Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3T-50-2010.pdf
PDF · 88.08 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/50/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Danicou Veselovskou, v trestnej veci obžalovaného W. S. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. októbra 2012 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa
obžalovaný W. S., nar. XX. XX. XXXX v R., trvale bytom D. č. XX, V., servisný technik,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresného prokurátora Malacky sp. zn. 2Pv 65/2009 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 22. 01. 2009 v čase o 08.40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. T. E., ev.č. BA XXX RX, vlastníkom ktorého bola spoločnosť Lease Plan Slovakia B.V. si sídlom Košice - Juh, Južná trieda č. 115, po štátnej ceste II/501 v smere Plavecký Mikuláš - Plavecký Peter, kde v km 34,850 neprispôsobil rýchlosť jazdy vozidla svojim schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať, pri prechádzaní ľavotočivou zákrutou vošiel na pravý okraj cesty, kde dostal s vozidlom šmyk, v dôsledku čoho sa vozidlo stalo na zasneženej vozovke neovládateľným, vošiel do protismeru, kde sa zrazil s protiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. C. O., ev.č. PN XXX AO, ktoré viedla poškodená V. W., nar. XX. XX. XXXX, a v dôsledku tejto zrážky utrpela poškodená V. W. zmliaždenie hrudníka a kolena, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie od 22. 01. 2009 do 11. 02. 2009, jej spolujazdkyne - poškodená Q. B., nar. XX. XX. XXXX, pomliaždenie ľavého ramena, pomliaždenie ľavej časti tváre, pomliaždenie pravého zápästia s dobou liečenia cca 1 mesiac bez práceneschopnosti, poškodená Q. Y., nar. XX. XX. XXXX, otras mozgu, pomliaždenie krčnej chrbtice, zlomeninu hrudnej kosti s dobou liečenia od 22. 01. 2009 do 16. 03. 2009, poškodená Z. S., nar. XX. XX. XXXX, pomliaždenie pravého predkolenia, otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, podkožný krvný výron, odreniny kože v oblasti čela, ktoré zranenia si vyžiadali podľa vyjadrenia lekára liečenie v trvaní 7 dní,
nakoľko nebolo preukázané, že skutok je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený Sociálna poisťovňa, Pobočka Trnava, V. Clementisa č. 24/A, Trnava, o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Obžalovaný W. S. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie.
Súd pôvodne vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov V. W., Mgr. Q. B., Q. Y., Z. S., M. M. a V. K., výsluchom znalcov Ing. P. X. a Ing. Q. K., podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok znaleckého ústavu a podľa § 269 Trestného poriadku vykonal listinné dôkazy.
Vo veci bol dňa 26. 04. 2012 vyhlásený v poradí 1. rozsudok, ktorým bol obžalovaný podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/95/2012 zo dňa 05. 09. 2012 zrušený s pokynom, že z dôkazného materiálu je potrebné procesným spôsobom vypustiť výpovede všetkých svedkov z prípravného konania, ktoré súd použil na hlavnom pojednávaní pri odstraňovaní rozporov podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko výpovede svedkov z prípravného konania boli vykonané v čase pred vznesením obvinenia vrátane uznesení, ktorými bol tento procesný postup realizovaný. Jednalo sa o výpovede svedkov Q. B., M. M., V. K., Z. S., V. W., Q. Y., V. W. a S. A.. Z dôvodu nekontradiktórnosti odvolací súd prikázal súdu 1. stupňa vypustiť z dôkazného materiálu aj znalecký posudok Ing. P. X., jeho výpovede z prípravného konania i z hlavného pojednávania.
Po vypustení uvedených dôkazov z dôkazného materiálu a doplnení dokazovania výpoveďou svedkyne Ing. P. V. súd zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný W. S. využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Vtedy uviedol, že vychádzal z mierne pravotočivej zákruty v smere na Plavecký Peter po zasneženej, neposypanej, neodhrnutej a šmykľavej vozovke, dolu kopcom, keď spozoroval v opačnom smere jazdy oproti sebe modré motorové vozidlo, možno M. Y., ktoré polovicou svojej šírky zasahovalo do jeho jazdného pruhu. Toto prinútilo obžalovaného vyhnúť sa tomuto vozidlu vpravo, aby zabránil čelnej zrážke. Pravými kolesami vošiel na nespevnený okraj vozovky a snažil sa vozidlo dostať späť na vozovku, no tu dostal šmyk a vozidlo sa stalo neovládateľným. Vošlo pravým bokom do protismeru, kde práve prechádzalo vozidlo poškodených, a čelnou stranou narazilo do pravej bočnej časti vozidla obžalovaného.
