Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/86/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcu: M.. M. W., D.. XX.XX.XXXX, A..P..N. XXX, N. XX, N., proti žalovanému: O.. M. G., D.. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, Z., o zaplatenie 2.373,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. -52 zo dňa 08.12.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa a , , , , § , a vecne tým, že Žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 11.12.2020 sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 2.373,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.03.2020 do zaplatenia. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaný ho písomne splnomocnil ako zvoleného právneho zástupcu (advokáta) na zastupovanie v súdnych (exekučných) konaniach proti jeho dlžníkovi M.. A. C., D.. XX.XX.XXXX. Žalobca v prospech žalovaného poskytol právne služby, na základe čoho Okresný súd Galanta dňa 08.02.2008 rozsudkom č.k. -36 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 27.05.2008 č.k. -55 zaviazal povinného na peňažné plnenie vo výške 3.744,37 Eur s príslušenstvom v prospech žalobcu.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie tiež stranami predloženými listinnými dôkazmi: Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie EX 316/08 z 23.08.2008, Exekučný príkaz 10ER 309/2008 Z 28.09.2010, Upovedomenie o začatí exekúcie Ex 17609, Výzva OS Galanta z 20.01.2020, Vyjadrenie vo veci úhrad peňažných plnení povinným zo dňa 28.01.2020, Výzva na úhradu trov právneho zastúpenia v exekučných konaniach - predloženie zo dňa 07.02.2020 s podacím lístkom, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie Ex 176/2009, Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z 20.06.2020, Uznesenie OS Galanta -83 z 24.11.2020, Originál obálky uzatvorenej odosielateľa žalobcu adresovanú žalovanému na adresu do Stupavy, Plná moc z 10.04.2007, Plná moc z 26.09.2008. Súd okrem uvedeného vyžiadal spisy súdneho exekútora Mgr. Miroslava Pintera sp.zn. Ex 176/09 a Ex 316/08, ktorých podstatné časti oboznámil s prihliadnutím na skutočnosť, že obsah týchto spisov je stranám známy.

4. Žalovaný uviedol, že ho v exekučných spisoch prekvapila výška trov právneho zastúpenia, ktorú si žalobca ako jeho právny zástupca uplatňoval, pretože je vo veľkom nepomere k súdnym rozhodnutiam. V oboch exekučných spisoch je uvedené, že vymožená suma bola 0 Eur. Žalovaný opätovne vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. Žalobca uviedol, že náhrada trov právneho zastúpenia v súdnom konaní, ako aj v exekučnom konaní je primeraná a riadne v zmysle vyhlášky vyčíslená. K návrhom, ktoré sú založené v exekučných spisoch boli priložené rozhodnutia Okresného súdu Galanta ako exekučné tituly, kde je presne vyčíslená výška trov právneho zastúpenia. Tieto rozhodnutia boli žalobcom zaslané aj žalovanému, takže bol o tom informovaný. V každom návrhu je tiež obsiahnutý detailný výpočet výšky náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní podľa vyhlášky 655/2004. Nebyť podania z Okresného súdu Galanta, tak žalobca ani nevie, že povinný čokoľvek žalovanému zaplatil. Už len zo slušnosti o tom mal informovať žalobcu a súdneho exekútora. Námietku premlčania považuje žalobca za nedôvodnú. Boli tu riadne vedené exekučné konania, aj keď je pravda, že žalobca sa už v tomto roku nedopytoval na stav exekúcie, lebo mal zdravotné problémy. Predtým sa o tom pravidelne priebežne informoval. Vysvetľoval aj žalovanému, že voči M.. C. si svoj nárok súdne uplatniť nemôže, pretože jemu boli už právoplatne tieto otázky rozhodnuté, keďže bol Okresným súdom Galanta a súdnym exekútorom zaviazaný na úhradu trov žalovanému. Na záver zhrnul, že žalovanému poskytol právne služby, za ktoré nedostal zaplatené a pritom bolo v dispozícii žalovaného, aby jeho dlžník uhradil aj túto pohľadávku. Ak žalovaný prijal peňažné plnenia, mal sa aspoň parciálne vysporiadať so žalobcom a súdnym exekútorom. Žalobca je presvedčený, že aj samotný povinný postupoval nezákonne, pretože nerešpektoval zákaz súdneho exekútora nakladať s jeho majetkom. Žalobca uviedol, že svojich klientov poučuje v tom zmysle, že trovy konania znáša neúspešná strana. Nepožadoval zaplatenie preddavku ani priebežné zaplatenie odmien. Že sa nič od M.. C. nevymôže, žalobca nevedel.

