetok - rodinný dom a pozemky v Bratislave v k.ú. I. (list vlastníctva č. XXXX, k.ú. I.), ktorý bol vo vlastníctve žalovaného 1). Žalovaný 4) je záložným veriteľom vo vzťahu k nehnuteľnému majetku evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. I., pričom žalovaný 4) bol členom predstavenstva spoločnosti Arca Aviation a.s., IČO: 28504861.
1.3. K právnemu vzťahu žalobkyne a pôvodne žalovaného v 5/rade Arca Capital Slovakia, s.r.o. uviedla, že žalovaný 5), Arca Capital Slovakia ako emitent vydal dňa 12. augusta 2015 emisiu dlhopisov v celkovom objeme emisie 25 500 000,- EUR, s názvom: Dlhopisy ARCA CAPITAL SLOVAKIA 2020, ISIN: R. XXX XXX XXXX, séria 01, emisný kurz: 100%, menovitá hodnota jedného dlhopisu: 3.000,- Eur, forma cenného papiera: dlhopis na doručiteľa, podoba cenného papiera: zaknihovaný cenný papier v CDCP, emisný kurz: pevná úroková sadzba vo výške 7% p.a. - vyplácaný ročne k 12. augustu príslušného roka (ďalej aj ako „Dlhopisy ARCA 2020“), čo vyplýva zo sumáru emisných podmienok Dlhopisov ARCA 2020 a Prospektu Dlhopisov ARCA 2020. Dlhopisy ARCA 2020 mali podľa sumáru emisných podmienok Dlhopisov ARCA 2020 splatnosť 12. augusta 2020. Dlhopisy boli ponúkané a umiestňované aj prostredníctvom SALVE INVESTMENTS, o.c.p., a.s., IČO: 35 871 211, toho času s obchodným menom: Arca Brokerage House o.c.p. a.s. Dňa 05.02.2016 žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou SALVE INVESTMENTS, o.c.p., a.s., IČO: 35 871 211 Rámcovú komisionársku zmluvu o obstaraní kúpy alebo predaja finančných nástrojov č. XXXXXX-X (ďalej aj ako „Zmluva“). Žalobkyňa na základe Zmluvy dala dňa 08.02.2016 spoločnosti SALVE INVESTMENTS, o.c.p., a.s., IČO: 35 871 211 pokyn na obstaranie 10 ks Dlhopisov ARCA 2020. SALVE INVESTMENTS, o.c.p., a.s., IČO: 35 871 211 dňa 10.02.2016 oznámil žalobkyni, že dňa 10.02.2016 vykonal pokyn žalobkyne na základe Zmluvy a zrealizoval pre žalobkyňu kúpu 10 kusov Dlhopisov ARCA 2020 celkovo za sumu obchodu vo výške 31.348,68 Eur, pričom žalovaná dňa 09.02.2016 vložila na klientsky účet sumu celkovo vo výške 32.000,- Eur. Listom zo dňa 12.08.2020 Arca Brokerage House o.c.p. a.s. oznámila žalobkyni, ako držiteľke dlhopisov ARCA 2020, že Arca Capital Slovakia, ako emitent, bude meškať s výplatou výnosov z Dlhopisov 2020 a menovitej hodnoty Dlhopisov ARCA 2020 a uviedol, že takéto omeškanie aktuálne nepredstavuje tzv. prípad neplnenia záväzkov podľa prospektu dlhopisov ARCA 2020.
1.4. Pohľadávka žalobkyne voči Arca Capital Slovakia k dnešnému dňu predstavuje minimálne istinu vo výške 30.000,- Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej menovitej hodnoty 10 ks Dlhopisov ARCA 2020 v lehote splatnosti, t.j.12.08.2020. Ku dňu 10.01.2017 uhradil dňa Výnos z Dlhopisu ARCA 2020 vo výške 2.100,- Eur, pričom žalovaný 5) je toho času aj v omeškaní Výnosu z 10 ks Dlhopisov ARCA 2020 splatných v roku 2020.
1.5. Žalobkyňa ďalej uviedla, že Arca Capital Slovakia ako dlžník vykonáva úkony ukracujúce žalobkyňu ako veriteľa. V účtovnej závierke žalovaného za rok 2019 v časti. A. II.1 (aktíva) je uvedená hodnota pozemkov vo výške 65.000,- Eur. V účtovnej závierke Arca Capital Slovakia za rok 2019 v časti. A. II.1 (aktíva) je uvedená hodnota pozemkov žalovaného za predchádzajúce účtovné obdobie, čo je rok 2018, kde je uvedená hodnota pozemkov vo výške 2.446.802,- Eur. Z uvedenej skutočnosti je nepochybné, že sa žalovaný 5), Arca Capital Slovakia v roku 2019 zbavovala nehnuteľností obrovskej hodnoty cca. 2,4 milióna Eur. K finančnému stavu žalovaného v 5/rade uvádza, že podľa ročnej finančnej správy žalovaného 5), Arca Capital Slovakia za rok 2019, ako regulovanej informácie v zmysle § 34 zákona č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, bol celkový počet upísaných Dlhopisov ARCA 2020 vo výške 8.500 ks, čo pri menovitej hodnote jedného dlhopisu 3.000,- Eur, predstavuje hodnotu 25 miliónov Eur. Z uvedeného vyplýva, že Arca Capital Slovakia ako emitent Dlhopisov ARCA 2020 má v dôsledku emisie Dlhopisov ARCA 2020 záväzok voči majiteľom Dlhopisov ARCA 2020 celkovo vo výške 25.000.000,-Eur. V účtovnej závierke žalovaného 5), Arca Capital Slovakia za rok 2019 v časti Účty v bankách (221A, 22X +/- 261) je uvedený ich stav v roku 2019 vo výške 33.503,- Eur, pričom za predchádzajúce účtovné obdobie, čo je rok 2018, je uvedená výška 2.151.952,- Eur. Uvedené preukazuje, že žalovaný 5) Arca Capital Slovakia, napriek splatnosti Dlhopisov ARCA 2020, zrejme použil finančné prostriedky nie na uspokojenie veriteľov z dlhopisov, ale na iný účel. V účtovnej závierke žalovaného 5) Arca Capital Slovakia za rok 2019 boli pôžičky prepojeným účtovným jednotkám vo výške 48.566.946,- Eur a v roku 2018 vo výške 89.893.263,-Eur, čiže je dôvodné prijať záver, že žalovaný 5), Arca Capital Slovakia napriek tomu, že má veriteľov poskytuje pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca. Zároveň vyššie uvedené skutočnosti, najmä ohľadom nevyplatenia menovitej hodnoty Dlhopisov ARCA 2020 veriteľom a finančného stavu Arca Capital Slovakia, sú dôkazom, že žalovaný má finančné problémy.
2. K porušeniu povinností na strane štatutárneho orgánu žalovaného 5), Arca Capital Slovakia a vymáhania škody od štatutárov Arca Capital Slovakia, čiže žalovaných 1) a 2) poukazuje žalobkyňa na ustanovenie § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, poľa ktorého nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Zo skutočností uvádzaných v tomto návrhu je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným 5), Arca Capital Slovakia existuje právny vzťah, ako aj to, že Arca Capital Slovakia ako žalovaný 5) nespochybňoval pohľadávku žalobkyne minimálne vo výške 30.000,- Eur s prísl. titulom dosiaľ neuhradenej menovitej hodnoty dlhopisu žalovaného ARCA CAPITAL SLOVAKIA 2020, ISIN R., séria 01. V skutkovom stave je preukázané, že nielen Arca Capital Slovakia, ale aj celá finančná skupina Arca má finančné problémy. Samotný Arca Capital Slovakia v liste žalobkyni potvrdil, že na úhradu menovitej hodnoty Dlhopisov ARCA 2020, nemá finančné prostriedky a tieto zabezpečuje. Arca Capital Slovakia ako emitent Dlhopisov ARCA 2020 má v dôsledku emisie Dlhopisov ARCA 2020 pohľadávku voči majiteľom Dlhopisov ARCA 2020 celkovo vo výške 25.000.000,- Eur, čiže vymoženie pohľadávok veriteľov Arca Capital Slovakia z uvedených dlhopisov je ohrozené, ak nie zmarené, a to vzhľadom na uvedené skutočnosti a verejne dostupné informácie ohľadom skupiny Arca Capital. Zo skutkového stavu je nepochybné a nesporné, že sa žalovaný 5), Arca Capital Slovakia zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobkyne, dôkazom čoho je zníženie hodnoty nehnuteľností vo vlastníctva Arca Capital Slovakia o cca. 2,4 milióna Eur, ako aj skutočnosť, že Arca Capital Slovakia napriek tomu, že má veriteľov poskytuje pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca (za rok 2019 boli pôžičky prepojeným účtovným jednotkám vo výške 48.566.946,- Eur a v roku 2018 vo výške 89.893.263,-Eur). Samotné neuspokojenie pohľadávky žalobkyne riadne a včas z majetku žalovaného 5), ale sanovanie spriaznených a prepojených spoločností zo skupiny Arca (ktorej hrozí reorganizácia), nepochybne zakladá dôvodné podozrenie, že uspokojenie pohľadávky žalobkyne z majetku žalovaného 5) bude zmarené. Skutočnosť, že žalovaný 5) je pod dočasnou ochranou správe znamená, že je nesporne vo finančných ťažkostiach. Ak by reálne došlo k dohode o dlhodobom financovaní zo strany Blantyre Capital, pri ktorej nie je zrejmé, či ide o hodnoverný subjekt, ktorý je schopný sanovať všetky záväzky žalovaného 5) v obrovskej výške 178.816.394,- Eur, došlo by zjavne minimálne k čiastočnej úhrade nespornej pohľadávky žalobkyne, čo sa však nestalo. Žalovaný 5) aj v roku 2020 nakladal s majetkom a prevádzal prevodmi žalovaného 5) podiely v dcérskych spoločnostiach na spriaznenú spoločnosť a nie je zrejmé, či za primerané protiplnenie, alebo išlo len o prevod za nominál, resp. nižšiu sumu, resp. zápočet.
2.1. Z uvedených skutočností je nepochybné, že vzhľadom stav žalovaného 5) a celej skupiny Arca je nepochybné, že žalovaní 1) a 2) ako štatutári žalovaného 5) porušili § 194 ods. 5 Obch. zák., pričom toho času je nesporné, že porušili § 194 ods. 6, písm. f) Obch. zák. Je zrejmé, že vklady klientov žalovaného 5/ sú významným spôsobom ohrozené. V krátkosti by sa dalo bez prílišnej abstrakcie zhrnúť konanie predstavenstva žalovaného 1) ako riskantné premrhanie majetku jej investorov. Rovnako dodnes nie je známe, či členovia predstavenstva a to žalovaní 1) a 2) konali s odbornou starostlivosťou pri získavaní investícií od žalobkyne a ďalších osôb, ktoré investovali do spoločnosti Arca Capital Slovakia, pretože je zjavné, že aj prostriedky žalobkyne boli zrejme použité na pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca a teda neboli primárne použité v prospech spoločnosti Arca Capital Slovakia, ale zrejme na sanovanie zlej finančnej situácie spriaznených spoločností, v dôsledku čoho, členovia predstavenstva zjavne nevykonali zmierňujúce opatrenia, ale docieli stav, že spoločnosti Arca Capital Slovakia hrozí konkurz. Za konanie v rozpore so záujmami spoločnosti Arca Capital Slovakia je možné tiež považovať, že sa uvedená Arca Capital Slovakia zbavila rozsiahleho nehnuteľného majetku, Prevodmi žalovaného 5), ako aj finančných prostriedkov, pričom v uvedených prípadoch sa jedná zároveň o porušenie zásad odbornej starostlivosti členmi predstavenstva, v dôsledku ktorých spoločnosti Arca Capital Slovakia vznikla škoda a možno dôvodne predpokladať, že u spoločnosti Arca Capital Slovakia neboli chránené jej oprávnené záujmy, nebolo ochránené jej finančné zdravie a boli ohrozené jej vlastné zdroje. V článku zverejnenom na Denníku N dňa 13.11.2020, vyplývajú závažné skutočnosti ohľadom skupiny Arca, a to najmä, že: „Arca posielala milióny eur za poradenstvo vlastnému manažérovi a firme, čo narýchlo prešla na bieleho koňa.“ „Zadlžená Arca vlani zaplatila za poradenské služby až 21,7 milióna eur.“ Žalobkyňa má za to, že aj uvedený dôkaz preukazuje, že skupina Arca pokračuje v zavádzaní svojich veriteľov, neuspokojuje ich, ale uspokojuje spriaznené spoločnosti na úkor svojich veriteľov, resp. uspokojuje/ sanuje prepojené spoločnosti zo skupiny Arca, ktorej finančný stav, ako už bolo uvedené, nie je možné toho času verifikovať. Uvádzané dôvody preukazujú, že je vysoko pravdepodobné, že si žalobkyňa nebude môcť uspokojiť svoju pohľadávku z majetku Arca Capital Slovakia ani v budúcnosti, nakoľko v dôsledku konania členov predstavenstva je Arca Capital Slovakia v situácii, v ktorej jej hrozí konkurz, čo je následkom skutočnosti, že členovia predstavenstva nekonali z odbornou starostlivosťou.
2.2. Pohľadávka žalobkyne voči žalovanému 5) z titulom 10 ks Dlhopisov ARCA 2020, ktorých je majiteľom, toho času predstavuje: (i) Istinu vo výške 30.000,- Eur titulom neuhradenej menovitej hodnoty 10 ks Dlhopisov ARCA 2020 v lehote splatnosti a jej príslušenstvo, a to úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 30.000,- EUR od 13.08.2020 do zaplatenia, (ii) Titulom neuhradeného výnosu 10 ks Dlhopisov ARCA 2020 v roku 2020 istinu predstavujúcu 2.100,- Eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.100,- EUR od 13.08.2020 do zaplatenia, ako aj 7% p.a. zo sumy 30.000,- EUR za obdobie od 13.08.2020 do zaplatenia, preto si uvedenú pohľadávku v tomto konaní žalobkyňa uplatňuje ako nárok na náhradu škody proti členom predstavenstva žalovaného 5) Arca Capital Slovakia a to žalovanému 1) a žalovanému 2) v dôsledku porušenia ich zákonných povinností vyplývajúcich najmä z § 194 ods. 5 Obch. zák. a ďalších. Porušovaniu povinností žalovaného 1) nepriamo nasvedčujú aj jeho ukracujúce úkony.
3. Žalobkyňa poukázala ďalej v odôvodnení na ukracujúce úkony žalovaného 1), keď vo veci je preukázané, že žalovaný 1) je toho času v Slovenskej republike iba podielovým spoluvlastníkov ornej pôdy v okrese Topoľčany, ktorej hodnota zjavne nepostačuje na uspokojenie nároku žalobkyne, preto je potrebné pre účely zabezpečenia nároku žalobkyne skúmať úkony žalovaného 1), ktorými nakladal s jeho majetkom v čase, keď už bolo zrejmé, že Arca Capital Slovakia a celá skupina Arca má značné finančné problémy. Z vyššie uvedeného je preukázané, že žalovaný 1) v čase verejne známych informácií o problémoch skupiny Arca a teda aj žalovaného 5), previedol nehnuteľnosti (rodinný dom a pozemky v Bratislave) evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava III, obec: BA – m.č. NOVÉ MESTO, katastrálne územie: I.. Predmetné nehnuteľnosti mali byť podľa listu vlastníctva prevedené na základe kúpnej zmluvy pod V-23171/2020 zo dňa 21.08.2020 žalovanej 3) ako blízkej osoby žalovaného 1), pričom v rovnakom čase bolo k predmetným nehnuteľnostiam podľa V – 24923/2020 zo dňa 08.10.2020 zriadené záložné právo v prospech žalovaného 4), ktorý pôsobil v spoločnosti zo skupiny Arca, čiže ide o úkony vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa môže domáhať odporovateľnosti.
3.1. Žalobkyňa má za to, že kúpnou zmluvou pod V-23171/2020 zo dňa 21.08.2020, na základe ktorej zjavne žalovaný 1) previedol vlastnícke právo na žalovanú 3), došlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky, ktorú si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému 1) a jej ukráteniu ako veriteľa, tým, že žalovaný 1) previedol
svoj jediný hodnotný majetok (rodinný dom a pozemky v Bratislave v k.ú. I. evidované na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. I.) na žalovanú 3), čím sa stal de facto nemajetným a teda neschopným plniť svoje záväzky. Žalobkyňa má zároveň dôvodné podozrenie, že úmysel žalovaného 1) ukrátiť uspokojenie veriteľov musel byť žalovanému 1) známy, nakoľko žalovaný 1) naďalej zastáva funkciu štatutára žalovaného 5), s ktorou má byť zaviazaný spoločne a nerozdielne na zaplatenie pohľadávky žalobkyne. Napriek nespornosti nárokov žalobkyne voči žalovanému 5), si žalovaný 5) svoje peňažné záväzky voči žalobkyni nesplnil. Zo skutkového stavu ako aj z predložených a navrhnutých dôkazov je zrejmé, že Kúpnu zmluva pod V-23171/2020 zo dňa 21.08.2020 podstatným spôsobom zmenšila majetok žalovaného 1) a tým aj ukrátila žalobkyňu. Uvedené možno aplikovať aj na záložnú zmluvu pod V – 24923/2020 zo dňa 08.10.2020, na základe ktorej zjavne žalovaná 3) zriadila záložné právo v prospech žalovaného 4), ktorý pôsobil v spoločnosti zo skupiny Arca a teda zjavne mal vedomosť o verejne dostupných informáciách o žalovanom 1) a skupine Arca. Problémy skupiny Arca boli verejne známe a je nesporné, že o nich vedela aj žalovaná 3) ako blízka osoba žalovaného 1) a zjavne aj zriadenie záložného práva malo slúžiť na zabránenie a ochranu majetku - rodinný dom a pozemky v Bratislave v k.ú. I. evidované na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. I. , ktorého sa žalovaný 1) zbavil.
3.2. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav sa žalobkyňa na základe § 42a OZ ako osoba, ktorá má ako veriteľ pohľadávku titulom náhrady škody podľa § 194 ods. 9 Obch. zák. voči žalovanému 1), ktorý urobil odporovateľný právny úkon, domáha odporovateľnosti právnych úkonov realizovaných vo vzťahu k nehnuteľnému majetku - rodinnému domu a pozemkov v Bratislave v k.ú. I. evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. I., ktorý bol vo vlastníctve žalovaného 1), a to:
- kúpnej zmluvy pod V-23171/2020 zo dňa 21.08.2020, na základe ktorej zjavne žalovaný 1) previedol vlastnícke právo na žalovanú 3) ako blízku osobu žalovaného 1), pretože žalobkyňa ako veriteľ má základe § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech,
- záložnej zmluvy pod V – 24923/2020 zo dňa 08.10.2020, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného 4), ktorý pôsobil v spoločnosti zo skupiny Arca a teda zjavne mal vedomosť o verejne dostupných informáciách o žalovanom 1) a skupine Arca, pretože žalobkyňa má ako veriteľ na základe § 42b ods. 3, veta za bodkočiarkou OZ, právo odporovať právnemu úkonu aj proti tretím osobám, ktoré uzatvorili záložnú zmluvu k majetku prevedenému odporovateľným právnym úkonom, pretože takýmto postupom a teda samotným zriadením záložného práva, sa žalobkyni ako veriteľovi sťažuje možnosť uspokojenia sa z predmetného majetku. Je preukázané, že žalovaný 1) v čase verejne známych informácií o problémoch skupiny Arca, previedol nehnuteľnosti (rodinný dom a pozemky v Bratislave) evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava III, obec: BA – m.č. NOVÉ MESTO, katastrálne územie: I..
4. Žalovaní v 1/ až v 5/rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, listom právneho zástupcu zo dňa 19.03.2021 uviedli, že žalobu považujú za nedôvodnú v celom rozsahu. Poukazujú na skutočnosť že voči žalovanému v 1/rade je na Mestskom súde v Prahe vedené insolvenčné konanie pod sp. zn.: MSPH 98 INS 22345/2020 (ďalej len insolvenčné konanie) a žalovanému v 1/rade bol ustanovený insolvenčný správca. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v žalobe uvádza údaje z insolvenčného konania, žalovaní majú za to, že je preukázaná vedomosť žalobcu o prebiehajúcom insolvenčom konaní. Keďže voči žalovanému v 1/rade je na Mestskom súde v Prahe vedené insolvenčné konanie, nie je daná právomoc súdu na vedenie súdneho konania voči žalovanému v 1/rade.
4.1. Podľa žalovaných na strane žalovaného v 5/rade je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalobkyňa si v súdnom konaní uplatňuje nárok na náhradu škody vo vlastnom mene na vlastný účet voči žalovanému v 1/rade a žalovanému v 2/rade, ktorý zároveň zdôvodňuje ust. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uplatnenia nároku veriteľa na náhradu škody voči členom predstavenstva spoločnosti je existencia nároku spoločnosti na náhradu škody. V prípade, ak sa žalobkyňa v súdnom konaní domáha náhrady škody voči žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/rade ako členom predstavenstva žalovaného v 5/rade, musí svoj tvrdený nárok odvodzovať od nároku žalovaného v 5/rade na náhradu škody voči žalovanému v 1/rade a žalovanému v 2/rade. V prípade, ak žalobkyňa tvrdí, že žalovaný v 5/rade má nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1/rade a žalovanému v 2/rade ako členom predstavenstva žalovaného v 5/rade, nie je daný logický dôvod, aby žalobkyňa požadovala uspokojenie pohľadávky – náhrada škody od žalovaného v 5/rade. Vzhľadom na to, že predmetom súdneho konania je nárok na náhradu škody, ktorá mala údajne vzniknúť žalovanému v 5/rade a ktorú vo svojom mene a na vlastný účet v súdnom konaní uplatňuje
žalobkyňa voči žalovanému v 1/rade a žalovanému v 2/rade ako členom predstavenstva žalovaného v 5/rade, ktorí (podľa tvrdení žalobcu) mali údajne vznik škody spôsobiť, je zrejmé, že žalovaný v 5/rade nemôže byť pasívne vecne legitimovaným subjektom v súdnom konaní.
4.2. K zákonným predpokladom pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/rade, žalovaní poukazujú na skutočnosť, že predpokladom vzniku pohľadávky – náhrada škody je splnenie nasledovných podmienok (k splneniu ktorých podľa názoru žalovaných nedošlo): a) existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 5/rade; b) porušenie zákonných povinností žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade ako členov predstavenstva žalovaného v 5/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade; c) vznik škody žalovaného v 5/rade; d) príčinná súvislosť medzi vznikom škody žalovaného v 5/rade a porušením zákonných povinností žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade ako členov predstavenstva žalovaného v 5/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade; e) nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 5/rade z majetku žalovaného v 5/rade.
4.2.1. Žalovaní majú za to, že pohľadávka – náhrada škody neexistuje, keďže na jej vznik neboli splnené zákonné predpoklady. Žalovaní poukazujú na skutočnosť, že existenciu pohľadávky – náhrada škody žalobkyňa vôbec nepreukázala.
4.2.2. Vzhľadom na neexistenciu pohľadávky – náhrada škody, nie je daná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade na vymáhanie pohľadávky – náhrada škody žalobcom voči žalovanému v 1/rade a žalovanému v 2/rade v súdnom konaní.
4.3. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že má voči žalovanému v 5/rade pohľadávku – dlhopisy, t.j. pohľadávku na vyplatenie menovitej hodnoty a výnosov z relevantných dlhopisov. Žalovaní poukazujú na skutočnosť, že žalobkyňa v súdnom konaní nepredložila aktuálny výpis z účtu držiteľskej správy, ktorý by preukazoval, že žalobkyňa je majiteľom relevantných dlhopisov ku dňu podania žaloby. Žalobkyňa predložila len výpis z účtu klienta vystavený spoločnosťou ABH, ako obchodníkom s cennými papiermi, ku dňu 30.09.2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v súdnom konaní nepreukázala, že by žalobkyňa ku dňu podania žaloby bola majiteľom relevantných dlhopisov. Žalovaní v tejto súvislosti poukazujú na skutočnosť, že relevantné dlhopisy sú voľne prevoditeľné, a preto nie je možné s určitosťou vyvodiť záver, že žalobkyňa je skutočne majiteľom relevantných dlhopisov v čase podania žaloby. Žalobkyňa relevantne nepreukázala, že bol ku dňu podania žaloby majiteľom relevantných dlhopisov, pričom je potrebné prihliadať na skutočnosť, že dlhopisy sú voľne prevoditeľnými cennými papiermi. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala svoje vlastnícke právo k relevantným dlhopisom ku dňu podania žaloby, nie je ani preukázané, že by ku dňu podania žaloby žalobkyňa mala voči žalovanému v 5/rade pohľadávku – dlhopisy. Na základe skutočností uvedených v tomto vyjadrení žalovaní konštatujú, že žalobkyňa nepreukázala existenciu pohľadávky – dlhopisy, t.j. pohľadávky žalobkyne voči žalovanému v 5/rade na vyplatenie menovitej hodnoty a výnosov z relevantných dlhopisov, ku dňu podania žaloby.
4.4. Ďalej sa žalovaní vyjadrili k nesplneniu podmienky - porušenie zákonných povinností žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade ako členov predstavenstva žalovaného v 5/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade. Žalovaní poukazujú na skutočnosť, že argumentácia žalobcu uvedená v žalobe ohľadom údajného porušenia zákonných povinností žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade sa obmedzuje len na všeobecné tvrdenia o porušení povinnosti konania s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami akcionárov žalovaného v 5/rade. Žalobkyňa svoju argumentáciu zameriava najmä na údajne hroziaci konkurz a nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného v 5/rade, ktorú (podľa názoru žalobcu) spôsobili žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/rade ako členovia predstavenstva žalovaného v 5/rade. Uvedenú fabuláciu sa žalobkyňa snaží preukázať nepravdivými tvrdeniami o zbavovaní sa majetku žalovaného v 5/rade a znižovaní jeho hodnoty. Na podporu uvedeného tvrdenia žalobkyne v žalobe účelovo a selektívne porovnáva niektoré účtovné hodnoty uvedené v riadnej individuálnej účtovnej závierke žalovaného v 5/rade za rok 2018 („ďalej len „RIÚZ 2018“) a v riadnej individuálnej účtovnej závierke žalovaného v 5/rade za rok 2019 („ďalej len „RIÚZ 2019“), a to: a) časť AII 1 (aktíva) RIÚZ 2018, kde je uvedená hodnota pozemkov žalovaného v 5/rade vo výške 2.446.802,- eur a časť A II 1 (aktíva) RIÚZ 2019, kde je uvedená hodnota pozemkov žalovaného v 5/rade vo výške 65.000,- eur, a b) položku „Účty v bankách (221A, 22X +/- 261)“ v RIÚZ 2019, v ktorej je uvedená hodnota vo výške 33.503,- eur.
4.4.1. Z uvedených účtovných hodnôt žalobkyňa tendenčne vyvodzuje záver o znížení hodnoty majetku žalovaného v 5/rade, o údajnom zbavovaní sa majetku žalovaného v 5/rade a použití peňažných prostriedkov žalovaného v 5/rade na poskytovanie pôžičiek prepojeným účtovným jednotkám, avšak žalobkyňa účelovo opomína porovnanie ostatných účtovných hodnôt RIÚZ 2018 a RIÚZ 2019, napr.: a) markantné zvýšenie hodnoty položky „Podielové cenné papiere a podiely v prepojených účtovných jednotkách“ z 16.871.807,- eur (za rok 2018) na 42.933.929,- eur (za rok 2019); markantné zvýšenie hodnoty položky „Výnosy z hospodárskej činnosti spolu súčet“ z 28.783.052,- eur (za rok 2018) na 46.003.694,- eur (za rok 2019); c) markantné zvýšenie hodnoty položky „Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení“ z (mínus) -462.822,- eur (za rok 2018) na 2.076.368,- eur (za rok 2019).
4.4.2. Žalobkyňa v žalobe ďalej poukazuje na údajné poskytovanie pôžičiek zo strany žalovaného v 5/ rade pre jeho spriaznené osoby. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že žalovaný v 5/rade napriek tomu, že má veriteľov, poskytuje pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca Capital, čo má vyplývať z toho, že hodnota pôžičiek voči prepojeným účtovným jednotkám bola v roku 2018 vo výške 89.893.263,- eur a hodnota pôžičiek voči prepojeným účtovným jednotkám bola v roku 2019 vo výške 48.566.946,- eur.
4.4.3.Žalovaní k vyššie uvedenému tvrdeniu žalobkyne uvádzajú, že žalobkyňa zjavne nevie s porozumením veci interpretovať jednotlivé účtovné položky v RIÚZ 2019. žalovaní nerozumejú skutočnosti, ako z účtovných hodnôt podľa RIÚZ 2019, z ktorých jednoznačne vyplýva, že došlo k poklesu výšky pôžičiek poskytnutých účtovným jednotkám prepojeným so žalovaným v 5/rade o takmer polovicu v porovnaní s rokom 2018, mohla žalobkyňa prijať pochybný záver, že žalovaný v 5/ rade poskytuje prepojeným účtovným jednotkám (nové) pôžičky. Z RIÚZ 2019 vyplýva presný opak, a to že výška už poskytnutých pôžičiek pre spriaznené osoby sa rapídne znižuje.
4.4.4. Žalovaní tvrdenia žalobcu odmietajú ako nepravdivé a zavádzajúce, keďže žalobcom uvedené porovnanie selektívne vybraných účtovných hodnôt v RIÚZ 2018 a RIÚZ 2019 nepreukazuje zníženie hodnoty celého majetku žalovaného v 5/rade, ani zbavovanie sa majetku žalovaného v 5/rade, a už vôbec nepreukazuje porušenie povinností žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade.
