Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/95/2012

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci proti obžalovanému W.Y. S., stíhanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o odvolaní Okresnej prokuratúry Malacky proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. zo dňa 26.04.2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05. septembra 2012

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. zo dňa 26.04.2012 bol obžalovaný W. S. podľa oslobodená spod obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky sp. zn. spod prečinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 22.01.2009 v čase o 08.40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio, ev. č. BA XXX RX, vlastníkom ktorého bola spoločnosť R. W. B. A..M.. B. B. K. - Q., Q. C. Č.. XXX, po štátnej ceste II/501 v smere Plavecký Mikuláš - Plavecký Peter, kde v km 34,850 neprispôsobil rýchlosť jazdy vozidla svojim schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať, pri prechádzaní ľavotočivou zákrutou vošiel na pravý okraj cesty, kde dostal šmyk, v dôsledku čoho sa vozidlo stalo na zasneženej vozovke neovládateľným, vošiel do protismeru, kde sa zrazil s protiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. Toyota Yaris, ev. č. PN XXX P., ktoré viedla poškodená V. W., nar. XX.XX.XXXX, a v dôsledku tejto zrážky utrpela poškodená V. W.Č. zmliaždenie hrudníka a kolena, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie od 22.01.2009 do 11.02.2009, jej spolujazdkyne - poškodená Q. B., N.. XX.XX.XXXX pomliaždenie ľavého ramena, pomliaždenie ľavej časti tváre, pomliaždenie pravého zápästia s dobou liečenia cca 1 mesiac bez práceneschopnosti, poškodená Q. Y., nar. XX.XX.XXXX otras mozgu, pomliaždenie krčnej chrbtice, zlomeninu hrudnej kosti s dobou liečenia od 22.01.2009 do 16.03.2009, poškodená Z. S., nar. XX.XX.XXXX pomliaždenie pravého predkolenia, otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, podkožný krvný výron, odreniny kože v oblasti čela, ktoré zranenia si vyžiadali podľa vyjadrenia lekára liečenie v trvaní 7 dní,

nakoľko nebolo preukázané, že skutok je trestným činom.

Podľa bol poškodený B. W., W. C., M.. E. Č.. XX/A, C., odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky, ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním zo dňa 07.06.2012 na č.l. 319-321, v úvode ktorého citoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V ďalšom uviedol, že sa s rozhodnutím súdu I. stupňa nestotožňuje a zaujal názor, že bol vyhlásený predčasne, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v predmetnej trestnej veci boli vypracované dva znalecké posudky z odboru cestnej dopravy. Prvý znalecký posudok vypracoval znalec J.. P. X. na žiadosť orgánu činného v trestnom konaní so záverom, že obžalovaný na mieste dopravnej nehody za daných poveternostných podmienok jazdil rýchlosťou vyššou, z akej by správnou technikou jazdy nestratil s vozidlom stabilitu a do šmyku sa s vozidlom dostal vplyvom náhlej zmeny smeru jazdy doľava. Správnou technikou jazdy by obžalovaný ako vodič vozidla Clio udržal vozidlo vo svojom jazdnom pruhu aj v prípade, keby sa vyhýbal protiidúcemu neznámemu vozidlu. Druhý znalecký posudok vypracoval na žiadosť obhajoby J.. Q. K. po podaní obžaloby. Uvažoval pritom s dvomi alternatívami. Podľa alternatívy A pripustil, že obžalovanému neznáme vozidlo, ktoré prešlo do jeho jazdnej dráhy, vytvorilo náhlu prekážku, ktorej sa vyhýbal a v dôsledku pohybu tohto vozidla bol nútený strhnúť riadenie vozidla doprava, následkom čoho sa jeho vozidlo dostalo do šmyku a prešlo do protismeru. Podľa alternatívy B sa stotožnil so závermi znalca J.. P. X.C., že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného. Z dôvodu rozdielnosti záverov znaleckých posudkov súd I. stupňa pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na posúdenie záverov oboch uvedených znaleckých posudkov. Ani znalecký ústav nevylúčil pohyb neznámeho vozidla v protismernom jazdnom pruhu a v takomto prípade pripustil, že stratu stability vozidla obžalovaného mohlo vyvolať práve neznáme vozidlo. Práve o toto konštatovanie znaleckého ústavu oprel súd I. stupňa oslobodzujúci rozsudok, keďže žiaden z vykonaných dôkazov priamo a jednoznačne nevyvrátil verziu obžalovaného.