5. Vzťah medzi advokátom a klientom sa spravuje ust. a nasl. o príkaznej zmluve. Keďže zároveň ide o činnosť, na ktorú sa vzťahujú osobitné predpisy, práva a povinnosti strán sa riadia nielen , ale tiež špeciálnou úpravou Zákona o advokácii. Zákon o advokácii neupravuje formálnu stránku právnych úkonov medzi advokátom a klientom, vôbec neukladá povinnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ani výslovne neustanovuje, že uzatvorením tejto zmluvy vzniká právny vzťah medzi klientom a advokátom. Pre túto zmluvu nie je predpísaná písomná forma a postačuje, aby strany vymedzili záležitosť, ktorú má advokát pre klienta obstarať. Touto záležitosťou sa v danom prípade nepochybne stalo zastupovanie žalovaného vo veci súdneho a následne exekučného vymáhania splatnej pohľadávky žalovaného vo výške 112.803,00 Sk s príslušenstvom od M.. A. C.G. na základe písomného uznania dlhu dlžníka a ručiteľského záväzku žalovaného (plná moc zo dňa 10.04.2007), resp. zastupovanie v súdnom a exekučnom konaní o zaplatenie 102.835,00 Sk s príslušenstvom od dlžníka M.. A. C. (plná moc zo dňa 26.09.2008).

6. Odplatnosť právneho vzťahu medzi advokátom a klientom vyplýva priamo zo Zákona o advokácii, ktorý v otázkach výšky odmeny odkazuje na vykonávací predpis -Vyhlášku. Odmena advokáta, ktorý poskytuje právne služby za odmenu, sa spravuje zmluvou, ktorú uzavrel s klientom a v prípade, že absentuje dohoda o odmene, platia ustanovenia o advokátskej tarife (§ 24 Zákona o advokácii). Ani absencia či prípadná neurčitosť dohody o odmene nespôsobuje neplatnosť dohody o poskytnutí právnej pomoci a rovnako nemá za následok ani zánik práva advokáta na odmenu za poskytnutú právnu pomoc. Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa tak advokát môže a nemusí dohodnúť s klientom na zmluvnej odmene a jej druhu, ak však nedôjde k takejto dohode, predpokladá sa, že sa advokát dohodol s klientom na odmene určenej podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene. Rovnako je takýto záver opodstatnený aj v prípade, že by dohoda o zmluvnej odmene bola dohodnutá neplatne. Právo na odmenu v zásade advokátovi vzniká obstaraním záležitosti, ktorou bol klientom poverený.

7. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za poskytnuté právne služby sa súd primárne zaoberal touto otázkou. Právo na odmenu advokáta ako majetkové právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ( ). V danej veci je potrebné vyriešiť otázku, odkedy plynie premlčacia doba práva advokáta na zaplatenie odmeny. Z povahy činností, ktoré sú charakterizované ako výkon advokácie, vyplýva, že okamih, v ktorom sa dovršuje činnosť, za ktorú má byť poskytovaný ekvivalent zo strany klienta ako prijímateľa právnej služby, je spravidla rôzny v závislosti od druhu poskytovaných právnych služieb. Takto môže ísť o hľadisko uplynutia určitého času, počas ktorého je služba poskytovaná, dosiahnutím dojednaného výsledku, ku ktorému činnosť advokáta smeruje a pod. Už v judikatúre R 28/1984 bol prijatý záver, podľa ktorého ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim

dňom po vzniku dlhu. Na tomto závere sa ustálila aj neskoršia súdna prax [viď napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. , ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke ako judikát R 91/2004] zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie ( ). Dlžník je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR považuje za začiatok premlčacej doby moment, keď sa možno po prvý raz domáhať práva na súde žalobou bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá pre jej predčasnosť. Premlčacia doba pre odmenu advokáta potom začne plynúť deň nasledujúci potom, ako právo na odmenu vzniklo, pretože týmto dňom mohol advokát-veriteľ svoje právo vykonať, uplatniť žalobou na súde. Ak činnosť advokáta spočíva v poskytovaní právnych služieb pri uplatňovaní nároku klienta a príkaz klienta nie je obmedzený len na určité právne úkony, pričom medzi advokátom a klientom nebolo dohodnuté inak, nárok advokáta na odmenu sa nepremlčuje samostatne za každý jednotlivý úkon právnej služby, ale vykonaním celej činnosti, spočívajúcej v právnych službách, ku ktorým sa advokát zaviazal (rovnako Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. , obdobne Ústavný súd v náleze sp. zn. ).

