Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/154/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: A.. W. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. XXX, okres H. H., právne zastúpená JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Račianska ul.č. 62 proti odporcovi Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany 921 22, IČO: 36 234 176, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a ochranu práv spotrebiteľa, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcu M.. F. G., spisová značka PEC- FP42/2010 vydaný dňa 26.10.2010, zamieta.

Súd určuje, že rozhodcovská doložka uvedená v § 18 hlavy 15 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ako súčasti úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.10.2007 uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom, je neprijateľná.

Súd návrh navrhovateľky o povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie v čiastke 600,- € zamieta. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. PEC-FP 42/2010, vydaného rozhodcom M.. F. G. dňa 26.10.2010. Uvedeným rozsudkom bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 782,30 EUR s príslušenstvom a trovy rozhodcovského konania vo výške 177,10 EUR. Tým istým podaním sa navrhovateľka domáha určenia neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej s odporcom a vydania bezdôvodného obohatenia z nej a rovnako sa domáha ochrany spotrebiteľa tým, že odporcovi bude uložená povinnosť poskytnúť jej primerané finančné zadosťučinenie podľa súd uznesením zo dňa 16.8.2012 vylúčil konanie o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia na samostatné konanie.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tou skutočnosťou, že bola vo finančnej tiesni a dňa 20.10.2007 uzatvorila úverovú zmluvu s odporcom, ktorý jej poskytol úver 25.000 Sk (829.85 €) a na podpis jej predložil zmluvu s početnými neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Odporcovi ku dňu podania návrhu uhradila sumu 1068,58 eur, no napriek tomu od nej žiada ďalších takmer 800 eur a úroky z omeškania - túto sumu a nároky mu medzičasom priznal aj jediný rozhodca, ktorý však podľa jej názoru konal a rozhodoval na základe neplatnej - neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky (pozri ďalej). Tvrdenie o zaplatení sumy 1.068,58 € navrhla vyžiadať z účtovnej dokumentácie odporcu. Navrhovateľka v návrhu tiež uviedla, že odporca sa voči nej dopustil viacerých nekalých obchodných praktík:

uplatňuje úroky, aj keď ich neuviedol v zmluve a podľa z. č. sa úroky nesmú vyžadovať, ak nie sú uvedené v zmluve. OS Prešov vo svojom rozsudku z 12.7.2010 č. k. -54 jednoznačne judikoval, že žalovanému nepatria úroky, ak ich neuviedol v zmluve. Z tohto dôvodu už teraz podstatne preplatila svoj úver a je tak odôvodnený jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia . odporca tiež použil veľmi drobné písmo a je problém súvisle čítať všeobecné obchodné podmienky, pretože sa začínajú po pár odsekoch zle čítať riadky a bez pomôcky sa ani nedajú riadne prečítať pri vynaložení úsilia, ktoré možno bežne vyžadovať. Tu uvádzam, že OS Žiar nad Hronom aj OS Bratislava II. judikovali túto praktiku ako nekalú. Ich rozhodnutia zatiaľ nie sú právoplatné. V úverovej zmluve, ktorá je štandardnou predformulovanou spotrebiteľskou zmluvou a aj vo všeobecných zmluvných podmienkach použil odporca početné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú neplatné ( „OZ"). Poukázala pritom na nasledovné ustanovenia zmluvných podmienok: 1) Klient a spoločnosť Horne Credit Slovakia, a.s., (ďalej iba spoločnosť) sa rozhodli tak, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy (ďalej iba zamestnávateľ) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v tejto Úverovej zmluve, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Preto vyjadrila názor, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosti. 2) Klient a spoločnosť Horne Credit Slovakia, a.s., podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., čiže Zmluvu o RÚ I., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 9. a 10. Úverových podmienok spoločnosti Horne Credit Slovakia, a.s. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ I vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I, prostredníctvom Úverovej karty za podmienok stanovených v Hlave 9.,10., 11. a 12. Úverových podmienok spoločnosti Horne Credit Slovakia ,a.s. Klient a spoločnosť Horne Credit Slovakia, a.s., podpisom tejto Úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II, čiže Zmluvu o RÚ II., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 14. Úverových podmienok spoločnosti Horne Credit Slovakia, a.s. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ II. vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II, prostredníctvom Kreditnej karty za podmienok stanovených v Hlave 14. Úverových podmienok spoločnosti Horne Credit Slovakia ,a.s. Preto vyjadrila názor, že revolving je neprijateľnou podmienkou, pretože ide o úverový vzťah, ktorý vznikne s odstupom času od uzavretia úverovej zmluvy a na neskorší úverový vzťah dopadajú zmluvné podmienky uzavreté s výrazným časovým odstupom pred revolvingom. Niekedy sa za obdobie od uzavretia, úverovej zmluvy do revolvinqu zmení aj zákon a na to revolvinq už nepamätá. Úver by nemal byť podmieňovaný inou službou vrátane ďalšieho revolvinqu, (rozpor s z.č.). 3) Klient udeľuje spoločnosti súhlas k tomu , aby sama zisťovala a overovala u tretích osôb údaje potrebné k osvedčeniu pravdivosti údajov uvedených v návrhu a k osvedčeniu finančnej situácie klienta. Preto vyjadrila názor, že ide o závažný zásah do súkromia spotrebiteľa. Dotazovanie nevylučuje napr. zamestnávateľ a iné osoby, čím môže vzniknúť neprimeraný tlak na spotrebiteľa, aby plnil. Bez osobitného vyjednania je takéto ustanovenie neprijateľné. 4) Neuvedenie správneho variabilného symbolu na poštových poukážkach alebo na príkaze na úhradu je považované ako neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi dôsledkami. Podľa názoru navrhovateľky ide o hrubo neprimerané ustanovenie, pretože zaplatená splátka sa považuje za nezaplatenú a to len pre neuvedenie VS, čo sa môže v bežnom živote uponáhľaného človeka stať a následky sú neprimerané (aj splatnosť celého úveru). Dodávateľ pritom najjednoduchšou komunikáciou môže zistiť VS, teda z akého dôvodu bolo platené. Obstala by napr. primeraná sankcia, ale rozhodne nie záver o nezaplatení. 5) Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z ÚZ, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z ÚZ. Platba sa započíta v uvedenom poradí vždy na pohľadávku najskôr splatnú. Spoločnosť je oprávnená použiť platbu klienta na úhradu svojich pohľadávok i v inom, ako vyššie uvedenom poradí. Vzhľadom na uvedené podľa jej názoru zmluvné ustanovenie nerešpektuje vôľu spotrebiteľa na aký účel plnil. Ide tiež aj o rozpor s . v spojení s . '

6) Klient je oprávnený splatiť predčasnou splátkou (ďalej len mimoriadna splátka) celý úver pred lehotou splatnosti, pričom tento úmysel je povinný písomne oznámiť spoločnosti najmenej 30 dní pred zamýšľaným termínom predčasného splatenia. Niet dôvodu, aby spotrebiteľ nemohol predčasne vrátiť úver kedykoľvek a zbaviť sa svojho dlhu. Ide o rozpor so v časti o predčasnom splatení úveru. 7) Klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade že: a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok ... c) klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z ÚZ., d) bolo začaté exekučné, konkurzné alebo vyrovnacie konanie na majetok klienta. Splatnosť celého úveru je vážnym zásahom do rozpočtov spotrebiteľov a ich rodín. Stačí pritom aj exekúcia na drobnú sumu, napr. nezaplatená pokuta. Porušenie niektorej z ,, ďalších povinnosti vyplývajúcich z ÚZ" je vágnym ustanovením a zakladá svojvôľu. Porušením zmluvy je aj neoznámenie zmeny zamestnávateľa. Normálne má človek pri zmene zamestnávateľa celý rad starostí a nemyslí na to, že treba aj veriteľovi do 15 dní toto nahlásiť. Podľa zmluvy však by to bol dôvod na vrátenie celého úveru. 8) V prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a./,b./,c./, tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok , ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Ustanovenie pripúšťa aj situáciu, že pre menej intenzívne porušenie povinnosti nastane splatnosť úveru, takže veriteľ nemusí byť vo vzťahu celé úverové obdobie a rovnaký zisk dosiahne aj skôr, pretože úroky v podobe zmluvnej pokuty má garantované. Ide o sankciu, ktorá je podľa s.4 písm. k/ neprijateľná. 9) Klient je najmä povinný vždy bez zbytočného odkladu písomne oznámiť spoločnosti zmenu svojho zamestnávateľa , či ukončenie pracovného pomeru. Pokiaľ tak neurobí do 15 dní od vzniku zmeny, je spoločnosť oprávnená požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 500.- Sk. Spotrebiteľ nemá dôvod oznamovať zamestnávateľa veriteľovi a nieto ešte aj jeho zmeny. Sankcia bez ohľadu na jej výšku je absurdná. V zmysle čl.4ods.1 smernice Rady 93/13 je významné iné ustanovenie zmluvy a to dohoda o zrážkach zo mzdy , ktorá je bez osobitného vyjednania neprijateľná. A iný legitímny dôvod na oznamovanie zamestnávateľa nie je daný. 10) Spoločnosť je oprávnená meniť výšku základnej úrokovej sadzby a RPMN v závislosti na vývoji úrokovej sadzby úverov na medzibankovom trhu v SR s tým. že je povinná klientovi zmenu základnej úrokovej sadzby bezodkladne oznámiť. V prípade zmeny sadzobníka poplatkov a odmien podľa ustanovenie tohto paragrafu neplatí ustanovenie Hlavy 10 týchto ÚP, t.j. spoločnosť nie je povinná oznámiť zmenu klientovi aspoň 30 dní vopred a klient nie je oprávnený ÚZ okamžite vypovedať. Spotrebiteľ si berie úver za určitých podmienok a dôležité sú predovšetkým náklady na úver/RPMN). Zmena tohto údaju počas zmluvného vzťahu, pokiaľ by išlo o zvýšenie nákladov, je neakceptovateľná; naviac spotrebiteľ nemá možnosť ani zrušiť vzťah za primeraných podmienok, napr. splátky. 11) V prípade omeškania úhrady splátky, splátky RÚ I. či RÚ II. alebo ich častí alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7. týchto ÚP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý začatý deň z omeškania, najmenej však 100.-Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. či RÚ II., alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Úrok je v rozpore s nariadením vlády Zmluvná pokuta 8% na 8-my deň omeškania predstavuje per annum 365 % /8: 8x 365 = 365) a to je v rozpore s . 12) Zánik ÚZ nemá vplyv na platnosť zmlúv a iných právnych úkonov zabezpečujúcich záväzky z ÚZ, ktoré naďalej zabezpečujú pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti s ÚZ alebo vzniknuté v dôsledku ukončenia ÚZ. Odstúpením od ÚZ nezaniká nárok spoločnosti na zaplatenie zmluvných pokút a poplatkov podľa ÚZ a ÚP- Metodickej príručky a ďalších súvisiacich dokumentov a to až do okamihu uhradenia všetkých záväzkov klienta, ktoré mu vyplývajú z ÚZ. Obsah tohto ustanovenia platí aj pre Zmluvu o RÚ I. a zmluvu o RÚ II. Ak je raz zmluva ako celok neplatná, nemôže sa zhojiť neplatnosť týmto ustanovením. Ide o zámer obísť cieľ podľa či.6 smernice Rady 93/13 EHS ...a zmluva nie je dále j možná". 13) Klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti s uzatvorením ÚZ, ÚP, Zmluvy o RÚ I. a Zmluvy o RÚ II., najmä právo na vrátenie úveru alebo RÚ I., RÚ II., právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút, prípadne práva, ktoré jej vznikli v dôsledku skončenia záväzkového vzťahu z tejto ÚZ, Zmluvy o RÚ I. alebo Zmluvy o RÚ II. a to na dobu 10-tich rokov odo dňa , kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť. Ide o zjavné porušenie s. 1 .

14) Na základe vzájomnej dohody klienta a spoločnosti bolo určené, že klient nie je oprávnený bez písomného súhlasu spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči spoločnosti na tretie osoby alebo takúto pohľadávku započítať na záväzky, ktoré má voči spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená pohľadávky z tejto zmluvy postúpiť tretím osobám. Žalovaný môže postúpiť práva, spotrebiteľ nie. Je to ničím nezdôvodnená nerovnováha. Brániť započítaniu žalovaný nemôže, pretože porušuje . 15) Klient svojim podpisom na UZ a UP dáva zároveň bezvýhradný súhlas, aby spoločnosť nad rámec bežného kontaktu počas trvania záväzkového vzťahu podľa ÚZ oslovovala klienta s použitím osobných údajov poskytnutých v tejto ÚZ alebo v súvislosti dokumentoch písomne, telefonicky, elektronicky, prostredníctvom GSM technológií vrátane SMS správ aj vo veci informácií o spoločnosti, jej marketingových prieskumov alebo ponúk jej jednotlivých produktov a služieb. Klient výslovne súhlasí s tým, aby spoločnosť oslovovala klienta aj neadresnou ponukou produktov a služieb iných osôb. Ide o hrubý zásah do súkromia, ktorý sa bez osobitného vyjednania nedá akceptovať. 16) V priebehu trvania tohto záväzkového vzťahu môže spoločnosť za osobitných výhodných podmienok, oproti iným klientom bez vernostného identifikačného čísla ponúknuť klientovi úverové produkty alebo iné produkty a služby poskytované klientom a to na základe zmlúv uzatvorených v jednotlivých prípadoch medzi spoločnosťou a klientom. Uvedený súhlas klienta v citovanom rozsahu sa rovnako vzťahuje aj na oslovenie klienta spoločnosťou telefonicky, prostredníctvom GSM technológií a internetu. Klient sa zároveň zaväzuje, že akékoľvek zmeny, týkajúce sa jeho účastníckych telefónnych staníc v pevnej alebo mobilnej sieti, vždy bezodkladne oznámi spoločnosti. Za trvania záväzkového vzťahu je spoločnosť oprávnená používať a spracovávať osobné údaje klienta v rozsahu a za podmienok tak, ako je uvedené v Hlave 15 týchto ÚP. Vzhľadom na to, podpisom na tejto zmluve klient zároveň dáva súhlas na takéto použitie a spracovanie jeho osobných údajov za trvania záväzkového vzťahu z právneho dôvodu VIČ. Klient zároveň súhlasí, aby jeho telefonický rozhovor so spoločnosťou podľa tohto ustanovení bol spoločnosťou nahratý a zaznamenaný a to za účelom ochrany práv spoločnosti. Vernostné identifikačné číslo slúži na zastretie nekalej obchodnej praktiky a teda v skutočnosti nejde o výhodu pre spotrebiteľa ale ako udržiavať obchodný vzťah so spotrebiteľom a to za súčasného pôsobenia nekalých praktik akými sú telefonické a elektronické kontaktovanie, starosti ohľadne bezodkladného informovania o zmene telefónnej stanice, predlžovanie spracovávania osobných údajov, nahrávanie rozhovorov. Ide o sofistikované zastretie nevhodného ponúkania služby. 17) Spoločnosť a klient v súlade s ustanovením odseku 1 , v nadväznosti na obchodno-právny vzťah vyplývajúci z tejto ÚZ, vzájomnou dohodou určili, že záväzkový vzťah, ktorého predmetom je VIČ, podľa tejto ÚZ a tejto hlavy ÚP sa spravuje ustanoveniami . Ustanovenie je v rozpore s a so zásadou ,,lex specialis derogat lex qeneralis", pretože špeciálny zákon o spotrebiteľských úveroch má prednosť. Pri takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť ani zmluva ako celok. A to som neuviedla ani všetky podmienky, ktoré možno v zmluve a úverových zmluvných podmienkach mojej zmluvy považovať za neprimerané a nekalé. Z týchto dôvodov navrhujem, aby súd aplikoval v ust. v jeho eurokonformnom výklade s úst. či. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. ČI. 6 je pritom kogentným ustanovením (rozsudky Európskeho súdneho dvora ASTURCOM, MOSTAZA CLARO), ktoré požaduje, aby spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako celok v kontexte ochrany spotrebiteľa pred používaním nekalých zmluvných podmienok. Rovnako navrhujem, aby súd aplikoval aj ust. („OSP") a vyhlásil mnou zmienené, prípadne aj ďalšie zmluvné podmienky za neprijateľné, resp. aby aplikoval ust. . Navrhovateľka preto žiadala určiť neplatnosť zmluvy ako celku. Naliehavý právny záujem na určení pritom odôvodnila tým, že spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem, a to vzhľadom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR .

Osobitne zvýraznila nasledovnú neprijateľnú zmluvnú podmienku - zmluvnú podmienku Hlava 19. § 18 v celosti: „Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený M.. F. G. narodeným XX.XX.XXXX, so sídlom Z. XXXX, XXX XX C., a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného M.. F. G., ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. M.. F. G. je oprávnený bez súhlasu strán meniť svoje sídlo v takom prípade nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej

doložke. M.. F. G. je však povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného odkladu na nižšie uvedenej internetovéj stránke. Osoba rozhodujúca o námietkach proti rozhodcovi, resp. spôsob jej určenia je uvedený v nižšie uvedených Rozhodcovských pravidlách. Obe zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodcovské konanie je neverejné, spravidla iba písomné a že ak sa nevyjadrí žalovaný do siedmich kalendárnych dní odo dňa, keď mu bola doručená žaloba, sú skutočnosti vyjadrené v žalobe považované za nesporné. Pre prípad, že by M.. F. G. z vážnych dôvodov nemohol jediného rozhodcu určiť, určí jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca." Ide o neprijateľnú doložku podľa v spojení s . Tiež dohoda o súde v mieste sídla spoločnosti je v rozpore s judikaturou Európskeho súdneho dvora (prípady OCEANO GRUPO Editorial, PAN NON). Uvedenou rozhodcovskou doložkou si súčasne dodávateľ zabezpečil výber spriazneného a pravdepodobne aj honorovaného rozhodcu, ktorý bude ovládať celé rozhodcovské konanie. Uvedené je neprijateľné - spotrebiteľ je vystavený absolútnej decíznej nadvláde dodávateľa a jeho rozhodcu. Podmienka, podľa ktorej nevyjadrenie sa spotrebiteľa bude zakladať nespornosť skutočností v žalobe je hrubo zneužívajúca a završuje odňatia práva spotrebiteľa na súdnu ochranu a prístup k súdu - podmienka spôsobuje, že spotrebiteľ bude zaviazaný aj na plnenie, ktoré už zaplatil - v dôsledku čoho je reálne, že dodávateľ vymôže dvakrát ten istý nárok. Pravidlá upravujúce neverejnosť konania, doručovanie s fikciou doručenia a s pravidlom ustanovenia opatrovníka účastníkovi sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré vystavujú spotrebiteľa až inkvizičnému procesu. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky je založená aj v časti oboznámenia sa s pravidlami konania, ktoré spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy nemá šancu poznať- v tejto časti ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa v spojení s . Argument zverejnenia na internete neobstojí. V súlade s či. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 spotrebiteľa takáto hrubo nemorálna podmienka nemôže zaväzovať a vnútroštátny súd je povinný realizovať všetky kroky k dosiahnutiu cieľa smernice (ASTURCOM). Pritom poukázala na Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto na Váhom zo dňa 18. júna 2010 č. k. -12, Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 16. septembra 2010 č. k. -113, Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 5. mája 2010, č. k. a osobitne Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen zo dňa 08. apríla 2010 č. k. -7. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka žiadala, aby súd vo výroku určil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, a to aj z dôvodu, že žalovaný môže argumentovať rozhodcovskou doložkou ako osobitnou „zmluvou", ktorá nezdieľa osud neplatnosti úverovej zmluvy. Na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky rozhodca M.. F. G. dňa 26. 10. 2010 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC-FP 42/2010, ktorým ma zaviazal žalovanému zaplatiť dlžnú čiastku 782,3 eur a neprimerané úroky z omeškania. Rozhodca rozhodol v prospech žalovaného. nezohľadnil vôbec právo na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami, nezohľadnil ani a Rozsudok je nicotným právnym úkonom rozhodcu, keďže bol vydaný na základe hrubo nemorálnej - neprijateľnej rozhodcovskej doložky, a teda nemôže obstáť. Z tohto dôvodu sa vo veci sa domáham aj zrušenia rozhodcovského rozsudku s odkazom na . Keďže žalovaný dosiahol exekučný titul, ktorý je v rozpore so zákonom, a právna úprava rozhodcovského konania mi ako spotrebiteľke ochranu v tomto štádiu neposkytuje vôbec, som vystavená permanentnému stresu z toho, že každým dňom voči mne môže začať exekúcia na základe tohto nicotného úkonu. Z tohto dôvodu žiadala, aby súd vyslovil odklad vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku sp. zn. PEC-FP 42/2010 vydaného dňa 26.10.2010 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľka uviedla, že vďaka porušovaniu jej spotrebiteľských práv si veľa vytrpela - znášala permanentný stav neistoty, obáv o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, trpela stresom, keď žalovaný uplatňoval voči nej jednotlivé nemorálne zmluvné podmienky. Bola nútená aj pri veľmi zlom zdravotnom stave ísť za prácou do zahraničia, aby bola schopná splácať plnenia z nemorálnych zmluvných podmienok. Na strane druhej žalovaný neurobil nijaký krok k tomu, aby podmienky prehodnotil, naopak dostal ju do kolobehu úverov vďaka zneužívajúcemu revolvingu, ktorého dojednanie nemohla ovplyvniť. Z týchto dôvodov požiadala aj o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 eur.

Odporca sa vo veci písomne vyjadril dňa 7.22011 a vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľky a považuje ich za účelové, s cieľom vyhnúť sa úhrade záväzku v súlade s úverovou zmluvou. Na začiatku vyjadrenia spochybnil procesné postavenie Združenia na ochranu občana

