Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-8-2023.pdf
PDF · 120.56 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobkyne: L. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. s. č. X, zast. splnomocnenou zástupkyňou T.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. s. X, proti žalovaným: 1/ Y. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, 2/ P. X., neznámy vlastník, 3/ H. X., neznámy vlastník, 4/ V. X., neznámy vlastník, 5/ Y. X., neznámy vlastník, 6/ T. X., neznámy vlastník, žalovaní 1/ až 6/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanému 1/ z a s t a v u j e.
II. Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.02.2023 domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., obec G., okres W. B. T., a to k pozemku, k parcele registra „C“ parc. č. XXX/X záhrada o výmere 197 m2 zapísanej na LV č. XXX s tým, že súd zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiada tak, že nehnuteľnosť prikáže v celosti do výlučného vlastníctva žalobcu s uložením povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovaným primeranú náhradu z titulu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet SPF. O trovách konania navrhoval rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že spolu so žalovanými 1/ až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, žalovaní 1/ až 6/ každý v podiele 1/14 a žalobca v podiele 1/14 pod B 10 a 1 pod B 11. Ako správca neznámych vlastníkov je na LV označený pod B 9 na všetky parcely Slovenský pozemkový fond. Žalobca je na uvedenom LV evidovaný ako väčšinový spoluvlastník uvedenej záhrady (podiely 1/2 a 1/14) a má záujem účelne využiť nehnuteľnosť na súkromné hospodárske a záhradkárske účely. Doplnil, že v súčasnosti je mimoriadne obtiažne dopátrať sa k informáciám o neznámych vlastníkoch, ktorí nie sú identifikovaní, nie sú známe ich dátumy narodenia, bydlisko, a pod. Zároveň rokovanie so Slovenským pozemkovým fondom, ktorý spravuje nehnuteľnosti neznámych vlastníkov je rovnako obtiažne, z ktorého dôvodu podal žalobu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd. Dňa 23.3.2022 odkúpil podiel 1/14 na predmetnej nehnuteľnosti od spoluvlastníčky J. X. za cenu 220,-Eur. Dňa 16.6.2022 nadobudol aj podiel 1/2 uvedenej nehnuteľnosti za cenu 1.550 Eur (pôvodný vlastník Y. Y.) a to nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu pri dražbe nehnuteľnosti u súdneho exekútora JUDr. Margity Rojčekovej a to za cenu určenú súdnym znalcom ocenenej nehnuteľnosti vo výške 1.550,-Eur podľa znaleckého posudku. Nakoľko
doterajším spoluvlastníkom - predávajúcim J. X. a Y. Y. uhradil sumy ich podielov vo výške ceny určenej znaleckým posudkom č. 51/2022 Ing. Jozefa Stehlíka, navrhoval zaplatiť náhradu za podiely neznámych vlastníkov v správe Slovenského pozemkového fondu rovnako na základe ceny určenej znalcom v odbore stavebníctvo a to každému vo výške 220,-Eur, spolu vo výške 1.320,- Eur.
3. Súd uznesením č. k. 51C/8/2023-14 zo dňa 15.02.2023 vyzval žalobcu, aby odstránil vady žaloby pod následkom odmietnutia podania, a to označením žalovaných 1/ až 6/ v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/10/2010 a sp. zn. 6Cdo/11/2016 a aby preukázal, že sa pokúsil pátrať po ďalších identifikačných znakoch žalovaných 1/ až 6/.
4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.03.2023 doplnil žalobu o označenie žalovaných ako neznámych vlastníkov a uviedol, že požiadal o identifikáciu neznámych vlastníkov obec Radoľa, pričom ani obec nemôže s určitosťou presne identifikovať uvedených neznámych vlastníkov. Rovnako požiadal Okresný úrad v Kysuckom Novom Meste, katastrálny odbor o zaslanie dokladov, ktoré boli podkladom pre zápis vlastníctva neznámych vlastníkov a predložil pozemno-knižnú vložku č. XXX a Rozhodnutie o schválení ROEP C1/2009. Neznámych žalovaných tak nemožno na 100% identifikovať a nezameniť ich s inými fyzickými osobami žijúcimi, nežijúcimi, prípadne ich možných právnych nástupcov.
5. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných 1/ až 6/ vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 17.05.2023 poukázal, že žalobca musí v žalobe riadne označiť nezistených neznámych vlastníkov v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016 a s uznesením Najvyššieho súdu SR Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019 predovšetkým bod 52. ako napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“. Zároveň v petite žaloby musí konkrétne uviesť aká výška primeranej náhrady pripadá k tomu ktorému konkrétnemu žalovanému neznámemu nezistenému vlastníkovi. So zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti súhlasil, berúc najmä do úvahy zásadu, z ktorej vychádza Občiansky zákonník, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Súhlasil aj so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhuje žalobca, a to prikázaním podielového spoluvlastníctva do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. V tomto prípade vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci k predmetnej nehnuteľnosti nie je dobré vzhľadom na jej veľkosť, jej ďalšie účelné využitie a výšku spoluvlastníckych podielov. K výške primeranej náhrady poukázal, že podľa znaleckého posudku č. 51/2022 znalca Ing. Stehlíka, sa predmetná nehnuteľnosť nachádza v intraviláne obce Radoľa. Prístup na ňu je cez pozemok vo vlastníctve tretích osôb s možnosťou napojenia na inžinierske siete. Nesúhlasil s výškou primeranej náhrady 15,69 Eur za m2 navrhovanej žalobcom v zmysle Znaleckého posudku č. 51/2022. Prieskumom realitného trhu zisťoval ponuky zverejnené na predaj obdobných nehnuteľností v obci Radoľa, pričom predložil dve ponuky na predaj pozemkov v obci zverejnené na realitných portáloch. Ide už o staršie ponuky, ktoré aspoň vytvárajú obraz o cenách obdobných pozemkov v obci Radoľa. Jedna ponuka je na predaj pozemku o výmere 168 m2 za kúpnu cenu vo výške 11 500,- Eur, čo je 68,45 Eur za m2 a druhá ponuka je predaj pozemku o výmere 758 m2 za kúpnu cenu vo výške 17 800,- Eur, čo je 23,48 Eur za m2. Taktiež predaj pozemku realizovaný v roku 2020 kúpnou zmluvou obcou Radoľa ako predávajúcim s T. W. ako kupujúcim bol realizovaný vo výške 20,- Eur/m2 (zmluva zverejnená ako povinne zverejňovaná na webovej stránke obce Radoľa). Z uvedeného je zrejmé, že pozemky sa v obci Radoľa predávajú za vyššie ceny ako navrhuje žalobca. V súvislosti s uvedeným upriamil pozornosť na stanovisko Kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k určovaniu primeranej náhrady pri zrušení a vypriadaní podielového spoluvlastníctva. Na základe umiestnenia predmetnej nehnuteľnosti v intraviláne obce a vzhľadom na predložené ponuky na trhu s nehnuteľnosťami (reflektujúc približný nárast cien nehnuteľností) navrhoval primeranú náhradu vo výške 25,-Eur za m2 ako primeranú náhradu za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. Primeranú náhradu žiadal zaslať na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXX (s uvedením „rozsudok“ do poznámky pre prijímateľa).
6. Žalobca v replike zo dňa 13.06.2023 doplnil označenie žalovaných ako neznámych vlastníkov nehnuteľností zastúpených Slovenským pozemkovým fondom. Doplnil, že súhlasí s návrhom zástupcu žalovaných týkajúcim sa výšky primeranej náhrady v sume 25,-Eur/m2, pričom navrhoval uhradiť primeranú náhradu jednotlivým žalovaným 1/ až 6/ každému vo výške 351,75 Eur.
7. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných 1/ až 6/ v duplike doručenej súdu dňa 08.09.2023 poukázal na Potvrdenie obce Radoľa zo dňa 10.03.2023, z ktorého vyplýva, že v obci mali zaevidovaný pobyt osoby:
- P. X., nar. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX, posledný záznam o pobyte G. XXX
- Y. X., nar. XX. XX.XXXX. zomrel 1. X.XXXX, naposledy bytom G. XXX
- T. X., nar. X.X.XXXX, zomrela XX. XX. XXXX, posledný záznam o pobyte G. XXX. Podľa neho môže ísť o osoby uvedené v predloženej PKV č. XXX. Dátumy narodenia týchto osôb sa približne zhodujú s časovým obdobím nadobudnutia nehnuteľností v PKV č. XXX manželmi Y. X. a T. X.. Mal za to, že žalobca úplne do detailov nezisťoval, či tieto osoby náhodou nie sú potomkami po Y. X. a T. X.. Žalobca sa pre vylúčenie pochybností mal ešte zamerať na rodné listy týchto osôb a preukázať, že tieto osoby neboli potomkami Y. X. a T. X.. Pretože ak tieto osoby sú ich potomkami nejde o neznámych nezistených vlastníkov a keďže tieto osoby sú už nebohé muselo po nich prebehnúť dedičské konanie určujúce ich právnych nástupcov. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/10/2010, z ktorého vyplýva povinnosť žalobcov pátrať po ďalších identifikačných znakoch žalovaných, resp. sa zamerať na zisťovanie nástupníctva po jednotlivých žalovaných. V prípade ak by sa dokazovaním preukázalo, že žalovaný (Y. X., P. X. T. X.) má právnych nástupcov, Slovenský pozemkový fond by stratil vecnú legitimáciu na jeho zastupovanie.
8. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 25.09.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol v prítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobcu a v neprítomnosti Slovenského pozemkového fondu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu 08.09.2023 a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti aj s ohľadom na jeho pracovnú vyťaženosť a hospodárnosť konania, pričom o odročenie pojednávania nežiadal.
9. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že zotrvávajú na podanej žalobe. K tejto forme vysporiadania sa rozhodli preto, lebo nebola možná nejaká komunikácia so SPF, pričom nereagovali na ich telefonické rozhovory. Súhlasí s ich návrhom, ktorý predložili aj v tej sume, ktorú požadujú, aby sa adekvátnym spôsobom poskytla náhrada všetkých 6 účastníkom. Na otázku sudkyne, aby sa vyjadrila k podaniu zástupcu žalovaných zo dňa 08.09.2023, ktoré bolo žalobcovi doručené 14.09.2023 a v ktorom poukazuje na pochybnosť o tom, že by niektorý zo žalovaných by mali byť neznámi, uviedla, že sa snažili dozvedieť sa akúkoľvek informáciu, či od susedov, či by mali nejakú vedomosť o nejakom možnom dedičovi. Ale nikto im nepovedal, dokonca im vraveli, že títo ľudia tam ani nemajú čo na tom LV hľadať, nemajú tam byť čo zaevidovaní a že ROEP možno nie je správne. Na obci im nevedeli pomôcť. Dokonca veľmi dlho robili aj odpoveď, keď ich žiadala, lebo oni dokonca nevedeli to sformulovať, pretože sa nedokázali nejakým spôsobom dopátrať. Raz keď tam ten dátum narodenia nie je, ani nejaká iná identifikácia, je to veľmi ťažko sa nejakým spôsobom sa dopátrať k tomu. Po prednesení predbežného právneho posúdenia na otázku súdu, či vo vzťahu k uvedenému posúdeniu má procesný návrh alebo návrh na vykonanie dokazovania, uviedla, že nemá. V záverečnom prednese uviedla, že stále trvá na podanej žalobe. Bolo mimoriadne obtiažné sa vôbec dopátrať k nejakým informáciám práve z dôvodu ochrany osobných údajov. Keď prišli na nejaký úrad, tak v podstate boli väčšinou zamietnutí, alebo to bolo len nejaké všeobecné oznámenie, podanie. Trvala aspoň na tom, aby zostala žaloba voči ostatným okrem toho Y. X., ak by to bolo možné.
10. Keďže strany sporu nepredložili súdu do vyhlásenia uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, iné návrhy na vykonanie dokazovania, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
11. Z Listu vlastníctva č. XXX k. ú. G. zo dňa 01.02.2023 (podľa aktuálneho znenia ku dňu vyhlásenia rozsudku) mal súd zistené, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom a je vedený pod B 10 v podiele 1/14 a pod B 11 v podiele 1, žalovaný 1/ pod B 1 v podiele 1/14, žalovaný 2/ pod B 2 v podiele 1/14, žalovaná 3/ pod B 3 podiele 1/14, žalovaná 4/ pod B 4 v podiele 1/14, žalovaná 5/ pod B 5 v podiele 1/14 a žalovaná 6/ pod B 6 v podiele 1/14. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, je umiestnená v zastavanom území obce G., ako parcela registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 197 m2, záhrada. K žalovaným 1/ až 6/ je pod B 9 vyznačená správa Slovenského pozemkového fondu. Pri všetkých žalovaných je uvedený titul nadobudnutia, a to rozhodnutie SK KNM o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov C1/2009, č. d. XXXX/XXXX a Pkn. vložka č. XXX pod B 3 b/ až g/ (č. l. 10-11 spisu).