4.4.5. Žalobkyňa ďalej v žalobe poukazuje na prevody obchodných podielov žalovaného v 5/rade v jeho bývalých dcérskych spoločnostiach na spoločnosť ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843, registrovanú v registri Ministerstva obchodu, priemyslu a turistického ruchu Cyperskej republiky (ďalej len „ACCL), a to: a) spoločnosti ACS 2, s.r.o. so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, Slovenská republika, identifikačné číslo: 50 058 924, registrovanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. v oddiele: Sro, vo vložke číslo 107381/B (ďalej len „ACS 2“), b) spoločnosti ACS 3, s.r.o. so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, Slovenská republika, identifikačné číslo: 50 060 465, registrovanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. v oddiele: Sro, vo vložke číslo 107433/B (ďalej len „ACS 3“), c) spoločnosti ACS 4, s.r.o. so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, Slovenská republika, identifikačné číslo: 50 220 683, registrovanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. v oddiele: Sro, vo vložke číslo 109369/B (ďalej len „ACS 4“), d) spoločnosti ACS 5, s.r.o. so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, Slovenská republika, identifikačné číslo: 50 794 922, registrovanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. v oddiele: Sro, vo vložke číslo 118300/B (ďalej len „ACS 5“), e) spoločnosti ACS Kominárska, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/ A, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, Slovenská republika, identifikačné číslo: 50 061 674, registrovanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. v oddiele: Sro, vo vložke číslo 107442/ B (ďalej len „ACS Kominárska“), f) spoločnosti ACS Dúbravka, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, Slovenská republika, identifikačné číslo: 51 679 311, registrovanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. v oddiele: Sro, vo vložke číslo 128116/B (ďalej len „ACS Dúbravka“), g) spoločnosti ZNO Slovakia, s.r.o., so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, identifikačné číslo: 51 842 173, registrovanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. v oddiele: Sro, vo vložke číslo 129827/B (ďalej len „ZNO Dúbravka“), (ACS 2, ACS 3, ACS 4, ACS 5, ACS Kominárska, ACS Dúbravka a ZNO Slovakia spolu ďalej len „Identifikované spoločnosti“).
4.5. Podľa tvrdení žalobcu prevody obchodných podielov v identifikovaných spoločnostiach majú preukazovať zbavovanie sa majetku žalovaného v 5/rade, avšak uvedené tvrdenia žalobcu neboli žalobcom žiadnym spôsobom preukázané. Samotná žalobkyňa v žalobe uvádza, že „nie je zrejmé, či to (pozn. prevody obchodných podielov v identifikovaných spoločnostiach) bolo za primerané protiplnenie“.
4.6. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nemá žiadnu relevantnú informáciu, na základe ktorej by mohol tvrdiť, že prevody obchodných podielov v identifikovaných spoločnostiach sa neuskutočnili za primerané protiplnenie. Napriek tomu, že žalobkyňa sama priznáva, že nemá informáciu, že by prevody obchodných podielov v identifikovaných spoločnostiach boli uskutočnené bez protiplnenia alebo za protiplnenie, ktoré by bolo neprimerané, žalobkyňa zavádzajúco tvrdí, že uvedenými prevodmi malo dôjsť k zbavovaniu sa majetku žalovaného v 5/rade, resp. k zníženiu hodnoty majetku žalovaného v 5/ rade.
4.6.1. Žalobkyňa si v tejto súvislosti vyfabulovala konštrukciu, že prevody obchodných podielov v identifikovaných spoločnostiach sa nemohli uskutočniť za primerané protiplnenie, pretože ak by odplata bola primeraná, tak by predsa žalovaný v 5/rade uspokojil pohľadávky svojich veriteľov, a keďže sa tak neudialo, odplata za prevod obchodných podielov v identifikovaných spoločnostiach nemohla byť primeraná.
4.7. Žalovaní zdôrazňujú, že nie každá dispozícia s majetkom predstavuje „zbavovanie sa majetku“. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa prevody obchodných podielov v identifikovaných spoločnostiach uskutočnili bez primeraného protiplnenia, čoho následkom malo byť zníženie hodnoty majetku žalovaného v 5/rade.
4.8. Žalovaní pre úplnosť dávajú do pozornosti, že vlastné imanie väčšiny z identifikovaných spoločností bolo ku dňu 31.12.2018 aj ku dňu 31.12.2019 záporné v desiatkach až stovkách tisíc eur (t.j. záväzky identifikovaných spoločností markantne prevyšovali aktíva identifikovaných spoločností), a to konkrétne: a) vlastné imanie spoločnosti ACS 2 ku dňu 31.12.2018 bolo záporné -785.980,- eur a ku dňu 31.12.2019 bolo záporné -793.401,- eur (riadok C80 súvahy riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti ACS 2 ku dňu 31.12.2019); b) vlastné imanie spoločnosti ACS 3 ku dňu 31.12.2018 bolo záporné -61.354,- eur a ku dňu 31.12.2019 bolo záporné -69.524,- eur (riadok C80 súvahy riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti ACS 3 ku dňu 31.12.2019); c) vlastné imanie spoločnosti ACS 4 ku dňu 31.12.2018 bolo záporné -483.088,- eur a ku dňu 31.12.2019 bolo záporné -522.266,- eur (riadok C80 súvahy riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti ACS 4 ku dňu 31.12.2019); d) vlastné imanie spoločnosti ACS 5 ku dňu 31.12.2018 bolo záporné -845.822,- eur a ku dňu 31.12.2019 bolo záporné -143.022,- eur (riadok C80 súvahy riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti ACS 5 ku dňu 31.12.2019); e) vlastné imanie spoločnosti ACS Kominárska ku dňu 31.12.2018 bolo záporné -712.487,- eur a ku dňu 31.12.2019 bolo záporné -740.670,- eur (riadok C80 súvahy riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti ACS Kominárska ku dňu 31.12.2019); f) vlastné imanie spoločnosti ACS Dúbravka ku dňu 31.12.2018 bolo záporné -76.668,- eur a ku dňu 31.12.2019 bolo záporné -87.614,- eur (riadok C80 súvahy riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti ACS Dúbravka ku dňu 31.12.2019); g) vlastné imanie spoločnosti ZNO Slovakia ku dňu 31.12.2018 bolo záporné -981.975,- eur a ku dňu 31.12.2019 bolo kladné 15.988.895,- eur (riadok C80 súvahy riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti ZNO Slovakia ku dňu 31.12.2019). Kladné vlastné imanie spoločnosti ZNO Slovakia ku dňu 31.12.2019 bolo dosiahnuté tak, že došlo k navýšeniu ostatných kapitálových fondov o príspevok vo výške 19.967.671,- eur (riadok C 86 súvahy riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti ZNO Slovakia ku dňu 31.12.2019), ktoré boli vytvorené prostredníctvom kapitalizácie pohľadávky spoločníka voči spoločnosti ZNO Slovakia, čím sa znížili záväzky spoločnosti ZNO Slovakia a účtovne sa dosiahlo kladné vlastní imanie (riadok C208 súvahy riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti ZNO Slovakia ku dňu 31.12.2019).
4.9. Žalobkyňa v žalobe uvádza tvrdenie, že žalovaný v 1/rade a žalovaný v 2/rade porušili povinnosť zverejniť konsolidovanú výročnú správu žalovaného v 5/rade, pričom však neuvádza, ako by táto skutočnosť mala poškodiť žalovaného v 5/rade. Žalovaní poukazujú na skutočnosť, že aj v prípade nezverejnenia konsolidovanej výročnej správy žalovaný v 5/rade by mohol byť sankcionovaný uložením pokuty, avšak žiadna iná škoda by žalovanému v 5/rade nevznikla. Žalovaní zdôrazňujú, že žalovanému v 5/rade nebola uložená žiadna pokuta v súvislosti s plnením povinností žalovaného v 5/rade podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
4.10. Žalobkyňa v žalobe tiež tvrdí, že za konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou je možné považovať aj schválenie zriadenia záložného práva v prospech J&T Banky, v dôsledku ktorého J&T Banka získa cez záložné práva hodnotný majetok skupiny Arca a ostatní drobní veritelia pravdepodobne obídu na prázdno. Žalobkyňa vôbec neuvádza o aké záložné právo v prospech J&T Banky by malo ísť, nešpecifikuje majetok, na ktorý malo byť toto záložné právo zriadené, pričom ani neuvádza, či ide o majetok žalovaného v 5/rade. Žalovaní upozorňujú na to, že skupina Arca, ktorej hodnotný majetok má podľa tvrdenia žalobkyne získať J&T Banka, nie je osobou s právnou subjektivitou. Žalovaní považujú uvedené tvrdenia žalobkyne za nekonkrétne špekulácie, ktoré žalobkyňa dostatočne nevysvetlila a žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázala.
4.11. Žalovaní zdôrazňujú, že žalovaný v 1/rade ani žalovaný v 2/rade sa nedopustili žiadneho porušenia ich povinností pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade. Žalovaní majú za to, že samotné konštatovanie nepriaznivej finančnej situácie žalovaného v 5/rade nepostačuje na vyvodenie záveru o porušení povinností žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade.
4.11.1. V prípade, ak žalobkyňa tvrdí, že žalovaný v 1/rade a žalovaný v 2/rade porušili svoje povinnosti pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade, je povinnosťou žalobkyne, ako strany nesúcej dôkazné bremeno preukázania tvrdení uvedených v žalobe, označiť a preukázať konkrétne konanie, resp. opomenutie konania, ktorým žalovaný v 1/rade a žalovaní v 2/rade porušili svoje povinnosti pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade. Žalobkyňa v žalobe neuviedla a už vôbec nepreukázala konkrétne porušenie povinností žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade, ktoré by malo zapríčiniť nepriaznivý finančný stav žalovaného v 5/rade.
4.11.2. Žalovaní akcentujú, že samotná nepriaznivá finančná situácia žalovaného v 5/rade nepreukazuje akékoľvek porušenie povinností žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade.
4.12. Na základe uvedených skutočností žalovaní zdôrazňujú, že a) žalovaný v 1/rade a žalovaný v 2/ rade neporušili žiadnu povinnosť pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade; b) tvrdenie žalobkyne o nepriaznivej finančnej situácií žalovaného v 5/rade bez ďalšieho nepreukazuje porušenie povinností žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade; c) žalobkyňa v žalobe relevantným spôsobom nezdôvodnila svoje tvrdenie o porušení povinností žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade a svoje tvrdenie vôbec nepreukázala.
4.13. Podľa žalovaných nie sú splnené podmienky pre vznik škody žalovaného v 5/rade. Žalobkyňa v žalobe vôbec neuvádza, že by žalovanému v 5/rade vznikla škoda z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade. Žalobkyňa v žalobe uvádza len tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácií žalovaného v 5/ rade, ktoré opiera o tzv. „verejne dostupné informácie“ vyplývajúce z novinových článkov (ktoré navyše nemôžu byť považované za relevantné dôkazy), a tvrdenia o zbavení sa rozsiahleho nehnuteľného majetku ako aj finančných prostriedkov, ktoré majú byť preukázané selektívnym porovnaním účelovo vybraných účtovných hodnôt niektorých častí majetku žalovaného v 5/rade v RIÚZ 2018 a RIÚZ 2019. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikuje ani nekvantifikuje škodu, ktorá žalovanému v 5/rade mala vzniknúť v dôsledku údajného porušenia zákonných povinností žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/ rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade.
4.13.1. Žalovaní majú za to, že žalovanému v 5/rade nevznikla žiadna škoda, ktorú by bolo možné označiť za škodu v zmysle ust. § 194 ods. 6 až 9 Obchodného zákonníka. Na základe skutočností uvedených vyššie žalovaní konštatujú, že podmienka vzniku škody žalovaného v 5/rade splnená nie je.
4.14. Vzhľadom na skutočnosť, že i) žalovaný v 1/rade a žalovaný v 2/rade neporušili žiadnu povinnosť pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade a ii) žalovanému v 5/rade nevznikla žiadna škoda, nemôže ani existovať príčinná súvislosť medzi vznikom škody žalovaného v 5/rade a porušením zákonných povinností žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade ako členov
predstavenstva žalovaného v 5/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade, keďže tieto skutočnosti nenastali.
4.15. K nesplneniu podmienky – nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobkyne voči žalovanému v 5/ rade z majetku žalovaného v 5/rade uvádzajú, že žalobkyňa v žalobe tvrdí, že uspokojenie pohľadávky – dlhopisy je ohrozené a v dôsledku údajného zbavovania sa majetku žalovaným v 5/rade bude zmarené. Žalobkyňa svoje tvrdenie o zmarení uspokojenia pohľadávky – dlhopisy odôvodňuje: a) tvrdením, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 5/rade, ktoré sú evidované i) na liste vlastníctva číslo: XXXX vednom Okresným úradom Bratislava pre okres Bratislava IV, obec BA – m.č. S., katastrálne územie S., ii) na liste vlastníctva číslo: XXXX, vedenom Okresným úradom Ružomberok pre okres Ružomberok, obec T. K., katastrálne územie T. K., iii) na liste vlastníctva číslo: XXXX, vedenom Okresným úradom Topoľčany pre okres Topoľčany, obec A., katastrálne územie A., majú nízku hodnotu, pričom uvedené tvrdenie žalobkyňa uvádza bez akéhokoľvek relevantného dôkazu, ktorým by bola stanovená hodnota nehnuteľnosti; b) tvrdením, že žalovaný v 5/rade nemá finančné prostriedky na úhradu pohľadávky – dlhopisy, čo preukazuje účelovým porovnaním položky „Účty v bankách (221A, 22X +/- 261)“ v RIÚZ 2018 v ktorej je uvedená hodnota vo výške 2.151.952,- eur, a položky „Účty v bankách (221A, 22X +/- 261)“ v RÚIZ 2019, v ktorej je uvedená hodnota vo výške 33.503,- eur; c) tvrdením, že žalovaný v 5/rade sa zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky – dlhopisy, dôkazom čoho má byť zníženie hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 5/rade o cca 2,4 milióna eur a skutočnosť, že žalovaný v 5/rade napriek tomu, že má veriteľov, poskytuje pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca; d) tvrdením, že samotný žalovaný v 5/rade v liste žalobkyne (žalobkyňou bližšie nešpecifikovanom) mal žalobkyni potvrdiť, že na úhradu menovitej hodnoty dlhopisov nemá finančné prostriedky.
4.16. Žalovaní majú za to, že žiadne z uvedených tvrdení žalobkyne, ktorými odôvodňuje (údajnú) nemožnosť uspokojenia pohľadávky – dlhopisy z majetku žalovaného v 5/rade, nie je relevantné a nepreukazuje nemožnosť uspokojenia pohľadávky – dlhopisy z majetku žalovaného v 5/rade. Podľa žalovaných uvedené tvrdenie žalobkyne je nepravdivé, pričom toto tvrdenie žalobkyňa ani nepreukázala, keďže v súdnom konaní nepredložila žiadny list žalovaného v 5/rade, ktorým by žalovaný v 5/rade žalobkyni oznámil, že pohľadávka – dlhopisy nemôže byť uspokojená z majetku žalovaného v 5/rade.
4.17. Žalovaní ďalej majú za to, že tvrdenie žalobkyne o nemožnosti uspokojenia pohľadávky – dlhopisy z majetku žalovaného v 5/rade je predčasné, keďže pohľadávka – dlhopisy nebola žalobkyni priznaná exekučným titulom a žalobkyňa sa teda ani nepokúsila o vymoženie pohľadávky – dlhopisy z majetku žalovaného v 5/rade v exekučnom konaní.
4.18. Uvedený názor žalovaných potvrdzuje aj právna teória, a to konkrétne prof. Patakyová v Komentári k Obchodnému zákonníku, ktorá k ust. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka uvádza nasledovné: „Ďalším predpokladom uplatnenia nároku bude preukázanie skutočnosti že veriteľ nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Sme toho názoru, že tento stav nie je spojený len so štádiom konkurzu spoločnosti, resp. reštrukturalizácie, ale aj so stavom neúspešnej exekúcie a pod“. Z uvedeného vyplýva, že konštatovanie nemožnosti alebo zmarenia uspokojenia pohľadávky – dlhopisov z majetku žalovaného v 5/rade by bolo možné len v prípade, ak by pohľadávka – dlhopisy nebola uspokojená v konkurze, reštrukturalizácií alebo v exekučnom konaní, vedenom na majetok žalovaného v 5/rade. Vzhľadom na to, že žiadne z uvedených konaní, v ktorom by sa žalobca domáhal uspokojenia pohľadávky – dlhopisov vedené a skončené nebolo, žalobkyňa nemôže tvrdiť nemožnosť alebo zmarenie uspokojenia pohľadávky – dlhopisov z majetku žalovaného v 5/rade.
4.19. Žalovaní poukazujú na nesprávnosť tvrdení žalobkyne, ktorými sa žalobkyňa snaží preukázať nízku hodnotu majetku žalovaného v 5/rade, resp. neexistenciu majetku žalovaného v 5/rade, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka – dlhopisy. Žalovaní zároveň dodávajú, že žalovaný v 5/ rade sa nezbavuje akéhokoľvek svojho majetku spôsobom, ktorý by ukracoval akéhokoľvek veriteľa žalovaného v 5/rade. Neexistuje preto ani obava, že by prípadné uspokojenie pohľadávky – dlhopisy z majetku žalovaného v 5/rade mohlo byť ohrozené. V tejto súvislosti žalovaní poukazuj na stanovisko špecializovanej spoločnosti TARPAN Partners s.r.o., so sídlom Na Strži 65, 140 62 Praha 4, Česká republika, identifikačné číslo: 247 33 792, registrovanej v českom obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe pod spisovou značkou C 169809 (ďalej len „TARPAN“) (ďalej len „stanovisko TARPAN“), ktorá vykonala ocenenie aktuálnych aktív žalovaného v 5/rade. Spoločnosť TARPAN
konzervatívne ocenila aktuálnu hodnotu projektov a dcérskych spoločností v majetku žalovaného v 5/ rade. V rámci odhadu hodnoty spoločnosti TARPAN v stanovisku TARPAN určila interval hodnoty majetku žalovaného v 5/rade, ktorý je ohraničený na jednej strane odhadom likvidačnej hodnoty a na druhej strane odhadom súčasnej hodnoty projektov za štandardných okolností. Z vyhodnotenia odhadu hodnoty potom vyplýva, že hodnota projektov a majetkových účastní v majetku žalovaného v 5/rade sa pohybuje v intervale od 153,7 milióna eur, čo predstavuje odhad uvedenej hodnoty do 224,3 miliónov eur, čo predstavuje odhad výnosovej hodnoty za predpokladu štandardného fungovania dokončenia projektov a nastúpenie synergických efektov.
4.20. Vzhľadom na výšku tvrdenie pohľadávky – dlhopisy voči žalovanému v 5/rade (30.000,- eur spolu s príslušenstvom) majú žalovaní za to, že neexistuje obava, že by pohľadávka – dlhopisy nemohla byť uspokojená z majetku žalovaného v 5/rade, keďže hodnota všetkého majetku žalovaného v 5/rade niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu záväzkov žalovaného v 5/rade z emitovania dlhopisov.
4.21. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že je vysoko pravdepodobné, že žalobkyňa si nebude môcť uspokojiť pohľadávku – dlhopisy ani v budúcnosti, keďže žalovanému v 5/rade údajne hrozí konkurz. Žalovaní považujú uvedené tvrdenie za nesprávne, ktoré vôbec nezodpovedá reálnej situácií žalovaného v 5/rade. Dňa 22.02.2021 Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie sp. zn. 4R/1/2021, kotrým rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči žalovanému v 5/rade (ďalej len „uznesenie – reštrukturalizácia“). Uznesenie – reštrukturalizácia bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 01.03.2021, tzn. že s účinkami odo dňa 02.03.2021 bolo voči žalovanému v 5/rade začaté reštrukturalizačné konanie.
4.22. Žalovaní poukazujú na skutočnosť, že pohľadávka – dlhopisy môže byť uspokojená v reštrukturalizačnom konaní vedenom voči žalovanému v 5/rade. Žalovaní v tejto súvislosti zdôrazňujú, že aj v prípade, ak by na majetok žalovaného v 5/rade bol vyhlásený konkurz, táto skutočnosť nevylučuje možnosť uspokojenia pohľadávky – dlhopisy v konkurze.
4.23. Zhrňujúc argumentáciu žalovaných uvedenú vyššie (t.j. k neexistencii zákonných predpokladov pre vznik nároku žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému v 1/rade a žalovanému v 2/rade), žalovaní konštatujú, že a) pohľadávka – náhrada škody neexistuje, keďže na jej vznik neboli splnené hmotnoprávne zákonné predpoklady; existenciu pohľadávky – dlhopisy, t.j. pohľadávky žalobkyne voči žalovanému v 5/rade na vyplatenie menovitej hodnoty z výnosu z relevantných dlhopisov, ku dňu podania žaloby žalobkyňa relevantnými dôkaznými prostriedkami nepreukázala; žalovaný v 1/rade a žalovaný v 2/rade neporušili žiadnu povinnosť pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade; žalovanému v 5/rade nevznikla žiadna škoda v príčinnej súvislosti s (údajným) porušením povinnosti žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/ rade; b) vzhľadom na neexistenciu pohľadávky – náhrada škody, nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne a pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade na vymáhanie pohľadávky – náhrada škody žalobkyňou voči žalovanému v 1/rade a žalovanému v 2/rade v súdnom konaní.
5. Žalovaní vo svojom vyjadrení ďalej uvádzajú, že neexistujú zákonné predpoklady na určenie neúčinnosti právnych úkonov označených žalobkyňou v žalobe a poukazujú na skutočnosť, že predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov označených žalobkyňou v žalobe v súdnom konaní je splnenie nasledovných podmienok (k splneniu ktorých podľa názoru žalovaných nedošlo): a) existencia pohľadávky – náhrada škody; b) existencia právneho úkonu, ktorý žalovaný v 1/rade uskutočnil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť žalobkyňu alebo ktorým bola žalobkyňa ukrátený (ďalej len „ukracujúci právny úkon“).
5.1. Žalovaní majú za to, že pohľadávka – náhrada škody neexistuje, a to z dôvodov, ktoré žalovaní uviedli vo svojej argumentácií tohto vyjadrenia. Žalovaní majú ďalej za to, že neexistuje ani žiadny záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1/rade, na základe ktorého by pohľadávka – náhrada škody mohla vzniknúť v budúcnosti.
5.2. Vzhľadom na neexistenciu pohľadávky – náhrada škody nie je splnený základný predpoklad odporovateľnosti právnych úkonov žalovaného v 1/rade v súdnom konaní.
5.3. Žalovaní majú za to, že pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o tvrdenom nároku žalobkyne na zaplatenie pohľadávky – náhrada škody, súd nemôže v súdnom konaní rozhodovať o odporovateľnosti právnych úkonov žalovaného v 1/rade, keďže otázka, či existuje pohľadávka – náhrada škody, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáha od žalovaného v 1/rade (ako aj od žalovaného v 2/rade a žalovaného v 5/rade), je predbežnou otázkou vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o odporovateľnosti právnych úkonov označených žalobkyňou v žalobe.
5.4. Žalobkyňa v žalobe označuje za údajné ukracujúce úkony žalovaného v 1/rade, ktorými mal žalovaný v 1/rade zmariť uspokojenie pohľadávky – náhrada škody, i) prevod nehnuteľností – rodinného domu a pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres Bratislava III, obec: BA – m.č. Nové Mesto, katastrálne územie I. (ďalej len „nehnuteľnosti OG“) na žalovaného v 3/rade, ktoré označuje za blízku osobu žalovaného v 1/rade, na základe kúpnej zmluvy zapísanej pod V-23171/2020 zo dňa 21.08.2020 (ďalej len „kúpna zmluva“) a ii) zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti OG v prospech žalovaného v 4/rade na základe záložnej zmluvy zapísanej pod V-24923/2020 zo dňa 08.10.2020.
5.5. Vo vzťahu k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam OG v prospech žalovaného v 4/ rade žalovaní uvádzajú, že záložné právo k nehnuteľnostiam OG vzniklo až v čase, keď vlastníkom nehnuteľností OG bol žalovaný v 3/rade, preto zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam OG v prospech žalovaného v 4/rade nepredstavuje právny úkon žalovaného v 1/rade.
5.6. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam OG došlo k ukráteniu žalobkyne a k znemožneniu vymoženia pohľadávky – náhrada škody (ktorá podľa názoru žalovaných neexistuje).
5.7. Žalobkyňa taktiež nepreukázala, že by existoval úmysel žalovaného v 3/rade zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam OG ukrátiť žalobkyňu, a nepreukázala ani skutočnosť, že by žalovanému v 4/rade boli známe okolnosti, ktoré by odôvodňovali odporovateľnosť zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam OG alebo odporovateľnosť kúpnej zmluvy (žalovaní zdôrazňujú, že žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali odporovateľnosť zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam OG alebo odporovateľnosť kúpnej zmluvy ani neexistujú).
5.8. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že žalovaný v 1/rade a žalovaný v 3/rade sú blízke osoby, avšak uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalovaní popierajú, že by žalovaný v 1/rade a žalovaný v 3/rade boli blízke osoby.
5.9. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve žalovaní uvádzajú, že nie každá dispozícia s majetkom predstavuje „zbavovanie sa majetku“, a teda nie každá dispozícia s majetkom predstavuje ukracujúci právny úkon.
5.10. Žalobkyňa v žalobe nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa prevod nehnuteľností OG zo žalovaného v 1/rade na žalovaného v 3/rade na základe kúpnej zmluvy uskutočnil bez primeraného protiplnenia, ani že by uvedením prevodom nehnuteľností OG došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky – náhrada škody.
5.11. Žalovaní uvádzajú, že nehnuteľnosti OG boli prevedené na žalovaného v 3/rade za primeranú odplatu, a to odplatu vyššiu ako bola hodnota nehnuteľností OG stanovená znaleckým posudkom. Keďže prevod nehnuteľností OG na základe kúpnej zmluvy bol realizovaný za primerané protiplnenie, nemôže byť považovať za ukracujúci právny úkon, a z tohto dôvodu mu nemožno odporovať v súdnom konaní.
5.12. Zhrňujúc argumentáciu žalovaných uvedenú k neexistencii zákonných predpokladov na určenie neúčinnosti právnych úkonov označených žalobkyňou v žalobe), žalovaní konštatujú, že c) pohľadávka
- náhrada škody neexistuje, keďže na jej vznik neboli splnené hmotnoprávne zákonné predpoklady; d) vzhľadom na neexistenciu pohľadávky – náhrada škody nie je daná ani aktívna vecná legitimácia žalobkyne a pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1/rade, žalovaného v 3/rade a žalovaného v 4/rade na určenie neúčinnosti právnych úkonov v súdnom konaní; e) prevod nehnuteľností OG zo žalovaného v 1/rade na žalovaného v 3/rade na základe kúpnej zmluvy bol uskutočnený za primerané protiplnenie, a preto kúpna zmluva nepredstavuje ukracujúci právny úkon a nemožno jej v súdnom konaní s úspechom odporovať; f) zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam OG v prospech žalovaného v 4/rade
nepredstavuje ukracujúci právny úkon ani právny úkon, ktorým by žalovaný v 3/rade ukrátil žalobkyňu, a preto tomuto právnemu úkonu nemožno v súdnom konaní s úspechom odporovať.
6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných, listom jej právneho zástupcu zo dňa 17.05.2021, uviedla ako novú skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom proti spoločnosti Arca Capital Slovakia, teda žalovanom, rozhodol uznesením č. k. 6CoCsp/35/2020 – 918 zo dňa 22.02.2021 tak, že vo veci 1173 žalobcov zriadil zabezpečovacie opatrenie k majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia, a to k nehnuteľnostiam, ako aj obchodným podielom a akciám, za účelom zabezpečenia peňažných pohľadávok uplatnených v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 14Csp/144/2020 (ďalej aj ako „Rozhodnutie KS BA“). Treba zdôrazniť, že v uvedenom konaní bolo preukázané, že Arca Capital Slovakia, a.s. koncom roka 2019 previedol obchodné podiely v jeho dcérskych spoločnostiach (ACS 2, s.r.o., IČO: 50 058 924 (zánik účasti dňa 20.12.2019); ACS 3, s.r.o., IČO: 50 060 465 (zánik účasti dňa 20.12.2019); ACS Kominárska, s.r.o., IČO: 50 061 674 (zánik účasti dňa 20.12.2019); ACS 5, s.r.o., IČO: 50 794 922 (zánik účasti dňa 19.12.2019); ACS 4, s.r.o., IČO: 50 220 683 (zánik účasti dňa 19.12.2019); ACS Dúbravka, s.r.o., IČO: 51 679 311 ((zánik účasti dňa 18.12.2019)) a ku dňu 10.02.2020 ZNO Slovakia, s.r.o., IČO: 51 842 173) (ďalej spolu aj ako „Prevody“) na spriaznenú spoločnosť, a to spoločnosť ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, ktoré mali majetok, z ktorého mohli byť žalobcovia, ako aj iní veritelia v prípade exekúcie uspokojení.
6.1. Je nepochybné, že aj Krajský súd v Bratislave má ustálený skutkový a právny stav týkajúci sa veriteľov spoločnosti žalovaného, Arca Capital Slovakia, a.s., má ustálený skutkový stav aj pokiaľ ide o majetok spoločností skupiny Arca a právoplatne poskytol veriteľom ochranu. Ide o záväzné právne závery. Podľa verejne dostupných informácií Okresný súd Bratislava I povolil reštrukturalizačné konanie na dlžníka, spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s.
6.2. Žalobkyňa má za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, čo je potvrdené jednak novými skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa žalovaného 1) a 2) a žalovaného 5), ako aj ďalšími skutočnosťami priamo týkajúcimi sa dlžníka žalobkyne a to spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., čiže žalovanom 5) a ďalších spoločností zo skupiny Arca Capital, v ktorých sú žalovaný 1) a žalovaný 2) štatutármi a zároveň aj vlastníkmi priamych a nepriamych podielov, pri ktorých je nepochybné, že ich finančná situácia je aj v dôsledku ukracujúcich úkonov veľmi zlá, čo má zásadný vplyv na majetok žalovaného 5).
6.3. Popri Prevodoch za ukracujúce úkony žalovaného možno považovať aj nasledovné poskytnutie zabezpečenia údajnému veriteľovi, a to pánovi U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX, XXX XX L. N. L. N., Q. H. (ďalej aj ako „U. S.“). V júli 2020 žalovaný a U. S. uzatvorili podľa českého práva „Smlouvu o zajišťovacícm převodu práva k akciím“ (ďalej aj ako „Zmluva o zabezpečovacom prevode“). V Zmluve o zabezpečovacom prevode sa žalovaný a U. S. dohodli, že zaplatenie pohľadávky zabezpečia zabezpečovacím prevodom práva k akciám v prospech U. S.. Predmetom zabezpečovacieho prevodu práva je 7.213.114 (slovom sedem miliónov dvestotrinásť tisíc stoštrnásť) kusov rastových investičných akcií A, vydávaných k podfondu NOVA Green Energy – podfond 1, fondu NOVA Green Energy, SICAV, a.s., so sídlom V celnici 1031/4, Nové Město, 11 00 Praha 1, IČO: 08789622, ISIN: CZ 000 804 48 15, vydávaných v zaknihovanej podobe (ďalej aj ako „Akcie“).
6.4. Žalobkyňa predkladá dôkaz a to potvrdenie Arca Brokerage House o.c.p. a.s., že je k 01.03.2021 majiteľom 10 ks Dlhopisov ARCA 2020. Národná banka Slovenska v stanovisku č. NBS1-000-058-178 100-000-275 -232 zo dňa 22.02.2020 (ďalej aj ako „Stanovisko NBS“) pre Arca Brokerage House o.c.p. a.s. uviedla vo vzťahu k držiteľskej správe dlhopisov a aplikácií ustanovení komisionárskej zmluvy podľa Obchodného zákonníka prijala záver, že držiteľská správa, bez toho aby klient poskytol obchodníkovi s cennými papiermi osobitné splnomocnenie, nezahŕňa práva na vymáhanie pohľadávok, alebo uplatňovanie práv za klienta v súdnom alebo konkurznom konaní. Takéto oprávnenie bez náležitého splnomocnenia neúmerne zasahujú do vlastníckych práv majiteľov cenných papierov nad rámec poskytovania vedľajšej služby úschova a správa podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZoCP.
6.5. V insolvenčnom návrhu Arca Investments, a.s. a jeho prílohe č. 3 – majetok Arca Investments, a.s. - časť pohľadávky Arca Investments, a.s. k 31.10.2020 je uvedené, že Arca Investments, a.s. má pohľadávky okrem iných subjektov, aj voči osobám mimo skupiny a blízkym a to žalovanej 4) (K. M.), na ktorú ako osobu blízku bola postúpená pohľadávka vo výške 14.987.500,- CZK, a aj osobám zo skupiny alebo osobám blízkym a to žalovanému 1) (G. H. I.), ktorému Arca Investments, a.s.
poskytol krátkodobé finančné výpomoci vo výške 17.521750,- CZK a 35.266.787,86 CZK , pričom ich vymáhateľnosť je v insolvenčnom návrhu Arca Investments, a.s. označená ako nejasná. V účtovnej závierke Arca Investments, a.s. za rok 2019, táto spoločnosť evidovala Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 2019 po zdanení (riadok č. 67 – výkaz ziskov a strát) vo výške - 9.586.945,- EUR, čiže v roku 2019 bol v strate cca. 9,5 milión eur, pritom v roku 2018 bola Arca Investments ešte v zisku vo výške 62.013,-Eur. Strata Arca Investments vytvorená za rok 2019 vo výške cca. 9,5 milión eur preukazuje, že dôvody na konkurz sú reálne potvrdené.
6.6. Vo vyjadrení žalobkyňa uvádza, k vyjadreniu k insolvenčnému konaniu žalovaného 1) v Českej republike a namietanému nedostatok právomoci slovenského súdu, že podľa čl. 8 ods. 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Vecné práva tretích strán) „Začatie insolvenčného konania nemá vplyv na vecné práva veriteľov alebo tretích strán, ktoré sa vzťahujú na hmotný alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ako konkrétny majetok tak aj súbory neurčitého majetku ako celku, ktorý sa priebežne mení, vo vlastníctve dlžníka, ktorý sa v čase začatia konania nachádza na území iného členského štátu.“ Je nepochybné, že námietka žalovaných ohľadom nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky a zastavení konania voči žalovanému 1) z dôvodu nedostatku právomoci prejednávať nárok žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 1) a o odporovateľnosti právnych úkonov žalovaného 1), je nesprávna a nedôvodná.
6.7. K vyjadreniu nedostatku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 5) a petitu žalobkyňa uvádza, že zo žaloby je nesporné, čo ani žalovaní nepopierajú, že žalovaný 5) je veriteľom žalobkyne, namietajú však neexistenciu pohľadávky na náhradu škody žalobkyne voči žalovanému 5), čo je však nesprávne. V žalobe je jednak uvedené a aj preukázané, že žalovaný 5) je v omeškaní s výplatou výnosov z 10 ks Dlhopisov ARCA 2020 v roku 2020, ktoré boli splatné 12. augusta 2020 a menovitej hodnoty 10 ks Dlhopisov ARCA 2020 splatných dňa 12.08.2020 a nakoľko podľa dôkazov, samotný žalovaný 5) uskutočňuje kroky potrebné k zabezpečeniu dostatočných prostriedkov na úhradu výnosov z Dlhopisov ARCA 2020 a menovitej hodnoty Dlhopisov ARCA 2020, preukazuje, že žalovaný 5) nemá na ich úhradu prostriedky. Je nesporné, že aj táto námietka žalovaných je nesprávna a zároveň je nesporné, že aj petit žaloby ohľadom uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni zo strany žalovaného 1) a 2) titulom náhrady škody a súčasne aj uloženia povinnosti spočívajúcej v povinnosti uhradiť pohľadávku v rovnakej výške zo strany žalovaného 5) je správny a vykonateľný.
6.8. K preukázaniu pohľadávky žalobkyne voči žalovanému 5) titulom dlhopisov žalobkyňa uviedla, že vo svojom návrhu riadne preukázala, že je majiteľkou 10 ks dlhopisov s názvom Dlhopisy ARCA CAIPTAL SLOVAKIA 2020, ISIN: R. XXX XXX XXXX, séria 01 (ďalej aj ako „Dlhopisy ARCA 2020“), ktoré emitoval žalovaný 5) - Arca Capital Slovakia dňa 12. augusta 2015 ako emisiu dlhopisov v celkovom objeme emisie 25 500 000,- EUR, emisný kurz: 100%, menovitá hodnota jedného dlhopisu: 3.000,- Eur, forma cenného papiera: dlhopis na doručiteľa, podoba cenného papiera: zaknihovaný cenný papier v CDCP, emisný kurz: pevná úroková sadzba vo výške 7% p.a. - vyplácaný ročne k 12. augustu príslušného roka. Dlhopisy ARCA 2020 mali podľa sumáru emisných podmienok Dlhopisov ARCA 2020 splatnosť 12. augusta 2020.
7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uvádza, že ak žalovaní tvrdia a zdôrazňujú, že žalovaný 1) a žalovaný 2) sa nedopustili porušenia povinností pri výkone pôsobnosti predsedu predstavenstva žalovaného 5) Arca Capital Slovakia a nespôsobil tým škodu, je tento záver nesprávny. Zo skutočností uvádzaných v návrhu žalobkyne je zrejmé, že žalovaný 5) - Arca Capital Slovakia nespochybňuje splatnú pohľadávku žalobkyne vo výške 30.000,- Eur s prísl. titulom dosiaľ neuhradenej menovitej hodnoty dlhopisov Arca Capital Slovakia.
7.1. Zo skutkového stavu v návrhu, je však nepochybné, že žalovaný 5) - Arca Capital Slovakia nemá finančné prostriedky a tieto zabezpečuje, čiže je nepochybné, že žalovaný 5) nemá na úhradu pohľadávky žalobkyne prostriedky. Skutočnosť, že pohľadávka žalobkyne nebude uspokojená je nepochybná zo skutočnosti, že Okresný súd Bratislava I začal na žalovaného 5) reštrukturalizačné konanie.
7.2. Žalovaný 5) - Arca Capital Slovakia ako emitent Dlhopisov ARCA 2020 má v dôsledku emisie Dlhopisov ARCA 2020 pohľadávku voči majiteľom Dlhopisov ARCA 2020 celkovo vo výške 25.000.000,- Eur, čiže vymoženie pohľadávok veriteľov žalovaného 5) - Arca Capital Slovakia z uvedených dlhopisov
je ohrozené, ak nie zmarené, a to vzhľadom na uvedené skutočnosti a verejne dostupné informácie ohľadom Arca Capital Slovakia a skupiny Arca. Žalovaný 5) - Arca Capital Slovakia za rok 2018 evidoval výsledok hospodárenia minulých rokov vo výške mínus -462.822,- EUR, čiže bol v strate, samotná strata preukazuje, žalovaný 5) riadne nehospodáril. Z účtovnej závierky Arca Capital Slovakia za rok 2019 je nepochybné, že záväzky žalovaného predstavujú 178.816.394,- Eur, na ich pokrytie však majetok Arca Capital Slovakia nepostačuje, preto aj poukázanie na podielové cenné papiere vo výške 42 mil. Eur, ani na výsledok hospodárenie v roku 2019, je irelevantné. Žalovaní uvádzajú, že hodnota projektov a majetkových účastí žalovaného 5) predstavuje sumu153,7 mil. Eur, čo nepostačuje na pokrytie záväzkov žalovaného 5). Treba namietať, že odhad majetku Arca Capital Slovakia (Tarpan stanovisko) nebol vypracovaný znalcom, čiže je neobjektívny. Objektívny obraz o finančnom stave žalovaného 5) - Arca Capital Slovakia by dala len konsolidovaná účtovná závierka Arca Capital Slovakia (pozn. posledná bola v roku 2017), ktorá však nebola predložená a nie je ani verejne dostupná, ako to uvádzala žalobkyňa v návrhu. Žalovaný 5) vo svojom vyjadrení takúto závierku nepredložil, čím účinne tvrdenie žalobkyne nepoprel. To, že si žalovaný 5) Arca Capital Slovakia nesplnil zákonnú povinnosť nemôže byť na ťarchu žalobkyni. Skutočnosť, že žalovaný 5) zatiaľ nedostal pokutu za nepredloženie účtovnej závierky neznamená, že zákonnú povinnosť neporušil.
7.3. Zo skutkového stavu je nepochybné a nesporné, že sa žalovaný 5) zbavoval majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobkyne, dôkazom čoho je zníženie hodnoty nehnuteľností vo vlastníctva žalovaného 5) - Arca Capital Slovakia o cca. 2,4 milióna Eur, k čomu nebolo dané zo strany žalovaného 5) žiadne vysvetlenie. Žalovaný 5) - Arca Capital Slovakia napriek tomu, že má veriteľov poskytol pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca (za rok 2019 boli pôžičky prepojeným účtovným jednotkám vo výške 48.566.946,- Eur a v roku 2018 vo výške 89.893.263,-Eur).
7.4. Tiež je nepochybné, že žalovaný 5) Arca Capital Slovakia si nevytvoril rezervu na úhradu pohľadávok z Dlhopisov ARCA 2020, ale poskytoval pôžičky spriazneným spoločnostiam a zrejme nezákonne uspokojoval a uprednostňoval prepojené spoločnosti zo skupiny Arca Capital, čo nebolo hodnoverne zdôvodnené. Samotné neuspokojenie pohľadávky žalobkyne riadne a včas z majetku žalovaného 5) Arca Capital Slovakia, ale sanovanie spriaznených a prepojených spoločností zo skupiny Arca (ktorej hrozí reorganizácia), nepochybne zakladá dôvodné podozrenie, že uspokojenie pohľadávky žalobkyne z majetku Arca Capital Slovakia bude zmarené, ako aj to, že žalovaní 1) a 2) porušili svoje povinnosti.
7.5. V účtovnej závierke žalovaného za rok 2019 v časti Účty v bankách (221A, 22X +/- 261) je uvedený ich stav v roku 2019 vo výške 33.503,- Eur, pričom za predchádzajúce účtovné obdobie, čo je rok 2018, je uvedená výška 2.151.952,- Eur, čo tiež osvedčuje, že Arca Capital Slovakia nemá prostriedky na uhradenie pohľadávky žalobkyne a zároveň aj to, že dochádza k zbavovaniu sa majetku, ktorý by mohol podliehať exekúcii.
7.6. Ako uviedla žalobkyňa v návrhu reálna hodnota nehnuteľností žalovaného je nízka a aj pre prípad ich predaja by ich hodnota bola vzhľadom na existujúce ťarchy, či už ide o záložné právo na nehnuteľnostiach S., alebo nájom na nehnuteľnostiach T. K., nízka. Aj tejto súvislosti je tvrdenie žalovaných 5), že nízku hodnotu žalobkyňa nepreukázala bezpredmetné, pretože samotná existencia záložných práv k predmetným nehnuteľnostiam, reálnu hodnotu z ktorej by mohla byť žalobkyňa uspokojená znižuje.
7.7. Skutočnosť, že žalovaný 5) - Arca Capital Slovakia bol pod dočasnou ochranou znamená, že je nesporne vo finančných ťažkostiach. Do dočasnej ochrany sa žalovaný 5) dostal zjavne z dôvodov zlej finančnej situácie, preto je nepochybné, že v tomto období poskytol nezákonné zabezpečenie a zvýhodnil veriteľa. Dôkazom uvedeného je prípad U. S. a ďalším dôkazom sú aj Prevody, ktoré zároveň preukazujú, že sa Arca Capital Slovakia zbavila majetku. Prevody pravdepodobne na spriaznenú spoločnosť žalovaného 5) - Arca Capital Slovakia, a to spoločnosť ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITID celkom zrejmé neboli za primerané protiplnenie, pretože ak by tomu tak bolo, boli by veritelia uspokojení, čo tiež preukazuje nakladanie s majetkom. Uvedené nemožno považovať za vyvrátené, nakoľko žalovaní v tejto súvislosti len poukazujú na záporné imanie spoločností, ktoré boli predmetom Prevodov na cyperskú schránkovú firmu.
7.8. Podľa najnovších informácií, Okresný súd Bratislava I začal konkurzné konanie na Arca Capital Slovakia a Okresný súd Bratislava I povolil reštrukturalizačné konanie na dlžníka, žalovaného 5) - Arca Capital Slovakia, a.s.
7.9. Vzhľadom na skutočnosť, že nesporná pohľadávka žalobkyne, ktorú žalovaný 5) - Arca Capital Slovakia nerozporoval, nebola uhradená, je zrejmé, že žalobkyňa si nemôže uspokojiť svoju pohľadávku priamo z majetku žalovaný 5) - Arca Capital Slovakia. Samotné neuspokojenie pohľadávky žalobkyne riadne a včas z majetku žalovaný 5) - Arca Capital Slovakia zakladá dôvodné podozrenie, že bude uspokojenie pohľadávky žalobkyne z majetku žalovaného zmarené.
7.10. Vo všeobecnosti platí, že zmena skladby majetku z priameho alebo nepriameho vlastníctva nehnuteľností na peniaze môže ohroziť neskoršie vykonanie exekúcie. Ak existujú prevody majetku, ktoré môžu oslabiť postavenie veriteľov a neexistuje pre ne iné rozumné vysvetlenie než zmena štruktúry spoločnosti, tak je to niečo, čo pri ochrane práva veriteľov treba zohľadniť. Uvedené sa týka Prevodov, zabezpečenia Akcií a sanovania spoločností zo skupiny Arca, čo preukazuje porušenie povinností štatutárov žalovaného 5) - Arca Capital Slovakia, a to žalovaných 1) a 2). V tejto súvislosti poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného 1), ktorý v článku zverejnenom na Denníku N dňa 21.12.2020 s názvom „Veritelia Arcy nebudú mať vrátenie polovice dlhov isté. Jej líder I. čoraz viac rozpráva o oddlžení v Česku“ je nepochybný najzásadnejší zásah do práv žalobkyne, pretože hlavný akcionár Arcy a jej predstaviteľ G. H. I. (žalovaný 1) de facto potvrdil, že ani žalobkyňa ako veriteľ Arcy nebude mať vrátenú ani polovicu dlhu, ako aj to, že Arce reálne hrozí konkurz.
7.11. Uvádzané dôvody preukazujú, že je vysoko pravdepodobné, že si žalobkyňa nebude môcť uspokojiť svoju pohľadávku z majetku žalovaného 5) - Arca Capital Slovakia ani v budúcnosti, nakoľko v dôsledku zlého podnikania je Arca Capital Slovakia v situácii, v ktorej jej hrozí konkurz, pričom konkurz hrozí aj Arca Investments, a.s.
7.12. Na základe výpisu z Obchodného registra – ACS teplo, je zrejmé, že k Obchodnému podielu ACS teplo v ACS Plyn vzniklo dňa 02.12.2020 záložné právo v prospech záložného veriteľa, ktorým je J&T BANKA. V spoločnosti ACS teplo je pritom Arca Capital Slovakia jediným akcionárom. Treba uviesť, že k zriadeniu záložného práva došlo v čase, keď boli verejne známe informácie ohľadom zlej finančnej situácie skupiny Arca Capital. Žalobkyni nebolo poskytnuté žiadne zabezpečenie jeho investície, ako to bolo v prípade J&T BANKA a ani žiadna pôžička, ako je to v prípade prepojených spoločností zo skupiny Arca Capital.
7.13. Je preukázané, že v čase verejne známych informácií o problémoch skupiny Arca Capital, bol zaťažený Obchodný podiel ACS teplo v ACS Plyn záložným právom v prospech J&T BANKA, kde možno hovoriť aj o podozrení zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa.
7.14. Zriadenie záložného práva k Obchodnému podiel ACS teplo v ACS Plyn došlo pravdepodobne k ďalšiemu zvýhodňovaniu veriteľa, a to J&T BANKA. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že finančná investícia J&T BANKA bola v čase finančných problémov skupiny Arca a dotknutej spoločnosti, čiže aplikovaním § 67c ods. 1 ide o plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, ktoré podľa § 67f ods. 1 Obchodného zákonníka nemožno vrátiť. Napriek tomu bolo k Obchodnému podielu ACS teplo v ACS Plyn dňa 02.12.2020 zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa, ktorým J&T BANKA, pričom pri plnení zo strany J&T BANKA išlo zjavne o plnenie spoločnosti zo skupiny Arca Capital, ktorá je v zlej finančnej situácii a toto plnenie je potrebné považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, ktoré nemožno vrátiť a nie to zabezpečiť. Aplikovaním § 66aa ods. 1, ktoré zakladá zodpovednosť a § 67g ods. 1, s poukazom na § 67c ods. 1 a § 67f ods. 1 Obchodného zákonníka, je dané, že k poskytnutiu zabezpečenia na majetku Obchodný podiel ACS teplo v ACS Plyn, nemalo dôjsť.
7.15. Uvedené skutočnosti odôvodňujú, že žalovaný 1) a žalovaný 2) porušili svoje povinnosti ako členovia predstavenstva žalovaného 5) - Arca Capital Slovakia.
8. K vyjadreniu žalovaných ohľadom žaloby na určenie neúčinnosti právnych úkonov žalobkyňa uvádza, že je nepochybné, že žalobkyňa má pohľadávku voči žalovanému 5), ktorej výšku si v tomto konaní uplatňuje aj voči žalovaným 1) a 2) ako štatutárom žalovaného 5) titulom náhrady škody. Zo skutkového
stavu je nepochybné a nesporné, že sa žalovaný 1) zbavil majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobkyne.
8.1. Je preukázané, že žalovaný 1) v čase verejne známych informácií o problémoch skupiny Arca, previedol nehnuteľnosti (rodinný dom a pozemky v Bratislave) evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava III, obec: BA – m.č. NOVÉ MESTO, katastrálne územie: I., čo bolo preukázané jednak článkami v týždenníku TREND a správou v denníku hlavnydennik.sk. Uvedenú skutočnosť prevodu majetku žalovaného 1) potvrdzuje aj lustrácia nehnuteľného majetku žalovaného 1) zo dňa 20.11.2020, z ktorej je nepochybné, že žalovaný 1) už nehnuteľný majetok - rodinný dom a pozemky v Bratislave v k.ú. I. (list vlastníctva č. XXXX, k.ú. I.) nevlastní.
8.2. Žalobkyňa sa nemôže vyjadriť ku kúpnej zmluve, ani znaleckému posudku a teda ani k primeranosti prevodu nehnuteľností v k.ú. I., nakoľko mu tieto dôkazy neboli sprístupnené. Je však nesporné, že žalovaní nepredložili záložnú zmluvu na základe ktorej bolo k predmetnému rodinnému domu zriadené záložné právo, ani aká pohľadávka je predmetným záložným právom zabezpečená a nadôvažok nepreukázali ani, či bola kúpna cena uhradená a z akých prostriedkov. Vo všeobecnosti však platí, že zmena skladby majetku z priameho alebo nepriameho vlastníctva môže ohroziť neskoršie vykonanie exekúcie. Ak existujú prevody majetku, ktoré môžu oslabiť postavenie veriteľov a neexistuje pre ne iné rozumné vysvetlenie, tak je to niečo, čo pri ochrane práva veriteľov treba zohľadniť, čiže je správne a spravodlivé, keď aj súd v Slovenskej republike poskytol ochranu veriteľovi, ktorého uspokojenie bez zabezpečenia zriadeného súdom, by nebola úplná.
8.3. Žalobkyňa je nesporne veriteľom žalovaného 5) - Arca Capital Slovakia a jej hmotnoprávne oprávnenie na žalobu na náhradu škody voči žalovanému 1) a 2) ako členom predstavenstva Arca Capital Slovakia je dané § 194 ods. 9 Obch. zák., v čoho dôsledku je daná aj aktívna legitimácia žalobkyne a pasívna legitimácia žalovaného 1) a 2).
8.4. Vzhľadom na uvedený skutkový stav sa žalobkyňa na základe § 42a OZ ako osoba, ktorá má pohľadávku titulom náhrady škody podľa § 194 ods. 9 Obch. zák. voči žalovanému 1) v dobe, keď žalovaný 1) urobil odporovateľný právny úkon, domáha odporovateľnosti právnych úkonov realizovaných vo vzťahu k nehnuteľnému majetku - rodinnému domu a pozemkov v Bratislave v k.ú. I. evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. I.), ktorý bol vo vlastníctve žalovaného 1), a to: - kúpnej zmluvy pod V-23171/2020 zo dňa 21.08.2020, na základe ktorej zjavne žalovaný 1) previedol vlastnícke právo na žalovanú 3) ako blízku osobu žalovaného 1), pretože žalobkyňa ako veriteľ má základe § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, - záložnej zmluvy pod V – 24923/2020 zo dňa 08.10.2020, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného 4), ktorý pôsobil v spoločnosti zo skupiny Arca a teda zjavne mal vedomosť o verejne dostupných informáciách o žalovanom 1) a skupine Arca, pretože žalobkyňa má ako veriteľ na základe § 42b ods. 3, veta za bodkočiarkou OZ, právo odporovať právnemu úkonu aj proti tretím osobám, ktoré uzatvorili záložnú zmluvu k majetku prevedenému odporovateľným právnym úkonom, pretože takýmto postupom a teda samotným zriadením záložného práva, sa žalobkyni ako veriteľovi sťažuje možnosť uspokojenia sa z predmetného majetku.
8.5. Uvedené zákonné ustanovenia preukazujú, že je daná aj aktívna legitimácia žalobkyne a pasívna legitimácia žalovaných vo vzťahu k odporovateľným právnym úkonom.
9. Žalovaní v 1/ až v 5/rade vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne, listom ich právneho zástupcu uviedli, že žalobkyňa sa vo vyjadrení odvoláva na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6CoCsp/35/2020-918 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „Uznesenie KS BA“), ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie v podobe zriadenia záložného práva na majetok vo vlastníctve žalovaného v 5/ rade. K tomuto uzneseniu uvádzajú, že toto nemá žiadnu súvislosť s údajnou pohľadávkou na náhradu škody voči žalovanému v 1/rade, žalovanému v 2/rade a žalovanému v 5/rade, a rovnako nemá žiadnu súvislosť s návrhom žalobcu na vyslovenie neúčinnosti úkonov v zmysle žaloby. Z uznesenia KS BA v žiadnom prípade nevyplýva žiadny ustálený stav a už vôbec nie záväzný právny záver o akomkoľvek ukracovaní veriteľov a ohrození exekúcie zo strany žalovaného v 5/rade, ako to prezentuje žalobca. V konaniach o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa súdy obmedzujú výlučne na preskúmanie osvedčenia (t.j. v žiadnom prípade nie preukázania) určitých skutočností. V zmysle
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať za dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie – na rozdiel od dokazovania – znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neprijíma však žiadne skutkové a právne závery a už vôbec nie záväzné právne závery, ako sa to snaží prezentovať žalobkyňa.
9.1. K žalobkyňou predloženej „Zmluve o zabezpečovacom prevode (ZP)“ žalovaní uvádzajú, že predložený dokument neobsahuje informáciu o dátume jeho podpisu a zároveň žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že k jeho podpisu by malo dôjsť v čase, kedy by žalovaný v 5/rade mal byť platobne neschopným. Zmluva o ZP je tak výlučne ďalším dokumentom bez výpovednej hodnoty. Žalovaní opätovne pripomínajú, že žalobkyňa sa žalobou domáha náhrady škody, ktorá má byť údajne spôsobená spoločnosti – t.j. žalovanému v 5/ rade konaním členov jej predstavenstva. Žalobkyňa však nikde v žalobe a ani vo vyjadrení konkrétne neuvádza aká škoda by mala byť spôsobená žalovanému v 5/ rade alebo akým konaním žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade by mala byť spôsobená škoda žalovanému v 5/ rade. Už vôbec potom žalobkyňa v žalobe a ani vo vyjadrení riadne netvrdila a nepreukázala, akým spôsobom by malo byť uzatvorenie Zmluvy o ZP spôsobilé spôsobiť škodu žalovanému v 5/rade, resp. akého porušenia povinností sa mali uzatvorením Zmluvy o ZP dopustiť žalovaný v 1/rade a žalovaný v 2/rade pri výkone ich pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/ rade.
9.2. K účtovným údajom spoločnosti Arca Investments, a.s. uvádzajú, že tieto nemajú žiadny súvis so Súdnym konaním. Spoločnosť Arca Investments je samostatnou právnickou osobou odlišnou od žalovaného v 5/ rade. Účtovné výsledky spoločnosti Arca Investments za akékoľvek obdobie preto nemajú nijakú súvislosť s predmetom Súdneho konania. Rovnako konštatovanie žalobkyne, že „dôvody na konkurz sú reálne potvrdené“ nie je jednak absolútne pravdivé a objektívne, navyše však nemá žiadny súvis s tvrdeniami žalobkyne o údajnej existencii nároku na náhradu škody, ktorého sa domáha v Súdnom konaní. Žalobkyňa účelovo v žalobe a rovnako vo vyjadrení žalobkyne striedavo rozpráva o žalovanom v 5/rade a o ďalších spoločnostiach, ktoré však s údajným nárokom na náhradu škody uplatneným žalobou nijako nesúvisia. Žalovaní majú za to, že cieľom žalobkyne je týmto chaotickým spôsobom vyvolať negatívny dojem o žalovanom v 5/rade bez akéhokoľvek reálneho podkladu.
9.3. K argumentom žalobkyne ohľadne údajného porušenia povinností žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/ rade žalovaní uvádzajú, že žalobkyňa opakovane uvádza zavádzajúce a účelové tvrdenia o porovnaní účtových hodnôt žalovaného v 5/ rade, z ktorých opätovne (rovnako ako v žalobe) len účelovo a selektívne porovnáva niektoré účtovné hodnoty uvedené v riadnej individuálnej účtovnej závierke žalovaného v 5/ rade za rok 2018 (ďalej len „RIÚZ 2018“) a v riadnej individuálnej účtovnej závierke žalovaného v 5/ rade za rok 2019 (ďalej len „RIÚZ 2019“). K uvedenému porovnaniu žalovaní uvádzajú, že zotrvávajú na svojej argumentácii uvedenej vo Vyjadrení žalovaných k žalobe. Ako už uviedli, z účtovných hodnôt v RIÚZ 2018 a RIÚZ 2019 vyplýva, že v roku 2019 došlo k poklesu výšky pôžičiek poskytnutých účtovným jednotkám prepojeným so žalovaným v 5/ rade o takmer polovicu v porovnaní s rokom 2018. Fakt, že žalobkyňa tieto údaje vo Vyjadrení žalobkyne uvádza v opačnom poradí, aby navodil dojem zvyšovania hodnôt (t.j. najskôr uvádza rok 2019, kde bol údaj o pôžičkách nižší a až potom uvádza rok 2018, kde bol údaj o pôžičkách vyšší) nič nemení na tom, že v roku 2019 došlo k markantnému zníženiu výšky pôžičiek poskytnutých účtovným jednotkám prepojeným so žalovaným v 5/rade. V žiadnom prípade teda nemožno hovoriť o „zbavovaní sa majetku“ formou poskytovania pôžičiek prepojeným osobám. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný v 5/ rade nezákonne uspokojoval a uprednostňoval prepojené spoločnosti teda nie je pravdivé a už vôbec nemožno uzavrieť, že by toto tvrdenie bolo „hodnoverne zdôvodnené“ ako to prezentuje žalobkyňa vo vyjadrení.
9.4. Žalovaní opätovne pripomínajú, že tvrdenia žalobkyne o tom, že hodnota majetku žalovaného v 5/rade nepostačuje na úhradu jeho záväzkov je vykonštruované a ničím nepodložené. Rovnako je vykonštruované a ničím nepodložené tvrdenie žalobkyne, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 5/rade majú nízku hodnotu. Žalobkyňa nepredložila jediný dôkaz (ohodnotenie, znalecký posudok), preukazujúci jej tvrdenia o údajnej hodnote majetku žalovaného v 5/rade, obmedzuje sa výlučne na vlastné názory a špekulácie, ktoré však pre Súdne konanie v žiadnom prípade nemôžu byť rozhodujúce.
9.4.1. Žalovaní zároveň zotrvávajú na svojej argumentácii k prevodom obchodných podielov žalovaného v 5/rade v jeho bývalých dcérskych spoločnostiach na spoločnosť ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 (ďalej len „ACCL“). Žalobkyňa nepredložila jediný dôkaz o tom, že by tieto prevody mali byť uskutočnené bez primeraného protiplnenia.
9.5. Ak sa žalobkyňa snaží navodiť dojem, že či už existencia konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo fakt, že jej pohľadávka nebola uspokojená, automaticky zakladá existenciu porušenia povinností členov predstavenstva pri výkone ich pôsobnosti, žalovaní uvádzajú, že to tak v žiadnom prípade nie je. Žalobkyňa nikde v žalobe a ani vo vyjadrení neuviedla, akými konkrétnymi úkonmi by sa mali žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade dopustiť porušenia akejkoľvek povinnosti pri výkone ich pôsobnosti.
