Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-117-2022.pdf
PDF · 104.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/117/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. L. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. L. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/52/2021-60 z 03. marca 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku CKN 5018/2 - záhrada o výmere 27 m2 v k. ú. obce X. L., ktorý je vedený na liste vlastníctva č. XXXX (výrok I.). Žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Žalobca tvrdil, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, preto okresný súd posudzoval splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka ( ďalej „OZ“). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nebol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že sporná nehnuteľnosť je jeho vlastníctvom. Konštatoval, že zámenná zmluva z 21.04.2008, na základe ktorej mal žalobca od žalovaného spornú nehnuteľnosť nadobudnúť zámenou za svoj pozemok, nemá znaky riadneho nadobúdacieho titulu a z objektívneho hľadiska nebola spôsobilá vyvolať u žalobcu presvedčenie, že nadobudol vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti zámenou. Za rozhodujúcu považoval skutočnosť, že žalobca v čase uzavretia zámennej zmluvy so žalovaným vedel, že nebol výlučným vlastníkom pozemku, ktorý mal so žalovaným zameniť za sporný pozemok. Poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktorý v rámci výsluchu pred súdom uviedol, že pozemok, ktorý mal byť takto zamenený, nebol vyporiadaný, bolo tam veľa neznámych ľudí a vysporiadal sa až v rámci ROEP-u, čo bol aj dôvod, pre ktorý nebola medzi ním a žalovaným uzavretá riadna zámenná zmluva. Na základe tejto skutočnosti, žalobca nemohol byť z objektívneho hľadiska v dobrej viere, že došlo k platnej zámene pozemkov. Ďalší dôvod spochybňujúci dobrú vieru žalobcu videl okresný súd v tom, že v zámennej zmluve neboli zamieňané pozemky riadne špecifikované uvedením parcelného čísla, katastrálneho územia, v ktorom sa nachádzajú, preto nebolo možné jednoznačne určiť, ktoré konkrétne pozemky mali byť zamenené. Konštatoval, že žalobca na základe takejto nejasnej a neurčitej zámennej zmluvy nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku. Okrem toho, výmera pozemkov uvedená v zmluve nezodpovedá výmere, ktorá je uvedená v liste vlastníctva, čo, podľa okresného súdu,
spochybňuje tvrdenia žalobcu, že predmetom zámeny bol sporný pozemok. Geometrický plán, ktorý žalobca predložil, túto nezrovnalosť neodstránil, ale naopak, z neho vyplynulo že pozemok, o ktorom žalobca tvrdil, že mal byť za sporný pozemok zamenený má výmeru 35 m2, ktorá nezodpovedá výmere 30 m2 uvedenej v písomnej zámennej zmluve. Spochybnenie dobrej viery žalobcu, videl okresný súd aj v tom, že k zámene pozemkov malo dôjsť v roku 2008, v tomto období právne predpisy umožňovali nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam len na základe rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, o ktorej skutočnosti mal žalobca vedomosť, preto nemohol byť v dobrej viere, že len na základe písomnej zmluvy nadobudne vlastníctvo k spornému pozemku. Zo správania žalobcu, ktorý v roku 2015, podpísal spolu so žalovaným čestné prehlásenie o výmene pozemkov s tým, že si tieto prevedú aj na liste vlastníctva a žalovaného opakovane žiadal, aby veci dali do poriadku, okresný súd vyvodil, že žalobca mal dôvodné pochybnosti o tom, že mu sporný pozemok patrí. Na záver okresný súd pre úplnosť uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom, ktorí mali byť vypočutí k držbe a užívaniu z dôvodu hospodárnosti konania. Pokiaľ by aj svedkovia potvrdili tvrdenia žalobcu o dlhodobej držbe sporného pozemku, nemenilo by to nič na jeho závere, že žalobca nebol dobromyseľný držiteľ. Dlhodobá držba a užívanie nehnuteľností žalobcom bez toho, aby bol preukázaný právny titul, ktorý v ňom mohol vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nepostačovala na ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) a žalovanému, ktorý mal v spore úspech v plnom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že okresný súd nevykonal navrhované dôkazy na zistenie potrebných skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd nesprávne skúmal len jeho subjektívnu predstavu ako držiteľa predmetnej nehnuteľnosti, nezameral sa však na držbu predmetnej nehnuteľnosti z objektívneho hľadiska. Od roku 2008, kedy došlo medzi ním a žalovaným k zámene pozemkov, obaja zamenené pozemky užívali ako svoje vlastné. Žalovaný cez zamenený pozemok realizoval stavbu svojho prístrešku a skladu, využíval ho ako prístupovú komunikáciu, po ktorej jazdili ťažké vozidlá so stavebným materiálom a pod. Žalovaný rešpektoval vykonanú zámenu aj tým, že keď na zamenenom pozemku vybudoval zámkovú dlažbu, železnú vstupnú bránu do dvora tak, žalovaný voči týmto zásahom nenamietal. Pokiaľ by bol presvedčený o neoprávnenosti jeho držby, určite by zasiahol. Ďalej žalobca poukázal na to, že medzi spornými nehnuteľnosťami je vybudované oplotenie, voči stavbe ktorého žalovaný nikdy neprotestoval. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že boli medzi nimi dlhodobé spory, neprodukoval k tomu žiadne skutkové tvrdenia. Prvýkrát mu začal žalovaný robiť prieky až v roku 2021, keď mu odmietol dať súhlas na vybudovanie kanalizačnej prípojky cez spornú nehnuteľnosť. Pokiaľ by mali byť pravdivé jeho tvrdenia o dlhodobo zlých vzťahoch, nešiel by v roku 2015 učiniť na matriku čestné prehlásenie, ktoré priložil k žalobe. Dlhodobý faktický stav vyhovoval aj samotnému žalovanému, jeho tvrdenia o neurčitosti a nejasnosti právneho úkonu sú účelové, pretože na účely užívania vrátane oplotenia nehnuteľnosti sa dohodli a v zmysle dohody ich aj užívali. Žalobca vytýkal prílišný formalizmus rozsudku okresného súdu, ktorý listinu nazvanú výmena pozemkov skúmal len z formálnej stránky a nie z hľadiska jej obsahu a vôle účastníkov. Táto bola v danom prípade oboma stranami vyjadrená rovnako, pre obe strany dostatočne zrozumiteľne. Obaja vedeli presne, ktoré pozemky sú predmetom zámennej zmluvy. K tejto skutočnosti navrhol vypočuť svedkov, čo však súd považoval za nehospodárne. V rozhodnutí okresného súdu absentuje skúmanie jeho vôle, avšak najmä vôle žalovaného pri uzatváraní predmetnej dohody. Pokiaľ sa od tohto dátumu obaja správali ako vlastníci vymenených nehnuteľností, tak nemohol súd dospieť k záveru, že na jeho strane neexistovalo subjektívne presvedčenie, že mu pozemok patrí. Pokiaľ aj v čase uzatvorenia predmetnej listiny nebol evidenčný list k nehnuteľnostiam v súlade s faktickým stavom, táto skutočnosť nie je v danej veci podstatná. Ale podstatné je to, že svoje vlastníctvo rešpektovali, nehnuteľnosti dobromyseľne užívali, oplotili a pod. Žalovaný hranice predmetných parciel rešpektoval ako najbližší sused, osoba znalá miestnych pomerov. Podpísaním čestného prehlásenia ešte utvrdil túto skutočnosť a urobil tak v čase, keď už vlastnícke právo jeho osoby k zamenenému pozemku svedčilo aj podľa listu vlastníctva. Okresný súd Čadca v odôvodnení svojho rozhodnutia označil rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/87/2010 a sp. zn. 3Cdo/17/2016 a tiež nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 484/2015, závery týchto rozhodnutí sú však v súlade s jeho tvrdeniami, nakoľko v týchto prípadoch súdy poskytli ochranu dobromyseľnému držiteľovi, a to aj napriek tej skutočnosti, že nadobúdací právny titul nebol
spôsobilý k zapísaniu, resp. prevodu vlastníckeho práva. Okresný súd nevykonal výsluch navrhnutých svedkov, aj keď ich prítomnosť na pojednávaní zabezpečil a práve títo mohli súdu preukázať skutočnosť, že uzavretá zámenná zmluva bola spôsobilá u neho ako aj u žalovaného vyvolať presvedčenie, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol a o tom, že od roku 2008 sporné nehnuteľnosti nerušene obaja so žalovaným užívali.