Na návrh prokuratúry bol opätovne na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2012 vypočutý svedok V. K. a z jeho ostatnej výpovede bolo zistené, že pred vozidlom poškodených jazdilo prerušovane počas celej jazdy vozidlo riaditeľky P. V., ktorí im občas uniklo, pretože išli pomalšie. Bola to Fábia sivej farby a v tomto vozidle sedeli aj ďalšie osoby. V čase nehody vozidlo menovanej riaditeľky svedok nevidel. Na základe tohto poznania, keďže kolíznu situáciu pre obžalovaného malo vyvolať zn. Škoda Octavia modrej farby, intervenujúci prokurátor navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne P. V.. Súd I. stupňa návrh na doplnenie dokazovania zamietol s odôvodnením, že výpoveď navrhnutej svedkyne pre odstup času by nemala vplyv na dôkaznú situáciu.

S názorom súdu I. stupňa odvolateľ nesúhlasil a má za to, že bez výsluchu svedkyne P. V. nie je možné objektívne a spravodlivo rozhodnúť o žalovanej trestnej veci. Jej výsluch je potrebný pre zistenie existencie, či neexistencie neznámeho vozidla, ktoré podľa tvrdenia obžalovaného malo na mieste dopravnej nehody vyvolať kolíznu situáciu a de facto zavinilo dopravnú nehodu.

Záverom navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ), primárne konštatoval prípustnosť odvolania prokurátora ( 306 ods. 1 ) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 a preto podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za predčasné.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby napadnutých výrokov rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa , ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR č. Tpj 63/2009 vyplýva, že obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením ( ), ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa . Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu je nevyhnutné takéhoto svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znova vypočuť) a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Takto je povinný postupovať aj vtedy, ak ide o svedka, ktorý má právo odmietnuť vypovedať podľa

1. Procesnoprávne pochybenia.

Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že uznesením ODI OR PZ SR Malacky sp. zn. ORP-17/DI-BH-2009 zo dňa 13.02.2009 (č.l. 8-9) bolo v predmetnej veci začaté trestné stíhanie a zároveň aj vznesené obvinenie obžalovanému W.Y. S. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., pričom obžalovanému bolo uvedené vznesené obvinenie oznámené dňa 24.02.2009 (doručenka na č.l. 9).

Dňa 23.02.2009 bol obžalovaný W. S. vypočutý v procesnom postavený obžalovaného (č.l. 17-20).

Následne uznesením Okresnej prokuratúry Malacky sp. zn. zo dňa 16.03.2009 bolo uznesenie uznesením ODI OR PZ SR Malacky sp. zn. ORP-17/DI-BH-2009 zo dňa 13.02.2009 v časti v ktorej podľa vzniesol obvinenie obžalovanému W.Y. S. podľa zrušené.

Napokon uznesením ODI OR PZ SR Malacky sp. zn. ORP-17/DI-BH-2009 zo dňa 17.10.2009 (č.l. 1-2) bolo opätovne vznesené obvinenie obžalovanému W.Y. S. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., pričom obžalovanému bolo uvedené vznesené obvinenie oznámené dňa 22.10.2009 (doručenka na č.l. 2).

Z uvedeného teda vyplýva mimoriadne podstatná skutočnosť, že obžalovaný W. S. vystupoval v procesnom postavení obvineného celkovo dva krát a to:

? prvý krát od 13.02.2009 do 16.03.2009, účinne však svoje právo na obhajobu mohol uplatniť od momentu, kedy mu bolo oznámené uznesenie o vznesení obvinenia, čo bolo dňa 24.02.2009, ? druhý krát od 17.10.2009 doposiaľ, účinne však svoje právo na obhajobu mohol uplatniť od momentu, kedy mu bolo oznámené uznesenie o vznesení obvinenia, čo bolo dňa 22.10.2009.

Tieto zistenia majú v ďalšom mimoriadne závažný dosah na zákonnosť vykonaných dôkazov a to najmä na výsluchy svedkov a znalecké dokazovanie.

a/svedecké výpovede.