8. V posudzovanom prípade bol žalobca ako advokát splnomocnený žalovaným ako klientom na „zastupovanie vo veci súdneho (exekučného) vymáhania jeho splatnej pohľadávky 112.803,00 Sk s príslušenstvom od M.. A. C.“ (plná moc zo dňa 10.04.2007) a na „zastupovanie v súdnom (exekučnom) konaní o zaplatenie 102.835,00 Sk s príslušenstvom od dlžníka M.. A. C.“ (plná moc zo dňa 26.09.2008). Žalobca bol splnomocnený vykonať všetky právne úkony v tejto súvislosti za žalovaného, menovite bol splnomocnený na „iniciovanie súdneho a exekučného konania proti ... dlžníkovi“ (plná moc zo dňa 10.04.2007), a „iniciovanie exekučného konania proti ... dlžníkovi“ (plná moc zo dňa 26.09.2008). Žalovanému žalobca poskytoval právne služby v rámci súdnych konaní vedených Okresným súdom Galanta pod sp.zn. a sp.zn. , ktoré obe skončili právoplatnými rozsudkami v prospech žalovaného ako jeho klienta. V oboch konaniach bola žalovanému priznaná náhrada trov konania: a) rozsudkom č.k. -36 bol povinný M.. C. zaviazaný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 33.836,80 Sk, a to priamo na účet jeho právneho zástupcu, t.j. žalobcu v tomto konaní; b) rozsudkom č.k. -54 bol povinný M.. C. zaviazaný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 804,86 Eur, a to priamo na účet jeho právneho zástupcu, t.j. žalobcu v tomto konaní. S poukazom na vyššie citovanú judikatúru vznikol nárok žalobcu ako advokáta na odmenu za zastupovanie v uvedených súdnych konaniach právoplatným skončením týchto konaní, keďže v tomto momente boli vykonané všetky úkony, ku ktorým sa advokát klientovi zaviazal, pokiaľ ide o súdne vymáhanie splatných pohľadávok žalovaného. V posudzovanom prípade tak nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za právne služby poskytované v súvislosti so súdnymi konaniami vznikol najneskôr dňa 21.04.2009 (konanie ) a 16.07.2008 (konanie ). Keďže žalobca sa domáha zaplatenia odmeny od žalovaného žalobou podanou na Okresný súd Skalica dňa 11.12.2020, pričom jeho nárok sa premlčuje v základnej trojročnej premlčacej dobe a žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, musel súd uzavrieť, že žaloba bola v tejto časti (o zaplatenie tarifnej odmeny v celkovej výške 1.928,04 Eur za zastupovanie v súdnych konaniach) podaná celkom zjavne po uplynutí premlčacej doby.

9. Ostáva posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie odmeny požadovanej za právne služby spočívajúce v podaní návrhov na exekúciu dňa 05.08.2008 (EX 316/08) a 04.05.2009 (EX 179/09). Podľa názoru súdu nemožno v tomto prípade závery judikatúry citované vyššie aplikovať rovnako na zastupovanie klienta v súdnom i exekučnom konaní. Zatiaľ čo v súdnom konaní je totiž zavŕšením poskytovaných právnych služieb vydanie právoplatného rozsudku a skončenie konania, v exekučnom konaní smerujú právne služby advokáta k začatiu exekúcie, t.j. k vydaniu poverenia, čím sa začína exekúcia. Následne už vykonanie exekúcie zabezpečuje exekútor, ktorý upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania a povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok. Povinný má právo žiadať zastavenie exekúcie, pričom len jeho prvá žiadosť má v zmysle zákona odkladný účinok. Z toho dôvodu súd uzatvára, že vzhľadom na predmet právnych služieb, ktorým tu je zahájenie exekúcie majetku povinnej osoby, čo je zdôraznené aj v súdu predložených plných mociach (ktoré boli vystavené osobitne na „iniciovanie“ exekučného konania), došlo k splneniu záväzku žalobcu vykonať právne služby v momente podania kvalifikovaného návrhu na začatie exekúcie. Návrhy na vykonanie exekúcie boli podané žalobcom ako zástupcom žalovaného dňa 05.08.2008 a dňa 04.05.2009, pričom na ich základe

boli exekúcie začaté dňa 23.08.2008 a 01.06.2009. Vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu nároku advokáta na zaplatenie odmeny a na podanie žaloby o jej zaplatenie na súde až dňa 11.12.2020 je zjavné, že nárok žalobcu bol na súde podaný po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Keďže sa žalovaný premlčania nároku dovolal, musel súd rozhodnúť o zamietnutí žaloby žalobcu aj v tejto časti z dôvodu premlčania jeho nároku.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa V konaní bol plne úspešný žalovaný, pretože žaloba voči nemu bola v celosti zamietnutá. Súd mu z tohto dôvodu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel. Svoje odvolanie odôvodnil podľa , , , a a ďalej tým, že rozsudok nespĺňa základné požiadavky na spravodlivé rozhodnutie súdu, pretože je založený na neudržateľných tvrdeniach žalovaného ako aj svedka M.. A. C., V., D.. XX.XX.XXXX (ďalej len „povinný“), majúceho charakter nedôveryhodnej osoby notoricky konajúcej vedome protiprávne, v rozpore s dobrými mravmi a platnými zákonmi, súd preferoval vypovedaciu schopnosť tvrdení menovaných a nezohľadnil náležité prostriedky procesného útoku žalobcu. V upovedomeniach o začatí obidvoch exekúcií (exekučné konania vedené pod sp. zn.: aj EX 176/09) súdny exekútor písomne výslovne uviedol: „Zakazujem povinnému, aby odo dňa doručenia tohto upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojim majetkom, ktorý podľa podlieha exekúcii do výšky pohľadávky a jej príslušenstva.“ Okrem toho súdny exekútor v obidvoch upovedomeniach o začatí exekúcií ( a EX 176/09) uložil povinnému „Zakazujem povinnému, aby odo dňa doručenia tohto upovedomenia o začatí exekúcie nakladal s prostriedkami na svojich účtoch do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.“ Naviac súdny exekútor aj v upovedomeniach o spôsobe vykonania exekúcii (prikázaním pohľadávky z účtu v banke) výslovne uviedol, že „Zakazujem povinnému, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie nakladal s prostriedkami na svojom účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.“ Z časového hľadiska všetky spomínané rozhodnutia súdneho exekútora z rokov 2008 a 2009 predchádzajú údajnej dohode (z r. 2010) povinného a žalovaného o realizácii splátok exekučne vymáhaných istín, tvoriacich predmet týchto konaní, ktorá ako taká je podľa absolútne neplatným, právne neúčinným dvojstranným právnym úkonom zmluvných strán, jej účastníkov a to z viacerých samostatných dôvodov. Podľa tvrdenia povinného v rámci jeho svedeckej výpovede na pojednávaní došlo k verbálnej dohode (obsah ktorej súd vo vzťahu k žalovanému v rámci dokazovania ani neposúdil, neverifikoval a uspokojil sa s tvrdeniami povinného produkovanými v rámci jeho výsluchu ako svedka na pojednávaní dňa 08.12.2022), ktorá je v rozpore so zákonom resp. sa ňou zákon obchádza a je v rozpore s dobrými mravmi. Zakladá vznik majetkovej ujmy na strane súdneho exekútora a žalobcu, ktorých zbavila možnosti na nárok na ich peňažné plnenie voči povinnému. Stalo sa tak za účasti obidvoch zmluvných strán takejto dohody údajne z r. 2010, pričom nielen povinnému ale aj žalovanému z písomností (rozhodnutí súdneho exekútora) daných mu mnou k dispozícii bolo známe, ako a v akom rozsahu má povinný plniť v zmysle exekučných titulov a čoho sa má zdržať. Súd bez ďalšieho akceptoval tvrdenia produkované povinným na pojednávaní dňa 08.12.2022 v rámci jeho výsluchu ako svedka, nekonfŕontoval ich s disponibilnými listinnými dôkazmi - napr. upovedomeniami súdneho exekútora o začatí exekúcií, založenými v obidvoch exekučných spisoch vzťahujúcich sa na súdenú vec, ktorými súdny exekútor zakázal povinnému nakladať (disponovať) svojim majetkom až do výšky exekučne vymáhaných peňažných plnení s príslušenstvom. Súd nepožadoval ani vyjadrenie samotného žalovaného k výsluchu svedka, či skutočne došlo k tvrdenej dohode povinného so žalovaným o tom, ako žalovaný má nakladať s povinným uhradeným splátkami peňažného plnenia prevyšujúceho exekučne vymáhanú istinu a prečo žalovaný nerešpektoval údajný konsenz v záležitosti uhradenia trov právneho zastúpenia žalovaného ako oprávneného v obidvoch exekučných konaniach, v rozsahu prevyšujúcom vymáhané istiny v exekučných konaniach EX 316/08 a EX 176/09 o čiastku 1. 150, 13 € uhradenú v prospech žalovaného, čo je cca 48 % žalovanej istiny z titulu primeraného preddavku na odmenu advokáta. Po pojednávaní dňa 08.12.2022 bola daná súdnemu exekútorovi zápisnica z tohto pojednávania, aby sa vyjadril vo veci povinným tvrdenej telefonickej dohody medzi povinným a súdnym exekútorom. Ten negoval tvrdenie povinného o existencii dojednania o tom, že povinný