spotrebiteľa - HOOS, ktorý sa stavia do pozície vedľajšieho účastníka. Podľa , v znení neskorších predpisov, „ ", vedľajším účastníkom môže byť len ten, leto má na výsledku veci právny záujem, pričom o jeho prípustnosti rozhodne súd na návrh. Rovnako tak, vedľajší účastník koná len sám za seba. Na základe priloženého návrhu je zrejmé, že vedľajší účastník vystupuje v pozícii zástupcu žalobcu, keď vyjadrenie podal v mene žalobkyne, pričom i v závere samotného vyjadrenia sa uvádza ako zástupca, čo dokazuje i priložená plná moc, daná Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa- HOOS, žalobkyňou. Žalovaný rovnako tak nemá k dispozícií rozhodnutie súdu o pripustení vedľajšieho účastníka do konania Žalovaný má teda zato, že zástupca žalobkyne, nemôže byť súčasne i vedľajším účastníkom v konaní. Navrhovateľka vo svojom podaní v bode 1. uvádza, že uzavrela zmluvu o úvere, spolu spočetnými neprijateľnými podmienkami, pričom v bode 3 podania namieta drobné písmo Všeobecných zmluvných podmienok poskytnutia úveru. Odporca zdôraznil, že navrhovateľka je fyzická osoba, spôsobilá na právne úkony a teda nie i e možné na ňu nazerať ako na takmer nesvojprávne indivíduum, ktoré nie je schopné posúdiť následky svojho konania Práve naopak Na navrhovateľku pri podpise zmluvy nebol vyvíjaný žiaden nátlak. Navrhovateľka si mohla zmluvu, spolu s jej súčasťami a teda aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru prečítať v kľude, nechať si čas na rozmyslenie, či do zmluvného vzťahu s žalovaným vstúpi, prípadne sa poradiť s viacerými profesionálne zameranými subjektmi. V prípade, že by navrhovateľka dospela k názoru, ž zmluva nie je pre ňu výhodná, mohla si vybrať z celej rady iných subjektov, ponúkajúcich podobné služby ako odporca, sa navrhovateľka rozhodla do zmluvného vzťahu vstúpiť na základe svojho vlastného slobodného rozhodnutia. S týmto názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd CŘ, keď vo svojom rozhodnutí č. j. 23 C do 1201/2010 z 26. 10. 2010 konštatoval, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a rovnako tak i ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať, ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Navrhovateľka v bode 2 podania konštatuje, že žalovanému uhradila súrnu 1 068,58 EUR, pričom ako dôkaz navrhuje vyžiadanie si účtovnej dokumentácie žalovaného. Žalovaný k svojmu vyjadreniu prikladá prehľadný splátkový kalendár, z ktorého je zrejmá platobná morálka navrhovateľky. Navrhovateľka bola v súlade s úverovou zmluvou povinná uhradiť celkom 24 splátok po 51,75 EUR. Navrhovateľka však uhradila 4 splátky a to jedinou úhradou, uskutočnenou dňa 19. 3. 2008 vo výške 161,15 EUR. Nakoľko žiadne ďalšie splátky nehradila, bol úver zosplatnený. Ďalšie úhrady navrhovateľky, odporca eviduje až po zosplatnení úveru a to dňa 18. 9. 2008 vo výške 73,03 EUR dňa 17. 10. 2008 vo výške 73,03 EUR, dňa 22.12.2008 vo výške 78,97 EUR, dňa 11.2.2009 vo výške 166,- EUR, dňa 17.7.2009 vo výške 60,- EUR a dňa 11.10.2010 vo výške 200,- EUR. Celková výška uhradenej sumy predstavuje ku dňu 4. 2. 2011 sumu 812,18 EUR a nie 1.068,58 EUR, ako uvádza navrhovateľka. Vzhľadom na uvedené vyzval navrhovateľku k doloženiu potvrdenia o ďalších úhradách 3v prípade, že ich uskutočnila, nakoľko žalovaný ďalšie úhrady zo strany navrhovateľky neeviduje. Návrh dôkazu navrhovateľky o doložení potvrdenia odporcom, považoval odporca za účelový. Navrhovateľka nedisponuje dôkazmi o výške uhradenej sumy a preto sa snaží túto svoju dôkaznú núdzu previesť na odporcu. Tento ale nemôže dokázať negatívne tvrdenie, keďže disponuje len úhradami navrhovateľky vo výške 812,18 EUR. Odporca tiež upozornil súd na tú skutočnosť, že navrhovateľka počas existencie dlhu odporcu nijako nekontaktovala a to ani napriek tomu, že jej bol doručený list o zosplatnení úveru a nesnažila sa vyriešiť spor mimosúdnou cestou. Pritom mohla požiadať o zníženie splátok alebo úpravu splátkového kalendára podľa platobných schopností, ale ani jednu z týchto možnosti nevyužila. Taktiež uviedol tvrdenia navrhovateľky o tom, že odporca uplatňuje úroky, ktoré v zmluve neuvádza, za nepravdivé, pretože odporca požadoval od nej úhradu úroku vo výške 98,99 EUR, ktorý predstavuje príslušenstvo úveru neuhradené k dátumu zosplatnenia. Nakoľko navrhovateľka priebežne hradila, tento úrok v súčasnosti od navrhovateľky nepožaduje, keďže je uhradený. Ďalším nárokom je úrok z omeškania, na ktorý má odporca zákonný nárok. Ďalším nárokom je zmluvná pokuta výške 1677,67 EUR je nárok oprávneného, ktorý je tvorený dvoma čiastkami a to zosplatneným úrokom a zmluvnou pokutou ako takou. Zosplatnený úrok vo výške 167,67 EUR, v súlade s Hlavou 7 úverových podmienok je tzv. „ušlý úrok" teda čiastka, na ktorú by mal oprávnený nárok, keby zo strany povinného došlo k riadnemu splácaniu úveru. Teda opäť ide o príslušenstvo zosplatnenej časti úveru. Na zosplatnený úrok má oprávnený nárok až potom, čo bol zosplatnený celý úver, teda potom ako sa povinný ocitol v omeškaní splatením aspoň dvoch splátok, alebo splatením jedinej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (Hlava 7 ods. 3., písm. a Všeobecných úverových podmienok) Zmluvná pokuta v súlade s Hlavou 15 predstavuje 8 % z čiastky s ktorej úhradou je povinný v omeškaní a to za dobu viac ako sedem dní. V tomto prípade, oprávnený nepožaduje od povinného túto časť zmluvnej pokuty.

Tvrdenia navrhovateľky, uvedené v bode 4 podania považoval odporca za zavádzajúce a irelevantné. Nakoľko s prejednávaným prípadom nesúvisia a na danú žalobkyňu sa väčšina z nich nevzťahuj Napríklad: Čo sa týka tvrdenia o neprijateľnosti predformulárovej zmluvy, ide o adhéznu zmluvu, ktorú zákon nikde nezakazuje. Ustanovenie o zrážkach zo mzdy sa žalobkyne nijakým spôsobom nedotklo, rovnako tak ustanovenie o revolvingovom úvere. Ustanovenie VOPD o zisťovaní pravdivosti, resp. nepravdivosti údajov uvedených v zmluve je úplne bežná činnosť, ktorú realizujú subjekty na trhu, poskytujúce úver" Ide o zistenie skutočností, ktoré by predišli úverovým podvodom, resp. sa týmto spôsobom overuje bonita klienta. Neuvedenie správneho variabilného symbolu výraznou mierou sťažuje schopnosť priradiť splátku klienta k správnemu úveru. Pri nespočetnom množstve platieb prichádzajúci na účet žalovaného, spôsobuje neuvedenie správneho variabilného symbolu omeškanie s priradením platby a s tým súvisiace komplikácie. Uponáhľanosť a nepozornosť klienta, by v žiadnom prípade nemalo ísť k tiaži žalovaného, keďže ako žalovaný vyššie uvádza, klient je osoba plne spôsobilá na právne úkony a za následky svojej nepozornosti by mal niesť odpovedajúce následky. Odporca tiež uviedol, že v ostatných podobných ustanoveniach, ktoré žalobkyňa vo svojom podaní uvádza, rôznou formou dezinterpretuje jednotlivé ustanovenia zmluvy, resp. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, prispôsobuje si ich a uvádza ich v nepravdivých tvaroch. Ďalej žalobkyňa vo svojom vyjadrení považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve, pričom uvádza, že rozhodca v doložke uvedený je honorovaný a spriaznený žalovanému. Tieto tvrdenia považuje žalovaný za nepravdivé a ničím nepodložené. Oprávnený uvádza, že svoj rozhodcovský súd majú ex lége aj banky (Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie), pri čom súdy túto „ naviazanosť" tolerujú. Bolo by teda nekorektné ostatným subjektov, ktoré využívajú inštitút stáleho rozhodcu tento bez ďalšieho zakazovať, resp. ho považovať za nekalý, alebo v rozpore so zákonom. Žalobkyňa ďalej argumentuje tým, že rozhodcovská doložka je v rozpore s uniovým právom. Význam a zmysel uvedenej smernice v originálnom znení (i napr. v českej verzií) smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinný uplatňovať hmotnoprávne predpisy. To však rozhodne nie je daný prípad, keďže v Slovenskej republike rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, a preto rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere! Rovnako tak žalovaný dáva do pozornosti Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo po členských štátoch vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami Smernica jednoznačne smeruje k alternatívnemu riešeniu sporov, a i preto žalovaný túto možnosť využil. Trend alternatívneho riešenia sporov je zrejmý i z doporučení, ktoré vydali európske orgány, z ktorých je možné menovať napríklad odporúčanie : 98/257/ ES alebo 2001/310/ES a Zelenej knihy o alternatívnom konaní k odstraňovaniu sporov" v civilných a obchodných veciach všeobecne. Podľa názoru žalovaného tvrdenia, ktoré na margo vyššie uvedeného uvádza vo svojom podaní žalobkyňa, úplne popierajú zmysel a účel rozhodcovského konania, tj. umožniť mimosúdneho riešenia sporov a tým odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú pred rozhodcom vyriešiť k spokojnosti oboch sporových strán. Žalovaný by rád v súvislosti s vyššie uvedeným upozornil na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 31.7. 2008, sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd výslovne konštatuje, že zmluvné strany si môžu platne dohodnúť, že spory, ktoré vznikli z ich zmluvy budú rozhodované vybraným rozhodcom žalujúcou stranou zo zoznamu rozhodcom vedených súkromným subjektom, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle v znení neskorších predpisov a že rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa pravidiel vydaných takým súkromným subjektom. Žalovaný ďalej konštatuje, že podstatná časť tvrdení žalobkyne je v tomto prípade postavená na urnovom práve, konkrétne Smernici č. 93/13/EHS a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky. Tieto tvrdenia žalovaný považuje za nesprávne a v konečnom dôsledku nepreskúmateľné, keďže Smernice nie sú priamo aplikovateľné a zastávajú v prvom rade úlohu interpretačného pravidla. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. Odporca preto navrhol súdu návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd uznesením zo dňa 16.8.2012 návrh navrhovateľky v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy a vydania bezdôvodného obohatenia vylúčil na samostatné konanie a o tejto časti nároku rozhoduje v konaní sp.zn. . súd preto v tomto konaní rozhodoval o zrušení rozhodcovského rozsudku, určení neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a ochrane spotrebiteľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 20.10.2007, úverovými zmluvnými podmienkami, rozhodcovským rozsudkom sp.zn. PEC-PP 42/2010, vydaného rozhodcom M.. F. G. dňa 26.10.2010 a z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca uzatvorili dňa 20.10.2007 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľke boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 25.000,- Sk t.j. 829,85 €.

Zrušenie rozhodcovského rozsudku:

Podľa o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Súd zo súdneho spisu zistil, že rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 12.11.2010 (č.l. 93), pričom žaloba bola podaná až dňa 14.12.2010, pričom posledným dňom 30-dňovej lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol deň 13.12.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná po lehote, súd žalobu v časti zrušenia rozhodcovského rozsudku zamietol ako oneskorene podanú.

Čo sa týka námietok navrhovateľky o tom, že uvedená lehota je lehotou procesnoprávnou t.j. že postačí, ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná na pošte, si súd dovolí poukázať na znenie , podľa ktorého konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Podľa názoru súdu podanie žaloby, ktoré má na mysli zákon o rozhodcovskom konaní je úkon, ktorým sa má začať konanie, a preto nestačí len jeho odoslanie na poštovú prepravu, ale je potrebné jeho doručenie súdu, aby práve doručením nastali účinky, opísané v t.j. aby bolo začaté konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Iný výklad by podľa názoru súdu vytváral priestor

pre právnu neistotu, pretože rozhodcovský rozsudok už nadobudol právoplatnosť, ale konanie o jeho zrušenie by ešte nebolo začaté.

Určenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky:

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení platnom pri podpise zmluvy (ďalej len ZSU) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 ZSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa Smernice Rady Európskej únie č.93/13//EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to v článku 3, ods. 1: Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Súd preskúmal požadované zmluvné dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie sporov vyplývajúcich z uzavretej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX medzi účastníkmi zo dňa 20.10.2007 a prijal nasledujúci záver:

Súd, rovnako ako rozhodca, vyhodnotil, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa musia aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k , preto sa použije špeciálna právna úprava pred všeobecnou podľa zásady „lex specialis derogat legi generali“.

Podľa § 18 Hlavy 15 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodnuté jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený M.. F. G., nar. XX.X.XXXX, so sídlom Z., C., a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného M.. F. G., ktorý je v zozname tiež uvedený a teda je aj oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. .

Dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom vedie k tomu, že spotrebiteľovi je odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. (v nadväznosti na smernicu č. 93/13/ EHS). Záver o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť aj zo stanoviska Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa

4. júna 2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Gyöfri bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný súd spotrebiteľa. V danej veci na základe vopred stanoveného rozsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený osobou, určenou odporcom.

V tomto smere súd konštatuje, že rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa . Táto rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu inak ako v rozhodcovskom konaní. Od spotrebiteľa totiž vyžaduje, aby všetky majetkové spory, vzniknuté zo zmluvy alebo s ňou súvisiace, boli riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcom, ktorého určí M.. F. G., teda osoba určená odporcom ako dodávateľom. Spotrebiteľ v tomto prípade nemá inú možnosť a viac-menej „musel súhlasiť“ s úverovými podmienkami odporcu, v ktorých je rozhodcovská doložka zakomponovaná. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo podľa názoru súdu k tomu, že spotrebiteľovi teda navrhovateľke bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana, ktorú jej poskytuje ustanovenie a nasl. Občianskeho o ochrane spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedený záver rozhodcovský rozsudok sp.zn. PEC-FP 42/2010, vydaného rozhodcom M.. F. G. dňa 26.10.2010 nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, a preto súd o návrhu navrhovateľky na odloženie formálnej vykonateľnosti tohto rozsudku nerozhodoval. Nakoľko uvedený záver prelamuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, zaniká prekážka rozsúdenej veci a navrhovateľ môže opätovne uplatniť svoje práva z uzavretej úverovej zmluvy na súde.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

Podľa o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Z tretej vety o ochrane spotrebiteľa podľa názoru súdu vyplýva, že právo spotrebiteľa požadovať primerané finančné zadosťučinenie vzniká až po tom, čo bude na súde úspešne uplatnené porušenie jeho práv alebo povinností, ustanovených týmto zákonom t.j. po tom, čo bude právoplatne rozhodnuté o tom, že k porušeniu práv alebo povinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa došlo. Uplatnenie uvedeného práva pred týmto právoplatným rozhodnutím súde súd považuje za predčasné, a preto žalobu navrhovateľky o priznanie primeraného zadosťučinenia ako podanú predčasne zamietol. V súčasnosti nie je splnená podmienka o úspešnom uplatnení porušenia práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. navrhovateľka ju netvrdila a nepreukázala, a preto podľa názoru súdu navrhovateľke zatiaľ (v čase rozhodovania súdu) právo na primerané finančné zadosťučinenie ani nevzniklo.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).