Z vyšetrovacieho spisu totiž vyplýva, že dňa 17.05.2009 boli vypočutí svedkovia Q. B. (č.l. 24-28), M. Š. (29-33), V. K. (34-36) a Z. S. (č.l. 37-41)

Dňa 18.05.2009 boli vypočutí svedkovia V. W. (č.l. 42-46), Q. Y. (47-51), dňa 25.09.2009 V. W. (53-55) a napokon dňa 29.09.2009 S. A. (č.l. 58-60).

Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že úplne všetci uvedení svedkovia boli vypočutí ešte v období po začatí trestného stíhania (17.05.2009, 18.05.2009, 25.09.2009 a 29.09.2009), ale v medziobdobí, kedy obžalovaný W. S. nevystupoval v procesnom postavení obvineného (16.03.2009 až 22.10.2009). S poukazom na citované stanovisko NS SR je teda potrebné vyhodnotiť tieto všetky výsluchy za procesne nepoužiteľné pred súdom, pretože v danom prípade nešlo o neodkladné úkony či neopakovateľné úkony a uvedení svedkovia mohli byť bez akýchkoľvek problémov riadnym procesným spôsobom opätovne vypočutí po opakovanom vznesení obvinenia obžalovanému, čo sa však nestalo.

Tieto zistenia majú závažný dosah aj na postup strán a súdu I. stupňa, ktorí v rámci vykonaného hlavného pojednávania odstraňovali vzniknuté rozpory medzi výpoveďami svedkov z prípravného konania a na hlavných pojednávaniach, pretože takýto postup odporuje , pretože na tento postup neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

b/znalecké dokazovanie.

Totožné závery platia aj pre vykonané znalecké dokazovanie v prípravnom konaní.

Uznesením ODI OR PZ SR Malacky sp. zn. ORP-17/DI-BH-2009 zo dňa 17.06.2009 bol podľa pribratý do konania znalec z odboru cestná doprava J.. P. X. (č.l. 66-67), pričom ako vyplýva z pripojených doručeniek na č.l. 68 predmetné uznesenie bolo doručené aj W.Y. S. dňa 19.06.2009, ktorý v tom čase nebol v procesnom postavení obvineného, ale jeho obhajcovi nie!

Následne dňa 17.08.2009 znalec J.. P. X. vypracoval znalecký posudok č. 31/2009 na č.l. 69-102. Na strane 2 svojho znaleckého posudku (č.l. 70) znalec cituje ako jeden z podkladov na vypracovanie znaleckého posudku zápisnicu o výsluchu svedka W.P. S. zo dňa 04.06.2009, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za zákonný a procesne použiteľný dôkaz ani v prípravnom konaní, ktorý ani nemôže slúžiť ako podklad na vypracovanie znaleckého posudku. Správne obhajca pri výsluchu znalca poukazoval na túto skutočnosť.

Z uvedeného teda vyplýva podstatná skutočnosť, že ako uznesenie o pribratí znalca, tak samotný znalecký posudok boli vyhotovené v období, keď obžalovaný W. S. nevystupoval v procesnom postavení obvineného. Vzniknutú situáciu nie je možné ani konvalidovať výsluchom znalca J.. P. X. v prípravnom konaní dňa 18.03.2010 (č.l. 64-65), či na hlavnom pojednávaní 28.10.2010 (č.l. 244-248), pretože znalec sa v nich iba odvolával na svoj znalecký posudok, ktorý tvorí esenciálny fundament k jeho výpovediam.

S poukazom na citované stanovisko NS SR je teda potrebné vyhodnotiť uvedené uznesenie o pribratí znalca, ako aj samotný znalecký posudok znalca J.. P. X. za procesne nepoužiteľné pred súdom, pretože v danom prípade nešlo o neodkladné úkony či neopakovateľné úkony a uvedené úkony mohli byť bez akýchkoľvek problémov riadnym procesným spôsobom opätovne vykonané po opakovanom vznesení obvinenia obžalovanému, čo sa však nestalo.

Odvolací súd poznamenáva, že umožňuje vykonávať úkony (a teda aj úkony znaleckého dokazovania v procesnom štádiu po začatí vo veci, ale ešte pred vznesením obvinenia), napr. za účelom preverenia dôvodnosti vzneseného obvinenia v tom-ktorom konkrétnom prípade. Ak však chce prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom použiť takýto dôkaz ako dôkaz rozhodujúci (čo v tomto prejednávanom prípade aj učinil), mal po vznesení obvinenia obžalovanému W. S. znalca opätovne pribrať, uznesenie doručiť obžalovanému a jeho obhajcovi a umožniť sa tak vyjadriť ako k osobe znalca, tak aj k rozsahu, obsahu a kvalite položených otázok.