9.6. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že by (i) sa žalovaný v 5/ rade akokoľvek „zbavoval“ svojho majetku, (ii) prevody obchodných podielov na ACCL mali byť akokoľvek poškodzujúcimi úkonmi vo vzťahu k žalovanému v 5/rade, (iii) existencia konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mala byť akokoľvek poškodzujúcim úkonom, ktorý možno pripísať členom predstavenstva žalovaného v 5/ rade alebo (iv) neuspokojenie pohľadávky žalobkyne mohlo zakladať akúkoľvek zodpovednosť členov predstavenstva žalovaného v 5/ rade.
9.7. K tvrdeniu žalobkyne, že Okresný súd Bratislava I začal voči žalovanému v 5/ rade konkurzné konanie žalovaní uvádzajú, že toto nie je pravdivé. Žalovanému v 5/ rade bola s účinnosťou od 13.04.2021 povolená reštrukturalizácia. Povolenie reštrukturalizácie pritom v žiadnom prípade nemožno považovať za úkon zakladajúci možnosť zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, práve naopak, cieľom reštrukturalizácie je práve uspokojenie veriteľov v čo najvyššom možnom rozsahu. Žalovaní si ďalej dovoľujú uviesť, že odkazy na zriadenie záložného práva na obchodný podiel spoločnosti ACS teplo j.s.a., so sídlom Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, Slovenská republika, IČO: 51 962 802 (ďalej len „spoločnosť ACS teplo“) v spoločnosti ACS Plyn s.r.o., so sídlom Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, Slovenská republika, IČO: 35 972 360 (ďalej len „spoločnosť ACS plyn“), sú pre súdne konanie absolútne irelevantné. Obchodný podiel v spoločnosti ACS Plyn je majetkom spoločnosti ACS teplo, nie žalovaného v 5/rade, a preto ani žalovaný v 1/rade a žalovaný v 2/rade nemajú na dispozíciu s ním žiadny dosah. Akúkoľvek dispozíciu s týmto majetkom preto nemožno pripisovať žalovanému v 5/rade a ani žalovanému v 1/rade a žalovanému v 2/rade.
9.8. Podľa žalovaných preukázanie škody, ktorú mali podľa žalobcu spôsobiť žalovaní v 1/ a v 2/rade v žiadnom prípade nemôže byť až predmetom konania vo veci samej po vykonanom dokazovaní, práve naopak, žalobca je ako nositeľ dôkazného bremena v súdnom konaní povinní riadne preukázať základné predpoklady pre možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorými sú: a) údajné poškodzujúce konanie žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade, b) údajný vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného v 1/rade a konaním žalovaného v 2/rade a vznikom škody. Žiadny z argumentov žalobcu nepreukazuje, že by zo strany žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade došlo k porušeniu ich povinnosti pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade, ktoré by zakladalo vznik akejkoľvek škody žalovaného v 5/rade. Žalobca v celom texte žaloby a rovnako vyjadrenia prezentuje výlučne svoje špekulácie a dohody, z ktorých žiadne nepodložil relevantnými dôkazmi.
9.9. Žalovaní preto trvajú na tom, že neexistujú zákonné predpoklady pre vznik nároku žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade, keďže: a) Pohľadávka – náhrada škody neexistuje, keďže na jej vznik neboli splnené hmotnoprávne zákonné predpoklady: - žalovaný v 1/rade a žalovaný v 2/ rade neporušili žiadnu povinnosť pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/ rade; - žalovanému v 5/ rade nevznikla žiadna škoda v príčinnej súvislosti s údajným porušením povinnosti žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/ rade; b) vzhľadom na neexistenciu Pohľadávky – náhrada škody, nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne a pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade na vymáhanie pohľadávky z titulu náhrady škody žalobkyňou voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2/rade v súdnom konaní.
9.10. K argumentom žalobkyne ohľadne žaloby na určenie neúčinnosti právnych úkonov žalovaní v plnom rozsahu zotrvávajú na svojej argumentácii týkajúcej sa žaloby o určenie neúčinnosti právnych
úkonov uvedenej vo vyjadrení k žalobe. Na doplnenie žalovaní uvádzajú, že tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný v 3/ rade je v prílohe insolvenčného návrhu spoločnosti Arca Investments označený ako blízka osoba je nepravdivé. V prílohe č. 3 insolvenčného návrhu spoločnosti Arca Investments je práve naopak pohľadávka voči žalovanému v 3/ rade v zozname majetku zaradená medzi pohľadávky voči osobám mimo koncernu alebo blízkych osôb, tzn. je zaradená medzi pohľadávky, ktoré nepatria osobám z koncernu a ani blízkym osobám. Žalovaní v zmysle uvedeného trvajú na tom, že neexistujú zákonné predpoklady na určenie neúčinnosti právnych úkonov označených žalobkyňou v žalobe, keďže: a) pohľadávka na náhradu škody neexistuje, keďže na jej vznik neboli splnené hmotnoprávne zákonné predpoklady; b) vzhľadom na neexistenciu pohľadávky na náhradu škody nie je daná ani aktívna vecná legitimácia žalobkyne a pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1/ rade, žalovaného v 3/ rade a žalovaného v 4/ rade na určenie neúčinnosti právnych úkonov v súdnom konaní; c) prevod nehnuteľností zo žalovaného v 1/rade na žalovaného v 3/ rade na základe Kúpnej zmluvy bol uskutočnený za primerané protiplnenie, a preto Kúpna zmluva nepredstavuje ukracujúci právny úkon a nemožno jej v súdnom konaní s úspechom odporovať; d) zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 4/rade nepredstavuje ukracujúci právny úkon ani právny úkon, ktorým by žalovaný v 3/ rade ukrátil žalobcu, a preto tomuto právnemu úkonu nemožno v súdnom konaní s úspechom odporovať.
9.11. Záverom žalovaní uvádzajú, že (i) konanie s odbornou starostlivosťou žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade, (ii) snaha žalovaného v 5/ rade o uspokojenie jeho veriteľov a (iii) neopodstatnenosť domáhania sa neúčinnosti úkonov identifikovaných v žalobe, preukazuje najmä fakt, že žalovanému v 5/ rade bola povolená reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia je pritom procesom, ktorého účelom je zabezpečiť čo najvyššie možné uspokojenie veriteľov dlžníka. Nie sú teda na mieste obvinenia voči Žalovaným o snahu akokoľvek poškodiť veriteľov žalovaného v 5/ rade.
10. Žalovaní namietali miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci voči žalovaným. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2022 č.k. 3NCb/6/2022-652 krajský súd rozhodol, že miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie vo veci je Okresný súd Topoľčany.
11. Žalobkyňa podaním zo dňa 26.09.2022, doručeným súdu dňa 26.09.2022, navrhla konanie voči žalovanému v 5/ rade zastaviť z dôvodu, že Okresný súd Bratislava I. povolil reštrukturalizačné konanie na dlžníka – žalovaného v 5/ rade. Poukázala na ustanovenie § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), v zmysle ktorého súdne konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú a možno ich uplatniť len riadne a včas uplatnenou prihláškou u správcu. Takto prerušené konania sa v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu a skončenia reštrukturalizácie zastavujú (§ 156 ZKR). V čase podania predmetnej žaloby nebola povolená reštrukturalizácia žalovaného v 5/ rade. Dňa 01.03.2021 bolo v Obchodnom vestníku č. 40/2021 zverejnené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4R/1/2021 zo dňa 22.02.2021, o začatí reštrukturalizačného konania voči žalovanému v 5/ rade ako dlžníkovi. Následne dňa 12.04.2021 bolo v Obchodnom vestníku č. 68/2021 zverejnené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4R/1/2021 zo dňa 06.04.2021 o povolení reštrukturalizácie žalovaného v 5/ rade ako dlžníka.
11.1. Súčasne žalobkyňa uvedeným listom navrhla zmenu žalobného petitu v znení: Žalovaný v 1/rade a žalovaný v 2/rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne:
- sumu 30.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 30.000,- EUR od 13.08.2020 do zaplatenia, - sumu 2.100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.100,- EUR od 13.08.2020 do zaplatenia, ako aj 7% p.a. zo sumy 30.000,- EUR za obdobie od 13.08.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný v 1/rade a žalovaný v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o určenie neúčinnosti právnych úkonov zostáva žaloba nezmenená.
11.2. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28.10.2022 č.k. 4Cb/15/2022-683 konanie voči žalovanému v 5/rade zastavil. Žalobkyni a žalovanému v 5/rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2022.
12. Vo veci súd vytýčil pojednávanie na deň 03.03.2023, ktorého sa nezúčastnila žalobkyňa, jej neúčasť bola ospravedlnená právnym zástupcom a rovnako aj neúčasť žalovaných v 1/ až v 4/rade ospravedlnil ich právny zástupca. Preto súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne a žalovaných v 1/ až v 4/rade.
13. Právny zástupca žalobkyne vo veci uviedol, že trvajú na podanej žalobe v rozsahu petitu, ktorý navrhli v jednom z ich posledných vyjadrení. Ďalej uvádza, že v prvom rade by sa vyjadril k námietke žalovaných ohľadom nedostatku právomoci súdov SR konať v tejto veci. Uznesením Mestského súdu v Prahe č. MSPH 98 INS 22345/2020–A-140 zo dňa 21.04.2022 súd rozhodol tak, že zistil úpadok G. H. I. a povolil riešenie úpadku oddlžením, pričom toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Vrchného soudu v Prahe zo dňa 20.06.2022 číslo konanie MSPH 98 INS 22345/2020-A-163. Tento súd zrušil predchádzajúce uznesenie Mestského súdu v Prahe a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie. Následne Mestský súd v Prahe vydal uznesenie zo dňa 14.12.2022 č. MSPH 98 INS-22345/2020-A-167. Týmto uznesením rozhodol tak, že Mestský súd v Prahe je medzinárodne príslušný k zahájení a vedení tohto insolvenčeného řízení v článku III. Ods. 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady EÚ 2015/848 zo dňa 20.05.2015. Dlžník G. H. I. podal odvolanie a navrhol, aby uznesenie Mestského súdu v Prahe zo dňa 14.12.2022 sa zrušilo a vrátilo súdu prvého stupňa k ďalšiemu konaniu. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo zatiaľ k začatiu insolvenčného konania voči G. H. I., ktorý je označený ako žalovaný v 1/ rade, a teda je absolútne nedôvodná námietka žalovaných, ohľadom nedostatku právomoci súdov SR konať voči žalovanému v 1/rade v tejto veci.
13.1. Majú za to, že všetky zákonné predpoklady pre založenie zodpovednosti žalovaných v 1/ a v 2/rade za škodu, podľa Obchodného zákonníka, sú splnené, a to protiprávny úkon, existencia škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou. Čo sa týka porušenia povinnosti na strane štatutárneho orgánu pôvodne žalovaného v 5/rade Arca Capital Slovakia a následné vymáhanie škody od štatutárov Arca Capital Slovakia, čiže žalovaných v 1/ a v 2/rade, poukazuje na ustanovenie § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, ako aj § 194 ods. 5 a ods. 6 Obchodného zákonníka. Z právnej normy ust. § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka vyplýva zákaz pre také správanie sa členov predstavenstva, ktoré okrem spôsobenia škody spoločnosti môže viesť nielen že k spôsobeniu škody, ale aj k ohrozeniu záujmov spoločnosti a jej akcionárov. Každé konanie predstavenstva musí rešpektovať zákaz zneužívania práva a musí byť v súlade s poctivým obchodným stykom. Správanie členov predstavenstva musí byť zároveň vždy v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. V tejto súvislosti zákon explicitne zakazuje predovšetkým uprednostňovanie záujmov členov predstavenstva pred záujmami spoločnosti a rovnako zakazuje uprednostňuje niektorých akcionárov pred záujmami spoločnosti. Je nepochybné, že vzhľadom na stav Arca Capital Slovakia žalovaní v 1/ a v 2/rade, ako štatutári tejto spoločnosti, porušili § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, pričom v čase podania žaloby bolo nesporné, že porušili § 194 ods. 6 písm. f) Obchodného zákonníka. V krátkosti by sa dalo zhrnúť konanie členov predstavenstva ako riskantné premrhanie majetku jej investorov. Dodnes nie je známe, či členovia predstavenstva, a to žalovaní v 1/ a v 2/rade konali s odbornou starostlivosťou pri získavaní investícií od žalobkyne a ďalších osôb, ktoré investovali svoje celoživotné úspory do spoločnosti Arca Capital Slovakia, pretože je zjavné, že aj prostriedky žalobkyne boli zrejme použité na pôžičky spriazneným spoločnostiam skupiny Arca a teda neboli primárne použité v prospech spoločnosti Arca Capital Slovakia, ale zrejme na sanovanie zlej finančnej situácie spriaznených spoločností, v dôsledku čoho členovia predstavenstva zjavne nevykonali zmierňujúce opatrenia, aby docielili stav, že spoločnosť Arca Capital sa dostala do reštrukturalizácie, pričom jej v čase podania žaloby hrozil aj konkurz. Za konanie v rozpore so záujmami spoločnosti Arca Capital Slovakia je možné považovať, že táto spoločnosť Arca Capital Slovakia sa zbavila rozsiahleho nehnuteľného majetku prevodmi Arca Capital na spriaznené spoločnosti, ako to uviedli aj v žalobe, pričom v uvedených prípadoch sa jedná o porušenie zásad odbornej starostlivosti členmi predstavenstva v dôsledku ktorých spoločnosti Arca Capital Slovakia vznikla škoda a možno dôvodne predpokladať, že u spoločnosti Arca Capital Slovakia neboli chránené jej oprávnené záujmy, nebolo ochránené jej finančné zdravie a boli ohrozené aj vlastné zdroje.
13.2. Ďalej zhrňuje aká škoda bola spôsobená konaním žalovaného v 1/ a v 2/rade v spoločnosti Arca Capital Slovakia. 1. ide o to, že hodnota pozemkov Arca Capital Slovakia sa znížila, čiže Arca sa zbavovala nehnuteľností v čase verejne známych informácií o svojej zlej finančnej situácií. V účtovnej závierke Arca Capital Slovakia, za rok 2019, v časti A 2.1. aktíva, je uvedená hodnota pozemkov tejto spoločnosti, za prechádzajúce účtovné obdobie, čo je rok 2018, vo výške 2.000.000,- eur. Z uvedenej skutočnosti je nepochybné, že sa žalovaný Arca Capital Slovakia, v roku 2019, zbavoval nehnuteľností
v hodnote cca 2,4 mil. eur. Rovnako poukazujú aj na účty v bankách. Z účtovnej závierky Arca Capital Slovakia vyplýva, že Arca Capital Slovakia v roku 2019 v časti účty v bankách je uvedený stav k roku 2019 vo výške 33.503,- eur, pričom za prechádzajúce účtovné obdobie, čo je rok 2018, je uvedená výška 2.151.952,- eur. Uvedené preukazuje, že Arca Capital Slovakia napriek splatnosti dlhopisov Arca 2020 zrejme použil finančné prostriedky nie na uspokojenie veriteľov z dlhopisov, ale na iný účel. Poukazuje na pôžičky, ktoré boli poskytnuté prepojeným spoločnostiam Arca Capital Slovakia. Takisto z účtovnej závierky Arca Capital za rok 2019 vyplýva, že pôžičky boli prepojeným účtovným jednotkám poskytované vo výške 48.566.946,- eur a v roku 2018 vo výške 89.893.263,- eur, čiže je dôvodné prijať záver, že Arca Capital Slovakia napriek tomu, že má veriteľov, poskytuje pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca, bez preukázania, či to bolo dostatočne zabezpečené.
13.3. Ďalej poukazuje na prevody obchodných podielov v dcérskych spoločnostiach skupiny Arca. Podľa výpisov z Obchodného registra vyplýva, že Arca Capital Slovakia koncom roka 2019 previedol obchodné podiely zo svojich dcérskych spoločností, a to ACS 2, s.r.o., ACS 3, s.r.o. ACS Kominárska, s.r.o., ACS 4, s.r.o., ACS Dúbravka a takisto ZNO Slovakia, s.r.o. Pravdepodobne na spriaznenú spoločnosť Arca Capital Slovakia a to spoločnosť Arca Capital Cyprus Limited, pričom nie je zrejmé, či to bolo za primerané protiplnenie, pretože ak by tomu tak bolo, boli by veritelia uspokojení. Uvedené skutočnosti boli tvrdené veriteľmi žalovaného v 5/rade v právnej veci vedenej na OS BA V sp. zn. 14Csp/161/2020. V tomto konaní na OS BA V 1173 veriteľov žalovaného v 5/rade požiadalo o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti Dúbravka, čo tiež preukazuje, že konanie štatutárov Arca Capital Slovakia nebolo s odbornou starostlivosťou vykonané. Rovnako poukazujú aj na výsledok hospodárenia Arca Investments, ktorá je materskou spoločnosťou Arca Capital. Za rok 2019 táto spoločnosť evidovala výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 2019 po zdanení vo výške mínu 9.586.948,- eur, čiže v roku 2019 bola v strate približne 9,5 mil. eur, hoci v roku 2018 bola Arca Investments ešte v zisku vo výške 62.013,- eur.
13.4. Ďalej upriamuje pozornosť na ukracujúce úkony, ku ktorým dochádza nielen pri spoločnosti Arca Capital Slovakia, ale aj pri ďalších spoločnostiach prepojených a ovládaných touto spoločnosťou. Na základe výpisu z Obchodného registra ACS Plyn, ktorá je jednou z prepojených spoločností na skupinu Arca je zrejmé, že obchodnému podielu ACS Teplo v ACS Plyn vzniklo dňa 02.12.2020 záložné právo v prospech záložného veriteľa, ktorým je J&T Banka. V článku zverejnenom v jednotlivých denníkoch, ako napríklad Denník N, alebo Hlavné správy, je naznačený nepochybný spôsob, akým majú byť investori ukrátení práve zriadením záložného práva na obchodný podiel ACS Teplo na ACS Plyn, čo v konečnom dôsledku znamená že J&T banka získa cez záložné práva hodnotný majetok skupiny Arca a ostatní drobní veritelia, medzi nimi aj žalobkyňa, pravdepodobne odídu na prázdno, čiže nedosiahnu takú mieru uspokojenia, aká bola poskytnutá spoločnosti J&T Banka, a tým došlo k ukráteniu veriteľov. Rovnako majú za to, že Arca v dôsledku ukracujúcich úkonov sa zbavovala svojho majetku. Poukazujú napríklad na zmluvu, ktorá bola uzatvorená s pánom U. S., v dôsledku ktorého tento pán bol rovnako zvýhodnený veriteľ, keďže dôkazmi, ktoré predložili do súdneho spisu, bolo preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k akciám, v prospech tohto pána U. S., ktorý bol veriteľom Arca Capital Slovakia.
13.5. Z uvedených dôvodov a v súlade s princípom rovnoprávnosti účastníkov právneho vzťahu, teda veriteľa a dlžníka, žalobcovi ako veriteľovi by patrilo rovnaké zabezpečenie jeho pohľadávok a rovnaké uspokojenie, ako to bolo v prípade iných veriteľov, medzi inými aj Poštovej banky, alebo J&T Banky.
13.6. Právny zástupca žalobkyne ďalej vo vzťahu k neúčinnosti právnych úkonov uvádza, že poukazujú na uznesenie Mestského súdu v Prahe č. MSPH 98 INS 22345/2020-A-17 zo dňa 19.11.2020, na základe ktorého toto rozhodnutie konštatuje záver, že žalovaný v 1/rade previedol nehnuteľný majetok rodinný dom a pozemky v Bratislavy v kat. úz. I., LV č. XXXX. Uvedenú skutočnosť prevodu majetku žalovaného v 1/rade potvrdzuje aj lustrácia nehnuteľného majetku žalovaného v 1/rade zo dňa 20.11.2020, z ktorej je nepochybné, že žalovaný v 1/rade nehnuteľný majetok, teda rodinný dom a pozemky v BA na LV č. XXXX, už nevlastní. Z uvedeného je teda preukázané, že žalovaný v 1/rade v čase verejne známych informácií o problémoch skupiny Arca Capital Slovakia, previedol nehnuteľnosti, uvedený rodinný dom evidovaný na LV, tieto nehnuteľnosti mali byť podľa predmetného LV prevedené na základe kúpnej zmluvy pod V-23171/2020 zo dňa 21.08.2020 na žalovaného v 3/rade ako blízku osobu žalovaného v 1/rade, pričom v rovnakom čase bolo k predmetným nehnuteľnostiam podľa V-24923/2020 zo dňa 08.10.2020 zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 4/rade, ktorý pôsobil v spoločnosti zo
skupiny Arca, čiže ide o úkony vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa môže domáhať odporovateľnosti. Žalobkyňa má za to, že uvedenou kúpnou zmluvou na základe ktorej zjavne žalovaný v 1/rade previedol vlastnícke právo na žalovanú v 3/rade, došlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky, ktorú si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému v 1/rade a k jej ukráteniu, ako veriteľa, tým, že žalovaný v 1/rade previedol svoj jediný hodnotný majetok na žalovanú v 3/rade, čím sa de facto stal nemajetným a teda neschopným plniť svoje záväzky. Žalobkyňa má zároveň dôvodné podozrenie, že úmysel žalovaného v 1/rade ukrátiť veriteľov musel byť žalovanému v 1/rade známy, nakoľko žalovaný v 1/rade naďalej zastáva funkciu štatutára v spoločnosti Arca Capital Slovakia. Čiže zo skutkového stavu a z predložených dôkazov, ako aj navrhnutých dôkazov, je zrejmé, že kúpna zmluva podstatným spôsobom zmenšila majetok žalovaného v 1/rade a tým aj ukrátila žalobkyňu. Tieto prevody majetkov, tzn. nehnuteľností na LV č. XXXX boli vykonané v čase, keď boli verejne známe informácie o hroziacom úpadku v skupine Arca, najmä Arca Capital Slovakia. Žalobkyňa na základe § 42a Občianskeho zákonníka, ako osoba, ktorá má ako veriteľ pohľadávku titulom náhrady škody, podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, voči žalovanému v 1/rade, ktorý urobil odporovateľný právny úkon, sa domáha odporovateľnosti právnych úkonov realizovaných vo vzťahu k nehnuteľnému majetku na LV č. XXXX v kat. úz. I..
14. Právny zástupca žalovaných v 1/ až v 4/rade vo veci uviedol, že žalobu žalovaní považujú v celom rozsahu za špekulatívnu a nedôvodnú. Rovnako tak ako aj iné súdne konania, ktoré žalobkyňa na tunajšom súde iniciovala, najmä teda vo vzťahu k jej návrhom na nariadenie zabezpečovacích a neodkladných opatrení, ktoré boli zo strany KS v Nitre zamietnuté. Čo sa týka uplatňovaného nároku vo vzťahu k žalobe o náhradu škody, žalovaní majú za to, že neexistujú zákonné predpoklady pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v 1/rade a žalovanému v 2/rade, keďže žiadna pohľadávka na náhradu škody žalobcu neexistuje z dôvodu, že na jej vznik neboli splnené hmotnoprávne zákonné predpoklady. Najmä žalovaní v 1/ a v 2/rade neporušili žiadnu povinnosť pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva pôvodne žalovaného v 5/rade. Žalobkyňa v žiadnom svojom podaní nepreukázala žiadne ohrozenie záujmov spoločnosti, alebo žalovaného v 5/rade, aj akcionárov, nepreukázala a neidentifikovala žiadne zneužitie práva, alebo uprednostňovanie záujmov členov predstavenstva pred záujmami spoločnosti, alebo jej akcionármi. Zároveň nepreukázala nijakým spôsobom, že by členovia predstavenstva žalovaného v 5/rade nekonali s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti možno uviesť, že žalovaní v 1/ a v 2/rade konali s odbornou starostlivosťou, keď urobili všetko pre to, aby uprednostnili záujmy akcionárov, ako aj veriteľov žalovaného v 5/rade, keď pristúpili k podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie, pričom v súčasnosti už bola reštrukturalizácia žalovaného v 5/rade právoplatne ukončená a žalobcovi bolo dokonca poskytnuté na jeho pohľadávku z titulu dlhopisov prvé plnenie v zmysle reštrukturalizačného plánu žalovaného v 5/rade. Je preto zrejmé, že žalovaní v 1/ a v 2/rade uskutočnili všetky zákonom dovolené úkony, za účelom riadneho, pomerného a čo najvyššieho uspokojenia všetkých veriteľov žalovaného v 5/rade, pričom veritelia žalovaného v 5/ rade vyslovili dôveru v konaní žalovaných v 1/ a v 2/rade, ako aj žalovaného v 5/rade, keď schválili reštrukturalizačný plán žalovaného v 5/rade, pričom tento bol potvrdený aj súdom.
14.1. Žalovaní preto považujú tvrdenia žalobkyne o akomsi zbavovaní nehnuteľného majetku, a lebo účelového znižovania hodnoty majetku, za účelové a ničím nepodložené. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti nemožno vyvodiť ani z porovnávania účtovných hodnôt v účtovnej závierke žalovaného v 5/ rade, keď tieto žalobca účelovo dezinterpretuje, alebo im nerozumie. Čo sa týka hodnoty poskytnutých pôžičiek je zrejmé, že medzi rokmi 2018 a 2019 došlo k zníženiu hodnoty pôžičiek poskytnutých spriazneným spoločnostiam, a to takmer o polovicu. Rovnako znížená hodnota nehnuteľností nepreukazuje zbavovanie sa majetku, ale v súvislosti s inými hodnotami vyplývajúcimi z účtovnej závierky je zrejmé, že došlo len k transformácií majetku žalovaného v 5/rade. Rovnako je potrebné podotknúť, že účtovná závierka odzrkadľuje len účtovné hodnoty len k určitému dátumu, a teda len porovnaním hodnôt za sledované obdobia možno ustáliť, či došlo k nejakej zmene, alebo nie, v týchto hodnotách. Tieto hodnoty samé o sebe nevyjadrujú nárast alebo zmenu oproti predchádzajúcemu obdobiu.
14.2. Čo sa týka konania na OS BA V, v ktorom bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie a z ktorého má vyplývať, že žalovaný v 5/rade uskutočňoval určité ukracujúce úkony, v konaní o zabezpečovacom opatrení sa skutočnosti len osvedčujú a teda nie sú dokázané, pričom osvedčenie má nižšiu preukazovaciu hodnotu vo vzťahu k určitým skutočnostiam, ako dokazovanie a štandardne sa pri ňom vychádza len zo skutočností tvrdených žalobkyňou. Toto zabezpečovacie opatrenie je navyše v súčasnosti neprávoplatné, zrušené.
14.3. Čo sa týka záložného práva zriadeného na obchodný podiel spoločnosti ACS Plyn, žalovaní podotýkajú, že toto nemá akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k súdnemu konaniu, keďže žalovaní nie sú členmi štatutárneho orgánu tejto spoločnosti a žalovaný v 5/rade nie je ani spoločníkom tejto spoločnosti. Zároveň žalobkyňa vo svojich podaniach poukazuje a preukazuje ním tvrdené skutočnosti novinovými článkami, spred obdobia troch rokov, ktoré nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu, ide o špekulácie, ktoré sa celkom zrejme ani nepreukázali, nakoľko je zrejmé, že či už spoločnosť J&T Banka, alebo iné spoločnosti nenadobudli žiaden majetok spoločnosti zo skupiny Arca Capital a žalovaný v 5/rade riadne plní svoje záväzky vyplývajúce mu z reštrukturalizačného plánu.
14.4. Nad rámec uvedeného, ak aj v čase vypracovania žaloby nebola v registri účtovných závierok zverejnená účtovná závierka žalovaného v 5/rade, tento nedostatok bol odstránený a v súčasnosti sú všetky účtovné závierky v registri účtovných závierok zverejnené.
14.5. Vzhľadom na uvedené majú žalovaní za to, že žalobkyňa nešpecifikovala žiaden konkrétny protiprávny úkon žalovaného v 1/ rade, alebo žalovaného v 2/rade, ktorým by došlo k porušeniu povinností pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade. Zároveň žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala, ani nekvantifikovala, ani nijakým iným spôsobom neurčila, aká škoda mala vzniknúť žalovanému v 5/rade v dôsledku porušenia povinnosti žalovaných v 1/ a v 2/rade v dôsledku ich konania pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade. Vzhľadom na uvedené nepreukázala žalobkyňa ani príčinnú súvislosť medzi údajným porušením povinnosti žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva žalovaného v 5/rade a následným vznikom škody žalovanému v 5/rade. Žalobkyňa len hovorí o vzniku akejsi údajnej škody, ktorá mala vzniknúť jemu, pričom nie je vôbec zrejmé, aká škoda mu mala vzniknúť. Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle ust. § 194 Obchodného zákonníka žalobca, ako veriteľ, uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet náhradu škody spoločnosti voči členom predstavenstva, nie svoju škodu.
14.6. Vzhľadom na uvedené majú za to, že žaloba o náhradu škody je v celom rozsahu nedôvodná, špekulatívna a žalobkyňa ňou sleduje len jediný ciel, a to je takzvaný fišing dôkazov, a teda jeho snahou je získať neoprávnenú výhodu oproti ostatným veriteľom žalovaného v 5/rade, tým, že v tomto konaní na základe vlastných fabulácií získa prístup k dôverným informáciám a dokumentom, týkajúcim sa podnikateľskej činnosti spoločnosti zo skupiny Arca Capital.
14.7. Vzhľadom na neexistenciu pohľadávky na náhradu škody nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne a pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade na vymáhanie pohľadávky z titulu náhrady škody žalobkyňou voči žalovanému v 1/rade a žalovanému v 2/rade v súdnom konaní. Vo vzťahu k žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov žalovaní trvajú na tom, že neexistujú zákonné predpoklady na určenie neúčinnosti právnych úkonov, označených žalobkyňou v žalobe, keďže pohľadávka na náhradu škody neexistuje z dôvodu, že na jej vznik neboli splnené hmotnoprávne zákonné predpoklady a rovnako aj vzhľadom na to, že z dôvodu neexistencie pohľadávky na náhradu škody nie je ani daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1/rade, žalovaného v 3/rade a žalovaného v 4/rade na určení neúčinnosti právnych úkonov v súdnom konaní.
