Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/211/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa Obce Veľké Ripňany, so sídlom vo Veľkých Ripňanoch, Poštová 461, zastúpeného JUDr. Daliborom Kiselicom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 12, proti odporcom 1. Slovenskej republike - Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, 2. Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Vazovova 2, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.10.2010, doplneným na výzvu súdu dňa 28.2.2011, domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne k povinnosti zaplatiť mu sumu 31.444,44 Eur s prísl. titulom náhrady škody. Dôvodil, že ako správca dane bol v zmysle o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len "") oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie, v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádzalo zastavané územie obce alebo jeho časť. Keďže sa nachádzal v zónach ohrozenia dvoch atómových elektrární V-1 a V-2, a tieto považoval za dve samostatné jadrové zariadenia prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi - spoločnosťami Jadrová vyraďovacia spoločnosť, a.s. (ďalej len "JAVYS") a Slovenské elektrárne (ďalej len "SE"), predstavovali jadrové zariadenia súčasne dve samostatné oblasti ohrozenia. Navrhovateľ preto v súlade s vyrubil prevádzkovateľom jadrových elektrární daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v plnej výške (platobný výmer č. 1/2008 a č. 3/2009 vo vzťahu k JAVYS a platobný výmer č. 2/2008 a č. 4/2009 vo vzťahu k SE).

- 2 -

Platobné výmery navrhovateľa č. 1/2008 a č. 2/2008 bývalé Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (právny predchodca odporcu v 2. rade) ako odvolací orgán zrušilo, avšak navrhovateľ aj po predmetnom zrušení rozhodol totožne a platobným výmerom č. 1/2009 (vo vzťahu k JAVYS) a č. 2/2009 (vo vzťahu k SE) vyrubil daň za jadrové zariadenie v plnej výške, ktoré platobné výmery odporca v 2. rade v rámci odvolacieho konania rozhodnutiami zo dňa 20.7.2009 a 24.7.2009 zmenil, a to aj vo vzťahu k platobným výmerom č. 3/2009 (vo vzťahu k JAVYS) a č. 4/2009 (vo vzťahu k SE) a zaviazal daňovníkov na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. Tento postup považoval navrhovateľ za v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, v zmysle ktorých mal tak odporca v 1., ako aj odporca v 2. rade chrániť záujmy obce, daňových subjektov a iných osôb zúčastnených na daňovom konaní, majúci za následok vznik majetkovej ujmy spočívajúcej v ukrátení navrhovateľa na práve vyrubiť miestnu daň za jadrové zariadenie v plnej výške.

Odporca v 1. rade s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, považoval ho za nezrozumiteľný a neopodstatnený. Namietal, že navrhovateľ s poukazom na rozhodnutia štátnych orgánov, ktorými tieto zmenili výšku ním vyrubenej miestnej dane za jadrové zariadenie, vyvodzoval zodpovednosť odporcov od ustanovení (ďalej len "OZ" alebo ""), hoci túto zodpovednosť upravuje špeciálny o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ""). Podľa tohto zákona sa odporca v 2. rade nedopustil nesprávneho úradného postupu, nakoľko tento by sa nevyhnutne prejavil vo vydaní nezákonných rozhodnutí o vyrubení dane za jadrové zariadenie, ktoré však nespĺňajú charakter nezákonných rozhodnutí, nakoľko neboli zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Naviac, navrhovateľ nebol účastníkom daňového konania, v ktorom došlo k vydaniu rozhodnutí o vyrubení miestnej dane, keďže v ňom vystupoval ako orgán verejnej moci; preto nie je ani aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku na náhradu škody.