môže (so súhlasom súdneho exekútora - ktorý nebol daný) v splátkach plniť priamo žalovanému - čo je vedome nepravdivé, lživé, zavádzajúce konanie. Súdny exekútor kategoricky neguje tvrdenie povinného o súhlase exekútora (bod 6. na str. 5 odôvodnenia rozsudku). Nesprávny je procesný postup súdu, keď podľa nekonštatoval údajnú ústnu dohodu žalovaného ako oprávneného s povinným vo veci protiprávnych úhrad 35 individuálnych splátok exekučne vymáhaných obidvoch istín v rozpore s upovedomeniami súdneho exekútora predstavuje absolútne neplatný (právne neúčinný) dvojstranný úkon, ktorý je v rozpore so zákonom (Exekučný poriadok - Z.tz, v znení neskorších zmien a doplnkov, resp. sa touto dohodou zákon obchádza a zároveň je aj v rozpore s dobrými mravmi. Listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise je preukázané, že uvedeným splátkovým spôsobom v rokoch 2010 až 2014 uhradil v prospech žalovaného (na účet v banke) celkom 8. 308 €, čo je čiastka vyššia oproti sume 7. 157, 87 o 1. 150, 13 € podľa vyjadrenia povinného na pojednávaní (str. 5 bod 6. odôvodnenia rozsudku) ktorá podľa tvrdenia povinného mala byť poukázaný žalobcovi. Toto protiprávne konanie povinného má markanty trestnoprávneho deliktu marenia výkonu úradných rozhodnutí (obidvoch exekučných titulov), čo mu ako advokátovi s vysokoškolským právnickým vzdelaním muselo byť známe a konal vedome protiprávne po dohode so žalovaným (ako oprávneným), keď došlo k spomínanej ústnej dohode, na základe ktorej aj on (bod 6. na str. 5 odvodnenia rozsudku) od leta 2014 „dlh považoval za vybavený“. Ako žalobca som máme argumentoval najmä ustanovením , podľa ktorého výkon práv a povinností v občianskoprávnych vzťahoch nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práv a povinností, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi vo všeobecnosti nepožíva právnu ochranu, podľa už spomínaného základných princípov čo vzťahujem aj na predmetnú súdenú vec. Inou vadou konania (, ) je procesná vada, ktorá zakladá zmätočnosť rozhodnutia (rozsudku). Jej základ predstavuje porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v civilnom sporovom konaní. Iná vada konania je právne rozhodná, ak má za následok nesprávne vecné rozhodnutie súdu. Strany sporu sú zo zákona povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a konajúci súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov sporových strán vykoná alebo nie. Pritom môže výnimočne vykonať aj také (iné) dôkazy, ktoré neboli označené, navrhnuté sporovými stranami, ak bolo ich vykonanie nevyhnutné pre meritórne rozhodnutie vo veci. Posúdenie, či dôkazy neoznačené sporovými stranami sú alebo nie sú dôležité, nevyhnutné pre rozhodnutie veci nebolo nie je ponechané na voľnú úvahu konajúceho súdu, ktorý je viazaný kogentnými ustanoveniami procesných predpisov ktorými sú súdu uložené zákonné povinnosti, vylučujúce subjektívnu, voľnú úvahu o tom, či nenavrhnuté dôkazy vykoná. Pokiaľ má rozhodnutie súdu zodpovedať hmotnému právu, a najmä právnej úprave založenej na normách kogentnej povahy, tak súd musí mať možnosť zistiť i také skutočnosti rozhodné podľa hmotného práva, na preukázanie ktorých sporové strany nenavrhli vykonať všetky potrebné dôkazy. O inú vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu sa jedná predovšetkým v prípade, ak pri dokazovaní konajúci súd nepostupoval v súlade (intenciách) príslušného procesnoprávneho prepisu ukladajúceho súdu povinnosť ktorú si nesplnil a preto aj nevykonanie nevyhnutného dôkazu v konaní znamená, že civilné sporové konanie vykazuje vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdenej veci. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo (zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom) musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Pravdivé je konštatovanie súdu v bode 3. odôvodnenia rozsudku, že som nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobnému návrhu, pretože preferujem vypovedaciu schopnosť listinných dôkazov pred subjektívnymi, zavádzajúcimi tvrdeniami žalovaného, čo ilustrujem napr. negovaním, že „...so žalobcom neuzatváral písomnú dohodu o jeho zastupovaní v konaniach pred Okresným súdom Galanta ani v exekučných konaniach...“, ale písomne ho splnomocnil ako svojho zástupcu (bod 2 na str. 2 a 3 odôvodnenia rozsudku).Taktiež v ďalšom texte na str. 3 rozsudku uviedol, že „Žalovaný je tak presvedčený, že žaloba mala byť podaná proti M.. C..“ - čo je právny blud. Písomná plná moc zo dňa 10.04.2007 spolu s písomnou plnou mocou za dňa 26.09.2008 (ďalej len „PM“) primárne dokladujú ako dvojstranné právne úkony obsah dojednania strán sporu, ktoré sú dohodami (zmluvami) o tom, v akých konkrétnych súdnych (exekučných) vymáhaniach individuálnych splatných pohľadávok žalovaného ako veriteľa vo vzťahu k povinnému ako jeho dlžníkovi. Ako zvolený zástupca veriteľa (žalovaného) som bol PM splnomocnený v celom rozsahu zastupovať ako klienta žalovaného vrátane komplexného exekučného konania - v zmysle príslušných ustanovení v tom čase platných (účinných) všeobecne záväzných právnych predpisov platných v SR. ďalšej textovej časti obidvoch PM je príkladom o uvedené (slovným vymedzením „najmä“) aké aktivity som ako splnomocniteľ (zástupca) bol oprávnený realizovať v mene splnomocnenca (zastúpeného - žalovaného), aj bez toho platí vyššie uvedené splnomocnenie. PM ako dvojstranné písomné dohody svojho druhu je potrebné kvalifikovane, objektívne posúdiť ako individuálne plnomocenstvá korešpondujúce kogentným

