Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/59/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o. so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, zast. Advokátskou kanceláriou: JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému: S. Q., nar.: XX.X.XXXX, bytom V. XX/X, O., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Patricius Baďura, so sídlom Viedenská cesta č. 5, Bratislava, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, zo dňa 6. decembra 2011, č. k. -43 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 113,46 eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ""), a , , , ods. 2 , čl. 3 ods. 1,3 čl. 6 Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj , Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov.

Súd prvého stupňa ma základe poverenia č. 5206 005458 * zo dňa 14.1.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Patricia Baďuru vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, č. k. UD-82/08- EK zo dňa 1.4.2008. Súdu prvého stupňa bola zároveň doručená kúpna zmluva č. 6512165333 zo dňa 20.9.2001, (ktorú podpísal právny predchodca veriteľa s pôvodným dlžníkom) a Dohodu o pristúpení k záväzku číslo 1266113052 ktorá bola uzatvorená dňa 19.5.2006 (predmetnú dohodu podpísal povinný ako spoludlžník s veriteľom) ako aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou Dohody o pristúpení k záväzku (ďalej len „dohoda“).

Následne súd prvého stupňa preskúmal predmetnú zmluvu aj Všeobecné obchodné podmienky Dohody o pristúpení k záväzku pričom zistil, že v bode 9 dojednanej zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským rozsudkom žalujúcej strane. Súd prvého stupňa uviedol, že v praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám

zvolil a vylúčiť tak súd ktorý by inak bol príslušný. Ak teda dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Takáto rozhodcovská doložka je podľa názoru súdu prvého stupňa neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle , ktorá je podľa neplatná. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetný rozhodcovský rozsudok je síce v zmysle Exekučného poriadku exekučným titulom, avšak na základe tohto predmetného rozsudku nie je podľa Exekučného poriadku exekúcia prípustná z dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal, aby súdnemu exekútorovi uhradil trovy exekučného konania vo výške 113,46 eur; pričom súdny exekútor si v konaní uplatnil 165,55 eur.

Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote, pričom napadnuté uznesenie žiadal v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 38,24 eur

V odvolaní namieta predovšetkým zmätočnosť, nepreskúmateľnosť, pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia a súčasne nesprávnosť posúdenia veci súdom prvého stupňa po právnej stránke. Oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa pochybil prekročením rozsahu svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu exekučným poriadkom.

Oprávnený poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku:

„Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“

Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie oprávnený poukazoval na skutočnosť, že ak súd prvého stupňa vydal poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 14.1.2009, na základe ktorého mali byť naplnené aj formálne aj materiálne znaky a tým exekučný súd potvrdil znenie vyššie uvedeného ustanovenia. Taktiež pripomenul, že ku dňu vydania uznesenia nedošlo k žiadnej, pre toto konanie relevantnej zmene právnych predpisov.

Oprávnený sa ďalej vyjadril aj k Dohode o uznaní dlhu č. 1266113052 zo dňa 19.05.2006, s poukázaním na ustanovenie o rozhodcovskom konaní, na formálnu aj materiálnu stránku vykonateľnosti rozhodnutia a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného a alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi podľa vyššie uvedeného zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného z tohto ustanovenia nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo.

Oprávnený taktiež poukazuje na ustanovenie § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, kde sú taxatívne vymedzené možnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto oprávnený v zmysle uvedeného ustanovenia poukazuje na povinnosť súdu zaoberať sa judikovaným plnením iba na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa oprávneného súd prvého stupňa má rozlišovať medzi konaním vo veci samej a exekučným konaním, pretože preskúmavanie exekučného rozhodnutia podľa § 45 ods.1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní znamená, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozsudok je možné, dovolené a v súlade s dobrými mravmi a nie či zmluva ako právny úkon je možná, dovolená alebo v súlade s dobrými mravmi. Oprávnený nesúhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa, ktorý zobral do úvahy pri rozhodovaní aj Dohodu o uznaní dlhu a podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, súd vôbec nie je oprávnený o takejto dohode konať rozhodovať, nakoľko súd sa má zaoberať iba rozhodcovským rozsudkom.