Odporca v 2. rade rovnako nesúhlasil s návrhom navrhovateľa. Dôvodil, že nárok uplatňovaný titulom zodpovednosti za škodu podľa nespadá do právomoci súdov Slovenskej republiky v zmysle a , keďže ide o inštitút súkromného práva a medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade neexistoval súkromnoprávny vzťah, ale vzťah verejnoprávny, nakoľko navrhovateľ odvodzoval majetkovú ujmu od porušenia právnej povinnosti odporcov ako orgánov verejnej moci na úseku správy daní podľa o správe daní a poplatkov. Porušenie tejto právnej povinnosti odporcov by sa potom malo prejaviť vo vydaní nezákonného rozhodnutia, ktorým by mohla byť navrhovateľovi spôsobená škoda. Pre uplatnenie náhrady škody však absentuje zákonom stanovený predpoklad, a to zrušenie alebo zmena rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci, v dôsledku ktorého by sa takéto rozhodnutie považovalo za nezákonné. Navrhovateľ sa tak v konaní domáhal náhrady škody vydaním rozhodnutia odporcu v 2. rade, ktoré ostalo právoplatné, a ktorého platnosť a zákonnosť nebola nijako napadnutá. Odporca v 2. rade mal za to, že posudzovanie zákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu vydaného v dôsledku porušenia právnej povinnosti orgánu štátu je možné zo strany civilného súdu len v rámci správneho súdnictva. Až na základe rozhodnutia vo veci zmeny alebo zrušenia rozhodnutia štátneho orgánu z dôvodu jeho nezákonnosti je možné domáhať sa náhrady škody.

- 3 -

V dôsledku zmeny právnej úpravy prijatím o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ktorý stanovil (), že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31.12.2011 je Finančným riaditeľstvom SR, prechádzajú na neho práva a povinnosti podľa ods. 2 až 5 ustanovenia citovaného zákona, a to je podľa citovaného zákona orgánom štátnej správy na úseku daní, poplatkov a colníctva, v ďalšom priebehu súd konal s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky ako s odporcom v 2. rade ( ).

Konajúci súd uznesením zo dňa 8.2.2012, č.k. -88, zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania. Skutočnosť, že v skutkovo obdobných veciach súdy vyhlásili zamietavé meritórne rozhodnutia, ktoré nenadobudli právoplatnosť a sú vecou posúdenia odvolacím súdom, súd nevyhodnotil ako okolnosť majúcu podstatný význam pre rozhodnutie súdu, keďže v týchto konaniach sa neriešili otázky rozhodné aj pre prebiehajúce konanie a majúce na neho po skutkovej stránke vplyv.

Uznesením zo dňa 27.7.2012, č.k. -117, súd zamietol i v poradí druhý návrh navrhovateľa na prerušenie konania uplatnený podľa , keď mal za to, že podanie sťažnosti na porušenie ústavného práva na náhradu škody iným subjektom v odlišnej, i keď možno právne a skutkovo obdobnej veci, nemá charakter otázky predbežnej, a teda otázky, ktorá má podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu o veci.

Doplňujúcim vyjadrením zo dňa 12.9.2012 odporca v 2. rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, nakoľko orgánom oprávneným konať v mene štátu vo veciach týkajúcich sa náhrady škody je podľa príslušné ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí príslušná oblasť štátnej správy, v ktorej mala škoda vzniknúť; v danom prípade išlo o Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 24.10.2012, ktoré viedol podľa v neprítomnosti riadne a včas predvolaných odporcov v 1. a . rade, ktorí súhlasili s konaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti, pričom po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok vo veci samej. Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa, s písomnými vyjadreniami odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade, ako aj s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, najmä rozhodnutiami Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 39/2007 a č. 355/2007, platobnými výmermi navrhovateľa č. 1/2008, č. 1/2009, č. 3/2009, č. 2/2008, č. 2/2009, č. 4/2009, rozhodnutiami bývalého Daňového riaditeľstva SR zo dňa 24.4.2008, 20.7.2009, 29.4.2008, 24.7.2009, ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") rozhodnutím zo dňa 22.3.2006 č. 355/2007, schválil pre Slovenské elektrárne, a.s. veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením JE Bohunice V-2 v tvare kruhu s polomerom 21 km so stredom vo ventilačnom komíne pri Hlavnom výrobnom bloku JE V-2 určenom príslušnými súradnicami. Rozhodnutím zo dňa 17.1.2007, č. 39/2007, úrad schválil pre Jadrovú vyraďovaciu spoločnosť, a.s. veľkosť

- 4 -

oblasti ohrozenia jadrovým zariadením JE-V1 ako okruh s polomerom 25 km, pričom stred tohto kruhu označil vo ventilačnom komíne JZ JE V-1.

