Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-11C/112/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému Ľ. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. C. O. Č.. XXX o zaplatenie 1014,32 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 682,38 eura s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 682,38 eura od 11.04.2009 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne, počnúc mesiacom november 2012, vždy do 30. dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti t.j. 331,94 eura žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 78,30 eura na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, Z.: XXXXXXXXX.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 01.03.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1014,32 eura s príslušenstvom na tom základe, že Slovak Telekom a.s. Bratislava zmluvou zo dňa 16.12.2011 postúpili naňho pohľadávku voči žalovanému vedenú pod referenčným číslom X.XXXXXXXX v žalovanej výške. Žalovaný uzavrel s predchodcom žalobcu ako poskytovateľom zmluvu o pripojení číslo XXXXXXX. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal tretí záväzok právneho predchodcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť, nezaplatil riadne a včas za poskytnuté služby vo výške 682,38 eura a taktiež nezaplatil ani zmluvnú pokutu, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou vo výške 331,94 eura, ktorá sa stala splatnou, pričom žalovaný nevykonal žiadnu, ani čiastočnú úhradu pohľadávky. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania, a preto si uplatnil žalobca aj úrok z omeškania až do jej zaplatenia.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.07.2012 ohlásil vstup do konania podľa § 93 ods. 2 .s.p. vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.09.2012 z konania vystúpil.

Žalovaný v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.09.2012 vzniesol námietku premlčania. Zároveň požiadal, aby súd schválil splátky mesačne v sume 15 eur.

Žalobca sa písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.10.2012 vyjadril, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu. Zmluvná pokuta tak plní podľa žalobcu funkciu satisfakčnú a preventívnu. Uviedol, že právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého mobilného telefónu / koncového zariadenia, a preto by podľa jeho názoru mal súd priznať žalobcovi zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody.

Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný ani žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnili. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, súd vec prejednal podľa v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve o pripojení, faktúrou a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca a spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35763469 uzavrel so žalobcom zmluvu o pripojení dňa 23.02.2009 bez uvedenia čísla zmluvy (na predloženej fotokópii zmluvy sa číslo nenachádza), z ktorej vyplýva, že zmluva bola uzavretá medzi predchodcom žalobcu T- mobile Slovensko a.s. Bratislava a žalovaným vrátane dodatku, ktorého obsahom bol dohodnutý program služieb Vo VEĽKOM 100 - víkendy a bol mu odpredaný telefón značky Sony Ericsson T700 za 0,60- Sk (t.j. 0,02 eura vrátane DPH) s dobou viazanosti 24 mesiacov a so zmluvnou pokutou 331,94 eura (10000,02 Sk).

Žalovaný si nesplnil povinnosť a neuhradil za poskytnuté služby a to: za obdobie od 22.02.2009 do 21.03.2009, čo mu bolo fakturované faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2009 vo výške 682,38 eura. Faktúra sa stala splatnou 11.04.2009.

Z Dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá zmluvná pokuta v sume 10 000,- Sk, t.j. 331,94 eura, ktoré si vyfakturoval právny predchodca žalobcu faktúrou číslo XXXXXXXXXX, ktorá sa stala splatnou dňa 11.07.2010 na sumu 331,94 eura. Súd posúdil predovšetkým skutkový stav podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa ,, a Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Zmluva o pripojení zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b) dohodou účastníkov zmluvy,

c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,

e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa , podnik má právo

a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,

c) odmietnuť uzavretie zmluvy o pripojení, ak

1. jej poskytovanie na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a),

2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu najmä preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku, alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu,

3. záujemca nesúhlasí so všeobecnými podmienkami.

d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,

2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,

3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.

Podľa účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd aplikáciou právnych noriem súd dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za poskytnuté služby tak ako mu boli fakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 682,38 eura.

Táto povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi vyššie uvedené sumy vznikli nielen zo samotnej zmluvy, ale aj z dodatku, ale aj zo Zákona o elektronických komunikáciách. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v tejto časti vyhovel.

Faktúrou číslo 7006099163, ktorá sa stala splatnou dňa 11.07.2010 si žalobca vyfakturoval sumu 331,94 eura z titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností.

Na zákale vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v tejto časti žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol.

Podľa ,,, Zákona ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k.: -21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 23.5.2012 č.k. bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Bardejov zo dňa 6.12.2011 č.k. -28 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.3.2012 č.k. -46.

Podľa Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie je dôsledkom transpozície Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), ktorá v článku 7 odsek 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu nepriateľných zmluvných podmienok:

„členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok zmluvne uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:

„ členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom v zmluvách uzatvorených zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok“ (článok 6 smernice).

Ustanovenie článku 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytovať v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie súdneho dvora C-76/10 Pohotovosť /Korčkolská, bod 50), teda pravidiel na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná ( ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EU a práva EU na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku a môže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EU je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval ( ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie ( ; „z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva (ipso facto, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania) v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takého - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi ( ) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu, aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku uplatňovanú v rozpore s ustanoveniami .

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k uvedenému a k tomu, že žalovaný požiadal o zaplatenie dlhu v splátkach, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Žalobca podal návrh o zaplatenie 1014,32 eura s príslušenstvom. Neúspešný bol v časti o zaplatenie 331,94 eura. Úspech žalobcu v tomto konaní predstavuje 67,3%, úspech žalovaného 32,7%. Pre pomerné vyčíslenie trov konania je potrebné od úspechu žalobcu odpočítať úspech žalovaného, takže podľa žalobca právo na náhradu trov konania vo výške 34,%.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 60,50 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 165,70 eura a to za dva úkony právnej služby.

Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy konania vo výške 35% z oprávnene uplatnených trov konania, t.j. súdny poplatok v sume 60,50 eura - 34,6% predstavuje sumu 20,93 eura a odmena za 2 úkony v sume po 61,41 eura + 2 x RP po 7,63 eura + DPH v celkovej sume 165,70 eura pričom 34,6% z tejto sumy je 78,30 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. o exekútoroch a exekučnej činnosti.