Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Cpr-5-2012.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľky: T. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom ul. D. O. Č.. XXXX/XX, XXX XX U. - X v zastúpení JUDr. Marián Ďurina, advokát, Advokátska kancelária Sibírska ul. č. 4, 831 02 Bratislava proti odporcovi: T., Y.. Y..N..K.., I.. U. Č.. X, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX o zaplatenie 550,42 eur takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 550,42 eur a k rukám právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Marián Ďurina, advokát náhradu trov konania vo výške 33,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 135,45 eur, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.06.2012 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 550,42 eur titulom zaplatenia mzdy za mesiac, apríl a náhrady za dovolenku za rok 2012.
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že pracovala u odporcu od 01.06.2011 do 02.04.2012 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2011 v pozícii chyžná v prevádzke „. J.. Obchodné meno zamestnávateľa, ktoré bolo v čase od 05.06.2010 do 14.09.2011 X., Y.. Y..N..K.. bolo od 15.09.2011 zmenené na A. Y..N..K..
Navrhovateľka dňa 31.08.2011 uzavrela s odporcom takmer identickú pracovnú zmluvu s nástupom do práce od 01.09.2011.
Dňa 02.04.2012 uzavrela navrhovateľka s odporcom podľa § 60 Zákonníka práce Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru s tým, že posledný pracovný deň bol 02.04.2012.
Odporca navrhovateľke nevyplatil mzdu za mesiac marec 2012 v sume 466,83 eur, za 2 dni mesiaca apríl 2012 a náhradu za nevyčerpanú dovolenku spolu v sume 293,59 eur.
Dňa 28.06.2012 prevzala navrhovateľka od odporcu sumu 210,- eur.
Odporca sa k návrhu na začatie konania nijakým spôsobom nevyjadril..
Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď odporca sa na nariadené pojednávania vo veci neustanovil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pojednávanie však odročiť nežiadal..
Podľa názoru súdu v danom prípade súd neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom, pretože odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné považovať taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov (napríklad právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, navrhovať súdu ďalší procesný postup a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom dôjde len vtedy, ak pochybenie nastalo výlučne na strane súdu a účastník bol pripravený prijímať rozhodnutia súdu, bol pripravený rešpektovať pokyny súdu. V prípade, že účastník sám svojím konaním, o čo ide v prejednávanej veci, znemožní súdu možnosť a zároveň aj zákonnú povinnosť postupovať podľa Občianskeho súdneho poriadku, nemožno hovoriť o pochybení súdu, o odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (3Cdo 72/2004, 5Cdo 88/2004, 2Cdo 110/2004, 3Cdo 181/2008, 6Cdo 70/2010).
Odporca bol na pojednávanie vo veci dňa 25.10.2012 riadne a včas predvolaný, predvolanie bolo odporcovi doručené dňa 06.09.2012, na pojednávanie sa neustanovil a svoju neúčasť na pojednávaní síce ospravedlnil ale o odročenie pojednávania nepožiadal.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dokladmi - pracovná zmluva zo dňa 31.05.2011, pracovná zmluva zo dňa 31.08.2011, Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 02.04.2012, doklad o výplate navrhovateľky za mesiac marec 2012 a mesiac apríl 2012, mzdový list navrhovateľky za rok 2012 obdobie 01-04/2012 a ostatný obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka uzavrela s odporcom ako zamestnávateľom dňa 31.08.2011 pracovnú zmluvu podľa, ktorej bol pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú a nástupom do práce dňa 01.09.2011 a s dohodnutým druhom práce - chyžná.
Navrhovateľka s odporcovi uzavrela dňa 02.04.2012 Dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, podľa ktorej sa pracovný pomer skončil dňom 02.04.2012.
Podľa mzdového listu navrhovateľky za rok 2012 prináležala navrhovateľke za mesiac marec 2012 mzda k výplate v sume 466,83 eur .
Mesačná mzda za odpracovaných 21 dní bola v sume 477,27 eur, náhrada za čerpanú dovolenku v sume 23,12 eur, nemzdová položka 1 v sume 37,59 eur, bonus 20,51 eur.
Navrhovateľke mala byť za mesiac marec 2012 vyplatená suma 466,83 eur ako mzda už po odpočítaní zákonných odvodov a dane.
Za mesiac apríl 2012 prináležala navrhovateľke mzda k výplate v sume 466,83 eur .
Mesačná mzda za odpracovaný 1 deň bola v sume 23,81 eur, náhrada za čerpanú dovolenku v sume 138,49 eur, náhrada za nevyčerpanú dovolenku v sume 138,49 eur, nemzdová položka 1 v sume 1,79 eur, bonus 20,51 eur.
Navrhovateľke mala byť za mesiac apríl 2012 vyplatená suma 293,59 eur ako mzda už po odpočítaní zákonných odvodov a dane.
Podľa listinných dokladov predložených odporcom mala byť navrhovateľke vyplatená suma 466,83 eur ako mzda za 03/2012 a suma 293,59 eur ako mzda za 04/2012.
Odporca navrhovateľke dňa 28.06.2012 vyplatil sumu 210,- eur a zostatok nevyplatenej mzdy za mesiac marec 2012 a apríl 2012 v sume 550,42 eur navrhovateľke nevyplatil.
Skutočnosť, že odporca navrhovateľke vyplatil sumu 210,- eur medzi účastníkmi nebola sporná.
Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 116 ods. 2 Zákonníka práce za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka mala v dôsledku skončenia pracovného pomeru s odporcom, keď odporca ako zamestnávateľ uzavrel s navrhovateľkou ako zamestnancom dňa 02.04.2012 Dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer sa skončil dňom 02.04.2012.
Odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľke mzdu za mesiac marec 2012 v sume 466,83 eur a za mesiac apríl 2012 v sume 293,59 eur , ktorá zahŕňala i náhradu za nevyčerpanú časť dovolenky.
Odporca bol teda povinný zaplatiť navrhovateľke spolu sumu vo výške 760,42 eur (466,83 + 293,59).
Odporca navrhovateľke zaplatil len sumu vo výške 210,00 eur.
Odporca si svoju povinnosť v zmysle citovaných ustanovení Zákonníka práce nesplnil a navrhovateľke splatnú mzdu a náhradu mzdy vo výške 550,42 eur (760,42 -210) neuhradil.
Súd vzhľadom k tomu, že listinnými dokladmi mal uplatnený nárok navrhovateľky za preukázaný rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke ňou uplatnenú sumu titulom splatnej mzdy za mesiac marec 2012 vo výške 256,53 eur (466,83 eur - 210,00 eur) a titulom splatnej mzdy za mesiac apríl 2012 a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 293,59 eur..
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa úspešnosti v konaní a úspešnej navrhovateľky v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 33,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 135,45 eur..
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z
- 3 úkony právnej pomoci á 36,52 eur účtované zo substrátu 550,42 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písmeno a, b, c, d Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
- prevzatie a príprava veci zo dňa 29.06.2012
- podanie návrhu na začatie konania dňa 29.06.2011
- účasť na pojednávaní dňa 25.10.2012
- 3 x paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2012 á 7,63 eur
Súd pri vyčíslení náhrady za zastúpenie navrhovateľky vychádzal z ich vyúčtovania právnym zástupcom navrhovateľky, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu v sume 135,45 eur.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi prisúdenú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.