ustanoveniam , aj ZA, spôsobom založeným na mnou vymedzenom predmete súdneho konania z titulu primeraného preddavku podľa ZA a PM a nie odmeny zvoleného zástupcu. V bode 29. odôvodnenia rozsudku súd síce korektne, objektívne uviedol primárny rozsah obidvoch individuálnych splnomocnení ako „zastupovanie vo veci súdneho (exekučného) vymáhania jeho splatnej pohľadávky...“, ktorá bola individuálne vymedzená aj jej výškou. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď jeho tvrdenie v ostatnej vete bodu 38. odôvodnenia rozsudku o tom, že vraj „Keďže žalobca sa domáha zaplatenia odmeny od žalovaného podľa príslušných ustanovení vyhlášky MS, čo nekorešponduje reálnemu (objektívnemu) stavu súdnej veci - poukazujem na bod 5. odôvodnenia rozsudku a ďalšie rozhodné skutočnosti, preukázané v súdnom spore.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť uhradiť trovy právneho zastúpenia a aj žalobca sám svojou nečinnosťou a nedostatočným aktívnym konaním vo veci vymáhania pohľadávok voči M.. C.. Opätovne poukazuje na ústnu dohodu vo veci úhrady trov právneho zastúpenia.

13. K vyjadreniu žalovanému sa vyjadril žalobca, ktorý uvádza, že prostredníctvom pošty mi dňa 20.04.2023 ako doporučená listová zásielka bolo doručené podanie Okresného súdu Malacky zo dňa 17.04.2023 2023 a k nemu pripojené vyjadrenie strany žalovaného k odvolaniu žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn.: zo dňa 08.12.2022 (ďalej len „vyjadrenie.“). Toto podanie je spracované tak, aby k nemu nebolo nevyhnutné reagovať zo strany žalovaného. Žalovaný vo vyjadrení, že sa „...narušili naše priateľské vzťahy...“ a že „...to spôsobil M.. A. C.,...“ čo je právne irelevantné pre meritórne rozhodnutie v súdenej veci v prospech žalobcu. Rozsah mnou preukázateľne poskytnutých právnych služieb v prospech žalovaného ako klienta (oprávneného v exekučnom konaní) je vyšší, než je žalovaná istina resp. Čiastka priznaná vykonateľnými rozhodnutiami Okresného súdu Galanta, resp. aj exekútorom. Existujú viaceré dôkazy o tom, že proti rozhodnutiam súdneho exekútora o.zas tavení tzv. starej exekúcie som podal námietky a sťažnosti, za ktoré ani ďalšie konzultácie s povinným (sám uviedol na pojednávaní, že sa tak stalo v kancelárii na N. X. Č. X S. N.-A.) pričom sa tak stalo aj S. G. O.-Y. na G. X. S. N.. Žalovanému je známe, že v rámci spoločného stretnutia (konzultácie) sme spoločne o. i. riešili aj záležitosť (otázku) informovania Slovenskej advokátskej komora o protiprávnom konaní M.. A. C. stým, že sme sa dohodli upustiť od takýchto a im podobných aktivít a žalovaný sa pokúsi samostatne popri aktivitách súdneho exekútora riešiť úhradu peňažných plnení povinným. Od žalovaného som po dobu viacerých rokov nepožadoval žiadne peňažné plnenia (odmenu advokáta), napriek tomu že k poskytnutiu právnych služieb z mojej strany evidentne došlo, v rozsahu vyššom (väčšom) než je priznaný v exekučných tituloch proti povinnému a rozhodnutiach súdneho exekútora. V obidvoch exekučných konaniach v prospech žalovaného ako oprávneného som využil možnosť aplikácie riadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiam súdneho exekútora (súdu) o zastavení tzv. starých exekúcii, voči čomu som podal riadne opravné prostriedky námietky a aj sťažnosti, ktoré sú súčasťou exekučných spisov. Ak žalovaný vo vyjadrení poukazuje na „naše priateľské vzťahy64, faktom je, že v prospech jeho syna F. som inicioval žalobným návrhom súdne konanie na Okresnom súde Bratislava I proti žalovanému OTP Banka, a. s, o zaplatenie4. 522, 77 E s príslušenstvom (konanie vedené pod sp. zn.: ). V prospech strany žalovaného som realizoval potrebné aktivity, pre založenie (vznik) obchodnej spoločnosti GABKOL s.r.o., vrátane jej zápisu do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Ani v jednom prípade mi nebola poskytnutá žiadna odmena advokáta zo strany príbuzných žalovaného resp. jeho samotného a keď som ho na chodbe Okresného súdu Malacky v prestávke ostatného pojednávania upovedomil o tomto fakte, jeho odpoveď bola, že to je údajne záležitosť jeho dcéry - s ktorou som osobne, písomne alebo inak v tejto záležitosti nekomunikoval - len výlučne (výhrade) so samotným žalovaným. Argumentácia žalovaného vo vyjadrení o „priateľských vzťahoch“, ktorých „narušenie44 spôsobil M.. A. C. je neudržateľné, zavádzajúce. Je to žalovaný, ktorý následne po prijatí peňažných plnení od povinného túto skutočnosť zatajil (spolu s povinným) súdnemu exekútorovi ako aj mne. Dialo sa tak to po dobu viacerých rokov a až z oznámenia Okresného súdu Galanta som zistil tento fakt, ktorý nie je a nemôže byť prejavom „priateľských vzťahov“ so stranou žalovaného a mnou. V ďalšom texte vyjadrenia žalovaný nezmyselne uvádza, že vraj „Znovu chcem pripomenúť žalobcovi našu ústnu dohodu vo veci úhrady trov právneho zastúpenia, ktorú som uviedol na prvom pojednávaní dňa 29.09.2022,“ Žalovaný nedefinuje, nešpecifikuje údajnú verbálnu „dohodiť* ku ktorej malo dôjsť na pojednávaní dňa 29.09.2022. Ak by reálne, preukázateľne došlo k takejto vágnej žalovaným predstieranej ústnej dohode (čo kategoricky popieram) ktorej rozsah, termín plnenia žalovaným ako dlžníkom je neznámy, malo dôjsť aj k peňažnému plneniu podľa predmetnej dohody - dojednania strán sporu, k čomu nedošlo, j Ak by k dohode došlo, nepotrebným (zbytočným) by bolo

samotné pojednávanie dňa , 08.12.2022 z dôvodu údajnej existencie dohody. Absentuje akýkoľvek aj ústny konsenz medzi stranami sporu v zmysle príslušných ustanovení - , v platnom znení (ďalej len ""), týkajúci sa dodatočnej úhrady odmeny advokáta (primeraného preddavku) od klienta majúceho status oprávnenej osoby. Toto tvrdenie sa vzťahuje tak na súdne ako aj exekučné konania v prospech žalovaného ako oprávneného proti povinnému M.. A. C.. Uvádzam, že poskytnutie odmeny resp. primeraného preddavku advokáta na odmenu je relatívne autonómne od rozhodnutia súdu v záležitosti nároku na náhradu trov súdneho konania založenom na princípe úspechu v súdnom konaní (spore). Bez zreteľa na výsledok súdneho (exekučného) konania zaťažuje odmena advokáta podľa ZA a primeraný preddavok stranu klienta. Abstrahujúc či je aktívne resp. pasívne legitimovaný a bez zreteľa na úspešnosť klienta v konaní a nie protistranu v súdnom (exekučnom) konaní zastúpenú na základe plnomocenstva ako dohody advokáta a klienta , čo súd prvej inštancie nezohľadnil, prehliadal a konanie zaťažil touto vadou konania. Zákonný nárok podľa ZA (ako zákonný právny titul) je relatívne autonómny voči konečnému rozhodnutiu súdu (v predmetnej veci exekučných titulov) v záležitosti nároku na náhradu trov právneho zastúpenia čo do dôvodu ako aj výšky náhrady odmeny advokáta (náhrady trov právneho zastúpenia). Preukázateľne existuje vyšší, než mnou uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, pretože v obidvoch exekučných konaniach v prospech žalovaného ako oprávneného boli mnou poskytnuté aj ďalšie úkony právnej služby v súvislosti s aplikáciou riadnych opravných prostriedkov z mojej strany ako aj ďalšou poradou s klientom a rokovaním s" proti stranou (povinným). Uvedený fakt absolútne vylučuje prípadnú možnosť ich súdneho vymáhania od povinného, ako to požadoval na pojednávaní dňa 29.09.2022 žalovaný (oprávnený) a preukazuje markanty špekulatívneho konania žalovaného, snažiaceho zbaviť sa povinnosti plnenia v rozsahu žalovanej istiny s príslušenstvo. Advokát má pri ním poskytovaných právnych služieb nárok na poskytnutie primeraného preddavku od klienta, ktorým v súdnej veci je žalovaný ako oprávnený v 2 spomínaných exekučných konaniach. Mnou ako žalobcom požadované peňažné plnenie má v zmysle príslušných ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 fc.z., v platnom znení charakter primeraného preddavku na účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia žalovaného ako klienta (odmena advokáta resp. primeraný preddavok na ňu)a nie snáď náhrady trov súdneho konania (trov právneho zastúpenia žalovaného ako oprávneného) k Námietka premlčanie práva uplatnená žalovaným z uvedeného právneho titulu . v priebehu právneho zastupovania žalovaného v 2 ešte neskončených exekučných konaniach i v rozhodnom čase (moje výzvy na peňažné plnenie žalovaným) nemôže byť úspešná. Mnou písomne uplatnený nárok bol preukázateľne ešte v čase (priebehu) neskončených exekučných jkonaní proti povinnému - v rozsahu poskytnutých peňažných plnení žalovanému vyššom ako v 2 exekučných tituloch, žalobou žiadame menej ako by som legálne mohol.

