Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-132-2012.pdf
PDF · 93.84 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/132/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., S. trieda XX/XX, o vymoženie 707,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, zo dňa 10. novembra 2011, č. k. 24Er/1094/2011-15 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa čiastočne zamietol žiadosť súdneho exekútora Milana Striešku, so sídlom Exekútorského úradu Vráble, 1. mája 1053, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 31. 10. 2011, a to v časti zmluvných pokút vo výške 316,31 eura, v časti úroku vo výške 14,25 % ročne zo sumy 880,55 eura od 5.10.2008 do 23.10.2008, zo sumy 847,35 eura od 24.10.2008 do 25.11.2008, zo sumy 814,16 eura od 26.11.2008 do 30.12.2008, zo sumy 807,52 eura od 31.12.2008 do 27.1.2009, zo sumy 790,92 eura od 28.01.2009 do 24.03.2009, zo sumy 757,72 eura od 25.03.2009 do 28.04.2009, zo sumy 724,52 eura od 29.04.2009 do 28.05.2009, zo sumy 707,92 eur od 29.05.2009 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008, § 3 ods. 1, 2, § 39, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), 5, 6, § 54 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka. Okrem toho poukázal aj na čl. 6 ods. 1 Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHs z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 707,92 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok č.k. RK-426/11-EK vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, dňa 05.04.2011, právoplatný dňa 19.05.2011 a vykonateľný dňa 24.05.2011. Za preukázané považoval, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000014900 zo dňa 22.12.2005 bol povinnému ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 1.194,98 eura (36.000,-Sk), ktorý bol splatný v 36. mesačných splátkach vo výške 33,19 eura (1.000,- Sk). Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho na právny vzťah medzi účastníkmi bolo nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. V tejto súvislosti súd zistil, že predmetná zmluva obsahuje neprimerané podmienky (§ 53 Občianskeho zákonníka) a to dojednania o sankciách
- zmluvných pokutách vo vyššie uvedenom článku 14 VOP, ktoré neboli individuálne dojednané a
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ich súd prvého stupňa považoval za absolútne neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). S poukazom na uvedené bol toho názoru, že v tejto časti exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore s § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore so smernicou Rady EÚ č.93/13/1984 EHS. Súd považoval výšku zmluvných pokút priznanú rozhodcovským rozsudkom vzhľadom k výške istiny reálne poskytnutého úveru za absolútne neprimeranú, priečiacu sa dobrým mravom a zákonu. Zároveň súd podotkol, že v prípade zmluvných pokút ide o duplicitné sankcionovanie dlžníka (povinného) za nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej so zmluvy o revolvingovom úvere, keď si oprávnený spolu so zmluvnou pokutou uplatňuje ako sankciu aj 14,25 % ročný úrok z omeškania. Poukázal na to, že v danom prípade výška zmluvných pokút nie je dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy a to vo VOP, ktoré sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov
- spotrebiteľov, teda nie individuálne dojednané a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. V tejto súvislosti uviedol, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod a to hlavne § 52 ods. 2 a § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka. Preto nepovažoval za právne významnú ani skutočnosť, že Zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo to či došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. Vzhľadom na uvedené súd preto exekúciu v časti úrokov 5,75 % ročne presahujúcich dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej NBS ku dňu omeškania, t.j. ku dňu 28.07.2008 (úroková sadzba bola 4,25 % t.j. dvojnásobok 8,5 %), zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Podľa názoru oprávneného zmyslom exekučného konania nie je opätovne preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať, pričom možnosť zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného plnenia by sa súd mohol, hoci len obmedzene, výlučne na základe procesného úkonu - žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podanej účastníkom konania, v rámci právom osobitne upraveného typu konania. Preskúmavanie exekučného rozhodnutia v kontexte § 45 ods. 1 písm. c) OSP podľa názoru oprávneného znamená, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozsudok je možné, dovolené a v súlade s dobrými mravmi, nie či zmluva ako právny úkon je možná, dovolená alebo v súlade s dobrými mravmi. Oprávnený považoval tvrdenia súdu o neprijateľnosti ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000014900 zo dňa 27. 12. 2005 o sankciách - zmluvných pokutách za právne neopodstatnené. V tomto smere namietal, že z rozhodnutia nevyplýva, prečo je neprimeranou aj sankcia podľa čl. 13.1. zmluvy, ktorá predstavuje sankciu 0,07 eura za každý deň omeškania, teda jednu päťstotinu zo zabezpečenej sumy. Podľa názoru oprávneného takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi rozhodne nie je. Poukázal na to, že právna úprava Obchodného zákonníka (rovnako aj Občianskeho zákonníka) upravuje tzv. moderačné právo súdu, a preto bolo povinnosťou súdu relevantne zhodnotiť možnosť jeho aplikácie (za situácie, kedy si exekučný súd odôvodnil svoju právomoc), a nie ihneď aplikovať záver o neprimeranosti zmluvných pokút ako celku. Svoj záver oprel aj o rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/16/2010, zo dňa 03. 02. 2010 a rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co 67/2008. Zastal názor, že samotná kumulatívnosť zmluvných pokút nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže kumulácia zmluvných pokút má zvýrazniť preventívny účinok tohto inštitútu. Záverom dodal, že súd svojim rozhodnutím zaviedol neprijateľný stav, kedy legalizuje skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému žiadne sankcie za omeškanie.
Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa treba podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 24. 10. 2011, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom Exekútorského úradu Vráble, 1. mája 1053, doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku č.k. RK-426/11-EK vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, dňa 5.4.2011, právoplatný dňom 19.5.2011 a vykonateľným dňom 24.5.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 31. 10. 2011, o ktorej súd prvého stupňa následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených v časti zmluvných pokút vo výške 316,31 eura, v časti úroku vo výške 14,25 % ročne zo sumy 880,55 eura od 05.10.2008 do 23.10.2008, zo sumy 847,35 eura od 24.10.2008 do 25.11.2008, zo sumy 814,16 eura od 26.11.2008 do 30.12.2008, zo sumy 807,52 eura od 31.12.2008 do 27.01.2009, zo sumy 790,92 eura od 28.01.2009 do 24.03.2009, zo sumy 757,72 eura od 25.03.2009 do 28.04.2009, zo sumy 724,52 eura od 29.04.2009 do 28.05.2009, zo sumy 707,92 eur od 29.05.2009 do zaplatenia zamietol.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak návrh na vykonanie exekúcie má náležitosti predpokladané ustanovením § 39 ods. 1 Exekučného poriadku, k návrhu je pripojený exekučný titul, exekútor nie je vo veci zaujatý a konaniu nebránia ani iné prekážky, exekútor predloží návrh spolu so žiadosťou o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súdu. V takom prípade má súd povinnosť exekútora poveriť vykonaním exekúcie v lehote do 15 dní od doručenia jeho žiadosti. Za "iné prekážky", ktoré by mohli brániť konaniu možno považovať najmä to, ak súd zistí, že: 1. oprávnený nie je nositeľom hmotného práva, účastník nemá spôsobilosť na práva alebo povinnosti, nie je daná právomoc súdu, 2. oprávnený nemá procesnú spôsobilosť, 3. návrh nemá náležitosti predpokladané zákonom ( § 39) a preto nemožno pokračovať v konaní, 4. exekútor sa cíti vo veci zaujatý.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Materiálnym predpokladom každej civilnej exekúcie je existencia exekučného titulu. Vydanie poverenia v prípade nedostatkov exekučného titulu by znamenalo iba to, že exekúcia sa síce začala, avšak musí byť v každom štádiu konania aj tak zastavená. Uvedené má za následok, že exekučný súd je povinný už v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a v prípade ich zistenia súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.
Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že pri aplikácii ustanovenia § 44 ods. 2 EP exekučný súd v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v prípade, že je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, je oprávnený pri zistení jeho nesúladu so zákonom (z hľadiska neprijateľných podmienok zmluvy o revoltingovom úvere) z tohto dôvodu zamietnuť (aj sčasti) žiadosť exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok č.k. RK-426/11-EK vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, dňa 5.4.2011, je práve zmluva o revolvingovom úvere č. 84000014900, uzatvorená účastníkmi konania dňa 22. 12. 2005. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto aj bez návrhu a v súlade s požiadavkou Európskej únie na "ex offo" súdnu kontrolu zmluvných uzatvorenej medzi účastníkmi vyplýva, že súčasťou tejto zmluvy majú byť aj "zmluvné dojednania Zmluvy o revoltingovom úvere", ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy a v ktorých mali byť podrobne upravené ďalšie podmienky zmluvy. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zo dňa 05. 04. 2011 ktorý mal vydať rozhodca ustanovený zmluvnými stranami na základe rozhodcovskej doložky dohodnutej v zmluve o revolvingovom úvere. Keďže obsahom zmluvy okrem iných dojednaní mala byť i rozhodcovská doložka, bolo nevyhnutné prioritne sa zamerať na vyhodnotenie rozhodcovskej doložky z hľadiska jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky, t. j. či sú dané okolnosti odôvodňujúce záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V tomto smere odvolací súd poukazuje jednak na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, ako aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
7. októbra 2010, č. k. IV.ÚS 368/2010-18. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť. Zmysel a podstata vyššie uvedenej sprísnenej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je naplnená aj tým, že poverenie na vykonanie exekúcie súd nevydá, nakoľko v ďalšom štádiu konania by aj tak bol daný dôvod na zastavenie exekúcie aj bez návrhu.
Odvolací súd dodáva, že pokiaľ by právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti ) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému vznikol voči povinnému nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude posúdiť, či existujú okolnosti odôvodňujúce záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a následne posúdiť, či nie je dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia (nielen sčasti).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.