14.8. Čo sa týka rozhodnutia Mestského súdu v Prahe z ktorého má byť zrejmé, že žalovaný previedol žalobcom uvádzaný, špecifikovaný, majetok, táto skutočnosť vyplýva aj z verejných registrov SR a táto skutočnosť nie je žalovaným spochybňovaná. Z dôkazov, ktoré však boli predložené súdu je zrejmé, že k žiadnemu ukráteniu veriteľov žalovaného v 1/rade prevodom nehnuteľného majetku nedošlo, nakoľko prevod bol uskutočnený za kúpnu cenu, ktorá bola vyššia než znaleckým posudkom stanovená hodnota nehnuteľnosti. Žalovaná v 3/rade zároveň nie je blízkou osobou žalovaného v 1/rade a žalobca v konaní nepreukázal opak. Dokonca aj dôkazy, na ktoré žalobkyňa poukazovala preukazujú opak. Záložné právo na nehnuteľnosť bolo zriadené až po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a jeho zriadenie nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k súdnemu konaniu. Žalovaní preto majú za to, že žaloba je v tomto rozsahu nedôvodná a zároveň, že nebol ani preukázaný úmysel ktoréhokoľvek zo žalovaných ukrátiť veriteľov žalovaného v 1/rade. Nad rámec uvedeného poukazujeme na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu, z ktorej vyplýva, že na to, aby mohlo byť rozhodnuté o neúčinnosti právnych úkonov, musí mať v čase rozhodovania súdu veriteľ judikovanú pohľadávku, čo v tomto prípade nie je dané, nakoľko veriteľ, resp. žalobca nemá žiadnu pohľadávku na náhradu škody, nie to ešte judikovanú, v dôsledku čoho bola
žaloba podaná predčasne a je potrebné ju zamietnuť. Bol predložený rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.06.2020 sp. zn. 6Cdo/237/2017. Zhrňujúc uvedené žalovaní žiadajú, aby súd obidve žaloby zamietol a aby žalovaným priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Dodal, že žalovaní netrvajú na námietke nedostatku právomoci súdu vo vzťahu k žalovanému v 1/rade.
15. Súd na pojednávaní pripustil zmenu žalobného návrhu v znení v zmysle písomného podania právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26.09.2022 (bod 11.1. tohto rozsudku).
16. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní vo veci ďalej uviedol, že žalovaní poukázali na to, že neexistuje podľa nich pohľadávka na náhradu škody, túto skutočnosť namietajú, poukazujú na ust. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, z ktorého je zrejmé, že nároky na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Zo skutočnosti uvádzaných v žalobe je zrejmé, že medzi žalobkyňou a Arca Capital Slovakia existuje právny vzťah, ako aj to, že Arca Capital Slovakia, ako žalovaný v 5/rade, nespochybňoval pohľadávku žalobkyne, minimálne vo výške 30.000,- eur s prísl., titulom doposiaľ neuhradenej menovitej hodnoty dlhopisu žalovaného Arca Capital Slovakia 2020. Zo skutkového stavu je takisto nesporné, že Arca Capital Slovakia sa zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobkyne, dôkazom čoho je zníženie hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve Arca Capital vo výške približne 2,4 mil. eur, ako aj skutočnosť, že Arca Capital Slovakia napriek tomu, že má veriteľov, poskytuje pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca. Majú za to, že žalobkyňa preukázala príčinnú súvislosť s konaním členov predstavenstva Arca Capital, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody, avšak niektoré dôkazy, ktoré navrhli súdu doposiaľ neboli vykonané a z týchto skutočností by sa mohlo dospieť k záveru takisto o porušení povinnosti členov štatutárneho orgánu, v prípade, že sa tieto dôkazy vykonajú.
16.1. Pokiaľ ide o reštrukturalizačné konanie a schválenie tohto plánu, je pravdou, že žalobkyni sa poskytujú tie plnenia, resp. sa budú poskytovať, túto skutočnosť nemajú overenú, avšak žiadny zákon nezabraňuje žalobkyni, ako veriteľke, domáhať sa náhrady škody voči členom predstavenstva, napriek tomu, že si už uplatnila pohľadávku vo vzťahu k Arca Capital prihláškou. To svedčí o tom, že žalobkyňa má pohľadávku a táto pohľadávka bola správcom uznaná a nebola popretá, čiže existuje aktívna a pasívna legitimácia.
16.2. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného ohľadom judikovanej pohľadávky, ktorá je podľa ich názoru nevyhnutná na konanie o odporovacej žalobe uvádzajú, že s týmto tvrdením nesúhlasia, že na konanie o odporovacej žalobe postačuje, aby to bola vymáhateľná pohľadávka, vymáhateľná aspoň v dobe konania súde o odporovateľnej žalobe. Na to poukazuje uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 01.07.2015 pod sp. zn. PL ÚS 39/2015. V zmysle tohto pre vyhovenie odporovacej žalobe je postačujúce, a k pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou, vykonateľnou, v priebehu odporovacieho konania, v čase rozhodovania súdu.
16.3. Vo vzťahu k neúčinnosti právnych úkonov poukazujú na rozhodnutie NS SR zo dňa 30.11.2009 č.k. 1Obdov 14/2007-452 v zmysle ktorého uzavretie záložných zmlúv mohlo byť odporovateľným právnym úkonom, nakoľko záložné zmluvy sa uzatvárali v čase keď bolo zrejmé, že na úpadcu bude vyhlásený konkurz, pričom úpadcovou povinnosťou bolo dbať na záujmy všetkých svojich veriteľov na umožnení pomerného uspokojenia.
17. Právny zástupca žalovaných v 1/ až v 4/rade ďalej vo veci uviedol, čo sa týka § 194 Obchodného zákonníka a v nadväznosti naň tvrdenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou ACS, resp. žalovaným v 5/rade nie je sporné, ani sa nespochybňuje existencia pohľadávky vyplývajúcej z existencie dlhopisov, ktorú si žalobkyňa uplatnila aj v reštrukturalizačnom konaní, v ktorej väčšej časti bola táto pohľadávka aj zistená a na ktorú sa už v súlade s reštrukturalizačným plánom v decembri 2022 plnilo prvé plnenie. Ustanovenie § 194 Obchodného zákonníka však hovorí o uplatňovaní nároku spoločnosti na náhradu škody voči členom jej predstavenstva, čiže je tu daný právny vzťah spoločnosť a členov predstavenstva, ktorý je založený na základe zodpovednosti za škodu. Žalovaným nie je zrejmé, akým spôsobom žalobkyňa premostila svoju pohľadávku na úhradu menovitej hodnoty dlhopisov spolu s príslušenstvom na pohľadávku na náhradu škody spoločnosti Arca Capital Slovakia, resp. žalovaného v 5/rade. Je zrejmé, že pohľadávku na úhradu menovitej hodnoty dlhopisov s prísl. žalobkyne voči žalovanému v 5/rade nie je možné stotožňovať s pohľadávkou údajnou a nepreukázanou žalovaného v 5/
rade, voči členom jeho predstavenstva. Takáto pohľadávka nie je a žalobca nepreukázal jej existenciu, jej výšku, ani príčinnú súvislosť medzi konaním členov predstavenstva žalovaného v 5/rade a vznikom akejkoľvek údajnej škody žalovaného v 5/rade. Žiadna takáto škoda nevznikla, žalobca ju nevie dokázať, aj z toho dôvodu, že nevznikla a hlavne nevie ním tvrdené skutočnosti podložiť relevantnými dôkazmi. Preto sa neprípustne snaží preniesť svoje dôkazné bremeno na žalovaných, v čom možno vidieť jeho skutočný zámer, a to je vylákanie dôkazov o podnikateľskej činnosti spoločnosti zo skupiny Arca Capital. Ak žalobca tvrdí, že existuje nejaká údajná pohľadávka žalovaného v 5/rade na náhradu škody voči členom predstavenstva žalovaného v 5/rade, jej vznik mal preukázať už v rámci doterajších podaní, adresovaných súdu. V tejto súvislosti apelujú na princíp kontradiktórnosti a princíp koncentrácie konania. Žalovaní nevidia najmenší dôvod na to, aby žalobcovi sprístupňovali akékoľvek dôverné informácie a dokumenty za účelom preukázania ním vymyslených skutočností.
17.1. Vzhľadom na uvedené, a teda najmä vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek nároku žalovaného v 5/rade na náhradu škody voči jeho členom predstavenstva, nie je v tomto súdnom konaní daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaných. Žalovaným naďalej nie je zrejmé, čo chce žalobca preukázať poukazovaním na zriadenie záložného práva na obchodný podiel spoločnosti ACS Plyn, keď žalovaný v 5/rade nie je ani priamym spoločníkom, vlastnícka štruktúra tejto spoločnosti je verejne prístupná a z nijakého dôkazu, predloženého žalobcom, nevyplýva, že by spoločnosť J&T Banka mala byť, alebo by bola, veriteľom žalovaného v 5/rade a že by akýmkoľvek spôsobom mala byť uprednostnená pred inými veriteľmi. Veriteľ ako účastník reštrukturalizačného konania mohol svoje práva uplatňovať v rámci reštrukturalizačného konania. Uplatňovanie práv v tomto konaní je vyslovene špekulatívne a ešte raz poukazujeme na to, že sa žalobca snaží na žalovaných neprípustne preniesť svoje dôkazné bremeno.
17.2. Čo sa týka odporovateľnosti nepovažujú rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalobca, za aplikovateľné v tomto konaní. Majú za to, že v tomto konaní nie je potrebné vykonávať žiadne ďalšie dôkazy, ani navrhovať žiadne ďalšie dôkazy, nakoľko z relevantných dôkazov a z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu je zrejmé, že žiadna pohľadávka na náhradu škody neexistuje, a teda nemá byť o čom rozhodnuté.
18. Žalovaní v písomnom vyjadrení ku skutočnostiam uvádzaných na pojednávaní, konanom dňa 03.03.2023, listom ich právneho zástupcu zo dňa 13.03.2023 uviedli, že žalovaní akcentujú, že údajný nárok spoločnosti ACS na náhradu škody voči členom jej štatutárneho orgánu nemožno stotožňovať s pohľadávkou Žalobcu voči spoločnosti ACS, keďže škodou pre účely ust. § 194 Obchodného zákonníka sa rozumie škoda spôsobená členmi predstavenstva spoločnosti voči spoločnosti a nie výška pohľadávky veriteľa (uplatňujúceho škodu) voči spoločnosti (pohľadávka veriteľa so škodou nesúvisí). Z uvedeného vyplýva, že pre úspešnosť žaloby podľa ust. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka musia existovať 2 pohľadávky, a to: (i) pohľadávka veriteľa voči spoločnosti, ktorú nemožno uspokojiť z majetku spoločnosti, a (ii) pohľadávka spoločnosti na náhradu škody voči členom jej predstavenstva.
18.1. Žiadne z tvrdení žalobcu nepreukazuje, že by zo strany žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade došlo k porušeniu ich povinností pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva spoločnosti ACS, ktoré by zakladalo vznik akejkoľvek škody spoločnosti ACS. Žalobca v celom v doterajšom priebehu súdneho konania prezentoval výlučne svoje špekulácie a dohady, z ktorých žiadne nepodložil relevantnými dôkazmi.
18.2. Žalobca účelovo dezinterpretuje skutkový stav a právny stav a zároveň účelovo zamieňa škodu, ktorá mala údajne byť spôsobená žalovaným v 1/rade a žalovaným v 2/rade spoločnosti ACS, so svojou pohľadávkou voči spoločnosti ACS, aby tak navodil dojem splnenia zákonných podmienok na postup v zmysle ust. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka. Žalovaní si dovoľujú na podporu svojho názoru poukázať na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre v konaniach o návrhu na nariadenie zabezpečovacích a neodkladných opatrení, v ktorých boli žalobcovia zastúpení právnym zástupcom žalobcu a v ktorých sa na základe de facto totožnej argumentácie a totožných „dôkazov“ domáhali zabezpečenia svojich údajných nárokov na náhradu škody proti členom štatutárnych orgánov spoločností zo skupiny Arca Capital, resp. členom štatutárneho orgánu spoločnosti ACS. Konkrétne poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 15Cob/120/2021, sp. zn. 26Cob/53/2021, sp. zn. 15Cob/11/2022.
18.3. Žalovaní preto trvajú na tom, že neexistujú zákonné predpoklady pre uplatňovanie nároku spoločnosti ACS na náhradu škody voči žalovanému v 1/rade a žalovanému v 2/rade ako členom štatutárneho orgánu spoločnosti ACS zo strany žalobcu (vo vlastnom mene a na vlastný účet žalobcu) ako veriteľa spoločnosti ACS podľa ust. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, keďže: a) neexistuje žiadna pohľadávka spoločnosti ACS na náhradu škody voči členom jej štatutárneho orgánu, ktorú by vo vlastnom mene a na vlastný účet mohol uplatňovať žalobca, keďže na jej vznik neboli splnené hmotnoprávne zákonné predpoklady: - žalovaný v 1/rade a žalovaný v 2/rade neporušili žiadnu povinnosť pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva spoločnosti ACS; - spoločnosti ACS nevznikla žiadna škoda v príčinnej súvislosti s údajným porušením povinnosti žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva spoločnosti ACS; - pohľadávka žalobcu je uspokojovaná z majetku spoločnosti ACS; b) vzhľadom na neexistenciu predmetnej pohľadávky na náhradu škody, nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného v / rade a žalovaného v 2/rade na vymáhanie pohľadávky z titulu náhrady škody žalobcom voči žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/rade v súdnom konaní.
18.4. K argumentom žalobcu ohľadne žaloby na určenie neúčinnosti právnych úkonov uvádza, že žalovaní trvajú na tom, že neexistujú zákonné predpoklady na určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a záložnej zmluvy, keďže: a) pohľadávka spoločnosti ACS na náhradu škody voči členom jej štatutárneho orgánu neexistuje, a to z dôvodu, že na jej vznik neboli splnené hmotnoprávne zákonné predpoklady; b) vzhľadom na neexistenciu pohľadávky na náhradu škody spoločnosti ACS voči členom jej štatutárneho orgánu nie je daná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1/ rade, žalovaného v 3/rade a žalovaného v 4/rade na určenie neúčinnosti právnych úkonov v súdnom konaní. Nad rámec uvedeného majú žalovaní za to, že pred tým, než bude možné rozhodovať o určení neúčinnosti kúpnej zmluvy a záložnej zmluvy, je potrebné, aby bolo právoplatne rozhodnuté o existencii či neexistencii nároku spoločnosti ACS na náhradu škody voči členom jej štatutárneho orgánu, ktorú by v súlade s ust. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka mohol vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatňovať žalobca. Bez predmetného rozhodnutia je potrebné považovať posudzovanie dôvodnosti nároku Žalobcu titulom odporovateľných právnych úkonov za predčasné.
18.5. Vzhľadom na uvedené majú žalovaní za to, že sú splnené podmienky na to, aby súd najprv rozhodol čiastočným rozsudkom o žalobcom uplatňovanom nároku na náhradu škody a až po právoplatnosti predmetného rozhodnutia rozhodoval o určení neúčinnosti kúpnej zmluvy a záložnej zmluvy.
18.6. Žalovaní poukazujú na skutočnosť, že dňa 27.12.2022 spoločnosť ACS v súlade s reštrukturalizačným plánom spoločnosti ACS uhradila žalobcovi na jeho pohľadávku vyplývajúcu z dlhopisov 1. splátku vo výške 980,20 EUR.
18.7. K navrhovaniu vykonania dôkazných prostriedkov označených žalobcom v jeho podaniach je snahou žalobcu o neoprávnené získanie dôverných informácií týkajúcich sa podnikania spoločnosti ACS a ostatných spoločností zo skupiny Arca Capital prostredníctvom súdneho konania a navrhovaných dôkazných prostriedkov, ktoré by mohli byť zneužité na poškodenie záujmov spoločnosti ACS a iných právnych subjektov.
19. Žalobkyňa k písomnému vyjadreniu žalovaných, listom jej právneho zástupcu zo dňa 03.04.2023 uviedla, že pre lepšie ozrejmenie vlastníckych vzťahov v skupine Arca, ktoré súvisia s teplárenstvom, pripája grafický organogram vlastníckych vzťahov skupiny Arca. Uvedené majetkové a vlastnícke prepojenia vyplývajú z posledného zverejneného verifikačného dokumentu, registrovanom v Registri partnerov verejného sektora v čase podania žaloby, pre TeHo Bardejov, s.r.o., so sídlom: Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, IČO: 51 848 520 (ďalej len „TeHo Bardejov“), TeHo Topoľčany, s.r.o., so sídlom: Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, IČO: 51 858 584 (ďalej len „TeHo Topoľčany“) a Nitrianska teplárenská spoločnosť, a.s. (v skratke NTS, a.s.), so sídlom: Janka Kráľa 122, 949 01 Nitra, IČO: 36 550 604 (ďalej len „Nitrianska teplárenská“).
19.1. Z predložených dôkazov vyplýva, že vlastnícka štruktúra skupiny Arca v teplárenstve bola zrejme úmyselne zriadená tak, aby spoločnosť Arca Capital Slovakia mala záväzky voči drobným investorom, avšak aby nevlastnila žiaden majetok okrem obchodných podielov alebo akcií v dcérskych spoločnostiach.
19.2. Na druhej strane, iba dcérske spoločnosti, ktoré ovláda Arca Capital Slovakia prostredníctvom ďalších vrstiev niekoľkých prázdnych spoločností, vlastnia reálny nehnuteľný a hnuteľný majetok, majú zamestnancov a vykonávajú reálnu podnikateľskú činnosť. Takými spoločnosťami sú aj TeHo Bardejov a TeHo Topoľčany.
19.3. Z vytvorenej štruktúry skupiny Arca je zrejmé, že osoby ovládajúce skupinu Arca chceli znemožniť, aby drobní investori a veritelia skupiny Arca mohli mať priamy dosah na reálny majetok skupiny Arca cez vymáhanie svojich pohľadávok. V rámci vytvorenej štruktúry sa môžu drobní veritelia skupiny Arca, medzi ktorých patrí aj žalobca, iba spoliehať a dúfať, že spoločnosť Arca Capital Slovakia dostane alebo vymôže od svojich dcérskych spoločností dostatok financií na vyplatenie drobných veriteľov.
19.4. K zmenšeniu majetkovej podstaty Arca Capital Slovakia uviedla že spoločnosť Arca Capital Slovakia sa nachádza v reštrukturalizácii, pričom pohľadávka žalobcu je prihlásená do reštrukturalizačného konania a je nezabezpečenou pohľadávkou. V rámci reštrukturalizačného konania spoločnosti Arca Capital Slovakia budú všetky prihlásené nezabezpečené pohľadávky veriteľov, medzi ktorých patrí aj žalobca, uspokojované pomerne. Spoločnosť Arca Capital Slovakia bola emitentom dlhopisov, ktoré sa predávali prevažne cez slovenských finančných sprostredkovateľov. Žalobca je majiteľom dlhopisov, ktorých emitentom je Arca Capital Slovakia. Spoločnosť Arca Investments a Arca Capital Slovakia sú majetkovo a personálne prepojené spoločnosti. Spoločnosť Arca Investments je materskou spoločnosťou celej skupiny Arca Capital. Arca Investments je jediným akcionárom Arca Capital Slovakia, a teda Arca Capital Slovakia je dcérskou spoločnosťou Arca Investments.
19.5. Zo skutkového stavu je nepochybné a nesporné, že sa skupina Arca vrátane spol. Arca Investments zbavovala majetku obrovskej hodnoty, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu, práve tým, že prevádzala majetok. Je nesporné, že zriadením záložného práva v prospech J&T BANKA, a.s. sú ukrátení veritelia Arca Capital Slovakia a Arca Investments (t.j. aj žalobca). Berúc do úvahy skutočnosť, že J&T BANKA, a.s., resp. ďalší veritelia získali cez záložné práva hodnotný majetok zo skupiny Arca, ktorá je v značných finančných problémoch, tento majetok nebude predmetom upokojenia v reštrukturalizácii Arca Investments ako ani Arca Capital Slovakia. V dôsledku tzv. „zvýhodňovacích úkonov“ uvedených v žalobe došlo k poškodeniu práv žalobcu a zmenšeniu majetkovej podstaty Arca Capital Slovakia, z ktorej by mali byť v reštrukturalizácii uspokojené pohľadávky žalobcu a ďalších drobných veriteľov. Pre úplnosť uvádza, že majetok spoločností ACS Teplo, TeHo Bardejov a TeHo Topoľčany spadá do majetkovej podstaty spoločnosti Arca Capital.
19.6. Spoločnosti TeHo Topoľčany a TeHo Bardejov pristúpili k záväzku spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktorý spočíval v povinnosti vrátiť úver Poštovej banke, a to niekedy v druhej polovici roka 2020. Takéto pristúpenie k záväzku však predstavuje vrátenie vkladu spoločníkovi oboch teplární, t.j. TeHo Bardejov a TeHo Topoľčany, a je zakázané. Je zrejmé, že spoločníkom v TeHo Bardejov a TeHo Topoľčany je spoločnosť Arca Capital Slovakia, nepriamo, prostredníctvom spoločnosti Arca Capital Slowakei Beteiligungs- GmbH (ďalej iba „ACS Slowakei“), v ktorom ovláda spoločnosť Arca Capital 70%-ný podiel na základnom imaní priamo, pričom ACS Slowakei priamo vlastní 100% podiel na základnom imaní u oboch TeHo Topoľčany a TeHo Bardejov. Z toho dôvodu je právne nemožné, aby poskytli spoločnosti TeHo Bardejov, TeHo Topoľčany a ich materská spoločnosť ACS Slowakei zabezpečenie úveru poskytnutého Poštovou bankou v prospech spoločnosti Arca Capital. Rovnako bolo právne nemožné, aby následne TeHo Topoľčany a TeHo Bardejov a ACS Teplo platne pristúpili k záväzku spoločnosti Arca Capital, spočívajúcom v povinnosti splatiť úver Poštovej banke. Oba uvedené právne úkony sú absolútne neplatné, pretože spoločnosť Arca Capital neposkytla spoločnostiam TeHo Topoľčany a TeHo Bardejov žiadne adekvátne protiplnenie za (i) poskytnutie zábezpeky pre Poštovú banku a za (ii) Pristúpenie k záväzku voči Poštovej banke.
19.7. K zvýhodňovaniu veriteľa – J&T banky žalobkyňa uviedla, že cieľom „zvýhodňovacích úkonov“, t.j. (i) pristúpenia k záväzku spoločnosti Arca Capital spoločnosťami TeHo Bardejov a TeHo Topoľčany, (ii) prijatie úveru od J&T banky na vyplatenie záväzku Arca Capital a (iii) zabezpečenie úveru Záložnými právami, bolo podľa nášho názoru podstatné vylepšenie právneho postavenia J&T banky na úkor právneho postavenia žalobcu a drobných veriteľov. Cieľom bolo aj zmenšenie majetkovej podstaty, z ktorej môže byť uspokojený žalobca a zväčšenie majetkovej podstaty, z ktorej môže byť uspokojená
J&T banka. Pri takomto cieli právnych úkonov dochádza aj k porušeniu princípu rovnosti, najmä rovnosti pred zákonom.
19.8. Výkon uvedených „zvýhodňovacích úkonov“ skupín Arca a J&T zároveň poškodzuje práva žalobcu, pretože znižujú bonitu jeho pohľadávky voči Arca Capital a zmenšujú majetkovú podstatu, z ktorej má byť v reštrukturalizácii uspokojená pohľadávka žalobcu. Tieto úkony, t.j. Pristúpenie k záväzku spoločnosti Arca Capital spoločnosťami TeHo Bardejov a TeHo Topoľčany, prijatie úveru od J&T banky na vyplatenie záväzku Arca Capital a zabezpečenie úveru Záložnými právami sú preto v príkrom rozpore platným právnym poriadkom SR.
19.9. K oprávnenosti nároku žalobkyne uviedla, že je nepochybné, že vzhľadom stav žalovaného v 5/ rade a celej skupiny Arca je nepochybné, že žalovaní v 1/ a 2/rade ako štatutári žalovaného v 5/rade porušili § 194 ods. 5 Obch. zák., pričom v čase podania žaloby je nesporné, že porušili § 194 ods. 6, písm. f) Obch. zák. Je zrejmé, že vklady klientov žalovaného v 5/rade sú významným spôsobom ohrozené.
19.10. Rovnako dodnes nie je známe, či členovia predstavenstva a to žalovaní v 1/ a v 2/rade konali s odbornou starostlivosťou pri získavaní investícií od žalobkyne a ďalších osôb, ktoré investovali do spoločnosti Arca Capital Slovakia, pretože je zjavné, že aj prostriedky žalobkyne boli zrejme použité na pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca a teda neboli primárne použité v prospech spoločnosti Arca Capital Slovakia, ale zrejme na sanovanie zlej finančnej situácie spriaznených spoločností, v dôsledku čoho, členovia predstavenstva zjavne nevykonali zmierňujúce opatrenia, ale docielili stav, že spoločnosť Arca Capital Slovakia sa dostala do reštrukturalizácie, pričom jej hrozil aj konkurz. Za konanie v rozpore so záujmami spoločnosti Arca Capital Slovakia je možné považovať, že sa uvedená Arca Capital Slovakia zbavila rozsiahleho nehnuteľného majetku, Prevodmi žalovaného v 5/ rade, ako aj finančných prostriedkov, pričom v uvedených prípadoch sa jedná zároveň o porušenie zásad odbornej starostlivosti členmi predstavenstva, v dôsledku ktorých spoločnosti Arca Capital Slovakia vznikla škoda a možno dôvodne predpokladať, že u spoločnosti Arca Capital Slovakia neboli chránené jej oprávnené záujmy, nebolo ochránené jej finančné zdravie a boli ohrozené jej vlastné zdroje.
20. Žalobkyňa v priebehu konania písomným podaním jej právneho zástupcu, listom zo dňa 13.03.2023, navrhla pre komplexné posúdenie konania žalovaných v 1/ a v 2/rade a stavu žalovaného v 5/rade v rámci podanej žaloby o náhradu škody, vykonanie nasledovných dôkazov: (i) Predloženie konsolidovanej účtovnej závierky skupiny Arca za rok 2020; (ii) Všetky plnenia a poskytnuté zabezpečenia zo strany žalovaného 5) spoločnosti Arca Investments a jej štatutárom, čiže žalovaným 1) a 2) po 12. auguste 2015, ako aj výpisy z účtov v bankách žalovaného 5); (iii) Vyžiadanie a predloženie Zmluvy k poskytnutému zabezpečeniu nehnuteľní Dúbravka a Liptovská Osada; (iv) Vyžiadanie a predloženie Zmluvy k pôžičkám žalovaného 5) prepojeným spoločnostiam za rok 2019 a 2020, ako aj prijaté plnenia od veriteľov žalovaného 5) v tejto súvislosti; (v) Vyžiadanie a predloženie všetkých zmlúv a plnení v súvislosti s Prevodmi žalovaného 5) a ich posúdenie, či boli za primerané protiplnenie; (vi) Vyžiadanie a predloženie finančného stavu ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, ako aj vlastníckej štruktúry tejto spoločnosti; (vii) Vyžiadanie a predloženie Výročnej správy žalovaného 5) a konsolidovanej výročnej správy za roky 2018 a nasledovné; (viii) Vyžiadanie a predloženie Zmluvy k zriadeniu záložného práva na Obchodný podiel ACS teplo v ACS Plyn, ako aj k pohľadávke, ktorú uvedené záložné právo zabezpečovalo, ako aj výsluch predstaviteľov dotknutých spoločností; (ix) Zabezpečenie podkladov k návrhu žalovaného 5) a spisového materiálu k dočasnej ochrane žalovaného 5) z Okresného súdu Trnava, sp. zn. 35CNsre/1/2020 OS Trnava; (x) Vyžiadanie a predloženie Prevodných zmlúv, ktorými sa žalovaný 5), Arca Capital Slovakia v roku 2019 zbavoval nehnuteľností; (xi) Vyžiadanie a predloženie spisového materiálu zo súdneho sporu vedeného veriteľmi žalovaného 5) na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. 14Csp/161/2020; (xii) Návrhy a prílohy k insolvenčnému návrhu a žiadosť o povolenie reorganizácie spoločnosti Arca Investments v Českej republike;
(xiii) Vyžiadanie a predloženie podmienok a zmlúv k dlhodobému financovaniu skupiny Arca zo strany Blantyre Capital; (xiv) Dopyt na NAKA ohľadom stavu vyšetrovania skupiny Arca; (xv) Výsluch Pavla Krúpu a akcionárov Arca Invetments; (xvi) Vyžiadanie a predloženie dokumentu Pristúpenie k záväzku Arca Capital Slovakia voči Poštovej banke (v súčasnosti jeho právny nástupca: 365.bank, a. s., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890) spočívajúcom v povinnosti vrátiť úver, a to zo strany spol. TeHo Topoľčany, s.r.o., so sídlom: Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, IČO: 51 858 584 a spol. TeHo Bardejov, s.r.o., so sídlom: Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, IČO: 51 848 520; (xvii) Vyžiadanie a predloženie úverovej zmluvy medzi Arca Capital Slovakia a Poštovou bankou (v súčasnosti jeho právny nástupca: 365.bank, a. s., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890); (xviii) Vyžiadanie a predloženie úverovej zmluvy medzi J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky, sídlo organizačnej zložky: Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, IČO: 35 964 693, spol. TeHo Topoľčany, s.r.o., so sídlom: Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, IČO: 51 858 584 a spol. TeHo Bardejov, s.r.o., so sídlom: Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, IČO: 51 848 520; (xix) Vyžiadanie a predloženie záložných zmlúv zabezpečujúcich úver Poštovej banky (v súčasnosti jeho právny nástupca: 365.bank, a. s., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890); (xx) Vyžiadanie a predloženie záložných zmlúv zabezpečujúcich úver spol. J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky, sídlo organizačnej zložky: Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, IČO: 35 964 693; (xxi) Vyžiadanie a predloženie výpisov z účtov spol. TeHo Topoľčany, s.r.o., so sídlom: Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, IČO: 51 858 584 a spol. TeHo Bardejov, s.r.o., so sídlom: Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, IČO: 51 848 520, zobrazujúcich platby oboch spoločností v prospech Poštovej banky (v súčasnosti jeho právny nástupca: 365.bank, a. s., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890) a J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky, sídlo organizačnej zložky: Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, IČO: 35 964 693.