Zároveň namietal, že tvrdenia súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú právne neopodstatnené. Namieta, že zo znenia predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca) ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Dohoda neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z obsahu rozhodcovskej doložky je zrejmé, že ide konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Oprávnený taktiež poukázal, aj na dôvodovú správu k ustanoveniu , podľa ktorej ustanovenie, ktoré by zakladalo právomoc rozhodovať spory výlučne v rozhodcovskom konaní, sa považuje za neprijateľné, avšak to nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Podľa názoru oprávneného vychádzajúc zo zákonného textu ust. a jeho logického a gramatického výkladu, ako i zámeru zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe, predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou.

Povinný a ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, 204 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( , Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) po preskúmaní napadnutého uznesenia a predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) Zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní exekúciu zastaviť.

V predmetnej veci bola medzi právnym predchodca oprávneného (TatraCredit a .s.) oprávneným a pôvodným dlžníkom (B. J.) dňa 20.9.2001 uzavretá Kúpna zmluva č. 6512126533, na základe ktorej

právny predchodca oprávneného poskytol povinnému na kúpu farebného televízora značky SANYO CV21MT-E úver vo výške 13.451 - Sk, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 24 mesačných splátkach po 561,-Sk. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal oprávnený už pripravenú, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa (pôvodného dlžníka) povinného, pričom pôvodný dlžník obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť (ani neovplyvnil). Následne dňa 13.5.2006 podpísal povinný ako spoludlžník dohodu o uznaní záväzku, na základe ktorej povinný v zmysle ustanovenia pristúpil k záväzku pôvodného dlžníka voči oprávnenému, a na základe ktorej povinný čo do právneho dôvodu a výšky tento záväzok uznal. Prílohou tejto dohody o uznaní záväzku boli Obchodné podmienky, ktoré v bode 9 obsahovali rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa oprávnený a povinný dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe Dohody alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik Zmluvy, predložia na rozhodnutie jednému z troch rozhodcov (JUDr. Gustáv Rent, Mgr. Michal Krnáč, JUDr. Marianna Mochnáčová), alebo budú riešené cestou príslušného súdu, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto doložky spočíva na žalobcovi.

Rozhodcovským rozsudkom vydaným rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, zo dňa 1.4.2008, sp. zn. UD-82/08-EK, bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 161,91 eur (4.878,96 Sk) spolu so 6% ročným úrokom od 11.6.2007 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 0,53 eur (16,- Sk), a náhradu trov za rozhodcovské konanie vo výške 16,59 eura (500,- Sk), všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

V zmysle § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). V zmysle ods. 3 tohto ustanovenia proti rozhodnutiu súdu podľa ods. 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Na rozhodcovské konanie sa rovnako vzťahuje základná zásada, podľa ktorej je porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, vada konania spočívajúca v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, spôsobená postupom súdu (a to aj vada spočívajúca v osvojení si právomoci, ktorá mu nepatrí). Toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce - ústavný v znení neskorších ústavných zákonov a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

- oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.

Z judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj výraznými zásahmi do možnosti ovplyvnenia následného vymáhania pohľadávok spôsobmi, ktoré sa javia ako rozporné so záujmom spotrebiteľa, a to dokonca v štádiu uplatnenia práva pred exekučným súdom. V rozhodcovských veciach sa podporuje zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní (ASTURCOM).

Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám vo veci rozhodoval. Tomuto záveru napokon prisvedčuje i doslovné znenie ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je nezlučiteľné s

povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. januára 2012, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí , keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

Na základe vyššie uvedeného sa súd prvého stupňa správne zaoberal zákonnosťou exekučného titulu, s čím súvisí aj právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci. Vzhľadom na to, že túto právomoc mala založiť rozhodcovská doložka obsiahnutá v obchodných podmienkach, ktorými sa mal klient zaviazať podpisom zmluvy o úvere, bolo správne, keď riešil otázku platnosti tejto rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka mala založiť legitimitu pre exekučný titul, preto v rámci skúmania jeho zákonnosti, exekučný súd mal právo skúmať prijateľnosť tohto zmluvného dojednania z hľadiska zachovania rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Tento postup bol plne v súlade s ustanovením § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní ako i cieľom a zmyslom smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Znenie ustanovenia účinné do 31.12.2007 definovalo spotrebiteľskú zmluvu tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluvu, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 1.1.2008 v spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Hoci podľa gramatického výkladu ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2007 možno dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa má svoje miesto len pri zmluvách, ktoré sú upravené v 8. časti , takýto výklad by bol zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. , ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34, ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice, jej účelom je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie účinné do 31.12.2007. Rovnako treba poukázať na definíciu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle v znení od 25.11.2004, podľa ktorej spotrebiteľskou zmluvou je aj zmluva uzavretá podľa a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Predmetná úverová zmluva je taktiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa , čo vyplýva aj z obchodných podmienok. Za takéhoto stavu je nanajvýš nelogické vytvárať dva režimy spotrebiteľských zmlúv, kde na jedny sa bude aplikovať všeobecná úprava obsiahnutá v Občianskom

zákonníku a spotrebiteľovi sa bude poskytovať ochrana vyplývajúca z týchto ustanovení, kým na iné spotrebiteľské zmluvy sa táto všeobecná úprava aplikovať nebude.

Po zhrnutí týchto všetkých skutočností možno dospieť len k tomu záveru, že medzi účastníkmi uzavretá Kúpna zmluva zo dňa 20.9.2001 je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je nevyhnutné použiť ustanovenia až 54 účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom na charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, ktorý je jednoznačne spotrebiteľský, exekučný súd mal povinnosť skúmať exekučný titul aj z toho hľadiska, či nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie, ktoré je právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, teda aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v . Nakoľko povinný dňa 13.5.2006 pristúpil k záväzku pôvodného dlžníka, ktorý vznikol so spotrebiteľskej zmluvy (Kúpna zmluva č. 6512126533 zo dňa 20.9.2001) je potrebné vyššie citované ustanovenia až aplikovať aj na Dohodu o pristupení k záväzku zo dňa 13.5.2006.

Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj výraznými zásahmi do možnosti ovplyvnenia následného vymáhania pohľadávok spôsobmi, ktoré sa javia ako rozporné so záujmom spotrebiteľa, a to dokonca v štádiu uplatnenia práva pred exekučným súdom. V rozhodcovských veciach sa podporuje zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd (ASTURCOM), ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

V zmysle ustanovenia spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd sa takisto stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z neoddeliteľnej súčasti Dohody o uznaní dlhu - zmluvných dojednaní je zrejmé, že boli už vopred pripravené veriteľom pre veľký počet dlžníkov, preto povinný dlžník nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Zmluvné dojednania boli písané malým a zhusteným písmom. V zmysle neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu na dohodnutom rozhodcovskom súde.

Rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne a povinný má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, povinný by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a v prípade, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu bol by nútený podať návrh na príslušnom štátnom súde. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre oprávneného, pretože výber rozhodcu oprávneným nemal povinný možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Oprávnený, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko povinný (spotrebiteľ) nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Vzhľadom na všetky tieto dôvody je predmetná rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a to v zmysle , pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nemožno teda prisvedčiť obrane oprávneného v odvolaní ohľadom účelu ustanovenia v účinnom znení, podľa ktorej dojednanie rozhodcovskej doložky nie je neplatné, ak spotrebiteľ síce môže riešiť spor v zmysle rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní. Takúto možnosť znenie dojednanej rozhodcovskej doložky spotrebiteľovi v tomto konkrétnom prípade neposkytuje, obsahuje iba možnosť riešenia sporov vzniknutých zo zmluvy pred určeným stálym rozhodcovským súdom, resp. na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, pred iným rozhodcovským súdom. Je však na mieste uviesť, že súd prvého stupňa nesprávne na danú vec aplikoval ustanovenia vzťahujúce sa na spotrebiteľské zmluvy v platnom znení, najmä ustanovenie a , ktoré nadobudli účinnosť až od 01.01.2008, pričom predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená už dňa 4.5.2006. Zmluvu o úvere ako aj Dohodu o pristúpení k záväzku je totiž nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení právnych prepisov platných a účinných v čase uzatvorenia zmluvy.

Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ako zmluvnej podmienky zmluvy o úvere je však možné vyvodiť s ohľadom na ustanovenie v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Keďže uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy neplatná.

Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky vôbec nemal právomoc daný spor rozhodovať, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď exekúciu v podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, tiež s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Keďže odvolateľ v odvolaní ďalší výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade trov exekúcie nenapadol ani neuvádzal dôvody jeho nesprávnosti, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že v odvolacom konaní bol úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.