12. Podľa vyjadrenia obce Radoľa zo dňa 10.03.2023 obec kontrolou v správnej evidencii obyvateľov, ktorí majú prihlásený pobyt v Radoli, zistila, že sa nachádza záznam osoby H. X., G. XX, nenachádzajú sa záznamy osôb Y. X., P. X., V. X., Y. X. a T. X.. V archívnej evidencii odhlásených alebo zomretých obyvateľov, ktorí mali zaevidovaný záznam o trvalom pobyte v Radoli sa nachádza záznam osoby P. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, P. X., nar. X.X.XXXX, Y. X., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, T. X., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Záznamy osôb V. X., Y. X. sa v evidencii obyvateľov nenachádzajú (č. l. 22 spisu).
13. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX súdu mal preukázané, že pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností evidovaných v tejto vložke boli Y. X. pod B1 a jeho manželka T., rod. T. pod B 2. Na polovicu Y. X. sa na základe dedičského konania D 260/1940 vkladá vlastnícke právo pod B 3 a to: a/ mal. H. X., b/ mal. Y. X., c/ mal. H. X., d/ mal. P. X., e/ mal. V. X., f/ mal. T. X., g/ mal. Y. X.. Následne pod B 4 je uvedený iba výmaz poznámky maloletosti u H. X. (B3a) dňom 18.10.1945. Pod B 5 je dňa 12.09.1947 zapísaný výmaz poznámky maloletosti u Y. X. (B 3b) (č. l. 23 spisu).
14. Rozhodnutím Správy katastra Kysucké Nové Mesto zo dňa 09.09.2009 bol schválený ROEP v k. ú. G. (č. l. 24-25 spisu).
15. Z lustrácie vykonanej súdom vo vzťahu k osobám žalovaných, ktorých identifikačné údaje poskytla obec vo vyjadrení zo dňa 10.03.2023 súd zistil, že k osobe P. X. zadaným údajom nevyhovuje žiadny záznam a rovnako tak ani k T. X.. Pokiaľ však ide o osobu Y. X., súd podľa údajov uvedených obcou zistil, že sa narodil XX.XX.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX, jeho rodičmi boli Y. X. a T. rod. T.. Z lustrácie sú zrejmí aj jeho právni nástupcovia - deti (č. l. 57-57b spisu).
16. K výške primeranej náhrady žalobca predložil kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 22.03.2022 (č. l. 4-6 spisu), uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Ek/857/2019 (č. l. 7-9 spisu), Znalecký posudok č. 51/2022 znalca Ing. Jozefa Stehlíka (prílohová obálka). Zástupca žalovaných predložil ponuky realitných kancelárii (č. l. 39-40 spisu), Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi obcou Radoľa a fyzickou osobou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v k.ú. Radoľa (č. l. 41-43 spisu).
17. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:
Podľa ust. § 136 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa ust. § 141 ods.1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa ust. § 142 ods.1, 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa článku 20 ods.1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Podľa § 61 z. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku
18. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Ak teda nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci.
19. Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú zásadne všetci podieloví spoluvlastníci, pretože predmetom vyporiadania je vždy celá vec patriaca spoluvlastníkom a je potrebné vyriešiť všetky právne vzťahy vyplývajúce z vyporiadania.
20. Z Listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že ako podieloví spoluvlastníci prejednávanej nehnuteľnosti sú vedení okrem žalobcu aj ním označení žalovaní 1/ až 6/. V priebehu konania bolo nesporne preukázané, že žalovaný 1/ označený ako neznámy vlastník zomrel pred podaním žaloby, už dňa 01.08.1997, pričom žaloba bola podaná dňa 02.02.2023. Z toho dôvodu súd konanie voči nemu zastavil výrokom I. tohto rozsudku.
21. V danom prípade teda bolo zistené, že žalovaný 1/ nie je neznámym vlastníkom, v dôsledku čoho ho nemôže nezastupovať Slovenský pozemkový fond ako organizácia, ktorá má oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy, hoci to vyplynulo z predloženého listu vlastníctva. Takéto zastúpenie je dané len u tých podielových spoluvlastníkov, u ktorých je nepochybné, že žijú a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy, identifikačných údajov a pod.. Takéto označenie nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí už nežijú. Mŕtva fyzická osoba nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, z čoho vyplýva aj nedostatok jej právnej subjektivity (§ 62 CSP), pričom nedostatok právnej subjektivity je neodstrániteľnou podmienkou (vadou) konania a má za následok zastavenie konania.
22. Podľa názoru súdu bolo úlohou žalobcu už v štádiu začatia konania vykonať primerané šetrenie za účelom dostatočnej identifikácie žalovaného 1/, prípadne právnych nástupcov po ňom, keďže o jeho právach a povinnostiach sa v danom prípade malo konať. Súd poukazuje, že už z LV č. XXX vyplýva titul nadobudnutia pre žalovaného 1/ a to č. d. XXXX/XXXX s odkazom na pkn. vložku č. XXX. Nadväzne bolo možné aj vzhľadom na vyjadrenie obce zo dňa 10.03.2023 v príslušných archívnych dokumentoch, vrátane pozemkovej knihy, zistiť aj základné konkrétne údaje o žalovanom 1/. Hoci je na LV č. XXX žalovaný 1/ označený, že je zastúpený Slovenským pozemkovým fondom a žalobca poukazoval na skutočnosť, že sa jedná o neznámeho vlastníka takto evidovaného na liste vlastníctva súd poukazuje na to, že otázka publicity katastra nehnuteľností (§ 70 ods. 1, 2 zákona č.162/1995 Z. z.), vrátane údaja o neznámom (označenom len menom a priezviskom) vlastníkovi, nie je z hľadiska postupu v súdnom konaní rozhodujúcou. V podstate ide o označenie posledného (evidovaného) vlastníka,
čo nie je paušálne možné stotožňovať so spôsobilosťou byť účastníkom konania/stranou sporu pred súdom. Osobitne, ak už z čiastkových informácií vzniká dôvodná pochybnosť o primeranosti takéhoto vymedzenia. Z obsahu spisu vyplýva, že vo vzťahu k žalovaným žalobca len požiadal o vyjadrenie obce, z ktorého je zrejmé, že z poskytnutých údajov by bolo možné zistiť, či sa v danom prípade žalovaných jedná o osoby známe, neznáme alebo už mŕtve. Žalobca sa neobrátil ani na Register obyvateľov SR, Farnosť, obyvateľov obce, čo rozhodne nemožno považovať za dostatočné. Navyše už samotná obec vo vyjadrení uviedla, že osoby niektorých žalovaných sa v archívnych záznamoch nachádzajú. Následne k stotožneniu osoby žalovaného 1/ v priebehu konania došlo a to lustráciou vykonanou súdom z Registra obyvateľov, ktorú súd vykonal ex offo za účelom zisťovania splnenia podmienok konania. Z lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že žalovaný 1/ nie je neznámou osobou, ale narodil sa XX.XX.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX, t. j. pred začatím konania. Jeho rodičmi sú Y. X. a T. rod. T., teda osoby uvedené v pkn. vložke ako pôvodní podieloví spoluvlastníci.
23. Jednou zo základných procesných podmienok, ktorej splnenie je nevyhnutné na to, aby súd mohol vo veci konať a meritórne rozhodnúť, je aj spôsobilosť subjektov uvedených v žalobe ako žalobcu a žalovaného byť stranou sporu - subjektom konania (§ 61 CSP), pričom ide o takú podmienku konania, ktorej nedostatok nemožno odstrániť. Pri definovaní procesnej spôsobilosti byť subjektom konania ustanovenie § 61 CSP odkazuje na hmotnoprávnu spôsobilosť (spôsobilosť mať práva a povinnosti), ktorú podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka majú fyzické osoby narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
24. V danej veci smrťou žalovaného 1/ dňa 01.08.1997 jeho spôsobilosť na práva a povinnosti zanikla a zanikla tým aj jeho procesná subjektivita. Žalovaný 1/ zomrel pred podaním žaloby a v čase začatia konania nemal procesnú subjektivitu, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Keďže nezomrel počas konania, ale pred jeho začatím, nie je daný dôvod pokračovať v konaní s jej prípadnými dedičmi za použitia ust. § 63 ods. 2 CSP. Preto musel súd konanie podľa § 62 CSP zastaviť. Ako už súd uviedol procesnú subjektivitu má len ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju priznáva zákon (§ 61 CSP). Spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká smrťou, jedná sa teda o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, v dôsledku čoho postupoval v súlade s ust. §161 ods. 2 CSP v spojení s § 62 OZ vo vzťahu k žalovanému 1/ rozhodol o zastavení konania. V tomto dôsledku súd nemá daný okruh strán sporu v konaní, čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby.
25. Podľa názoru súdu nejde o odopretie práva na prístup k spravodlivosti, ani o formalizmus zo strany súdu, nakoľko súd v danom spore je povinný skúmať základné podmienky konania a to, že žalobca označil nespôsobilú stranu v spore, nie je možné pričítať za vinu súdu vo vzťahu k zastaveniu konania voči zomrelému žalovanému 1/ a následnému zamietnutiu žaloby. Pokiaľ by zomrel žalovaný 1/ po podaní žaloby, súd by pokračoval podľa ust. §63 CSP.
26. Žalobca navyše po stotožnení žalovaného 1/ neučinil žiaden procesný návrh.
27. Rozhodnutím súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a preto sa jedná o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Aby mohol byť tento cieľ dosiahnutý, musia byť účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva všetci doterajší spoluvlastníci. Je tomu tak preto, že účastníci tohto konania majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 78 CSP. Jedná sa o konanie, kedy ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých spoluvlastníkov ako účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, čo platí bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Napokon ani naplnenie zákonných predpokladov pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva by nemohlo byť bez účasti všetkých spoluvlastníkov založené, keď posúdenie hľadiska účelovosti využitia veci by nebolo pri neúčasti všetkých spoluvlastníkov realizovateľné. Ak sa teda konania nezúčastnili všetci podieloví spoluvlastníci, je táto skutočnosť dôvodom k zamietnutiu žaloby. Preukázanie spoluvlastníckeho práva je totiž podmienkou pasívnej vecnej legitimácie, ktorú v konaní preukazuje žalobca. Otázka vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorá má hmotnoprávny charakter preto vylučuje poučovaciu povinnosť súdu a procesný postup odstraňovania vád podania.
28. Civilný sporový poriadok v ust. § § 78 ods. 2 CSP určuje postup súdu v prípade, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1 označeného ustanovenia v podobe
zamietnutia žaloby. Jedná sa o rozhodnutie v merite veci, pretože v danom prípade by neboli súčasťou procesného spoločenstva, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, v súdenom prípade všetci podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti. Jedným z predpokladov úspešnosti žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vecná legitimácia účastníkov/subjektov konania. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi konania všetci spoluvlastníci. Rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania (R16/1967, M Cdo 6/2003). K uvedenému súd poznamenáva, že žalovaný 1/, hoci je už mŕtvy, je stále zapísaný na LV č. XXX, hoci je zrejmé, že má dedičov, avšak jeho podiel v prejednávanej nehnuteľnosti nebol doposiaľ predmetom dedičského konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že pred právoplatným skončením konania o dedičstve, v ktorom bude prejednaný aj spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ v predmetnej nehnuteľnosti, nemôže súd rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva po poručiteľovi medzi viacerými dedičmi.
29. Keďže súd konanie voči žalovanému 1/ ako jednému z podielových spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti zastavil, následne, nakoľko účastníkmi konania neboli všetci podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd žalobu podľa § 78 ods. 2 CSP zamietol bez toho, aby posudzoval otázky týkajúce sa vyporiadania spoluvlastníctva a výšky primeranej náhrady.
30. Podľa § 257 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“ ), výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal. Aj keď bola žaloba žalobcu zamietnutá a konanie voči žalovanému 1/ zastavené, patrila by náhrada trov konania strane žalovaných, súd však pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Súd zohľadnil špecifickú povahu konaní tohto druhu. V konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, hoci je konaním sporovým, nie je rozhodujúce, kto zo spoluvlastníkov podal návrh vo veci podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v konaní proti druhému, nevyhnutne v postavení žalovaného. V tomto konaní ide o špecifickú situáciu a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že účastníci majú na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu. Súd zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaný 1/ je subjekt bez právnej subjektivity.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.