20.1. Pre komplexné posúdenie žaloby na určenie neúčinnosti právnych úkonov žalovaného 1) a žalovaných 3) a 4) a konania žalovaných 1), 3) a 4), navrhuje, aby súd vykonal nasledovné dôkazy: (i) Vyžiadanie a predloženie spisu katastra nehnuteľností k listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. I., (ii) Vyžiadanie a predloženie kúpnej zmluvy pod V-23171/2020 zo dňa 21.08.2020, (iii) Vyžiadanie a predloženie záložnej zmluvy pod V – 24923/2020 zo dňa 08.10.2020, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného 4), ako aj zmluvy, plnenia a ďalšie podklady k pohľadávke, ktorú uvedené záložné právo zabezpečuje. (iv) Výsluch partnerky žalovaného 1); (v) Vyžiadanie a predloženie spisového materiálu a stavu konania vedeného na Mestskom súde v Prahe, č.k. MSPH98INS22345/2020-A- 17 zo dňa 19.11.2020; (vi) Vyžiadanie a predloženie podkladov k vkladovému konaniu pod V- 33363/2020 k listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. I.; (vii) Vyžiadanie a predloženie bankových účtov žalovaného 1) a žalovaných 3) a 4) v mesiacoch 08/2020 a nasledovných.
21. Žalovaní v 1/ až v 4/rade písomným vyjadrením k návrhom žalobkyne na vykonanie dokazovania, listom ich právneho zástupcu zo dňa 24.04.2023 uviedli, že návrhy žalobkyne na vykonanie dokazovania uvedené v návrhu sú podľa názoru žalovaných neprípustné z dôvodu ich zrejmej špekulatívnosti, v dôsledku čoho by sa na ne v súdnom konaní nemalo vôbec prihliadať. Vykonanie dokazovania v žalobkyňou navrhovanom rozsahu je neprípustné aj z dôvodu, že by bolo šikanóznym výkonom práv žalobkyne, ktoré by bolo v zrejmom rozpore so zákazom zneužívania práva, ktoré nepožíva ochranu.
21.1. Žiadne z tvrdení žalobkyne však nepreukazuje, že by zo strany žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade došlo k porušeniu ich povinností pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva spoločnosti ACS, ktoré by zakladalo vznik akejkoľvek škody spoločnosti ACS. Žalobkyňa v celom v doterajšom priebehu súdneho konania prezentovala výlučne svoje špekulácie a dohady, z ktorých žiadne nepodložila relevantnými dôkazmi.
21.2. Žalobkyňa zároveň účelovo dezinterpretuje skutkový stav a právny stav a účelovo zamieňa škodu, ktorá mala údajne byť spôsobená žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade spoločnosti ACS, so svojou pohľadávkou voči spoločnosti ACS, aby tak navodila dojem splnenia zákonných podmienok na postup
v zmysle ust. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka. Za účelom preukázania svojich špekulácií navrhuje žalobkyňa vykonať v súdnom konaní obrovské množstvo dôkazných prostriedkov, pričom mnohé sa ani len netýkajú konania žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade pri výkone pôsobnosti členov štatutárneho orgánu spoločnosti ACS.
21.3. Vo vzťahu k návrhom na vykonanie dokazovania, ktoré sa netýkajú konania žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade pri výkone pôsobnosti členov štatutárneho orgánu spoločnosti ACS, je zrejmé, že tieto nie sú spôsobilé prispieť k náležitému objasneniu veci, keďže tieto nie sú spôsobilé preukázať splnenie zákonných podmienok pre úspešnosť žaloby podľa ust. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka v súdnom konaní. Predmetné návrhy na vykonanie dokazovania je preto potrebné zamietnuť v celom rozsahu.
21.4. Vo vzťahu k návrhom na vykonanie dokazovania, ktoré sa týkajú konania žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade pri výkone pôsobnosti členov štatutárneho orgánu spoločnosti ACS, je podľa názoru žalovaných potrebné, aby žalobkyňa konkretizovala konania žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade uskutočnené pri výkone pôsobnosti členov štatutárneho orgánu spoločnosti ACS, ktoré údajne mali poškodzovať spoločnosť ACS alebo ktoré mali údajne byť uskutočnené v rozpore s odbornou starostlivosťou, a vo vzťahu k týmto konaniam uviesť konkrétne návrhy na vykonanie dokazovania preukazujúce jej tvrdenia.
21.5. V zmysle zákona je v súdnom konaní bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na strane žalobkyne. Žalovaní preto dôrazne odmietajú, aby im bola ukladaná povinnosť sprístupňovať akékoľvek dôkazné prostriedky, ktoré majú v zmysle vyjadrení žalobkyne vyvracať alebo údajne preukazovať ňou tvrdené špekulácie.
21.6. Vo vzťahu k žalobkyniným špekuláciám žalovaní akcentujú, že žalobkyňa vo svojich podaniach uvádza výlučne vágne, nekonkretizované špekulácie. Žalobkyňa pritom v priebehu celého súdneho konania nesplnila ani len povinnosť tvrdenia, pretože nešpecifikovala konkrétne konanie žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade, t.j. konkrétny právny úkon alebo konkrétne opomenutie, ktorým bola spoločnosti ACS v konkrétnom čase spôsobená škoda v konkrétnej výške. Uvádzanie vágnych špekulácií nie je spôsobilé splniť zákonnú požiadavku pre úspešnosť každej žaloby, ktorou je „povinnosť tvrdenia“.
21.7. Práve na splnenie povinnosti tvrdenia nadväzuje povinnosť uniesť dôkazné bremeno. Najprv je potrebné, aby žalobkyňa niečo konkrétne tvrdila, a následne je nevyhnutné, aby toto svoje tvrdenie preukázala.
21.8. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení opätovne zdôrazňujú, že navrhovanie vykonania dôkazných prostriedkov označených žalobkyňou v návrhu je zrejmou snahou žalobkyne o neoprávnené získanie dôverných informácií týkajúcich sa žalovaných, ako aj podnikania spoločnosti ACS a ostatných spoločností zo skupiny Arca Capital prostredníctvom súdneho konania.
21.9. Žalovaní majú za to, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré ust. § 149 CSP, okrem iného, zaraďuje aj návrhy na vykonanie dôkazov, sú procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácií konania.
21.10. Žalovaní v nadväznosti na uvedené poukazujú na právny názor formulovaný právnou doktrínou, v zmysle ktorého povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5).
21.11. Žalovaní poukazujú na to, že súdne konanie začalo na základe žaloby datovanej dňa 18.01.2021, pričom žalobkyňa návrhy na vykonanie dokazovania uvedené pod bodmi (xvi) až (xxi) navrhla vykonať až na základe návrhu.
21.12. Žalovaní majú vzhľadom na uvedené za to, že vo vzťahu k predmetným návrhom na vykonanie dokazovania sú splnené všetky podmienky pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania, t.j. podľa názoru žalovaných by súd v zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP nemal na návrh v tejto časti prihliadať,
keďže žalobkyňa mala predložiť návrh na vykonanie týchto dôkazných prostriedkov už skôr, ak by konala starostlivo.
21.13. K jednotlivým návrhom na vykonanie dokazovania, a to k navrhnutým dôkazom v súvislosti o náhradu škody uviedli, k bodu (i) dôkazného návrhu žalobkyne, tak ako je to uvedené vyššie, že skupina Arca nie je subjekt s právnou subjektivitou, v dôsledku čoho nezostavuje žiadnu konsolidovanú účtovnú závierku. Navrhovaný dôkazný prostriedok preto neexistuje a nemožno ho v súdnom konaní vykonať ani len v teoretickej rovine.
21.14. K navrhovanému dôkazu pod bodom (ii) žalovaní uviedli, že žalobkyňa ani len náznakom neuviedla, aké konkrétne skutkové tvrdenia majú byť vo vzťahu k predmetu súdneho konania preukázané navrhovanými dôkaznými prostriedkami. Žalovaným nie je zrejmé, prečo navrhuje vykonať dokazovanie ohľadom plnení poskytnutých po 12.08.2015.
21.15. K navrhovanému dôkazu pod bodom (iii) žalovaní uviedli, že žalobkyňa ani len náznakom neuviedla,, aké konkrétne skutkové tvrdenia majú byť vo vzťahu k predmetu súdneho konania preukázané navrhovaným dôkazným prostriedkom. Z označenia dôkazného prostriedku navyše nie je vôbec zrejmé, o akú zmluvu k bližšie nešpecifikovanému zabezpečeniu nehnuteľností Dúbravka a Liptovská Osada má ísť, keďže žalobkyňa ani len neoznačila zmluvné strany predmetnej zmluvy. Žalovaní zároveň akcentujú, že voči spoločnosti ACS ako pôvodnému žalovanému v 5/rade bolo súdne konanie zastavené, pričom žalovaní ako fyzické osoby nemajú prístup k dokumentácii spoločnosti ACS, ktorá je vlastníkom nehnuteľností Dúbravka a Liptovská Osada.
21.16. K navrhovanému dôkazu pod bodom (iv) žalovaní uviedli, že žalobkyňa ani len náznakom neuviedla, aké konkrétne skutkové tvrdenia majú byť vo vzťahu k predmetu súdneho konania preukázané navrhovanými dôkaznými prostriedkami. Podľa žalovaných nie je prípustné, aby žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie ohľadom akýchkoľvek bližšie nešpecifikovaných zmlúv o pôžičkách spoločnosti ACS voči prepojeným spoločnostiam bez toho, aby špecifikovala konkrétne zmluvy, ktorých plnenie by malo zakladať údajný nárok spoločnosti ACS na náhradu škody voči členom jej štatutárneho orgánu. Žalovaní majú za to, že vzhľadom na žalobkyňou prezentovaný skutkový stav, z ktorého nevyplýva akékoľvek poškodzujúce konanie žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti ACS, vznik škody spoločnosti ACS či príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti ACS a vznikom škody spoločnosti ACS, je absolútne neprípustné, aby boli v súdnom konaní vykonávané dôkazné prostriedky, ktoré sú chránené obchodným a bankovým tajomstvom a ktoré nemajú relevanciu pre súdne konanie.
21.17. K navrhovanému dôkazu pod bodom (v) žalovaní uviedli, že vzhľadom na žalobkyňou prezentovaný skutkový stav, z ktorého nevyplýva akékoľvek poškodzujúce konanie žalovaných, tak ako to uviedli vyššie, je absolútne neprípustné, aby boli v súdnom konaní vykonávané dôkazné prostriedky, ktoré sú chránené obchodným tajomstvom a ktoré nemajú relevanciu pre súdne konanie. Opäť poukazujú na to, že voči spoločnosti ACS ako pôvodnému žalovanému v 5/ rade bolo súdne konanie zastavené.
21.18. K navrhovanému dôkazu pod bodom (vi) žalovaní uviedli, že navrhovaný dôkazný prostriedok sa nijakým spôsobom netýka konania žalovaného v 1/ rade a žalovaného 2/ rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti ACS, ktorým by akýmkoľvek spôsobom mohla byť spôsobená škoda spoločnosti ACS. Dôkazný prostriedok preto nemá akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k predmetu konania.
21.19. K navrhovanému dôkazu pod bodom (vii) žalovaní uviedli, že navrhované dôkazné prostriedky sa nijakým spôsobom netýkajú konania žalovaného v 1/ rade a žalovaného 2/ rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti ACS, ktorým by akýmkoľvek spôsobom mohla byť spôsobená škoda spoločnosti ACS. Bez ohľadu na uvedené uvádzajú, že tieto navrhované dôkazy sú verejne dostupné v slovenskom registri účtovných závierok a žalobkyňa, ak by konala v súlade so zásadou hospodárnosti, ich mohla kedykoľvek do súdneho konania doložiť.
21.20. K navrhovanému dôkazu pod bodom (viii) žalovaní uviedli zhodne s vyššie uvedenými vyjadreniami, že navrhované dôkazné prostriedky sa nijakým spôsobom netýkajú konania žalovaných
v 1/ a v 2/rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti ACS, tak ako to vyššie uviedli. Navrhované dôkazné prostriedky sa týkajú výlučne tretích osôb - spoločnosti ACS teplo j.s.a. a ACS Plyn s.r.o., ktorých úkony nemajú akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k predmetu súdneho konania. Zmluva k zriadeniu záložného práva na obchodný podiel ACS teplo v ACS Plyn navyše nie je v návrhu dostatočne špecifikovaná na to, aby ju bolo možné individualizovať.
21.21. K navrhovanému dôkazu pod bodom (ix) žalovaní uviedli, že žalobkyňa ani len náznakom neuviedla, aké konkrétne skutkové tvrdenia majú byť vo vzťahu k predmetu súdneho konania preukázané navrhovanými dôkaznými prostriedkami.
21.22. K navrhovanému dôkazu pod bodom (x) žalovaní uviedli, že aj s poukazom na svoje doterajšie podania dôrazne odmietajú špekulácie žalobkyne o údajnom zbavovaní sa nehnuteľností spoločnosťou ACS v roku 2019. Ak žalobkyňa identifikovala konkrétne prevody nehnuteľností spoločnosťou ACS, je povinná tieto prevody označiť a konkrétne špecifikovať príslušné prevodné zmluvy, v dôsledku plnenia ktorých malo údajne dôjsť k vzniku škody spoločnosti ACS a ktorých vykonanie v súdnom konaní navrhuje. K prístupom k dokumentácií uvádzajú zhodne s vyššie uvedeným, že voči spoločnosti ACS ako pôvodnému žalovanému v 5/ rade bolo konanie zastavené, pričom žalovaní ako fyzické osoby nemajú k ním prístup.
21.23. K navrhovanému dôkazu pod bodom (xi) žalovaní uviedli, že žalobkyňa ani len náznakom neuviedla, aké konkrétne skutkové tvrdenia majú byť vo vzťahu k predmetu súdneho konania preukázané navrhovanými dôkaznými prostriedkami.
21.24. K navrhovanému dôkazu pod bodom (xii) žalovaní uviedli, že tieto navrhované dôkazné prostriedky sa nijakým spôsobom netýkajú konania žalovaného v 1/ rade a žalovaného 2/ rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti ACS, ktorým by akýmkoľvek spôsobom mohla byť spôsobená škoda spoločnosti ACS. Navrhovaný dôkazný prostriedok sa navyše týka výlučne tretej osoby - spoločnosti Arca Investments, a.s., ktorej úkony nemajú akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k predmetu súdneho konania. V súvislosti s navrhovanými dôkaznými prostriedkami uvádzajú, že tieto sú verejne dostupné v českom insolvenčnom registri a žalobkyňa ich mohla kedykoľvek do súdneho konania doložiť.
21.25. K navrhovanému dôkazu pod bodom (xiii) žalovaní uviedli, že navrhovaný dôkazný prostriedok, tak ako je to vyššie uvedené, sa nijakým spôsobom netýka konania žalovaného v 1/rade a žalovaného 2/ rade ako členov spoločnosti ACS, ktorým by akýmkoľvek spôsobom mohla byť spôsobená škoda spoločnosti ACS. Dôkazný prostriedok preto nemá akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k predmetu súdneho konania a jeho vykonanie nemôže nijakým spôsobom prispieť k náležitému zisteniu stavu veci.
21.26. K navrhovanému dôkazu pod bodom (xiv) žalovaní uviedli, že skupina Arca nie je subjekt s právnou subjektivitou, tzn. skupina Arca nemôže byť trestnoprávne zodpovedná a ani nemôže byť voči nej vedené žiadne vyšetrovanie. Navrhovaný dôkazný prostriedok preto neexistuje a nemožno ho v súdnom konaní vykonať ani len v teoretickej rovine.
21.27. K navrhovanému dôkazu pod bodom (xv) žalovaní uviedli, že žalobkyňa ani len náznakom neuviedla, aké konkrétne skutkové tvrdenia majú byť vo vzťahu k predmetu súdneho konania preukázané navrhovanými dôkaznými prostriedkami.
21.28. K navrhovanému dôkazu pod bodom (xvi) žalovaní uviedli, že navrhovaný dôkazný prostriedok sa nijakým spôsobom netýka konania žalovaného v 1/ rade a žalovaného 2/ rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti ACS, ktorým by akýmkoľvek spôsobom mohla byť spôsobená škoda spoločnosti ACS. Dôkazný prostriedok preto nemá akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k predmetu súdneho konania a jeho vykonanie nemôže nijakým spôsobom prispieť k náležitému zisteniu stavu veci. Žalovaní taktiež akcentujú, že ako fyzické osoby nemajú prístup k dokumentácii spoločnosti TeHo Topoľčany, s.r.o. a spoločnosti TeHo Bardejov, s.r.o.
21.29. K navrhovanému dôkazu pod bodom (xvii) žalovaní uviedli, že žalobkyňa ani len náznakom neuviedla, aké konkrétne skutkové tvrdenia majú byť vo vzťahu k predmetu súdneho konania preukázané navrhovaným dôkazným prostriedkom. Tiež poukázali na to, že vzhľadom na zastavenie
konania voči pôvodne žalovanému v 5/rade nemajú ako fyzické osoby prístup k dokumentácií spoločnosti ACS.
21.30. K navrhovanému dôkazu pod bodom (xviii) žalovaní uviedli, že navrhovaný dôkazný prostriedok sa nijakým spôsobom netýka konania žalovaného v 1/ rade a žalovaného 2/ rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti ACS, ktorým by akýmkoľvek spôsobom mohla byť spôsobená škoda spoločnosti ACS. Dôkazný prostriedok preto nemá akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k predmetu súdneho konania a jeho vykonanie nemôže nijakým spôsobom prispieť k náležitému zisteniu stavu veci. Vykonanie dôkazných prostriedkov týkajúcich sa tretích osôb, ktoré sú chránené obchodným a bankovým tajomstvom a ktoré nemajú akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k súdnemu konaniu, by bolo neoprávneným zásahom do práv a právom chránených záujmov tretích osôb.
21.31. K navrhovanému dôkazu pod bodom (xix) žalovaní uviedli, že žalobkyňa ani len náznakom neuviedla, aké konkrétne skutkové tvrdenia majú byť vo vzťahu k predmetu súdneho konania preukázané navrhovanými dôkaznými prostriedkami. Nie je prípustné, aby žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie ohľadom všetkých bližšie nešpecifikovaných záložných zmlúv zabezpečujúcich bližšie nešpecifikovaný úver Poštovej banky, a.s. bez toho, aby špecifikovala konkrétne záložné zmluvy, ktoré by mali zakladať údajný nárok spoločnosti ACS na náhradu škody voči členom jej štatutárneho orgánu.
21.32. K navrhovanému dôkazu pod bodom (xx) žalovaní uviedli, že navrhovaný dôkazný prostriedok sa nijakým spôsobom netýka konania žalovaného v 1/ rade a žalovaného 2/ rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti ACS, ktorým by akýmkoľvek spôsobom mohla byť spôsobená škoda spoločnosti ACS. Dôkazný prostriedok preto nemá akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k predmetu súdneho konania a jeho vykonanie nemôže nijakým spôsobom prispieť k náležitému zisteniu stavu veci. Vykonanie dôkazných prostriedkov týkajúcich sa tretích osôb, ktoré sú chránené obchodným a bankovým tajomstvom a ktoré nemajú akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k súdnemu konaniu, by bolo neoprávneným zásahom do práv a právom chránených záujmov tretích osôb. Žalovaní taktiež akcentujú, že ako fyzické osoby nemajú prístup k akejkoľvek dokumentácii týkajúcej sa úverového vzťahu so spoločnosťou J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky.
21.33. K navrhovanému dôkazu pod bodom (xxi) žalovaní uviedli, že navrhovaný dôkazný prostriedok sa nijakým spôsobom netýka konania žalovaného v 1/ rade a žalovaného 2/ rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti ACS, ktorým by akýmkoľvek spôsobom mohla byť spôsobená škoda spoločnosti ACS. Dôkazný prostriedok preto nemá akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k predmetu súdneho konania a jeho vykonanie nemôže nijakým spôsobom prispieť k náležitému zisteniu stavu veci. Vykonanie dôkazných prostriedkov týkajúcich sa tretích osôb, ktoré sú chránené obchodným a bankovým tajomstvom a ktoré nemajú akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k súdnemu konaniu, by bolo neoprávneným zásahom do práv a právom chránených záujmov tretích osôb. Žalovaní taktiež akcentujú, že žalovaní ako fyzické osoby nemajú prístup k dokumentácii spoločnosti TeHo Topoľčany, s.r.o. a spoločnosti TeHo Bardejov, s.r.o.
22. K navrhnutým dôkazom v súvislosti so žalobou o určenie neúčinnosti právnych úkonov, žalovaní uviedli, k navrhovaným dôkazom pod bodom (i), že vzhľadom na neexistenciu pohľadávky na náhradu škody spoločnosti ACS voči členom jej štatutárneho orgánu nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne a pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1/ rade, žalovaného v 3/ rade a žalovaného v 4/ rade na určenie neúčinnosti právnych úkonov v súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu nie je daný dôvod na vykonanie navrhovaných dôkazných prostriedkov.
22.1. K navrhovanému dôkazu pod bodom (ii) uviedli zhodne s predchádzajúcim znením vyjadrenia k bodu (i). Rovnako tak sa vyjadrili k dôkaznému návrhu pod bodom (iii) až (vi).
23. Na pojednávaní dňa 30.06.2023 právny zástupca žalobkyne uviedol, že očividne je v tomto konaní sporné to, či vznikla škoda, či je protiprávne konanie, príčinná súvislosť a je sporné aj to, či môže žalobkyňa uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči štatutárom spoločnosti. Žalobkyňa opiera svoj nárok o § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje veriteľovi, čiže žalobkyni, v mene spoločnosti uplatniť nárok na náhradu škody voči štatutárom spoločnosti. Zdôrazňujú, že tento nárok môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť veriteľ spoločnosti, t.j. žalobkyňa, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, čo je v tomto konaní preukázané, že nemôže. Na samotnú
skutočnosť a poukazovanie žalovaných nemá vplyv ani reštrukturalizácia spoločnosti Arca Capital Slovakia. Je pritom irelevantné uspokojenie žalobkyne z reštrukturalizačného plánu, pretože žalobkyňa nebude uspokojená 100 percentne. Alikvotné uspokojenie v rámci reštrukturalizácie samotne o sebe nič neznamená. Znenie § 194 ods. 9 uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti znamená plne uspokojiť a samotný reštrukturalizačný plán znamená, že pohľadávka žalobkyne nebude plne uspokojená. Toto ustanovenie je lex specialis, čo znamená, že má prednosť pred zákonom o konkurze a reštrukturalizácií. Sú toho názoru, že v konkurze uplatňovať nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva sa vyslovene nedajú, ale v reštrukturalizácií tak môže urobiť aj veriteľ. Poukazujú na to, že správanie členov predstavenstva musí byť vždy v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov, čo sa však nestalo a výslovne porušili § 194 ods. 5 ObZ, tzn. nekonali s náležitou odbornou starostlivosťou, pretože umožnili vykonanie neplatných právnych úkonov. Tieto úkony ako členovia predstavenstva podpísali a spôsobili, že zo spoločnosti Arca Capital Slovakia odišiel majetok, čím sa majetok spoločnosti Arca Capital Slovakia zmenšil, pretože majetok, ktorý nebol založený, napr. pohľadávky, nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok, už založený je, čím vznikla škoda pre spoločnosť. Ďalej správanie členov predstavenstva výslovne odporuje aj § 194 ods. 6 písm. a) predaj spoločnosti Arca Capital Slovakia 2 až 5 členmi Arca Capiptal Slovakia na sesterskú spoločnosť možno považovať za poskytnuté plnenie akcionárom, pretože tieto spoločnosti žalovaní previedli bezodplatne na Arca Capital Limited Cyprus. Vzhľadom k tomu, že ide o prevod na sesterskú spoločnosť, je to v prospech matky akcionára. Ide teda o konanie v prospech akcionára a v neprospech spoločnosti Arca Capital Slovakia, pretože akcionár Arca Capital Slovakia to dostal do majetku, kde nemá veriteľov. Akcionár získal majetok do svojej ďalšej sestry, čo je v rozpore s týmto ustanovením.
23.1. Žalovaní porušili okrem iného aj § 194 ods. 6 písm. f) nezverejnili konsolidovanú účtovnú závierku riadne a včas, čím si veritelia nemohli včas uplatňovať svoje pohľadávky žalobou, ešte predtým, ako spoločnosť upadla do reštrukturalizácie. Uvedené svedčí o tom, že žalovaní sa snažia zakryť skutočnosti tvrdené žalobkyňou a spôsobenie škody. Žalovaní okrem iného uzatvorili poradenské zmluvy s poradcami, kde vyplatili 21 mil. eur. Vznik škody preukazujú tým, že spoločnosť Arca Capital Slovakia majetok mala a dnes nemá. Vyplýva to zo závierok, ktoré predložili do konania. To, že prišlo k zmenšeniu majetku je rovnako zrejmé zo závierok. Kauzálna súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaných a vznikom škody je očividná, ak by neboli tieto úkony vykonané štatutármi v mene spoločnosti Arca Capital Slovakia, tak majetok Arca Capital Slovakia by sa nezmenšil, firmy by na Arca Capital Slovakia Cyprus neprešli a záložné práva by na ich majetku nevznikli. Poštová banka by nebola oddelený veriteľ, ale iba obyčajný veriteľ. Členovia predstavenstva zmluvy podpísali, tzn. nezabránili z titulu svojho postavenia týmto úkonom v dcérskych spoločnostiach.
23.2. Poukazujú aj na porušenie ust. §67 ods. 2 písm. j) ObZ, ktorý hovorí o zákaze vrátenia vkladu, tzn. že spoločnosť nesmie akcionárom, alebo spoločníkom, vrátiť vklad, ktorý vložili do imania, nielen do základného imania. Vzhľadom k tomu, že J&T banka poskytla nový úver dvom teplárňam a tieto teplárne poskytli záväzok Poštovej banky, ide o rozpor s týmto ustanovením. Pristúpenie záväzku je zakázané v prospech spoločníka akcionára, aj nepriameho. Z prostriedkov, ktoré J&T banka poskytla sa splatil úver veriteľa Poštovej banky z titulu pristúpenia záväzku, takže aj vyplatenie úveru Poštovej banky je protiprávne. Zdôrazňujú, že úver nikdy nie je do výšky 100 % majetku, nakoľko žiadna banka nedáva do výšky 100 %, max. do výšky 60 %. J&T banka už nemá založené obchodné podiely, ale má založený celý majetok, hnuteľný, nehnuteľný, dokonca aj pohľadávky voči odberateľom tepla fyzickým osobám. Tým pádom majetok, z ktorého sa môže uspokojiť ACS sa zmenšil skoro na nulu. Je potrebné uviesť, že Arca Capital Slovakia už nemá žiadne iné bonitné firmy. J&T banka vlastní 98 % Poštovej banky, čiže ide jasne o prepojené osoby. Týmto konaním celý majetok odišiel v prospech J&T banky a žalobkyňa nebude ani v reštrukturalizácií, ani nikde inde, z neho uspokojovaná. Žalobkyňa má za to, že uniesla dôkazné bremeno, čo aj v konaní preukázala.
24. Právny zástupca žalovaných v 1/ až v 5/rade vo veci uviedol, že z dôvodu právnej istoty opätovne popierajú všetky tvrdenia žalobcu o tom, že zo strany členov štatutárneho orgánu Arca Capital Slovakia, hlavne žalovaného v 1/ a v 2/rade, došlo k spôsobeniu škody spoločnosti Arca Capital Slovakia. Tvrdenia žalobkyne považujú za fabulácie a za dezinterprerátciu skutkového stavu. Žalobkyňa navyše svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalovaní poukazujú na to, že predmetom súdneho konania je uplatňovanie údajnej škody, ktorá mala vzniknúť spoločnosti Arca Capital Slovakia zo strany žalobkyne v jej vlastnom mene a na vlastný účet voči členom štatutárneho orgánu spoločnosti Arca Capital Slovakia. Na úspešnosť žaloby sa preto v súdnom konaní vyžaduje splnenie nasledovných podmienok:
poškodzujúce konanie žalovaného v 1/ a v 2/rade, ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti Arca Capital Slovakia, vznik škody spoločnosti Arca Capital Slovakia, príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného v 1/ rade a v 2/rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti Arca Capital Slovakia a vznikom škody spoločnosti Arca Capital Slovakia, existencia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Arca Capital Slovakia a nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Arca Capital Slovakia z majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia. Uvedené podporuje aj doktrína, keď v komentári k § 135a ObZ, v ktorom je upravený totožný inštitút, ako v § 194 s tým, že je to vo vzťahu k spoločnosti s ručením obmedzeným. Doktrína uvádza, že postavenie veriteľa v súdnom konaní bude pomerne komplikované, pretože musí jednak preukazovať vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi v tomto prípade so všetkými predpokladmi tohto nároku, ďalej musí preukazovať existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a musí preukazovať nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Len za splnenia týchto predpokladov môže byť žaloba veriteľa voči konateľovi pri uplatnení nároku na náhradu škody úspešná.
24.1. Žalovaní zároveň poukazujú na to, že vo vzťahu k týmto skutočnostiam je nositeľom dôkazného bremena žalobkyňa, čo vyplýva napríklad aj z judikatúry NS ČR, sp. zn. 29Cdo 440/2013, keď NS ČR v tomto rozsudku uvádza „ohľadne vzniku škody, ako aj príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním, je dôkazným bremenom zaťažený ten, kto sa náhrady škody domáha“.
24.2. Vzhľadom na uvedené majú žalovaní za to, že žalobkyňa v súdnom konaní vôbec nepreukázala žiadne poškodzujúce konanie žalovaného v 1/ rade a v 2/rade, nepreukázala vznik akejkoľvek škody spoločnosti Arca Capital Slovakia, túto ani žiadnym spôsobom nekvantifikovala, v dôsledku čoho ju nie je možné ani ustáliť, či údajná škoda vznikla vo väčšom, alebo menšom rozsahu, než je žalobkyňou tvrdená pohľadávka. Je pritom zrejmé, že žalobkyni nemôže byť priznaný väčší nárok, než je samotná škoda, ktorá údajne mala vzniknúť.