14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojom doterajšom stanovisku.

15. Odvolací súd, viazaný rozsahom ( ) a odvolacími dôvodmi odvolania ( ), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

16. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (, , ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( .) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (, ).

17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust.

18. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že je zrejmé, že žalobca M.. M. W. ako advokát bol splnomocnený zastupovaním žalovaného, ako svojho klienta v právnych veciach pred súdom a to vymoženia pohľadávky na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. a sp. zn. . V oboch súdnych konaniach bol M. G. úspešný a súd mu zároveň aj priznal náhradu trov konania v konaní sp. zn. vo výške 33.36,80 Sk a v konaní sp. zn. -2008 vo výške 804,86 eur. Pričom platí, že ak činnosť advokáta spočíva v poskytovaní právnych služieb pri uplatňovaní nároku klienta

a príkaz klienta nie je obmedzený len na určité právne úkony a zároveň medzi advokátom a klientom nebolo dohodnuté inak, nárok advokáta na odmenu sa nepremlčuje samostatne za každý jednotlivý úkon právnej služby, ale vykonaním celej činnosti, spočívajúcej v právnych službách, ku ktorým sa advokát zaviazal. Teda nárok právneho zástupcu M. G. (v tomto konaní žalobcu) na náhradu trov v konaní vznikol právoplatným ukončením týchto dvoch konaní na Okresnom súde Galanta a to v konaní sp. zn. najneskôr dňom 21.04.2009 a v konaní sp. zn. dňom 19.07.2008. Čo je celkom zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty (konanie na prvej inštancii začaté dňa 11.12.2010), pričom premlčania sa žalovaný aj dovolal.

19. Pokiaľ sa týka žalobcovho nároku vyplývajúceho z odmeny požadovanej za právne služby spočívajúce v podaní návrhov na exekúciu dňa 05.08.2008 a to sp. zn. EX 316/08 a sp. zn. EX 179/09 zo dní 05.08.2008 resp. 04.05.2009, je rozhodnutie súdu prvej inštancie opätovne správne. Ako už uviedol súd prvej inštancie, zatiaľ čo v súdnom konaní je zavŕšením poskytovaných právnych služieb vydanie právoplatného rozsudku a skončenie konania, v exekučnom konaní smerujú právne služby advokáta k začatiu exekúcie, t.j. k vydaniu poverenia, čím sa začína exekúcia. Teda k splneniu záväzku právneho zástupcu v exekučných veciach sp. zn. EX 316/08 a sp. zn. 179/09 EX vykonať pre svojho klienta právne služby okamihom podania návrhu na začatie exekúcie návrhy podané vo veci sp. zn. EX 316/08 dňa 05.08.2008 a vo veci sp. zn. EX 179/09 dňa 04.05.2009. Pričom opätovne aj v predmetnom prípade platí všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie si svojho práva, ktorá nebola žalobcom dodržaná. Teda nárok bol na súde uplatnený až po jej uplynutí (konanie na prvej inštancii začaté dňa 11.12.2010), pričom premlčania sa žalovaný aj dovolal.

20. V ostatnej časti odvolací súd poukazuje na to, že námietky odvolateľa nie súd spôsobilé zmeniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s . V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).