Navrhovateľ ako správca dane vyrubil platobným výmerom zo dňa 9.1.2008, č. 1/2008 daňovníkovi

- JAVYS, daň za jadrové zariadenie JE V-1 za rok 2007 v sume 15.722,23 Eur (473.648,-Sk). Platobný výmer na odvolanie daňovníka zrušil odporca v 2. rade rozhodnutím zo dňa 24.4.2008, č. 1/224/2193-19539/2008/990266-r, a vec vrátil navrhovateľovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. Navrhovateľ rozhodol o vyrubení dane opätovne dňa 23.1.2009, keď platobným výmerom č. 1/2009 určil daňovníkovi daň za jadrové zariadenie v sume 15.722,23 Eur, ktorý platobný výmer odporca v 2. rade zmenil rozhodnutím zo dňa 20.7.2009, č. I/224/3595-38581/2009/990266-r, a daňovníkovi vyrubil daň za jadrové zariadenie pomerne vo výške 7.861,11 Eur. Rovnako rozhodol odporca v 2. rade aj vo vzťahu k platobnému výmeru navrhovateľa zo dňa 23.1.2009, č. 3/2009, týkajúceho sa dane za jadrové zariadenie za zdaňovacie obdobie roka 2008, a to rozhodnutím zo dňa 20.7.2009, č. I/224/3597-38673/2009/990266-r.

Platobným výmerom zo dňa 9.1.2008, č. 2/2008, vyrubil navrhovateľ daňovníkovi - Slovenské elektrárne, a.s., daň za jadrové zariadenie JE V-2 za rok 2007 vo výške 15.722,23 Eur (473.648,- Sk). Odporca v 2. rade predmetný platobný výmer zrušil rozhodnutím zo dňa 29.4.2008, č. I/224/2213-20201/2008/990266-r, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ rozhodol o vyrubení dane opätovne dňa 23.1.2009 a platobným výmerom č. 2/2009 určil daňovníkovi daň za jadrové zariadenie sumou 15.722,23 Eur, ktorý výmer odporca v 2. rade zmenil rozhodnutím zo dňa 24.7.2009, č. I/224/3600-44238/2009/990266-r, a daňovníkovi vyrubil daň pomerne. Rovnako odporca v 2. rade postupoval aj pri vyrubení dane za jadrové zariadenie za zdaňovacie obdobie roka 2008, keď rozhodnutím zo dňa 24.7.2009, č. I/224/3602-44642/2009/990266-r, zmenil platobný výmer navrhovateľa zo dňa 23.1.2009, č. 4/2009.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci ústnych prednesov zotrval na dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorý vyvodzoval od zodpovednosti odporcov za škodu podľa , keď mal za to, že navrhovateľ je obcou, a teda subjektom súkromného práva chráneného článkom 46 ods. 3 a má právo na náhradu škody. Špeciálna právna úprava náhrady škody podľa , ako i úprava príslušných predpisov v správnom súdnictve vzbudzuje pochybnosti o súladnosti s , nakoľko obmedzuje možnosť obce domáhať sa náhrady škody, z dôvodu ktorého, aplikujúc ústavne konformný výklad, mal za to, že je na mieste aplikácia všeobecných ustanovení týkajúca sa zodpovednosti za škodu. Porušenie právnej povinnosti odporcov v 1. a 2. rade podľa malo pritom spočívať v tom, že právny predchodca odporcu v 2. rade arbitrárnymi rozhodnutiami zo dňa 20.7.2009 a zo dňa 24.7.2009 uložil daňovníkovi JAVYS a SE povinnosť zaplatiť daň za jadrové zariadenie pomerne, a nie v plnej výške, čím porušil právnu povinnosť konať v súlade so zákonom a chrániť záujmy obce v zmysle o správe daní a poplatkov. Keďže predmetné rozhodnutia právneho predchodcu odporcu v 2. rade neboli zrušené alebo zmenené vznikla navrhovateľovi škoda spočívajúca v rozdiele medzi pôvodne vyrubenou daňou za jadrové zariadenie a tou zmenenou a vyrubenou právnym predchodcom odporcu v 2. rade. Právny zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že z opatrnosti navrhovateľ označil v žalobe odporcu v 1.