24.3. Žalobkyňa zároveň v súdnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázala akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi akýmkoľvek konaním žalovaného v 1/ a v 2/rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti Arca Capital Slovakia a vznikom údajnej škody spoločnosti Arca Capital Slovakia. Žalobkyňa taktiež nepreukázala nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobkyne voči spoločnosti Arca Capital Slovakia z majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia. V tejto súvislosti žalovaní poukazujú na skutočnosť, že žalobkyňa si pohľadávku uplatnila v reštrukturalizačnom konaní spoločnosti Arca Capital Slovakia, v rámci ktorého je táto uspokojovaná, v súlade s právoplatným reštrukturalizačným plánom spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktorého účastníkom je aj samotná žalobkyňa, a tento je pre ňu záväzný. V zmysle reštrukturalizačného plánu žalobkyňa súhlasila s tým, že časť jej pohľadávky sa právoplatnosťou reštrukturalizačného plánu spoločnosti Arca Capital Slovakia stane nevymáhateľnou. V tejto časti teda žalobkyňa stratil právo uplatňovať svoj nárok súdne, keďže jej pohľadávka v tejto časti je už len naturálnou obligáciou. Zvyšná časť pohľadávky žalobkyne je riadne uspokojovaná z majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia, a teda nemožno konštatovať, že by si žalobkyňa nemohla svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia.
24.4. Žalovaní zároveň poukazujú na skutočnosť, že keďže predmetom súdneho konania je uplatňovanie škody, ktorá mala byť spôsobená konaním žalovaného v 1/ a v 2/rade, akékoľvek tvrdenia a údajné dôkazy a špekulácie žalobkyne, ktoré sa týkajú konania tretích osôb, sú bez akejkoľvek relevancie vo vzťahu k súdnemu konaniu. Toto sa týka najmä tých záložných zmlúv a podobne, kde teda žalobkyňa vôbec nepreukázala, že by tieto úkony mali byť uskutočnené zo stany žalovaného v 1/ a v 2/rade. Dokonca ani neoznačila žiadne strany, ktoré sú účastníkmi tohto konania. Rovnako ak žalobkyňa tvrdí, že malo dôjsť k údajnému bezodplatnému prevodu bližšie nešpecifikovaných spoločností, žalobkyňa toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala a preto je sporné.
24.5. Žalovaní taktiež majú za to, že je to práve zákon o konkurze a reštrukturalizácií, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, čo celkom zrejme vyplýva aj zo skutočností, že základným kódexom obchodného práva je Obchodný zákonník a nie zákon o konkurze a reštrukturalizácií, ktorý upravuje len oblasť insolvencie.
24.6. Vzhľadom na uvedené majú žalovaní za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala splnenie základných predpokladov pre úspešnosť jej žaloby. Žalovaní akcentujú, že popreli všetky tvrdenia žalobkyne o dôvodnosti žaloby
a zároveň odmietajú, aby bolo na nich, alebo na spoločnosť Arca Capital Slovakia, ako pôvodného žalovaného v 5/rade, prenášané dôkazné bremeno žalobkyne, o ktorého existencii niet žiadnych pochýb. Bez preukázania základných podmienok pre úspešnosť žaloby nie je dôvodné ani pristupovať k tomu, aby členovia štatutárneho orgánu spoločnosti Arca Capital Slovakia preukazovali, že konali so starostlivosťou hospodára a v dobrej viere, nakoľko v súdnom konaní nevyšla najavo žiadna skutočnosť, ktorá by toto rozporovala.
25. Na pojednávaní dňa 23.08.2023 právny zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a pridržiava sa doterajších písomných a ústnych prednesov v konaní. K protiprávnemu konaniu členov predstavenstva uviedol, že títo nekonali s odbornou starostlivosťou ako im to ukladá zákon, citujúc ustanovenie § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka. Správanie členov predstavenstva nebolo v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov a členovia predstavenstva preukázateľne porušili § 194 ods. 5 ObZ, t.j. nekonali s náležitou odbornou starostlivosťou, pretože umožnili vykonanie neplatných právnych úkonov, tieto úkony ako členovia predstavenstva podpísali, čím spôsobili, že zo spoločnosti Arca Capital Slovakia odišiel majetok spoločnosti Arca Capital Slovakia. Majetok spoločnosti Arca Capital Slovakia sa zmenšil, pretože majetok, ktorý nebol založený (hnuteľný a nehnuteľný majetok) už založený je, a tým vznikla pre spoločnosť škoda. Za konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou možno považovať ich schválenie zriadenia záložného práva v prospech J&T Banky, v dôsledku ktorého J&T Banka získala cez záložné práva hodnotný majetok a ostatní drobní veritelia, vrátane žalobcu, neboli vôbec uspokojení.
25.1. Členovia predstavenstva poskytli plnenie akcionárom v rozpore so zákonom. Predaj spoločnosti ACS 2 až ACS 5 členmi predstavenstva Arca Capital Slovakia na sesterskú spoločnosť možno nepochybne považovať za plnenie poskytnuté akcionárom, pretože tieto spoločnosti previedli bezodplatne na ARCA CAPITAL LIMITED (CYPRUS). Keďže ide o prevod na sesterskú spoločnosť je to v prospech matky – akcionára. Ide teda o konanie v prospech akcionára a v neprospech spoločnosti Arca Capital Slovakia. V zásade to znamená, že akcionár získal majetok do svojej ďalšej sestry, čo je v rozpore s týmto ustanovením Obchodného zákonníka.
25.2. Konsolidovaná účtovná závierka nebola zverejnená riadne a včas, aj napriek tomu, že túto povinnosť členom predstavenstva ukladá zákon. Okrem iného žalovaní nezverejnili konsolidovanú účtovnú závierku riadne a včas, čím si veritelia Arca Capital Slovakia nemohli včas uplatňovať svoje pohľadávky žalobou, ešte predtým, ako spoločnosť upadla do reštrukturalizácie. Žalovaní porušili ust. § 194 ods. 6 písm. f) a to „členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone pôsobnosti sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že f) nezverejní výročnú správu, konsolidovanú výročnú správu a správu s informáciami o dani z príjmov, ak osobitný predpis ukladá povinnosť ju vyhotoviť“. Je nespochybniteľné, že spoločnosť Arca Capital Slovakia patrí do finančnej skupiny Arca Capital a je zahrnutá do konsolidovanej účtovnej závierky Arca Investments. Taktiež je nepochybné, že žalovaný v 1/ rade G. I. je predsedom predstavenstva nielen spoločnosti Arca Capital Slovakia ale aj spoločnosti Arca Investment, a žalovaný v 2/rade je členom predstavenstva Arca Capital Slovakia. Pokiaľ žalovaní nechcú predložiť konsolidovanú závierku Arca Capital Investments a Arca Capital Slovakia je to v rozpore s ust. § 194 ods. 6 písm. f). Možno sa dôvodne domnievať, že žalovaní sa uvedeným konaní snažia zakryť skutočnosti tvrdené žalobcom a spôsobenie škody.
25.3. K zákazu vrátenia vkladu uvádza, že v zmysle § 67 písm. j) ods. 2 ObZ spoločnosť nesmie akcionárom, alebo spoločníkom vrátiť vklad, ktorý vložili do imania (nielen do základného imania). Vzhľadom k tomu, že J&T Banka poskytla nový úver dvom teplárňam a tieto teplárne pristúpili k záväzku Poštovej banky, ide o rozpor s týmto ustanovením ObZ. Z prostriedkov, ktoré J&T Banka poskytla sa splatil úver veriteľa (Poštovej banky) z titulu pristúpenia záväzku, takže aj vyplatenie úveru Poštovej banke je protiprávne. J&T Banka vlastní 98 % Poštovej banky, čo jasne preukazuje, že ide o prepojené osoby. Týmto konaním odišiel celý majetok v prospech J&T Banky a žalobca nebude v reštrukturalizácií, ani nikde inde, uspokojovaní. K vzniku škody uviedol, že žalobkyňa preukázala, že spoločnosť Arca Capital Slovakia majetok mala a dnes nemá, čo vyplýva zo závierok predložených do konania. Skutočnosť, že prišlo k zmenšeniu majetku je rovnako zrejmá zo závierok.
25.4. Ku kauzálnej súvislosti uviedol, že ak by vyššie uvedené úkony neboli štatutármi, v mene spoločnosti ACS vykonané, tak majetok Arca Capital Slovakia by sa nezmenšil, firmy ACS 2 až ACS 5
by na ARCA CAPITAL LIMITED CYPRUS neprešli a záložné práva by na ich majetku nevznikli. Poštová banka by nebola oddeleným veriteľom, ale iba obyčajným veriteľom. Nad rámec vyššie uvedeného je nevyhnutné uviesť, že žalovaní okrem iného uzatvorili aj poradenské zmluvy s poradcami, za ktoré vyplatili 21 mil. eur. Uvedené vyplýva z citácie článku v novinách, ktorý žalobca doložil do konania. Uvádzajú, že poradenstvo v sume 21 mil. eur je neadekvátne. Žalovaní opakovane uvedenú skutočnosť namietali, avšak nepreukázali opak a nevyvrátili relevantnými dôkazmi. Kauzálna súvislosť je zrejmá aj z konania členov predstavenstva, ktorí zmluvy podpísali, čím nezabránili z titulu svojho postavenia týmto úkonom v dcérskych spoločnostiach.
25.5. K samotnej reštrukturalizácií spoločnosti Arca Capital Slovakia uviedol, že žalobkyňa svoj nárok opiera o § 194 ods. 9 ObZ, ktorý žalobcovi ako veriteľovi umožňuje v mene spoločnosti uplatniť nárok na náhradu škody voči štatutárom spoločnosti. Tento nárok môže vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatniť veriteľ spoločnosti (v tomto prípade žalobca) ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, čo žalobca očividne preukázal v tomto konaní, že nemôže. Sú toho názoru, že poukazovanie žalovaných na reštrukturalizáciu Arca Capital Slovakia nemá relevanciu. Rovnako alikvotné uspokojenie žalobcu v rámci reštrukturalizácie Arca Capital samo o sebe nič neznamená, pretože žalobca nebude uspokojený sto percentne. Znenie ustanovenia § 194 ods. 9 ObZ znamená plne uspokojiť (nie čiastočne) pričom samotný reštrukturalizačný plán znamená, že pohľadávka žalobcu nebude plne uspokojená. Aj napriek schválenému reštrukturalizačného plánu Arca Capital Slovakia (ktorý zatiaľ nebol naplnený) žalobca nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, a to ani čiastočne. Majú za to, že ust. § 194 ods. 9 ObZ je lex specialis, čo znamená, že má prednosť pred zákonom č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácií. Zákonodarca úmyselne v predmetom ustanovení Obchodného zákonníka neuviedol reštrukturalizáciu, ale úmyselne uviedol len konkurz. Majú za to, že v reštrukturalizácií koná štatutárny orgán naproti tomu v konkurze nekoná. Ekontrario v konkurze správca uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva, ale v reštrukturalizácií môže veriteľ uplatňovať náhradu škody, t.j. žalobca. Sú toho názoru, že v konkurze uplatňovať nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva sa výslovne nedajú, ale v reštrukturalizácií tak môže urobiť aj veriteľ (žalobca). Uvedené vyplýva z poslednej vety tohto ustanovenia.
25.6. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali opačné tvrdenia. Žalovaní sa v konaní obmedzili len na vyjadrenia ohľadne vágnych tvrdení žalobkyne, tieto ale žiadnymi relevantnými dôkazmi nevyvrátili. Možno uviesť, že zo strany žalobkyne nejde o špekulácie a dohady, ako to mýlne tvrdia žalovaní, pretože žalobca ním tvrdené skutočnosti preukázal zápismi v Notárskom registri a iných registrov a podložil dôkazmi doloženými do konania. Odkazujú na § 151 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP. Keďže žalovaní toto tvrdenie nevyvrátili svojim tvrdením, majú za to, že ich tvrdenie je záväzné. Zo strany žalobkyne sa jedná o dokázané skutočnosti, nakoľko žalovaní nepreukázali súdu opačné tvrdenie – neuviedli, že to nie je pravda, iba poukázali na vágne tvrdenia žalobcu. Tvrdenie možno považovať za dôkaz, ak nedá protistrana iné tvrdenie a nepodporí ho dôkazmi. Žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali ani iný priebeh skutkového stavu.
25.7. Žalobca je dôchodcom žijúcim v skromných pomeroch a všetky životné úspory investovala do cenných papierov Arca Capital Slovakia. Žalobca ako dôchodca šetrí každé euro, aby mohla uspokojiť svoje základné životné potreby. Žalobkyňa ako veriteľ má za to, že v tomto konaní preukázala všetky kľúčové ustanovenia, v zmysle ktorých si vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatňuje nárok na náhradu škody voči členom štatutárom spoločnosti Arca Capital a tieto podložila relevantnými dôkazmi. Všetky uvedené skutočnosti preukazujú, že žalobkyňa nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku Arca Capital Slovakia ani v budúcnosti, čo je aj následkom toho, že členovia predstavenstva nekonali s odbornou starostlivosťou (hoci tak konať mali). Z uvedeného dôvodu si žalobkyňa, ako veriteľ, uplatňuje svoj nárok voči štatutárom spoločnosti.
25.8. V závere právny zástupca uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujú, aby súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a uložil žalovaným v 1/ a v 2/rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči žalovaným v 3/ a v 4/rade si žalobkyňa náhradu trov konania neuplatňuje.
26. Právny zástupca žalovaných v 1/ až v 4/rade vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalovaní naďalej považujú žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú. V celom rozsahu zotrvávajú na svojej doterajšej argumentácií v súdnom konaní. Žalovaní akcentujú, že pre úspešnosť žaloby
podľa ust. § 194 ods. 9 ObZ sa v súdnom konaní vyžaduje splnenie nasledovných podmienok: poškodzujúce konanie žalovaného v 1/ a v 2/rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti Arca Capital Slovakia, vznik škody spoločnosti Arca Capital Slovakia, príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného v 1/rade a v 2/rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti Arca Capital Slovakia a vznikom škody spoločnosti Arca Capital Slovakia, existencia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Arca Capital Slovakia a nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Arca Capital Slovakia z majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia.
26.1. Žalovaní zároveň akcentujú, že údajný nárok spoločnosti Arca Capital Slovakia na náhradu škody voči členom jej štatutárneho orgánu nemožno stotožňovať s pohľadávkou žalobcu voči spoločnosti Arca Capital Slovakia, keďže škodou pre účely ust. § 194 ObZ sa rozumie škoda spôsobená členmi predstavenstva spoločnosti voči spoločnosti a nie výška pohľadávky veriteľa uplatňujúceho škodu voči spoločnosti. Pohľadávka veriteľa so škodou totiž nesúvisí. Z uvedeného vyplýva, že pre úspešnosť žaloby podľa ust. § 194 ods. 9 ObZ musia existovať dve pohľadávky, a to (i) pohľadávka veriteľa voči spoločnosti, ktorú nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti a (ii) pohľadávka spoločnosti na náhradu škody voči členom jej predstavenstva.
26.2. K údajnému porušeniu povinnosti žalovaného v 1/ a v 2/rade a vzniku škody žalovaní uvádzajú, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by zo strany žalovaného v 1/ a v 2/rade došlo k porušeniu ich povinností pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktoré by zakladalo vznik akejkoľvek škody spoločnosti Arca Capital Slovakia. Žalobkyňa v celom doterajšom priebehu súdneho konania prezentovala výlučne svoje špekulácie a dohady, z ktorých žiadne nepodložil relevantnými dôkazmi. Žalobkyňa dokonca v súdnom konaní ani len nekvantifikovala výšku škody, ktorá mohla údajne spoločnosti Arca Capital Slovakia vzniknúť v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného v 1/rade a v 2/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva spoločnosti Arca Capital Slovakia. Existenciu a výšku škody dokonca ani nepreukázal. Žalovaní zároveň poukazujú na skutočnosť, že keďže predmetom súdneho konania je uplatňovanie škody, ktorá mala byť spôsobená konaním žalovaného v 1/rade a v 2/rade, ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti Arca Capital Slovakia, akékoľvek tvrdenia, údajné dôkazy a špekulácie žalobkyne, ktoré sa týkajú konania tretích osôb, sú bez akejkoľvek relevancie vo vzťahu k súdnemu konaniu.
26.3. Žalovaní majú ďalej za to, že žalobkyňa sa v súdnom konaní okrem iného aj poukazovaním na konanie tretích osôb, snaží účelovo dezinterpretovať skutkový a právny stav, aby tak navodila dojem splnenia zákonných podmienok na postup v zmysle ust. § 194 ods .9 ObZ.
26.4. K príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného v 1/rade a v 2/rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti Arca Capital Slovakia a údajným vznikom škody spoločnosti Arca Capital Slovakia žalovaní poukazujú na skutočnosť, že v súdnom konaní nebolo preukázané, že by žalovaní v 1/ a v 2/ rade ako členovia predstavenstva spoločnosti Arca Capital Slovakia svojim konaním porušili akúkoľvek povinnosť pri výkone povinností členov predstavenstva spoločnosti Arca Capital Slovakia a zároveň nebolo preukázané, že by spoločnosti Arca Capital Slovakia vznikla akákoľvek škoda. V dôsledku uvedeného nemôže byť daná ani existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom údajnej škody spoločnosti Arca Capital Slovakia a údajným poškodzujúcim konaním žalovaného v 1/rade a v 2/rade, ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti Arca Capital Slovakia.
26.5. K údajnej nemožnosti uspokojenia pohľadávky žalobkyne voči spoločnosti Arca Capital Slovakia z majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia žalovaní uvádzajú, že v súdnom konaní bolo preukázané, že samotná spoločnosť Arca Capital Slovakia ako dlžník žalobkyne uspokojuje pohľadávku žalobkyne zo svojho majetku, a to v súlade s reštrukturalizačným plánom spoločnosti Arca Capital Slovakia. Žalobkyňa túto skutočnosť nijakým spôsobom nerozporovala. Žalovaní akcentujú, že žalobkyňa je účastníkom reštrukturalizačného plánu spoločnosti Arca Capital Slovakia. K momentu zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu spoločnosti Arca Capital Slovakia v Obchodnom vestníku sa ustanovenia reštrukturalizačného plánu spoločnosti Arca Capital Slovakia stali pre žalobkyňu účinné a záväzné. Účinnosťou reštrukturalizačného plánu spoločnosti Arca Capital Slovakia, tak došlo k zmene splatnosti pohľadávky žalobkyne a zároveň sa časť pohľadávky žalobkyne stala nevymáhateľnou a neuspokojovanou. Došlo teda k zmene obsahu záväzku. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa v súdnom konaní nepreukázala, že by disponoval pohľadávkou voči spoločnosti Arca Capital Slovakia vo výške, v ktorej to v súdnom konaní tvrdí.
26.6. Vzhľadom na uvedené žalovaní trvajú na tom, že neexistujú zákonné predpoklady pre uplatňovanie nároku spoločnosti Arca Capital Slovakia na náhradu škody voči žalovanému v 1/rade a v 2/rade, ako členom štatutárneho orgánu spoločnosti Arca Capital Slovakia zo strany žalobkyne vo vlastnom mene a na vlastný účet žalobkyne ako veriteľa spoločnosti Arca Capital Slovakia podľa ust. § 194 ods. 9 ObZ, keďže neexistuje žiadna pohľadávka spoločnosti Arca Capital Slovakia na náhradu škody voči členom jej štatutárneho orgánu, ktorú by vo vlastnom mene a na vlastný účet mohla uplatňovať žalobkyňa, keďže na jej vznik neboli splnené hmotnoprávne zákonné predpoklady, a to žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/rade neporušili žiadnu povinnosť pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva spoločnosti Arca Capital Slovakia, spoločnosti Arca Capital Slovakia nevznikla žiadna škoda v príčinnej súvislosti s údajným porušením povinností žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva spoločnosti Arca Capital Slovakia a pohľadávka je v oprávnenej výške uspokojovaná z majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia.
26.7. Vzhľadom na neexistenciu predmetnej pohľadávky na náhradu škody nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1/rade a žalovaného v 2/rade na vymáhanie pohľadávky z titulu náhrady škody žalobcom voči žalovaným v 1/ a v 2/rade v súdnom konaní.
26.8. K neexistencii zákonných predpokladov na určenie neúčinnosti právnych úkonov žalovaní uvádzajú, že trvajú na tom, že neexistujú zákonné predpoklady na určenie neúčinnosti úkonov označených žalobcom v súdnom konaní, keďže pohľadávka spoločnosti Arca Capital Slovakia na náhradu škody voči členom jej štatutárneho orgánu neexistuje, a to z dôvodu, že na jej vznik neboli splnené hmotnoprávne zákonné predpoklady a keďže vzhľadom na neexistenciu pohľadávky na náhradu škody spoločnosti Arca Capital Slovakia voči členom jej štatutárneho orgánu nie je daná ani aktívna vecná legitimácia žalobkyne a pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1/, 3/ a v 4/rade na určenie neúčinnosti právnych úkonov v súdnom konaní.
26.9. Žalovaní taktiež uvádzajú, že cieľom súdneho konania a cieľom návrhov žalobkyne na vykonanie označených dôkazných prostriedkov je len lovenie dôkazov takzvane fishing expedition a to za účelom poškodenia záujmov dotknutých osôb. Uvedené vyplýva okrem iného zo skutočností, že žalobkyňa v súdnom konaní navrhovala vykonať veľké množstvo dôkazov, ktoré nemajú akýkoľvek súvis s predmetom konania, keď sa tieto týkajú konania tretích osôb. Z uvedeného dôvodu by bolo zároveň vykonanie navrhovaných dôkazov vo vzťahu k predmetu súdneho konanie nadbytočné a nehospodárne.
26.10. Žalovaní ďalej uvádzajú, že všetky účtovné závierky spoločnosti Arca Capital Slovakia a iných spoločností sú riadne zverejnené v registri účtovných závierok, ako verejnom registri, kde sa majú zverejňovať. Zároveň zverejnenie účtovnej závierky alebo jej nezverejnenie v Registri účtovných závierok nemá a nemôže mať žiaden vplyv na možnosť veriteľa súdne sa domáhať uspokojenia pohľadávky. Žalovaní zároveň odmietajú, že by došlo k akýmkoľvek bezodplatným prevodom majetku, tak ako to tvrdí žalobkyňa. Žalobkyňa svoje tvrdenie nepodložila žiadnymi dôkazmi, čím si nesplnila svoju dôkaznú povinnosť a žalovaní preto nie sú povinní preukazovať opak. Zároveň nedošlo k žiadnemu vráteniu vkladu akcionárovi. Žalobkyňa svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala a dezinterpretuje skutkový a právny stav. Žalobkyňa zároveň dezinterpretuje skutočnosti týkajúce sa úverových vzťahov, na ktoré poukazovala, keď sa snaží navodiť dojem, že tieto majú relevanciu vo vzťahu k súdnemu konaniu. Žalovaní podotýkajú, že ide o úverové vzťahy tretích osôb, pričom žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by v rámci predmetných úverových vzťahov došlo k akémukoľvek konaniu žalovaných v 1/ a v 2/rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti Arca Capital Slovakia, pričom zo žalobkyňou predložených dôkazov nevyplýva, že by spoločnosť Arca Capital Slovakia bola účastníkom týchto úverových vzťahov. Žalobkyňa zároveň žiadnym spôsobom nepreukázala, že by bola Poštová banka veriteľom spoločnosti Arca Capital Slovakia a toto tvrdenie je rovnako nepravdivé a nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Žalobkyňa účelovo zamieňa Poštovú banku a J&T Banku, aby tým dosiahla navodenie dojmu, že tieto úverové vzťahy majú relevanciu vo vzťahu k súdnemu konaniu. Žalovaní majú za to, že účinne popreli všetky tvrdenia žalobkyne, čím vyvrátili oprávnenosť jej nárokov. Vzhľadom na uvedené žalovaní žiadajú, aby Okresný súd Nitra žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov súdneho konania voči každému zo žalovaných v rozsahu 100 %.
27. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom ročnej finančnej správy a výročnej správy za rok 2019 spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., výpismi z Obchodného registra, účtovných
závierok spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., výpisov z LV č. XXXX, Q. XXXX, Q. XXXX, Q. XXXX, emisných podmienok dlhopisov, konsolidovanej účtovnej závierky spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. k 31.12.2014, konsolidovanej účtovnej závierky k 31.12.2013, rámcovej komisionárskej zmluvy o obstaraní kúpy alebo predaja finančných nástrojov, pokynu na obstaranie kúpy alebo predaja finančných nástrojov, oznámenia o vykonaní pokynu ku komisionárskej zmluve, výpisu z účtu držiteľskej správy finančných nástrojov, listu Arca Brokerage House, listu právneho zástupcu žalobkyne označeného ako upozornenie a výzva na nápravu, oznámenia o zvolaní schôdze majiteľov dlhopisov, výpisu z účtu konsolidovanej účtovnej závierky k 31.12.2018 Arca Investmenst, a.s., správy nezávislého auditora, výpisu z účtu konsolidovanej účtovnej závierky k 31.12.2019 Arca Investmenst, a.s., článkov, potvrdenia o poskytnutí dočasnej ochrany Arca Capital Slovakia, a.s., uznesenia Mestského súdu v Prahe, rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi Arca Capital Slovakia, a.s., zmluvy o umiestňovaní finančných nástrojov bez pevného záväzku, rozhodnutia Národnej banky Slovenska, účtovnej závierky spoločností Arca Capital Slovakia, a.s., k 31.12.2018, účtovných závierok spoločností ACS 2, s.r.o., ACS 3, s.r.o., ACS 4, s.r.o., ACS 5, s.r.o., ACS Kominárska, s.r.o., ZNO Slovakia, s.r.o. k 31.12.2019, listu od TARPAN Partners, s.r.o., Obchodného vestníka 68/2021 Konkurzy a reštrukturalizácie deň vydania 12.04.2021, Obchodného vestníka 40/2021 a 71/2021, zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k akciám, odpovede Národnej banky Slovenska, insolvenčného návrhu navrhovateľa Arca Investments, a.s, účtovnej závierky Arca Investments, a.s., potvrdenia o majiteľovi cenných papierov, prehľadu o vykonaní platby, verifikačných dokumentov, konsolidovanej účtovnej závierky k 31.12.2019 Arca Capital Slovakia, a.s., konsolidovanej výročnej správy 2020 Poštovej banky a zistil tento skutkový stav:
28. Dňa 12.08.2015 pôvodne označený žalovaný v 5/rade Arca Capital Slovakia, a.s., ako emitent vydal emisiu dlhopisov v celkovom objeme emisie 25 500 000,- eur s názvom Dlhopisy Arca Capital Slovakia 2020 v menovitej hodnote jedného dlhopisu 3.000,- eur, s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 7 % ročne. Dlhopisy Arca 2020 mali splatnosť 12.08.2020.
28.1. Zo zmluvy o umiestňovaní finančných nástrojov bez pevného záväzku, uzavretej dňa 10.08.2015 medzi SALVE INVESTMENTS o.c.p., a.s. a spoločnosťou Arca Capital Slovakia, a.s., ako emitentom, vyplýva, a to podľa článku I. bodu 1., že emitent schválil emisiu dlhopisov splatných 12.08.2020 s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 7% v celkovom objeme do 25.500.000,- eur. Podľa článku II. bodu 1. zmluvy predmetom tejto zmluvy bol záväzok SALVE INVESTMENTS, že za podmienok a v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy bude vykonávať pre emitenta umiestňovanie finančných nástrojov a činnosti súvisiace s umiestňovaním finančného nástroja pri jeho vydaní bez pevného záväzku.
28.2. Dňa 05.02.2016 žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou SALVE INVESTMENTS, o.c.p., a.s., Rámcovú komisionársku zmluvu o obstaraní kúpy alebo predaja finančných nástrojov č. 390706-3. Žalobkyňa na základe zmluvy dala dňa 08.02.2016 spoločnosti SALVE INVESTMENTS, o.c.p., a.s., pokyn na obstaranie 10 ks Dlhopisov ARCA 2020. Dňa 10.02.2016 SALVE INVESTMENTS, o.c.p., a.s., oznámil žalobkyni, že dňa 10.02.2016 vykonal pokyn žalobkyne na základe Zmluvy a zrealizoval pre žalobkyňu kúpu 10 kusov Dlhopisov ARCA 2020 celkovo za sumu obchodu vo výške 31.348,68 Eur, pričom žalovaná dňa 09.02.2016 vložila na klientský účet sumu celkovo vo výške 32.000,-Eur. Uvedené vyplýva z oznámenia o vykonaní pokynu ku komisionárskej zmluve č. 390706-3 od SALVE INVESTMENTS, o.c.p., a.s.. Z listu Arca Brokerage House o.c.p. a.s., zo dňa 12.08.2020 vyplýva, že bolo oznámené žalobkyni ako držiteľke Dlhopisov ARCA 2020, že Arca Capital Slovakia ako emitent bude meškať s výplatou výnosov z Dlhopisov ARCA 2020 a menovitej hodnoty Dlhopisov ARCA 2020, pričom takéto omeškanie aktuálne nepredstavuje tzv. Prípad neplnenia záväzkov podľa Prospektu Dlhopisov ARCA 2020. V liste sa ďalej uvádza, že emitent ich ubezpečil, že uskutočňuje všetky kroky potrebné k zabezpečeniu dostatočných peňažných prostriedkov na úhradu výnosov z Dlhopisov a menovitej hodnoty Dlhopisov v čo možno najkratšom časovom horizonte.
28.3. Listom právneho zástupcu zo dňa 06.11.2020 upozorňuje žalobkyňa a vyzýva spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. na nápravu s upozornením emitenta Dlhopisov ARCA 2020 na neplnenie záväzkov, uvedených v bode 4, písm. a), b) Prospektu Dlhopisov ARCA 2020, ako aj uvedených v bode 8 písm. a), b) Prospektu Dlhopisov ARCA 2020 a zároveň vyzýva emitenta dlhopisov spoločnosť Arca Capital Slovakia na nápravu.