3. Žalovaný vo vyjadrení z 08.06.2022 k odvolaniu žalobcu poukázal na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, v ktorom tento uviedol skutočnosti, pre ktoré zámennú zmluvu nemohol posudzovať tak ako žiada žalobca, a to najmä z dôvodu, že v čase jej uzatvorenia nebol žalobca výlučným vlastníkom pozemku, ktorý mal byť zamenený so sporným pozemkom. Ďalej okresný súd prihliadal na to, že dobrá viera žalobcu bola spochybnená už na prvý pohľad nejasnou a neurčitou zámennou zmluvou. Za správne považoval konštatovanie okresného súdu, že žalobca musel vedieť, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v roku 2008 ako aj v súčasnosti nie je postačujúce len uzatvorenie písomnej zmluvy, ale je potrebný jej vklad do katastra.
4. Podaním zo dňa 26.10.2022 označeným ako „Doplnenie odvolania“ žalobca doplnil svoje odvolanie proti napadnutému rozsudku s tým, že zdôrazňoval, že ide o doplnenie už uplatnených odvolacích dôvodov, o ich konkretizovanie, prehĺbenie a rozvinutie. Nejde z jeho strany o zmenu a doplnenie odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 CSP, ktoré možno učiniť len do času uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobca uviedol, že na základe zámeny pozemkov medzi ním a žalovaným aj prevádzkovateľ vodovodu a verejnej kanalizácie, SEVAK, a.s. naplánoval a realizoval trasu verejnej kanalizácie s odbočkou na hranicu sporného pozemku, cez ktorý mala byť realizovaná jeho súkromná kanalizačná prípojka k rodinnému domu. Iné pripojenie nie je možné, takže tým, že žalobca na neho zavolal políciu, znemožnil uvedené pripojenie. Ďalej uviedol, že dokumenty, ktorými argumentuje a o ktoré opiera svoju žalobu obsahujú jasne prejavenú vôľu oboch strán zameniť pozemky a nadobudnúť ich do vlastníctva. Nedostatky, ktoré im boli vytýkané súdom prvej inštancie nespochybňujú oprávnenosť a dobromyseľnosť jeho držby. V kontexte zmluvy o zámene pozemkov z roku 2008 a čestného vyhlásenia z roku 2015 je zrejmá základná skutková okolnosť, a to, že existovala vôľa zameniť sporné pozemky medzi ním a žalovaným. Zámena bola plne žalovaným rešpektovaná a nepochybná. Dôvodom zámeny bolo vzájomné lepšie užívanie rodinných domov oboch sporových strán. U jeho osoby bol tak doriešený prístup k rodinnému domu a žalovaný dostal pozemok pri svojom rodinnom dome, na ktorý padá sneh z jeho strechy a zároveň mu umožňuje aj lepší prechod na jeho iné pozemky a ku prístrešku a skladom pri dome. Žalovaný na zamenený pozemok naviezol štrk a kamene, ktorým pozemok spevnil na prístupovú cestu, správal sa teda ako vlastník zameneného pozemku, túto zámenu rešpektoval. Okresný súd spor posúdil príliš formalisticky bez ohľadu na materiálnu spravodlivosť a reálny skutočný stav. Schválnosti u žalovaného začali byť konané až v roku 2021, keď chcel vyhotoviť na spornom pozemku kanalizačnú prípojku. Nesúlad výmer, na ktoré poukazoval okresný súd, nie je pre vec podstatný, podstatným je, že pozemky, ktoré si chceli vymeniť boli medzi nimi nepochybné a potvrdené aj čestným vyhlásením. Okresný súd na jednej strane vytýka nedostatky, ktoré majú spôsobovať nedostatok oprávnenosti a dobromyseľnej držby, na druhej strane však tento neplatný titul uznáva ako spôsobilý na oprávnenú držbu. Podstatná je prejavená vôľa a nie nedostatky brániace registrácii zmluvy. Hodnotenie súdu vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti a dobromyseľnosti držby nie je správne. Nedostatky v označení predmetu prevodu môžu spôsobiť prekážku v registrácii alebo aj neplatnosť zmluvy, avšak medzi stranami nebolo sporné, čo bolo predmetom zámeny. Súd prvej inštancie tiež nesprávne posúdil jeho vyjadrenie, aby to dali do poriadku, pretože išlo o formálne zápisy v evidencii.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
7. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
8. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.
9. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
10. V súdenej veci, zásadnou otázkou pre rozhodnutie okresného súdu, bolo posúdenie dobromyseľnosti žalobcu pri jeho vstupe do držby spornej nehnuteľnosti. Okresný súd za podstatnú okolnosť v súvislosti so záverom o nedobromyseľnosti držby žalobcu považoval neurčitosť zámennej zmluvy zo dňa 21.04.2008 byť nadobúdacím titulom, predpokladanú vedomosť žalobcu, že v čase realizácie zámeny, v roku 2008 pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosť nepostačovalo len uzavretie písomnej zmluvy, ale vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúdalo až vkladom do katastra nehnuteľností a v neposlednom rade skutočnosť, že v čase realizácie zámeny žalobca vedel, že nie je výlučným vlastníkom pozemku, ktorý mal zameniť so spornou nehnuteľnosťou. Žalobca v podanom odvolaní tieto skutočnosti, na ktoré okresný súd prihliadal, nerozporoval. Nespochybňoval zistenia okresného súdu, že v zmluve z 21.04. 2008 neboli zamieňané nehnuteľnosti konkretizované, poukazoval na skutočnosť, že so žalovaným mali vedomosť o tom, čo bolo predmetom zámeny. Za právne významné pre záver o jeho dobromyseľnosti a o oprávnenosti jeho držby spornej nehnuteľnosti považoval skutočnosti týkajúce sa následného užívania zamenených pozemkov ním a žalovaným, to že sa k nim správali ako k svojmu vlastníctvu.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu však tieto skutočnosti nie sú rozhodujúce pre posúdenie dobromyseľnosti žalobcu a s tým spojenej oprávnenosti držby sporného pozemku jeho osobou. Zo skutkového stavu, tak ako ho zistil okresný súd vyplýva, že v roku 2008, kedy malo dôjsť k zámene pozemkov medzi žalobcom a žalovaným, žalobca nebol výlučným vlastníkom zameneného pozemku. Tejto skutočnosti si bol vedomý, čo uviedol aj v rámci výpovede pred okresným súdom, na ktorú okolnosť okresný súd pri svojom rozhodovaní prihliadal, a ktorú žalobca v odvolaní nepopieral. Potom je zrejmé, že žalobca si musel byť vedomý toho, že zamieňa vec, ktorá nie je v celom rozsahu jeho, t. j. nakladá s cudzou vecou, čo však je vylúčené, pretože v zmysle zásady, na ktorej je postavený Občiansky zákonník, nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. Okresný súd mal dobromyseľnosť žalobcu spochybnenú aj neurčitosťou právneho titulu, na základe ktorého malo dôjsť k tvrdenej zámene pozemkov. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že napriek neurčitosti písomnej zmluvy o zámene pozemkov, táto nespochybňuje oprávnenosť a dobromyseľnosť držby z dôvodu, že zmluvným stranám, t. j. žalobcovi a žalovanému bolo zrejmé, čo je predmetom zámeny, možno konštatovať, že posúdenie toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľným, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale jeho dobromyseľnosť musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosť, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Zo zámennej zmluvy, ktorú žalobca súdu predložil, skutočne nebolo v konkrétnostiach zrejmé, aké nehnuteľnosti majú byť predmetom zámeny. Táto zmluva nemala