- 5 -

rade a požiadal ho i o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa , nakoľko išlo o právne komplikovanú vec a navrhovateľ si nemohol byť istý, ako súd posúdi uplatnený nárok, keďže právne posúdenie veci je na úvahe súdu.

Navrhovateľ prerokoval predbežne nárok na náhradu škody s Ministerstvom financií Slovenskej republiky ako zástupcom štátu podľa na základe žiadosti doručenej ministerstvu dňa 25.3.2010, na ktorú ministerstvu reagovalo listom zo dňa 8.4.2010 tak, že návrh navrhovateľa vyhodnotilo ako neopodstatnený.

Podľa a na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, a orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

- 6 -

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ ako správca dane ( ) bol oprávnený v zmysle ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia a daňovníkom - spoločnosti JAVYS a Slovenské elektrárne, a.s. daň za jadrové zariadenie, v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádzalo zastavané územie alebo jeho časť. Navrhovateľ príslušnú daň za rok 2007 v plnej výške aj vyrubil platobnými výmermi, ktoré právny predchodca odporcu v 2. rade zrušil a vrátil navrhovateľovi na nové konanie, v prípade platobných výmerov za rok 2008 ich zmenil. V konaní nebolo sporné, že po opätovnom rozhodnutí navrhovateľa s totožným obsahom, platobné výmery navrhovateľa odporca v 2. rade na základe riadnych opravných prostriedkov podaných prevádzkovateľmi jadrových zariadení zmenil tak, že prevádzkovateľov jadrových zariadení zaviazal na zaplatenie dane pomerne. Rovnako nebolo sporné, že zmeňujúce rozhodnutia vydané odporcom v 2. rade neboli do rozhodnutia súdu zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Navrhovateľ odvodzoval nárok na náhradu škody primárne od zodpovednosti odporcov podľa ustanovení a nasl. , majúc za to, že táto právna kvalifikácia je súladná i s , keďže v jej zmysle má každý, t.j. i navrhovateľ ako právnická osoba, právo na náhradu škody, pričom z opatrnosti si nárok na náhradu škody voči odporcom uplatňoval i titulom zodpovednosti podľa

Všeobecná zodpovednosť za škodu ( ) upravená vytvára systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť nemožno aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Je teda zrejmé, že všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb prichádza do úvahy vždy vtedy, ak nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. upravuje konkrétny osobitný druh zodpovednosti orgánov verejnej moci za škodu pri výkone verejnej moci a predstavuje lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa a nasl. . Potom, v prípade škody vzniknutej pri výkone verejnej moci, t.j. pri rozhodovaní a úradnom postupe orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, je potrebné pre posúdenie zodpovednosti za škodu prednostne aplikovať , ktorý v týchto prípadoch zakladá zodpovednosť štátu, ale len v tých prípadoch, pokiaľ pri výkone verejnej moci došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu orgánov verejnej moci. Zodpovednosť štátu (odporcu v 1. rade) za škodu podľa a nasl. preto nemožno na tieto prípady aplikovať; táto prichádza do úvahy len vtedy, ak došlo k inému porušeniu právnej (zákonnej, či zmluvnej) povinnosti štátnym orgánom, mimo

- 7 -

uplatňovania jeho pôsobnosti pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ sa preto v danej veci v súvislosti s pochybeniami štátnych orgánov pri výkone ich pôsobnosti ako orgánov verejnej moci nemôže dovolávať náhrady škody za porušenie všeobecnej povinnosti podľa ustanovení a nasl. .