28.4. Arca Capital Slovakia ako emitent Dlhopisov ARCA 2020 zvolal na deň 01.10.2020 schôdzu majiteľov Dlhopisov ARCA 2020 s bodom programu „Prerokovanie opatrení smerujúcich k úhrade výnosu z Dlhopisov a menovitej hodnoty Dlhopisov, ako to vyplýva z oznámenia o zvolaní schôdze majiteľov zo dňa 07.09.2020.
28.5. Z výpisu z účtu držiteľskej správy finančných nástrojov SALVE INVESTMENTS, o.c.p., a.s.. k dátumu vyhotovenia dokladu 10.01.2017 vyplýva výnos z dlhopisu ACS 5 finančného nástroja Dlhopis Arca Capital Slovakia 2020 v sume 2.100,- eur v prospech žalobkyne.
28.6. Z výpisu Obchodného registra spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868 856 vyplýva, že ako štatutárny orgán, predstavenstvo sú vedení G. H. I. – predseda predstavenstva a G. J. D. – člen predstavenstva. Ako akcionár je uvedená spoločnosť Arca Investments, a.s. Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava.
28.7. Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplýva, že Arca Capital Slovakia, a.s. je vedená ako vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. S., zapísaných na LV č. XXXX, v kat. úz. T. K., zapísaných na LV č. XXXX a kat. úz. A., zapísaných na LV č. XXXX. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že bol vytvorený k vlastníkovi nehnuteľnosti nájomný vzťah na pozemky parc. č. XXXX/XX, Q. XXXX/XX E. Q. XXXX/XX. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva v časti C: ťarchy záložné právo v prospech PivatBanka, a.s. na parcele uvedenej v tomto LV. Z LV č. XXXX v časti C: ťarchy vyplýva vecné bremeno právo prechodu cez parcelu v prospech vlastníkov parciel uvedených v tejto časti C a vecné bremeno v prospech oprávneného Západoslovenská distribučná, a.s. Bratislava.
28.8. Z účtovnej závierky Arca Capital Slovakia, a.s., zostavenej k 31.12.2019, z časti aktív, položka pozemky pod A. II. 1. vyplýva uvedenie sumy 65.000,- eur a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie uvedenie sumy 2.446.802,- eur ako hodnota pozemkov.
28.8.1. Zo strany aktív b, číslo riadku 73, označeného ako účty v bankách (221 A, 22X, +/- 261) vyplýva uvedenie sumy 33.503,- eur a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie uvedenie sumy 2.151.952,- eur.
28.8.2. Pod poradovým číslom 25 s označením pôžičky prepojeným účtovným jednotkám vyplýva suma 45.301.222,- eur a za bezprostredne predchádzajúce účtové obdobie suma 89.893.263,- eur.
28.8.3. Z položky podielové cenné papiere a podiely v prepojených účtovných jednotkách, pod číslom 22, označenie A. III. 1. vyplýva uvedenie sumy 42.933.929,- eur a za bezprostredne prechádzajúce účtovné obdobie 16.871.807,- eur.
28.8.4. Z výkazu ziskov a strát ďalej vyplýva položka výnosy z hospodárskej činnosti spolu súčet 46.003.694,- eur a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie 28.783.052,- eur.
28.8.5. Z účtovnej závierky položky výkazu ziskov a strát pod číslom riadku 61 vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení 2.076.368,- eur a za bezprostredne prechádzajúce účtovné obdobie je uvedená suma mínus 462.822,- eur.
28.9. Z ročnej finančnej správy za rok 2019 spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., vyplýva z bodu 1., označeného ako identifikácia emitenta a cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, obchodné meno emitenta: Arca Capital Slovakia, a.s. Emitované cenné papiere: zaknihované dlhopisy na doručiteľa. Názov cenné papiera Dlhopis Arca Capital Slovakia 2020. Dátum vydania: 12.08.2015. Dátum splatnosti 12.08.2020. Dátum prijatia na BCPB: 03.09.2015. Výnos: pevný vo výške 7 % ročne. Menovitá hodnota: 3.000,- eur. Celkový počet upísaných CP: 8500 ks. V bode 2. je uvedené vyhlásenie zodpovedných osôb emitenta s menami G. H. I. – predseda predstavenstva spoločnosti a G. J. D. – člen predstavenstva spoločnosti, ktorí vyhlasujú, že podľa ich najlepších znalostí poskytuje účtovná závierka spoločnosti k 31.12.2019 vypracovaná v súlade s osobitnými predpismi pravdivý a verný obraz aktív, pasív, finančnej situácie a hospodárskeho výsledku spoločnosti a výročná správa obsahuje pravdivý a verný prehľad vývoja a výsledkov obchodnej činnosti a postavenia emitenta spolu s opisom hlavných rizík a neistôt, ktorým čelí.
28.10. Z účtovnej závierky Arca Investments, a.s. zostavenej k 31.12.2019 vyplýva z položky výkazu ziskov a strát, číslo riadku 61, označeného ako výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení mínus 9.586.945,- eur a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie 62.013,- eura.
28.11. Z potvrdenia o poskytnutí dočasnej ochrany vyplýva, že Okresný súd Trnava, sp. zn. 35CSnre/1/2020, zo dňa 13.10.2020, potvrdzuje na základe žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany so spisovou značkou 35CSnre/1/2020 zo dňa 01.10.2020 a ktorá sa týka žiadateľa Arca Capital Slovakia, a.s., že podľa § 15 ods. 1 zák. č. 92/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z.z., poskytol dočasnú ochranu.
28.12. Z uznesenia Mestského súdu v Prahe vyplýva, že mestský súd uznesením zo dňa 19.11.2020 č.j. MSPH 98 INS 22345/2020-A-17, vydal predbežné opatrenie, ktorým ustanovil spoločnosť Tetera a spol. so sídlom Ostrava, Moravská Ostrava, predbežného správcu dlžníka Ing. Rastislava Veliča.
28.13. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že Okresný súd Bratislava I dňa 22.02.2021 pod sp. zn. 4R/1/2021 rozhodol, že začína reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 01 Bratislava, IČO: 35 868 856.
28.14. Z účtovnej závierky spoločnosti ACS 2, s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 01 Bratislava, zostavenej k 31.12.2019 vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení mínus 3.017,- eur a za bezprostredne prechádzajúce účtovné obdobie je uvedená suma mínus 293.805,- eur.
28.15. Z účtovnej závierky spoločnosti ACS 3, s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 01 Bratislava, zostavenej k 31.12.2019 vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení mínus 8.170,- eur a za bezprostredne prechádzajúce účtovné obdobie je uvedená suma mínus 53.158,- eur.
28.16. Z účtovnej závierky spoločnosti ACS 4, s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 01 Bratislava, zostavenej k 31.12.2019 vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení mínus 39.178,- eur a za bezprostredne prechádzajúce účtovné obdobie je uvedená suma mínus 190.159,- eur.
28.17. Z účtovnej závierky spoločnosti ACS 5, s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 01 Bratislava, zostavenej k 31.12.2019 vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení mínus 38.032,- eur a za bezprostredne prechádzajúce účtovné obdobie je uvedená suma mínus 575.084,- eur.
28.18. Z účtovnej závierky spoločnosti ACS Kominárska, s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 01 Bratislava, zostavenej k 31.12.2019 vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení mínus 28.185,- eur a za bezprostredne prechádzajúce účtovné obdobie je uvedená suma mínus 267.696,- eur.
28.19. Z účtovnej závierky spoločnosti ACS Dúbravka, s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 01 Bratislava, zostavenej k 31.12.2019 vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení mínus 10.946,- eur a za bezprostredne prechádzajúce účtovné obdobie je uvedená suma mínus 81.668,- eur.
28.20. Z účtovnej závierky spoločnosti ZNO Slovakia, s.r.o., Laurinská 18, 821 01 Bratislava, zostavenej k 31.12.2019 vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení mínus 2.996.801,- eur a za bezprostredne prechádzajúce účtovné obdobie je uvedená suma mínus 986.975,- eur.
28.21. Z listu Tarpan partners, s.r.o.zo dňa 30.10.2020, adresovaného Arca Investments, a.s. vyplýva, že posudzovali odhad hodnoty projektov a dcérskych spoločností v majetku Arca Capital Slovakia, a.s. Z vyhodnotenia odhadu hodnoty plynie, že hodnota projektov v majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. a pohybuje v intervale od 153,7 mil. eur, čo predstavuje odhad likvidačnej hodnoty, do 224,3 mil. eur, čo predstavuje odhad výnosovej hodnoty za predpokladu štandardného fungovania, dokončenia projektu a v neposlednom rade tiež realizácie uvedených synergických efektov.
28.22. Z predloženej zmluvy o zabezpečovacom prevode práv k akciám vyplýva, že spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., ako prevodca, uzatvoril uvedenú zmluvu so U. S., ako nadobúdateľom. Predmetom zabezpečovacieho prevodu práva bolo 7.213.114 kusov rastových investičných akcií A, vydávaných k podfondu NOVA Green Energy – podfond 1, fond NOVA Green Energy, SICAV, a.s., vydávaných v zaknihovanej podobe.
28.23. Z písomného podania dlžníka/navrhovateľa: Arca Investments, a.s., zo dňa 22.12.2020 vyplýva, že bol podaný na Mestský súd v Prahe, Slezká 9, 120 00 Praha 2, insolvenčný návrh a návrh na povolenie organizácie, návrh na ustanovenie insolvenčného správcu a na ustanovenie znalca.
28.24. Z potvrdenia o majiteľovi cenných papierov vyplýva, že Arca Brokerage House o.c.p. a.s., potvrdzuje žalobkyni k dátumu 01.03.2021, že je majiteľom uvedených cenných papierov, ktoré sú evidované na držiteľskom účte č. alebo na portfóliovom účte č.: 3907063. Menovitá hodnota cenného papiera/ks 3.000. Počet kusov cenného papiera na účte klienta 10. Suma menovitej hodnoty nevyplateného splatného kupónového výnosu AUV k 01.03.2021 prepočítaná na počet cenných papierov na účte klienta 32.100,- eur. Mena denominácie cenného papiera: EUR. Potvrdenie je datované 12.04.2021.
28.25. Z obchodného vestníka 40/2021 Konkurzy a reštrukturalizácie deň vydania 01.03.2021 sp. zn. 4R/1/2021 vyplýva, že súd začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi Arca Capital Slovakia, a.s., dátum rozhodnutia 22.02.2021.
28.26. Z obchodného vestníka 38/2021 Konkurzy a reštrukturalizácie deň vydania 12.04.2021 sp. zn. 4R/1/2021 vyplýva povolenie reštrukturalizácie dlžníka rozhodol, že Arca Capital Slovakia, a.s., a ustanovenie do funkcie správcu: O. A. I.. Podľa ods. III. súd reštrukturalizáciu uznáva za hlavné insolvenčné konanie. Z odseku IV. vyplýva, že súd vyzval veriteľov dlžníka, aby do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky, tak ako je to uvedené bližšie v tomto rozhodnutí.
28.27. Z obchodného vestníka 71/2021 Konkurzy a reštrukturalizácie deň vydania 15.04.2021 sp. zn. 4R/1/2021 Okresného súdi Bratislava I zo dňa 13.04.2021 vyplýva odvolanie O. A. I. z funkcie správcu dlžníka Arca Capital Slovakia a ustanovenie do funkcie správcu dlžníka Arca Capital Slovakia, a to správcu INSOLVENCY GROUP, k.s.
29. Vo veci žalovaní namietali miestnu príslušnosť tunajšieho súdu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2022 sp. zn. 3Ncb/6/2022-652 Krajský súd v Bratislave rozhodol, že miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Topoľčany.
29.1. Žalobkyňa podaním zo dňa 26.09.2022 navrhla konanie voči žalovanému v 5/rade zastaviť z dôvodu, že Okresný súd Bratislava I povolil reštrukturalizačné konanie na dlžníka – žalovaného v 5/rade. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28.10.2022 č.k. 4Cn/15/2022-683 konanie voči žalovanému v 5/rade, spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.11.2022.
30. Z prehľadu o vykonaní platby v Slovenskej sporiteľni vyplýva poukázanie sumy žalobkyni 980,20 eura, s dátumom splatnosti 27.12.2022.
31. Podľa § 194 ods. 5 až 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že a) poskytne plnenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudne majetok v rozpore s ustanovením § 59a, c) poskytne plnenie v rozpore s ustanovením § 196a, d) upíše, nadobudne alebo vezme do zálohu vlastné akcie alebo akcie inej spoločnosti v rozpore s týmto zákonom, e) vydá akcie v rozpore s týmto zákonom,
f) nezverejní výročnú správu, konsolidovanú výročnú správu a správu s informáciami o dani z príjmov, ak osobitný predpis ukladá povinnosť ju vyhotoviť, g) nevypracuje pravidlá odmeňovania alebo ich nepredloží na rokovanie valného zhromaždenia verejnej akciovej spoločnosti, h) nevypracuje správu o odmeňovaní podľa § 201e v súlade s pravidlami odmeňovania alebo túto neuverejní podľa § 201e ods. 5, ak ide o verejnú akciovú spoločnosť, i) poskytne plnenie alebo zábezpeku v rozpore s ustanoveniami § 220ga až 220gc, ak ide o verejnú akciovú spoločnosť. Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami spoločnosti alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie schválila dozorná rada. Dohody medzi spoločnosťou a členom predstavenstva vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť člena predstavenstva sú zakázané; stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť člena predstavenstva. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest menšina akcionárov s akciami, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania. Nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva správca konkurznej podstaty.
32. Podľa § 373 ObZ, Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
33. Podľa § 378 ObZ, Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
34. Podľa § 379 ObZ, Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
35. Podľa § 757 ObZ, Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
36. Podľa § 42a ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
37. Podľa § 42b ods. 1 až 4 OZ, Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
38. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. (pôvodne ako žalovaná v 5/rade), ako emitent vydala dlhopisy s názvom cenného papiera DLHOPISY ARCA CAPITAL SLOVAKIA 2020. Forma cenného papiera: dlhopis na doručiteľa s menovitou hodnotou 3.000,- eur a celkovým objemom emisie 25.500.000,- eur. Dátum vydania dlhopisov bol 12.08.2015 so splatnosťou dlhopisov 12.08.2020. Dlhopisy boli úročené pevnou úrokovou sadzbou vo výške 7 % s vyplácaním výnosov z dlhopisov vždy k 12.08. príslušného roka.
38.1. Dňa 05.02.2016 uzatvorila žalobkyňa so spoločnosťou SALVE INVESTMENTS o.c.p. a.s. rámcovú komisionársku zmluvu o obstaraní kúpy alebo predaja finančných nástrojov. Na základe komisionárskej zmluvy žalobkyňa udelila pokyn SALVE INVESTMENTS o.c.p. a.s. na obstaranie obchodov s finančným nástrojom ACS 2020 s počtom kusov 10. Za účelom vykonania pokynu na obstaranie kúpy finančných nástrojov sa zaviazala poukázať preddavok 32.000,- eur. Podľa oznámenia o vykonaní pokynu suma za obchod predstavovala 31.348,68 eura. Spoločnosť Arca Brokerage House o.c.p. a.s. potvrdila žalobkyni, ako majiteľovi cenných papierov, že je majiteľom cenných papierov, ktoré sú evidované na držiteľskom účte č. 3907063 s počtom kusov cenného papiera na účte 10 ks v menovitej hodnote cenného papiera 3.000,- eur za kus.
38.2. Spoločnosť Arca Brokerage House o.c.p. a.s. listom zo dňa 12.08.2020 oznámila žalobkyni, že Arca Capital Slovakia, ako emitent, bude meškať s výplatou výnosov z dlhopisov Arca 2020 a menovitej hodnoty dlhopisov Arca 2020. Spoločnosť Arca Capital Slovakia zvolala na deň 01.10.2020 schôdzu majiteľov dlhopisov Arca 2020 s bodom programu prerokovanie opatrení smerujúcich k úhrade výnosu z dlhopisov Arca 2020 a menovitej hodnoty dlhopisov Arca 2020.
38.3. Žalobkyni bola vyplatená časť, a to suma 980,20 eura, pričom i z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných vyplýva, že nespochybňujú existenciu pohľadávky vyplývajúcej z existencie dlhopisov, t.j. vo vzťahu k Arca Capital Slovakia, a.s.
39. Žalobkyňa si predmetné sumy uplatňuje voči žalovaným v 1/ a v 2/rade, ako voči členom predstavenstva spoločnosti Arca Capital Slovakia, na základe ustanovenia § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, poukazujúc pritom na to, že spoločnosť Arca Capital Slovakia sa zbavuje svojho majetku, tak ako to uvádza v písomne podanej žalobe a dokladuje priloženými listinnými dôkazmi. Arca Capital Slovakia sa tak zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Podľa žalobkyne žalovaní v 1/ a v 2/rade, ako štatutári spoločnosti Arca Capital Slovakia, porušili ustanovenie § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka a tiež § 194 ods. 6 písm. f) Obchodného zákonníka.
40. Obchodný zákonník ustanovuje členom predstavenstva všeobecnú povinnosť konať pri výkone ich funkcie s náležitou starostlivosťou. Konanie s náležitou starostlivosťou v zmysle odseku 5 § 194 Obchodného zákonníka zahŕňa povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. V súvislosti s výkonom funkcie člena predstavenstva
sa rozumie konanie s odbornou starostlivosťou ako konanie na takej úrovni, ktorú možno rozumne a oprávnene očakávať od osoby v postavení člena predstavenstva. Člen predstavenstva by mal disponovať vedomosťami a skúsenosťami zodpovedajúcimi pozícií vo vrcholovom manažmente, čo však neznamená, že musí byť nutne odborníkom v oblasti, v ktorej spoločnosť podniká, resp. vykonáva svoju činnosť. Postačuje, ak člen predstavenstva rozpozná, kedy sú pre spoločnosť potrebné služby kvalifikovaného odborníka a následne ich využije. Konaním s odbornou starostlivosťou sa zároveň rozumie konanie v súlade so zákonom.
40.1. Z odseku 6 citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je existencia troch pojmových znakov, ktorými sú: a) porušenie povinnosti, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi týmito dvomi skutočnosťami, ktorá sa označuje ako kauzálny nexus. Medzi základné povinnosti člena predstavenstva patrí povinnosť vykonávať svoju funkciu v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, zmluvy o výkone funkcie a stanov spoločnosti, vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov, prijímať informované rozhodnutia a zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách. Narozdiel od všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu musí byť v prípade zodpovednosti člena predstavenstva za škodu spôsobenú pri výkone funkcie dané aj porušenie povinnosti konať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou, resp. v dobrej viere, že predmetné konanie je v záujme spoločnosti. Zatiaľ čo porušenie povinnosti, vznik škody a kauzálny nexus preukazuje spoločnosť ako subjekt domáhajúci sa náhrady, dôkazné bremeno v prípade preukázania odbornej starostlivosti a dobrej viery je prenesené na člena predstavenstva. Tieto dve podmienky tvoria liberačné dôvody vylučujúce zodpovednosť člena predstavenstva. Z ustanovenia odseku 7 vyplýva, že porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že toto konanie je v záujme spoločnosti sa prezumuje až do momentu, kedy člen predstavenstva preukáže opak.
40.2. Z odseku 9 § 194 vyplýva, že nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Podmienkou takéhoto nároku je, že veritelia nie sú schopní uspokojiť svoje pohľadávky z majetku spoločnosti a nárok spoločnosti voči členom predstavenstva nezanikol. Ak by bol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva uplatní správca konkurznej podstaty a veritelia budú uspokojení podľa konečného rozvrhu výťažku.
40.2.1. Predpokladom pre uplatnenie tohto nároku je škoda, ktorá musela vzniknúť spoločnosti, proti ktorej má veriteľ pohľadávku. Z tohto dôvodu nepostačuje preukázať len existenciu pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, v ktorej členovia predstavenstva vykonávajú svoju pôsobnosť a nemožnosť jej uspokojenia z majetku spoločnosti. Je taktiež potrebné preukázať nárok samotnej spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva. Taktiež je potrebné preukázanie príčinnej súvislosti s porušením povinnosti členov predstavenstva, ktorá vyplýva z ich funkcie členov predstavenstva, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody v spoločnosti, ktorej sú členmi predstavenstva.
41. V prípade zodpovednosti za škodu v obchodno-právnych vzťahov platí špeciálna úprava zodpovednosti za škodu z porušenia povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je založená na objektívnej zodpovednosti (§ 373 Obchodného zákonníka). Pôsobnosť úpravy v § 373 a nasledujúcich sa ďalej rozširuje ustanovením § 757 Obchodného zákonníka tak, že sa vzťahuje aj na porušenie povinnosti ustanovených Obchodným zákonníkom. Predpoklady vzniku obchodno-právnej zodpovednosti podľa § 373 sú objektívneho charakteru a poškodenej osobe vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila povinnosť zo záväzkového vzťahu, že jej vznikla určitá škoda, existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. Porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti škodu nahradiť musí byť poškodeným preukázané. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, čo konkrétne bolo tým konkrétnym porušením záväzkového vzťahu, ktoré viedlo k spôsobeniu škody spoločnosti a vzťah príčiny a následku.
41.1. Zodpovednosť členov predstavenstva za škodu spôsobenú spoločnosti pri výkone ich pôsobnosti sa vzťahuje na akékoľvek porušenie právnej povinnosti, ako prejav vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, bez ohľadu na úmysel alebo nedbanlivosť (zavinenie). Porušenie právnej povinnosti môže
spočívať buď v aktívnom konaní, alebo v opomenutí konať, v prípade, ak existovala povinnosť určitým spôsobom konať. Porušenie právnej povinnosti ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázané. V súdnom konaní je tak úlohou žalobcu, ako poškodeného, preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovanej strany za protiprávny úkon. Posúdenie otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym konaním, je právnym posúdením, ktoré prislúcha súdu.
42. V danej veci si žalobkyňa uplatnila nárok spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. na náhradu škody voči žalovaným v 1/ a v 2/rade ako členom predstavenstva vo svojom mene a na vlastný účet ako veriteľ spoločnosti Arca Capital Slovakia, pričom dôkazné bremeno o protiprávnosti úkonov žalovaných v 1/ a v 2/rade, ktorí podľa tvrdenia žalobkyne spoločnosti spôsobili škodu je na žalobkyni. 42.1. Žalobkyňa za protiprávne konanie žalovaných v 1/ a v 2/rade, ako členov predstavenstva, uvádza, že títo nekonali s odbornou starostlivosťou, ako im to ukladá zákon, že ich správanie ako členov predstavenstva nebolo v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov, nekonali s náležitou odbornou starostlivosťou pretože umožnili vykonanie neplatných právnych úkonov, tieto úkony ako členovia predstavenstva podpísali, čím spôsobili, že zo spoločnosti Arca Capital Slovakia odišiel majetok spoločnosti Arca Capital Slovakia. Majetok spoločnosti sa týmto zmenšil a tým vznikla pre spoločnosť škoda.
43. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť, keď sa stotožnil s obranou žalovaných v 1/ a v 2/rade, že v konaní nebolo preukázané žalobkyňou, že došlo k porušeniu ich povinností pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktoré by tak zakladalo vznik škody spoločnosti Arca Capital Slovakia. Z predložených dôkazov nevyplýva konkretizácia určitého skutku zo strany žalovaných v 1/ a v 2/rade, ktorý by sa dal kvalifikovať ako porušenie ich povinností ako členov predstavenstva v príčinnej súvislosti s ktorým by spoločnosti Arca Capital Slovakia vznikla škoda ako to uvádza žalobkyňa.
43.1. Podľa súdu nie každá dispozícia s majetkom predstavuje jeho zbavovanie. Pokiaľ nastane situácia, že spoločnosť nemá dostatok majetku na uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov, neznamená to, že všetky tieto pohľadávky veriteľov je povinný uhradiť člen predstavenstva. Povinnosť na náhradu škody podľa § 149 ods. 9 Obchodného zákonníka môže nastať len vtedy, ak sa preukáže, že zlú finančnú situáciu spôsobil porušením svojich povinností, vyplývajúcich z ustanovenia § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, člen predstavenstva. V danom prípade uvedené vo vzťahu k žalovaným v 1/ a v 2/rade preukázané nebolo.
43.2. V danej veci žalobkyňa nekonkretizovala aký skutok má byť tým porušením právnych povinností žalovaných v 1/ a v 2/rade. Z dokazovania tak nevyplýva konkretizácia určitých skutkov žalovaných v 1/ a v 2/rade, ktoré by mohli byť kvalifikované ako porušenie povinnosti v príčinnej súvislosti s ktorým by spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. vznikla škoda. Vo veci tak nebolo preukázané, že spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. vznikla škoda, za ktorú zodpovedajú žalovaní v 1/ a v 2/rade, ako členovia predstavenstva spoločnosti, t.j. že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaných v 1/ a v 2/rade pri výkone svojej pôsobnosti ako členov štatutárneho orgánu, čím nie je splnený základný predpoklad pre aplikáciu ustanovenia § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka.
43.3. K veci tiež treba uviesť, že samotná nepriaznivá situácia spoločnosti a nesplnenie povinnosti úhrady pohľadávky veriteľa ešte nie je bez ďalšieho dôvod pre záver, že došlo k porušeniu povinnosti žalovaných v 1/ a v 2/rade ako členov predstavenstva.
44. K veci súd dodáva, že sa stotožnil s tvrdením žalovaných, že neexistujú zákonné predpoklady pre uplatňovanie nároku spoločnosti Arca Capital Slovakia na náhradu škody voči žalovanému v 1/ a v 2/ rade ako členom predstavenstva spoločnosti Arca Capital Slovakia, a tak neexistuje žiadna pohľadávka spoločnosti Arca Capital Slovakia na náhradu škody voči členom jej štatutárneho orgánu, ktorú by vo vlastnom mene a na vlastný účet mohla žalobkyňa uplatňovať, keďže na jej vznik neboli splnené hmotnoprávne zákonné predpoklady. Vzhľadom na neexistenciu uvedenej pohľadávky na náhradu škody nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne a pasívna vecná legitimácia žalovaných v 1/ a v 2/ rade na vymáhanie pohľadávky z titulu náhrady škody žalobkyne voči žalovaným v 1/ a v 2/rade.
45. Ako vyplýva z odseku 28.13. voči spoločnosti Arca Capital Slovakia bolo začaté reštrukturalizačné konanie. Podľa súdu začatie reštrukturalizačného konania v spoločnosti Arca Capital Slovakia nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako konanie so zámerom zmariť uspokojenie veriteľa spoločnosti. Podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie je legitímnym nástrojom smerujúcim k zlepšeniu ekonomickej situácie v spoločnosti. Podanie návrhu na reštrukturalizáciu nie je konaním, ktorého dôsledkom je zníženie majetku dlžníka na úkor veriteľa. Ide vlastne o snahu dlžníka veriteľov upokojiť pomerne podľa výšky, druhu a charakteru pohľadávok. Reštrukturalizácia je zákonom riadený proces, v rámci ktorého dochádza k uspokojovaniu pohľadávok veriteľov, pričom nakladanie s majetkom je značne obmedzené v tom smere, že môže viesť len k zhodnoteniu majetku dlžníka, alebo dosiahnutiu účelu reštrukturalizácie.
46. K námietke nezverejnenia účtovej závierky spoločnosti Arca Capital Slovakia právny zástupca žalovaných vo veci uviedol, že tieto sú riadne zverejnené v Registri účtovných závierok, ako verejnom registri, kde sa majú zverejňovať. Zverejnenie účtovnej závierky, alebo jej nezverejnenie v Registri účtovných závierok, nemá a nemôže mať žiaden vplyv na možnosť veriteľa súdne sa domáhať uspokojenia pohľadávky.
47. V ďalšom sa súd stotožnil s tvrdením žalovaných, že žalobkyňa navrhuje vykonať množstvo dôkazných prostriedkov, ktoré sa však netýkajú konania žalovaného v 1/ a v 2/rade pri výkone pôsobnosti členov štatutárneho orgánu spoločnosti Arca Capital Slovakia. Uvedené súvisí s tým, že žalobkyňa nekonkretizovala konania žalovaných v 1/ a v 2/rade pri výkone pôsobnosti žalovaných v 1/ a v 2/rade ako členov štatutárneho orgánu spoločnosti Arca Capital Slovakia. Dôvodne poukázali na koncentráciu súdneho konania s poukazom na ustanovene § 153 ods. 2 CSP a neprihliadnutie na vykonanie dokazovania ohľadne návrhov žalobkyne pod bodmi 16. až 21., ktoré navrhla vykonať až dodatočne, na základe návrhu. Pri ostatných navrhnutých dôkazoch treba uviesť, že žalobkyňa neuviedla aké konkrétne skutkové tvrdenia majú byť vo vzťahu k predmetu súdneho konania preukázané navrhovanými dôkaznými prostriedkami.
48. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobkyne voči žalovaným v 1/ a v 2/rade na náhradu škody ako nedôvodnú zamietol. Súd posudzoval nárok uplatnený žalobkyňou podľa ustanovenia § 194 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že nárok v zmysle ustanovenia § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka žalobkyni nemožno priznať.
49. Žalobkyňa sa ďalej domáhala odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a OZ ako osoba, ktorá má ako veriteľ pohľadávku titulom náhrady škody podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka voči žalovanému v 1/rade, ktorý urobil odporovateľný právny úkon, domáhajúc sa odporovateľnosti právnych úkonov realizovaných vo vzťahu k nehnuteľnému majetku, tak ako je to uvedené v bode 3.2. tohto rozsudku.
49.1. Vzhľadom na zamietnutie žaloby čo do nároku na náhradu škody voči žalovanému v 1/ rade bolo potrebné žalobu žalobkyne zamietnuť i v tejto časti, nakoľko aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorý predpoklad úspešnej odporovateľnosti splnený v danom prípade nie je a tak ani pasívna vecná legitimácia nie je na strane žalovaných v 3/ a v 4/rade na určenie neúčinnosti právnych úkonov. Preto bolo potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť.
50. Podľa súdnej judikatúry súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami sporu, stačí ak sa vysporiada s tvrdeniami relevantnými pre rozhodnutie vo veci. 51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Vzhľadom na úspech žalovaných v 1/ až v 4/rade v konaní, súd im priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktoré im vznikli titulom trov právneho zastúpenia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).