Svedkyňa V. W., vodička vozidla zn. C. O., uviedla, že cestou zo školenia s kolegyňami pri vchádzaní do pravotočivej zákruty smerom do kopca aj z dôvodu primŕzania spomalila rýchlosť a išla veľmi opatrne, keď asi v strede vŕška zbadala vozidlo obžalovaného, ktoré sa rútilo na nich v ich jazdnom pruhu. Došlo k nárazu. Nevidela, že by pred kolíziou išlo iné motorové vozidlo pred nimi, alebo ich predbiehalo.
Svedkyňa Mgr. Q. B., ktorá sedela za vodičkou V. W., uviedla, že počas jazdy pozorovala prírodu pohľadom cez ľavé zadné okno. Až keď niekto zo vpredu sediacich upozornil, že sa niečo deje, pozrela dopredu, kde videla v ich jazdnom pruhu čelne sa rútiace vozidlo, ktoré do nich narazilo. Nepamätala si, či ich pred kolíziou nejaké vozidlo predbiehalo.
Svedkyňa Q. Y. sedela vpredu na sedadle spolujazdca, posádka vozidla sa rozprávala, keď niekto povedal, že „čo henten robí“, na čo svedkyňa pozrela pred seba a videla vozidlo rútiace sa nich, ktoré do nich narazilo. Ku konkrétnejším otázkam sa svedkyňa nevedela vyjadriť z dôvodu, že iné než uvedené pre šok nevnímala a je nevodička.
Svedkyňa Z. S. sedela vzadu vpravo, počas jazdy pozorovala cez pravé bočné okno zasneženú prírodu a spala. Preto nevidela, ako došlo k nárazu.
Svedkyňa M. M., sediaca vzadu v strede, mala dobrý výhľad na vozovku dopredu a zbadala, ako protiidúce vozidlo neovládateľne prechádza do ich jazdného pruhu, narazilo do nich čelne, otočilo sa, a narazilo ešte aj zboku. Nevedela sa vyjadriť, či vnímala aj priestor za vozidlom obžalovaného smerom do kopca, ani to, či ich nejaké vozidlo predbiehalo, alebo či pred kolíziou jazdilo pred nimi. Nepozerala celý čas pred seba, v aute sa totiž rozprávali.
Svedok V. K. išiel za vozidlom jeho kolegýň vo vzdialenosti, ktorú nevedel odhadnúť po celý čas až k miestu kolízie. Pred vojdením do pravotočivej zákruty zbadal z kopca idúce vozidlo, ktoré išlo
neprimeranou rýchlosťou, nezvládlo zákrutu, dostalo šmyk a prešlo do protismeru, kde sa zrazilo s vozidlom kolegýň. Vozovka bola klzká, bola hmla. Videl vozidlo v čase, keď dostalo šmyk, aj krátko predtým, čo svedok dedukoval z toho, že začalo meniť smer. K šmyku došlo v jeho jazdnom pruhu buď v strede alebo na kraji. Priestor za vozidlom obžalovaného bolo pred kolíziou ťažko vidieť, nakoľko bol do kopca.
Pri opakovanom výsluchu pred súdom svedok dodal, že jeho cesta aj cesta jeho kolegýň začala vo Vrbovom. Od Vrbového po miesto zrážky ho určite nejaké vozidlá predbiehali, avšak nevie ohraničiť časový úsek vo vzťahu k momentu kolízie. Za poškodenými išiel celý čas, medzi nimi nejazdilo žiadne vozidlo. Pred poškodenými išlo celý čas vozidlo ich spoločnej riaditeľky, a to prerušovane, tzn. že občas sa vzdialilo z dohľadu, lebo oni išli pomalšie. Jednalo sa o M. H. sivej farby. Tesne pred kolíziou jej vozidlo nevideli, bolo vzdialené. Nemôže vylúčiť, že niekoľko desiatok sekúnd pred kolíziou medzi vozidlom riaditeľky (ktoré v tom čase nevidel) a vozidlom poškodených jazdilo iné vozidlo, žiadne však nevidel.