náležitosti právneho úkonu, ktorý by mohol byť predložený spolu s návrhom na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností. Samotný žalobca k tejto skutočnosti uviedol, že táto zmluva nebola uzatváraná s úmyslom jej predloženia do katastra nehnuteľností, práve vzhľadom na skutočnosť, že nebol ako výlučný vlastník vedený v katastri nehnuteľností k pozemku, ktorý zamieňal so spornou nehnuteľnosťou. Už aj z týchto skutočností je zrejmé, že žalobca si bol vedomý toho, že pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti v čase zámeny mu nepostačuje písomná alebo ústna dohoda o zámene bez toho, aby táto bola predložená na rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva príslušnému orgánu, ktorý má na starosti vedenie katastra nehnuteľností. Tieto skutočnosti sú aj podľa názoru odvolacieho súdu zásadnými okolnosťami spochybňujúcimi dobromyseľnosť žalobcu pri vstupe do držby spornej nehnuteľnosti.
12. Žalobca poukazuje v odvolaní na závery Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 14.11.2018 sp. zn. II.ÚS 484/2015 s tým, že na tieto odkazuje aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, avšak ich nesprávne interpretuje. K tomuto odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k ústavne konformnému výkladu dobromyseľnosti držby v tomto náleze považoval Ústavný súd za podstatné zdôrazniť, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.
13. V prejednávanej veci okresný súd nerozhodol v rozpore so závermi uvedeného nálezu Ústavného súdu. V súdenej veci žalobca prenechal žalovanému do užívania iný pozemok, no nebol to pozemok v jeho vlastníctve, ani ho na žalovaného nepreviedol, t. j. žalovaný sa nestal jeho vlastníkom. Žalobca mal vedomosť o nemožnosti nadobudnutia vlastníctva len na základe faktickej realizácie zámeny, bol si vedomý skutočnosti, že pre nadobudnutie vlastníctva je potrebný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Teda vychádzajúc z okolností prejednávanej veci nie je možné prijať závery Ústavného súdu v náleze, na ktorý žalobca poukazuje a tieto na súdenú vec aplikovať, lebo žalobca nemohol byť dobromyseľný v tom, že spornú nehnuteľnosť nadobudol poctivým spôsobom.
14. Skutočnosť, že žalobca nevstúpil do držby dobromyseľne, nestal sa teda oprávneným držiteľom, bola dôvodom, pre ktorý už nebolo potrebné bližšie sa zaoberať samotným výkonom užívacích práv žalobcu vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, prípadne k spôsobu užívania zameneného pozemku žalovaným. Na strane žalobcu nemohla vzniknúť dobrá viera, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, keď už v čase jej zámeny bol oboznámený so skutočnosťami, ktoré u neho objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec - sporná nehnuteľnosť patrí. Nedostatok dobrej viery žalobcu bol, podľa názoru odvolacieho súdu, dostatočne podložený skutkovými zisteniami okresného súdu. Na základe týchto skutočností preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Odvolaciemu prieskumu podrobil aj výrok o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému konštatuje, že okresný súd vychádzal správne zo zásady úspechu v spore a žalovanému, ktorý bol v prvoinštančnom konaní úspešný priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
15. Rovnaká procesná situácia nastala aj v rámci odvolacieho konania, žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100 % žalovanému voči žalobcovi.
16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).