Vyššie podrobne popísaným postupom bolo porušené právo obžalovaného W.P. S.K. na obhajobu, ako aj kontradiktórnosť konania do takej miery, že uvedené dôkazy sú z procesného hľadiska v konaní pred súdom nepoužiteľné.

Na tomto skonštatovanom závere nemení nič ani skutočnosť, že ani obžalovaný a ani jeho obhajca nenamietal nezákonnosť uvedeného postupu a nežiadal úkony zopakovať, pretože orgány činné v trestnom konaní postupujú z úradnej povinnosti tak, aby ich postup bol v každom úkone v súlade so zákonom, nečakajúc na to, že ich na prípadnú nezákonnosť upozorní až iná procesná strana.

Súd I. stupňa procesne pochybil, pretože po podaní obžaloby si túto nekriticky osvojil, pričom mal postupom podľa túto odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi pre porušenie práva na obhajobu podrobne rozobraté vyššie.

Súdu I. stupňa unikli uvedené procesné nedostatky prípravného konania, navyše uznesením zo dňa 31.01.2011 na č.l. 275-276 postupom podľa pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline za účelom vypracovania posudku, pričom v otázke č. 1 bolo úlohou Ústavu okrem iného analyzovať znalecký posudok J.. P. X. a jeho výpoveď.

V tejto časti nemá citované uznesenie a ani príslušná časť znaleckého posudku Ústavu oporu v zákone, pretože nie je možné vykonávať analýzu nezákonného znaleckého posudku a ani výpovede znalca odvolávajúce sa na takýto posudok.

Úlohou súdu I. stupňa bude na hlavnom pojednávaní procesným spôsobom vypustiť z dôkazného materiálu výpovede všetkých svedkov z prípravného konania, ktoré odvolací súd podrobne uviedol vyššie. Taktiež bude potrebné vypustiť z dôkazného materiálu uznesenia, ktorými boli čítané rozporné časti výpovedí svedkov z prípravného konania, ako aj tie časti výpovedí svedkov z hlavného pojednávania, ktorými boli odstraňované rozpory s poukazom na prečítané časti z prípravného konania.

Taktiež bude potrebné z dôkazného materiálu vypustiť kompletný znalecký posudok znalca J.. P. X., jeho výpovede ako z prípravného konania, tak i z hlavného pojednávania.

Napokon pri hodnotení vykonaného dokazovania súd I. stupňa nebude smieť prihliadať na tie dôkazy, ktoré odvolací súd nariadil vypustiť z dôkazného materiálu.

2. Hmotnoprávne nedostatky.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva skutočnosť, že obžalovaný W. S. kritického dňa viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio, EČ: A. XXX T., pričom malo prísť k dopravnej nehode, ktorá je predmetom tohto konania.

Obžalovaný W. S. v konaní pred súdom využil svoje zákonné a právo a k veci odmietol vypovedať. Z tohto dôvodu súd I. stupňa prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedol, že vychádzal z mierne pravotočivej zákruty v smere na Plavecký Peter po zasneženej, neposypanej, neodhrnutej a šmykľavej vozovke, keď spozoroval v opačnom smere jazdy oproti sebe modré motorové vozidlo, možno Škoda Octavia, ktoré polovicou svojej šírky zasahovalo do jeho jazdného pruhu. Toto prinútilo obžalovaného vyhnúť sa tomuto vozidlu vpravo, aby zabránil čelnej zrážke. Pravými kolesami vošiel na nespevnený okraj vozovky a snažil sa vozidlo dostať späť na vozovku, no tu dostal šmyk a vozidlo sa stalo neovládateľným, vošlo pravým bokom do protismeru, kde práve prechádzalo vozidlo poškodených a čelnou stranou narazilo do pravej bočnej časti vozidla obžalovaného.

Svedkyňa V. W., vodička vozidla zn. Toyota Yaris uviedla, že cestou zo školenia s kolegyňami pri vchádzaní do pravotočivej zákruty smerom do kopca aj z dôvodu primŕzania spomalila rýchlosť a išla veľmi opatrne, keď asi v strede vŕška zbadala vozidlo obžalovaného, ktoré sa rútilo na nich v ich jazdnom pruhu, pričom došlo k nárazu. Pred kolíziou nevidela, že by pred nimi išlo iné vozidlo, alebo ich predbiehalo.

Svedkyne V.. Q. B., Q. Y. P. Z. S. sa k priebehu dopravnej nehody vyjadriť nevedeli a ani k existencii iného vozidla, ktoré by ich predbiehalo.

Svedkyňa M. Š. sedela vzadu v strede a preto mala dobrý výhľad na vozovku smerom dopredu a zbadala, že protiidúce vozidlo neovládateľne prechádza do ich jazdného pruhu, narazilo do nich čelne, otočilo sa a narazilo ešte aj zboku. Svedkyňa sa však nevedela vyjadriť, či vnímala aj priestor za vozidlom obžalovaného smerom do kopca, ani to, či ich nejaké vozidlo predbiehalo alebo či pred kolíziou jazdilo pred nimi. Nepozerala celý čas pred seba, v aute sa totiž rozprávali.

Svedok V. K. išiel za vozidlom vyššie uvedených kolegýň po celý čas až k miestu kolízie. Pred vojdením do pravotočivej zákruty zbadal z kopca idúce vozidlo, ktoré išlo neprimeranou rýchlosťou, nezvládlo zákrutu, dostalo šmyk a prešlo do protismeru, kde sa zrazilo s vozidlom kolegýň. Vozovka bola klzká, bola hmla. Vozidlo obžalovaného videl krátko pred nehodou, ako aj vtedy, keď dostalo šmyk, z čoho svedok dedukoval, že začalo meniť smer. K šmyku došlo v jeho jazdnom pruhu buď v strede alebo na kraji. Priestor za vozidlom obžalovaného bolo pred kolíziou ťažko vidieť, nakoľko bol do kopca.

Pri opakovanom výsluchu svedok doplnil, že od Vrbového po miesto zrážky ho určite nejaké vozidlá predbiehali, avšak nevie ohraničiť časový úsek vo vzťahu k momentu kolízie. Za vozidlom poškodených išiel celý čas, medzi nimi nejazdilo žiadne vozidlo. Pred vozidlom poškodených išlo celý čas vozidlo ich spoločnej riaditeľky a to prerušovane, tzn. Že sa občas vzdialilo z dohľadu, lebo oni išli pomalšie. Jednalo sa o Škodu Fabia sivej farby. Tesne pred kolíziou jej vozidlo nevideli, bolo vzdialené. Svedok nemohol vylúčiť, že niekoľko desiatok sekúnd pred kolíziou medzi vozidlom riaditeľky (ktoré v tom čase nevidel) a vozidlom poškodených jazdilo iné vozidlo, žiadne však nevidel.

Vo veci boli vypracované dva procesne použiteľné znalecké posudky.

Znalec J.. Q. K. vypracoval analýzu priebehu nehodového deja v dvoch alternatívach. Počiatočnú rýchlosť vozidla obžalovaného znalec určil na 50,8 až 56,2 km/h. V prípade verzie obžalovaného, znalec vyhodnotil techniku jeho jazdy ako správnu, keď sa vyhýbal protiidúcemu vozidlu z technického hľadiska správne. Protiidúce vozidlo vytvorilo pre obžalovaného náhlu prekážku. V prípade verzie, že sa obžalovaný nevyhýbal protiidúcemu vozidlu, bola technika jeho jazdy nesprávna, a to preto, že sa nevenoval plne vedeniu vozidla. Pri oboch verziách, bola technika jazdy vodičky vozidla Toyota správa. Rýchlosť vozidla obžalovaného nebola ani pri jednej z oboch alternatív technickou príčinou nehody.

Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vypracoval znalecký posudok, v ktorom vyslovil záver, že závery znaleckého posudku znalca J.. Q. K. považoval za technicky správne. Počiatočnú rýchlosť vozidla obžalovaného ústav ustálil na 53 km/h. Pri takejto rýchlosti za daných podmienok( ako sa nevyhýbal neznámemu vozidlu), bolo možné pre skúseného vodiča prejsť daný úsek vozovky bezpečne, bez vzniku bočného šmyku, pre menej skúseného vodiča bola pri tejto rýchlosti pravdepodobnosť straty stability veľmi vysoká. V prípade, že sa vodič vyhýbal neznámemu vozidlu, pravdepodobnosť straty stability i pre skúseného vodiča bola veľmi vysoká a to ako následok vyhýbacieho manévru.

Z listinných dôkazov treba v prvom rade poukázať na záznam dopravnej nehody z č.l. 103-105, z ktorého vyplýva mimoriadne podstatná skutočnosť a to, že už v čase ihneď po nehode obžalovaný uvádzal, že dopravná nehoda vznikla v dôsledku toho, že sa vyhýbal neznámemu vozidlu.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutočnosťou, že v rámci dokazovania pred súdom I. stupňa boli vyprodukované dve možné verzie priebehu dopravnej nehody. Ako prvá je verzia obžalovaného, podľa ktorej k strate stability vedenia jeho vozidla prišlo v dôsledku toho, že bol nútený zmeniť smer svojej jazdy z dôvodu prítomnosti neznámeho osobného motorového vozidla jazdiaceho v protismere. Ako druhá verzia je verzia obžaloby, podľa ktorej k dopravnej nehode došlo v dôsledku nesprávnej techniky jazdy obžalovaného, spočívajúcej v tom, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojho vozidla svojim schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať.

Odvolací súd konštatuje, že veľká časť dokazovania bola zameraná na preukázanie, resp. vyvrátenie obhajobných tvrdení obžalovaného ohľadne existencie a prítomnosti neznámeho osobného motorového vozidla tesne pred dopravnou nehodou kritického dňa. Za dôkaznej situácie, ktorú podrobne odvolací súd rozobral v časti procesnoprávnych pochybení, t.j. že znalecký posudok znalca J.. P. X., ako aj jeho výpovede nie je možné použiť ako dôkaz v konaní pred súdom, nadobúdajú výpovede svedkov ešte väčší význam pre celú dôkaznú situáciu.

V tomto smere svedok V. K. pri svojej doplňujúcej druhej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol mimoriadne dôležitú skutočnosť a to, že pred vozidlom poškodených išlo celý čas vozidlo ich spoločnej riaditeľky a to prerušovane, tzn. že sa občas vzdialilo z dohľadu, lebo oni išli pomalšie. Jednalo sa o Škodu Fabia sivej farby. Tesne pred kolíziou jej vozidlo nevideli, bolo vzdialené. Svedok nemohol vylúčiť, že niekoľko desiatok sekúnd pred kolíziou medzi vozidlom riaditeľky (ktoré v tom čase nevidel) a vozidlom poškodených jazdilo iné vozidlo, žiadne však nevidel.

Odvolací súd sa teda plne stotožňuje s námietkou odvolateľa, že súd I. stupňa z procesného hľadiska neakceptoval návrh prokurátora na predvolanie riaditeľky svedkyne P. V., pretože táto je v plnom rozsahu dôvodná.

Javí sa preto esenciálne potrebným, aby súd I. stupňa predvolal a následne aj vypočul v procesnom postavení svedkyne riaditeľku P. V.. Pri jej výsluchu je potrebné sa zamerať na otázku podrobného popisu dopravnej situácie, ktorú vnímala, najmä na skutočnosť, či vnímala premávku na ceste, vozidlá idúce za ňou, pred ňou a oproti nej, či videla vozidlo, na ktoré sa v rámci svojich obhajobných tvrdení odvolával obžalovaný.

Uvedené zistenia môžu mať mimoriadne dôležitý vplyv na objektívne a reálne posúdenie skutočnosti, čo bolo príčinou zmeny stability vozidla, ktoré riadil obžalovaný W. S. a teda v konečnom dôsledku aj pre posúdenie jeho viny či neviny.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že boli zistené podstatné chyby konania a to pred súdom I. stupňa, ďalej nejasnosť, neúplnosť skutkových zistení, a to že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pretože na objasnenie je potrebné niektoré dôkazy opakovať, resp. vykonať ďalšie dôkazy, čo malo za následok vznik pochybností o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov predmetného rozsudku.

Krajský súd v Bratislave preto na základe podaného odvolania napadnutý rozsudok na základe vyššie uvedených pochybení zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a aby zákonným spôsobom vykonal naznačené dôkazy, resp. ďalšie dôkazy, ktoré bude potrebné vykonať a následne tieto postupom podľa Tr.por vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a spravodlivo vo veci rozhodol.

Podľa , , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.