Svedkyňa Ing. P. V. si pre odstup času presne nespomína na okolnosti jazdy z Vrbového na Kamenný Mlyn. Išli na školenie 3 autami, jednom viedla ona, jednalo sa o M. H. šedej farby, za ňou išli kolegyne vo vozidle vedenom V. W. a za nimi išiel V. K.. V podstate počas celého úseku jazdy v spätnom zrkadle námatkovo kontrolovala, či ide kolegyňa za ňou. Spozorovala, že za ňou už kolegyňa nejde, zastavila a telefonicky zisťovala, prečo ich nenasledujú. Takto sa dozvedela, že mali nehodu. Svedkyňa nevedela potvrdiť ani vylúčiť, že v úseku medzi Vrbovým a miestom odkiaľ sa vrátila na miesto nehody ju predbiehalo alebo nepredbiehalo iné vozidlo, ani či iné vozidlo išlo za ňou pred kolegyňou W.. Ona sama v tento deň nebola účastníkom žiadnej kolízie.
Znalec Ing. Q. K. vypracoval analýzu priebehu nedohodového deja v dvoch alternatívach. Počiatočnú rýchlosť vozidla obžalovaného znalec určil na 50,8 až 56,2 km/h. V prípade verzie obžalovaného znalec vyhodnotil techniku jeho jazdy ako správnu, keď sa vyhýbal protiidúcemu vozidlu z technického hľadiska správne. Protiidúce vozidlo vytvorilo pre obžalovaného náhlu prekážku. V prípade verzie, že sa obžalovaný nevyhýbal protiidúcemu vozidlu, bola technika jeho jazdy nesprávna, a to preto, že sa nevenoval plne vedeniu vozidla. Pri oboch verziách bola technika jazdy vodičky vozidla C. správna. Rýchlosť vozidla obžalovaného nebola ani pri jednej z oboch alternatív technickou príčinou nehody.
Vzhľadom na skutočnosť, že určenie správnosti, či nesprávnosti techniky jazdy obžalovaného pri oboch verziách priebehu nehodového je kardinálnou otázkou tohto trestného konania a pôvodne boli produkované dva protichodné znalecké posudky (znalecký posudok Ing. X. bol z dôkazného materiálu vypustený), súd pribral do konania znaleckú organizáciu - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorému o.i. uložil, aby analyzoval správnosť vstupných údajov v znaleckom posudku, určiť primeranú rýchlosť na danom úseku vozovky za daných poveternostných podmienok, určiť počiatočnú rýchlosť vozidla obžalovaného, a určiť, či by obžalovaný pri zistenej počiatočnej rýchlosti bezpečne prešiel miesto DN v prípade, že sa vyhýbal, a v prípade, že sa nevyhýbal neznámemu vozidlu a pod.
Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity usúdil, že závery znaleckého posudku znalca Ing. Q. K. sú technicky správne. Počiatočnú rýchlosť vozidla obžalovaného znalecký ústav ustálil na 53 km/h. Pri takejto rýchlosti za daných podmienok (ak sa nevyhýbal neznámemu vozidlu) bolo možné pre skúseného vodiča prejsť daný úsek vozovky bezpečne bez vzniku bočného šmyku, pre menej skúseného vodiča bola pri tejto rýchlosti pravdepodobnosť straty stability veľmi vysoká. V prípade, že sa vodič vyhýbal neznámemu vozidlu, pravdepodobnosť straty stability i pre skúseného vodiča bola veľmi vysoká, a to ako následok vyhýbacieho manévru.
Z listinných dôkazov súd poukazuje na záznam z DN, zápisnicu o ohliadke miesta DN, plán miesta DN, fotodokumentáciu, zápis o dychovej skúške, potvrdenie o nemocenských dávkach, lekárske potvrdenia, korešpondenciu sociálnej poisťovne, evidenčnú kartu vodiča, správy o povesti obžalovaného a odpis registra trestov.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že z dôkazov produkovaných na hlavnom pojednávaní vyplývajú dve možné verzie priebehu nehodového deja. Nesporným bolo, že obžalovaný sa pri vchádzaní do zákruty z kopca dostal na nespevnenú časť vozovky vpravo, kde dostal šmyk, v dôsledku ktorého stratil kontrolu nad svojím vozidlom. Tieto okolnosti vyplývajú z výpovede obžalovaného, poškodených, svedkov i znalca. Dôkazy si odporujú v tom, či
sa obžalovaný vyhýbal protiidúcemu vozidlu, alebo nie. Pri vykonávaní dôkazov a ich hodnotení bolo potrebné sa zamerať v prvom rade na to, čo bolo dôvodom, že obžalovaný sa dostal do šmyku, t.j. čo vyvolalo kolíznu situáciu, a až následne posúdiť, akou mierou sa technika jazdy obžalovaného podieľala na vzniku následku.
Verziu obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že sa vyhýbal protiidúcemu neznámemu vozidlu, nepodporuje verzia poškodenej V. W. a ostatných členov posádky jej vozidla, avšak vzhľadom na obsah výpovedí týchto svedkýň nemožno ani konštatovať, že jeho verziu vyvracajú. Okrem vodičky V. W. nikto iný z jej vozidla nesledoval situáciu v cestnej premávke, v aute prebiehal rozhovor, resp. jedna zo svedkýň tesne pred nehodou spala, preto ich tvrdenie, že nevideli, že by ich pred nehodou predbiehalo neznáme vozidlo, alebo by jazdilo pred nimi, nevylučuje, že takéto vozidlo tam byť mohlo, ale nemuselo byť posádkou vozidla C. vrátane vodičky vnímané a povšimnuté. Nie je zriedkavé, že vodič a posádka vozidla nemusí zbadať, že vozidlo je predbiehané alebo pred ním nejaké konkrétne vozidlo ide, alebo aj ak je táto okolnosť vodičom vnímaná, nemusí zanechať pamäťovú stopu, nakoľko v čase vnemu je bezvýznamná. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania si súd osvojil, že technicky prijateľné sú obe verzie priebehu nehodového deja, počiatočná rýchlosť vozidla obžalovaného bola 53 km/h, čo bola taká rýchlosť, pri ktorej bolo možné prejsť daný úsek vozovky bezpečne, ak by neznáme vozidlo neohrozilo obžalovaného, a ak by toto vozidlo bolo pre obžalovaného náhlou prekážkou, nemohol nehode zabrániť. V prípade pravdivosti verzie obžalovaného bola technika jeho jazdy správna, a príčinou vzniku nehody bola nesprávna technika jazdy neznámeho vozidla. V prípade pravdivosti druhej verzie bola technika jazdy obžalovaného nesprávna a spočívala v nevenovaniu sa plne vedeniu vozidla, v tom prípade by bolo potrebné pričítať obžalovanému trestnoprávne zavinenie. Z hľadiska skutkových zistení súd považoval za relatívne hodnotnú výpoveď svedka V. K., ktorý na rozdiel od poškodených poskytoval vecné a obsažnejšie informácie. Svedok po dlhší časový úsek nasledoval vozidlo poškodených, preto vylúčil, že medzi jeho vozidlom a vozidlom poškodených jazdilo iné vozidlo, avšak nevylúčil, že pred poškodenými v čase pred vznikom kolízie jazdilo iné vozidlo, ktoré v zákrutách v kopci nemohol bezprostredne pozorovať, nakoľko mu to výhľadové pomery v zákrutách neumožňovali. Dokonca svedok dodatočne uviedol, že po celý čas z Vrbového išlo po totožnej trase ďalšie vozidlo sivej farby, ktoré sa opakovane vzdialilo z jeho dohľadu. Teda ak nemohol vidieť pred vozidlo poškodených v čase vjazdu do zákrut, nedá sa s istotou tvrdiť, že tu toto alebo iné vozidlo v čase vstupu obžalovaného do zákrut v opačnom smere jazdy nebolo. Z uvedených skutočností vyplýva záver, že obe verzie priebehu nehodového deja mohli nastať a nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by priamo a jednoznačne vyvracal verziu obžalovaného. Nestalo sa tak ani na základe výsluchu svedkyne Ing. P. V., vodičky sivého motorového vozidla.
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že obhajoba obžalovaného vykonanými dôkazmi vyvrátená nebola. Podstatné okolnosti skutku sa stali, avšak nebolo preukázané, že nehodu zavinil obžalovaný, a teda že skutok je trestným činom, preto obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Z dôvodu oslobodzujúceho výroku o vine súd obligatórne podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného - Sociálnu poisťovňu odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky.