Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/311/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, IČO: 735 868, proti povinnému: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, Č., o vymoženie 66,39 eur (2.000,-- Sk) s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. -10 zo dňa 29.03.2012, takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie vo výroku o zastavení exekúcie.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 15,15 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,15 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Prvostupňový súd o zastavení exekúcie rozhodol v zmysle ustanovenia - Exekučného poriadku, z dôvodu nemajetnosti poručiteľa (povinného), ktorý zomrel bez zanechania majetku.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovení a a Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Uviedol, že odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa v zmysle ustanovenia vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti uvedené v ustanovení vyhlášky. Uviedol, že na konanie sa použije znenie ustanovenia vyhlášky účinné do 01.05.2008 pretože exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi dňa 30.04.2008.

Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške 15,15 eur v súlade s ustanovením , a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) pozostávajúce z hotových výdavkov podľa ustanovenia (poštovné) v sume 3, eur a odmeny súdneho exekútora podľa ustanovenia za 1 hodinu výkonu exekučnej činnosti v sume 6, eur, podľa ustanovenia za 1 úkon exekučnej činnosti v sume 3, eur (získanie poverenia) a DPH 20 % v sume 1, eur.

K náhrade priznaných trov súdnemu exekútorovi zaviazal súd oprávneného v zmysle ustanovenia § 200 ods.2 a § 203 ods.1 v spojení s ustanovením § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku.

Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený v celom rozsahu a navrhol, aby napadnuté uznesenie odvolací súd zrušil.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci a to, že prvostupňový súd mal posúdiť vec podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku a exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom je podľa názoru oprávneného strata procesnej spôsobilosti povinného bez právneho nástupníctva a nie nemajetnosť povinného ako to posúdil prvostupňový súd. Namieta, že nemajetnosť, ako dôvod zastavenia exekúcie, mala byť zrejmá ihneď po preskúmaní majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom, ten však dal návrh na zastavenie exekučného konania až keď zistil, že povinný zomrel. Súdny exekútor si podľa jeho názoru mohol exekučné trovy uplatniť v dedičskom konaní.

Ďalej v odvolaní uviedol, že právne predpisy nevylučujú možnosť skončenia exekúcie spôsobom, kedy si exekútor v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. . Exekútor má zároveň z úspešného výkonu exekúcie odmenu, ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného ako aj nákladov exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu - D. S. I. proti Belgicku zo dňa 23.11.1983 séria A, č. 70 mutatis - mutandis aj ÚS 796/06.

Súdny exekútor vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s argumentmi oprávneného, podľa ktorých mu nepatria trovy exekúcie z dôvodu, že návrh na zastavenie exekúcie nepodal ihneď po tom, čo zistil, že povinný nevlastní žiaden majetok. Uviedol, že jedine súd je príslušný rozhodnúť o zastavení danej exekúcie a rozhodnúť o priznaní, resp. nepriznaní trov exekúcie. Namietal, že okamžité podanie návrhu by bolo unáhlené, a navyše v tomto prípade boli pohľadávky prihlásené do dedičského konania, avšak dedičské konanie bolo súdom zastavené. Z týchto dôvodov trvá na svojich pôvodných a odôvodnených návrhoch a doporučuje súdu odvolanie oprávneného zamietnuť.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa .

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „“), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného sčasti nie je prípustné a sčasti nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.

Odvolací k tomu uvádza, že v zmysle ustanovenia odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné a podľa ustanovenia odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd ho odmietol.

Predmetom odvolacieho konania je aj posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu úmrtia povinného bez zanechania majetku.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že povinný C. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX/XX, Č., zomrel dňa 19.03.2011. Dedičské konanie po poručiteľovi vedené na Okresnom súde Košice - okolie, sp. zn. bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 197 ods.1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený hradí trovy exekúcie v prípade, ak k jej zastaveniu dôjde zavinením oprávneného alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Rozhodnutie o tom, kto znáša trovy exekúcie, teda závisí od dôvodu zastavenia posudzovanej exekúcie. V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu úmrtia povinného a zastavenia dedičského konania pre nemajetnosť poručiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v niekoľkých svojich rozhodnutiach konštatoval, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. februára 2012, sp. zn. , podobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. mája 2011, sp. zn. ). V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený, nakoľko podľa § 203 ods.2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Za danej situácie teda nie je potrebné posudzovať, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku, keďže toto ustanovenie sa na náhradu trov exekúcie v posudzovanom prípade neaplikuje.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie a správne na náhradu týchto trov zaviazal oprávneného podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku.

Na základe uvedeného podľa ustanovenia odvolací súd odmietol odvolanie vo výroku o zastavení exekúcie, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a v zmysle ustanovenia potvrdil uznesenie vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť trovy konania súdnemu exekútorovi.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.