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval v tejto súvislosti na , podľa ktorého má i on právo na náhradu škody, tu súd udáva, že dané právo navrhovateľa nik nepopiera. Navrhovateľ totiž svoje právo využil a domáhal sa náhrady škody na súde. Treba brať však zreteľ na to, že predmetné právo, zaradené v rámci do kategórie práv na súdnu a inú právnu ochranu, podlieha určitým obmedzeniam a podmienkam stanoveným zákonom, tak ako vyplýva z odseku 4 článku 46 , ale i článku 51 ods. 1 , ktorý jednoznačne deklaruje, že domáhať sa práv, okrem iného i podľa článku 46 , možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Je teda zrejmé, že právo na náhradu škody nie je právom "bezbrehým", podlieha určitým obmedzeniam, kritériám, ktoré musí subjekt, ktorý ho uplatňuje splniť, a tie sú v podrobnostiach zakotvené do príslušnej zákonnej úpravy. Predmetný a v ňom deklarované právo domáhať sa náhrady škody nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, že zaručuje úspešnosť v konaní, v ktorom príslušný subjekt len využíva svoje oprávnenie a domáha sa žalobou podanou na súde nároku na náhradu škody; takýto výklad by totiž viedol k absurdnostiam.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súc neviazaný právnou kvalifikáciou uvedenou účastníkom konania, súd posudzoval nárok navrhovateľa v intenciách , ktorý nepovažoval za nesúladný s , konkrétne s článkom 46 ods. 3 (preto neuplatňoval postup podľa - pozn. súdu).

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa , patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

rozlišuje dve základné skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť štátu, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup štátneho orgánu (orgánu verejnej moci).

Nezákonné rozhodnutie je pritom rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu posudzovať ako otázku predbežnú. Ak je rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu súd z takého rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie správnosti tohto rozhodnutia.

- 8 -

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ide o konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisia, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania.

Navrhovateľ v konaní pripustil, že namietal i nesprávny úradný postup odporcov v zmysle , ktorého sa mali dopustiť odporcovia, resp. odporca v 2. rade tým, že platobné výmery vydané navrhovateľom, ktorými vyrubil daň za jadrové zariadenie za roky 2007 a 2008 prevádzkovateľom jadrových zariadení v plnej výške, zmenil a vyrubil im daň pomerne.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočíva v takom postupe, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. Úkony úradného postupu teda samy o sebe nevedú k vydaniu konkrétneho rozhodnutia a v prípade, že také rozhodnutie je vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Vychádzajúc z tohto právneho názoru mohol navrhovateľ namietať vydanie nezákonných rozhodnutí odporcom v 2. rade (a nie jeho nesprávny úradný postup), keďže postup odporcu v 2. rade, ktorým prehodnotil správnosť platobného výmeru navrhovateľa, a teda aj správnosť vyrubenia miestnej dane za jadrové zariadenie by sa musel evidentne prejaviť v (nezákonnom) rozhodnutí odporcu v 2. rade. Navrhovateľ totiž nemôže uplatňovať ako nesprávny úradný postup také vecné pochybenia v rozhodnutiach daňového orgánu, ktoré by sa priamo odrazili v nezákonnosti jeho rozhodnutí, v jeho meritórnom výroku, ktorých nesprávnosť môže byť vyslovená jedine v správnom konaní na to inštančne oprávneným orgánom. Navrhovateľ za daného stavu preto mohol namietať nezákonnosť rozhodnutí odporcu v 2. rade podľa a Tu však súd udáva, že navrhovateľ nebol osobou aktívne vecne legitimovanou domáhať sa náhrady škody, nakoľko nebol účastníkom daňového konania, v ktorom dotknuté zmeňujúce rozhodnutia odporcu v 2. rade boli vydané ( ) a nebol ani osobou, s ktorou sa malo konať ako s účastníkom konania a nesprávne sa nekonalo ( ). Navrhovateľ bol v zmysle ustanovenia správcom dane za jadrové zariadenie, a teda orgánom oprávneným vyrubiť daň za jadrové zariadenie. Táto okolnosť vyplývala aj z ustanovenia , písm. b) o správe daní a poplatkov, ktorý označuje obec spolu s daňovým úradom za správcu dane; správca dane však nepatrí do kategórie účastníkov konania vymedzených taxatívne ustanovením o správe daní a poplatkov. Na navrhovateľa sa podľa mienky súdu nevzťahovala ani podmienka podľa , keďže dotknuté rozhodnutia odporcu v 2. rade boli vydané v daňovom konaní pri aplikácii o správe daní a poplatkov ako zákona majúceho charakter predpisu upravujúceho správne konanie.

Za situácie, že by navrhovateľ i bol účastníkom správneho konania (ktorá skutočnosť však nebola preukázaná - pozn. súdu) nebola podľa mienky súdu naplnená podmienka existencie nezákonného rozhodnutia v zmysle Z vykonaného dokazovania totiž nevyplýva, že by niektoré z navrhovateľom označených rozhodnutí odporcu v 2. rade boli

- 9 -

zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Zodpovednosť za škodu odvodzovanú od nezákonného rozhodnutia potom nemožno vyvodiť bez toho, aby také rozhodnutie bolo zmenené alebo zrušené pre zákonnosť (k tomu aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Konajúcemu súdu pritom neprináležalo v tomto konaní prehodnocovať právne závery daňového orgánu, ani posudzovať správnosť rozhodnutí o vyrubení pomernej dane za jadrové zariadenie, a teda posudzovať správnosť aplikácie . Pri opačnom výklade by totiž došlo k neprípustnému zásahu zo strany súdov rozhodujúcich v rámci civilného procesu do správneho/daňového konania a do výkonu pôsobnosti daňových orgánov pri rozhodovaní v daňovom konaní. Súdu rovnako neprináležalo v tomto konaní preskúmavať zákonnosť postupu odporcov v 1. a 2. rade v zmysle ustanovenia o správe daní a poplatkov, ktorý postup navrhovateľ namietal, nakoľko ako bolo uvedené vyššie, ich pochybenia by sa v tomto smere odrazili v nezákonnosti vydaných rozhodnutí, ktorú nezákonnosť by prináležalo posudzovať len inštančne na to oprávneným správnym orgánom v rámci preskúmavania rozhodnutia na základe riadne podaného opravného prostriedku.

Naviac, nemožno opomenúť, že vo vzťahu k návrhu navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi v 2. rade tento nebol pasívne vecne legitimovaný, ktorú skutočnosť i odporca v 2. rade správne namietal, keď pasívne legitimovaným pokiaľ ide o nároky na náhradu škody uplatňované podľa je vždy štát. Keďže škoda mala navrhovateľovi vzniknúť pri výkone verejnej moci v oblasti správy daní, za štát ako zodpovedný subjekt v danom prípade koná Ministerstvo financií SR, ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť daní ( o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy). Preto v tejto súvislosti súd návrh navrhovateľa smerujúci voči odporcovi v 2. rade zamietol pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie.

Sumarizáciou vyššie uvedeného, dospel súd k záveru, že navrhovateľ nebol aktívne vecne legitimovaným na uplatnenie nároku zo zodpovednosti štátu za škodu a pokiaľ by aj bol, nepreukázal existenciu rozhodnutí vydaných odporcom v 2. rade spĺňajúcich charakter nezákonnosti podľa a nasl. ; pokiaľ žalobný návrh smeroval aj voči odporcovi v 2. rade, tu nepreukázal jeho pasívnu vecnú legitimáciu. Keďže na vyvodenie zodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, súd posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a zamietol ho. Súd sa v ďalšom nezaoberal skúmaním ostatných zákonných podmienok zodpovednosti štátu za škodu (vznik majetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a majetkovou ujmou), majúc za to, že ich prítomnosť by zisťoval, pokiaľ by dospel k záveru, že navrhovateľ bol osobou aktívne vecne legitimovanou a preukázal by existenciu nezákonného rozhodnutia. Preto sa súd v ďalšom nezaoberal okolnosťami súvisiacimi s uplatňovanou škodou, jej vznikom, resp. príčinnou súvislosťou a v tomto smere dokazovanie nevykonával.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

- 10 -

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že odporcom v 1. a . rade, ktorí mali vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporcovia nežiadali o ich priznanie a v konaní im ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa