Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-44-2023.pdf
PDF · 124.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/44/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcu: U. U., B.. XX.XX.XXXX, O. X. I. Ú.J. XX, XXX XX X., zastúpený všeobecným zástupcom N.. G. L., B.. XX.XX.XXXX, O. X. I. XX, XXX XX X., proti žalovaným: X/ Y. K., B.. XX.XX.XXXX, O. X. I.N. Ú. XX, XXX XX X., X/ L. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L. G. G. X, XXX XX X., obaja spoločne zastúpení Advokátskou kanceláriou ELBA, s.r.o., so sídlom Čachtická 13, 831 06 Bratislava, o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 40C/2/2022-57 zo dňa 22.11.2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ určil oprávnenie spoločne a nerozdielne na plnenie voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 140, § 605, § 45 ods. 1, § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a vecne tak, že Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom X., katastrálny odbor dňa 14.12.2021 pod V-40349/2021 zmluvných strán na strane predávajúceho: K. Y. G.. K., I. Ú. XX, L. XXX XX. B..: XX.XX.XXXX, štátny občan SR a na strane kupujúceho: X. L. G.. X., L. G. G. X, X., L. XXX XX, štátny občan SR, B..: XX.XX.XXXX, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu 1/12 k celku nehnuteľností v katastrálnom území W. P., Obec: BA-m.č W. P., Okres Bratislava N.: Pozemku registra „C“ KN číslo XXX o výmere 1158 m2 evidovaná ako záhrada, Pozemku registra „C“ KN číslo XXX o výmere 131 m2 evidovaná ako zastavaná plocha a nádvorie, Dom súpisné číslo XX postavený na pozemku parcelné číslo XXX (ďalej len „Nehnuteľnosti“) je neplatná. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1/4 k predmetným Nehnuteľnostiam, žalovaný 1/ bol v minulosti podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12. Poukázal na to, že lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že v zmysle výpisu z LV č. XXX pre W.. Ú.. W. P. už žalovaný 1/ nie je vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu, ale je ním žalovaný 2/ titulom kúpnej zmluvy zavkladovanej dňa 14.12.2021 pod P.-XXXXX/XXXX. Uviedol, že ako podielový spoluvlastník Nehnuteľností nemal žiadnu vedomosť o úmysle žalovaného 1/ scudzovať sporný spoluvlastnícky podiel a žalovaný 1/ mu nikdy neponúkol sporný spoluvlastnícky podiel na predaj, čím žalovaný 1/ porušil ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka o predkupnom práve. Z uvedeného dôvodu porušenia predkupného práva sa žalobou domáha, aby súd určil. že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ na strane predávajúceho a žalovaným 2 na strane kupujúceho zavkladovaná 14.12.2021 pod P.-XXXXX/XXXX je neplatná.
3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu: Kúpnou zmluvou zo dňa 07.12.2021 (č.l. 28-31 spisu) žalovaný 1/ ako predávajúci previedol na žalovaného 2/ ako kupujúceho za kúpnu cenu 35.000 eur spoluvlastnícky podiel 1/12 k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území W. P., C.: X.-T..Č. W. P., Okres Bratislava N., a to pozemok registra „C“ KN číslo XXX o výmere 1158 m2 evidovaný ako záhrada, pozemok registra „C“ KN číslo XXX o výmere 131 m2 evidovaný ako zastavaná plocha a nádvorie, dom súpisné číslo XX postavený na pozemku parcelné číslo XXX (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Vklad vlastníckeho práva žalovaného 2/ bol na základe uvedenej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom X., katastrálny odbor dňa 14.12.2021 pod P.-XXXXX/XXXX. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku (podľa výpisu z listu vlastníctva k Nehnuteľnostiam č. XXX). Listom zo dňa 09.09.2021 (č.l. 32 spisu) žalovaný 1/ ponúkol žalobcovi na predaj svoj spoluvlastnícky podiel 1/12 k celku na Nehnuteľnostiach z dôvodu, že mal záujem ho predať, a to za kúpnu cenu 35.000 eur. List bol zaslaný na adresu trvalého pobytu žalobcu (I. Ú. XX, XXX XX X.) ako doporučená zásielka s doručenkou, pričom zásielka bola uložená na pošte dňa 16.09.2021 a následne sa vrátila žalovanému 1/ ako odosielateľovi dňa 05.10.2021, nakoľko si ju žalobca v odbernej lehote neprevzal na pošte. Uvedené preukazuje doručenka k zásielke (č.l. 33 spisu), podací lístok (č.l. 34 spisu) ako aj informácia z informačného systému Slovenskej pošty k zásielke č. G. (č.l. 35 spisu).
4. Výsluchom žalovaného 1/ súd zistil, že list s ponukou na využitie predkupného práva podpísal, následne ho odovzdal žalovanému 2/, ktorý ho odovzdal na poštovú prepravu. Zásielka sa vrátila z pošty na jeho adresu ako neprevzatá, následne ju odovzdal žalovanému 2/ na archivovanie.
5. Výsluchom žalovaného 2/ súd zistil, že v presne neurčenom čase sa dohodol so žalovaným 1/ na tom, že odkúpi jeho podiel na Nehnuteľnostiach, a keďže vedel, že vzhľadom na spoluvlastnícky vzťah pôjde o formálno-právne zložitejšiu situáciu, tak v spolupráci s právnym zástupcom dal vypracovať ponukový list na využitie predkupného práva, následne ho predložil žalovanému 1/, ktorý sa s ním stotožnil a podpísal ho, a na základe dohody so žalovaným 1/ ho zaslal na pošte ako doporučenú zásielku na adresu žalobcu, pričom si vyslovene zistil od žalovaného 1/, že tá adresa je skutočná, kde sa žalobca aj fyzicky zdržuje. Uvedené si bol dokonca aj overiť, keďže na uvedenej adrese sa bol pozrieť a videl, že sa tam svieti v okne, videl, že tam je poštová schránka. Následne sa informoval u žalovaného 1/, či to bolo doručené alebo sa to vrátilo, pričom tento ho informoval, že sa to vrátilo ako neprevzaté v odbernej lehote. Následne si ešte aj z informačného systému pošty uvedené potvrdil a potom so žalovaným 1/ uzatvoril kúpnu zmluvu, keďže mal za to, že všetky tie prísne formálno-právne podmienky splnili.
6. Z vykonaného dokazovania, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal súd za preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 07.12.2021, žalovaný 1/ ako predávajúci previedol na žalovaného 2/ ako kupujúceho spoluvlastnícky podiel 1/12 k celku na Nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 35.000 eur, pričom vklad vlastníckeho práva žalovaného 2/ bol na základe uvedenej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom X., katastrálny odbor dňa 14.12.2021 pod P.-XXXXX/ XXXX. Keďže žalobca je podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku, mal v zmysle § 140 O.z. v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ predkupné právo. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že listom zo dňa 09.09.2021 žalovaný 1/ pred vyššie uvedeným prevodom ponúkol žalobcovi na predaj svoj spoluvlastnícky podiel na Nehnuteľnostiach, a to za kúpnu cenu 35.000 eur. List bol zaslaný na adresu trvalého pobytu žalobcu (I. Ú. XX, XXX XX X.) ako doporučená zásielka s doručenkou, pričom zásielka bola uložená na pošte dňa 16.09.2021 a následne sa vrátila žalovanému 1/ ako odosielateľovi dňa 05.10.2021, nakoľko si ju žalobca v odbernej lehote neprevzal na pošte. Uvedené preukazuje doručenka k zásielke (č.l. 33 spisu), podací lístok (č.l. 34 spisu), ako aj informácia z informačného systému Slovenskej pošty k zásielke č. G. (č.l. 35 spisu). V zhode s tým pritom vypovedali aj žalovaní 1/ a 2/ pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 22.11.2022.
7. Pokiaľ ide o účinnosť doručovania jednostranných adresovaných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka (akým bola aj ponuka žalovaného 1/ na využitie predkupného práva uskutočnená listom zo dňa 09.09.2021 adresovaná žalobcovi) súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 129/2010 publikované v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č. 27/2011, v ktorom najvyšší súd konštatoval cit: „Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, že adresát mal objektívnu možnosť sa s ňou
oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát má objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej (keď sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície).“ ...„prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Voči prítomnej osobe (osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí ihneď. Neprítomnej osobe (osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť fakticky doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i (fakticky) nedoručený (adresátom skutočne neprevzatý) prejav vôle pôsobí voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle.“ ...„Dovolací súd za rozhodujúce považuje objektívne hľadisko - ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Tento názor zastáva aj odborná právnická verejnosťou (viď napr. Mazák, J., Vojčík, P.: Občianske právo s vysvetlivkami, 1. Zväzok, Bratislava, Iura Edition, 1996-2005, s. 96; podobne Luby, Š.: Výber z diela a myšlienok, Bratislava, Iura Edition, 1998, str. 196; Jehlička, O., Švestka, J., Škárová, M. a kol.: Občanský zákonník, komentář, C. H. Beck, 2001, 6. vydanie, str. 279, 285, 286; Knappová, M., Švestka, J. a kol.: Občanské právo hmotné, sv. L, ASPI, 2002, str. 124, 125, 149; Jendrálek, P.: K téme "odstoupení od smlouvy prostředníctvím fikce doručení", Právní rozhledy 4/2006 str. 142 a násl.; porovnaj napr. uznesenia NS ČR z 26. októbra 2005 sp. zn. 26 Cdo 625/2005, z 30. júna 2008 sp. zn. 28 Cdo 2622/2006). Vychádzajúc z uvedeného dovolací zastáva právny názor, že ak nájomcovi bytu je daná objektívna (reálna) možnosť na základe oznámenia pošty prevziať si uloženú zásielku obsahujúcu vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady v zmysle § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, nastávajú hmotnoprávne účinky tohto jednostranného právneho úkonu v okamihu, kedy nájomca aj napriek uloženiu zásielky nevyužil objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom.“ V súlade s tým možno poukázať napr. aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 2622/2006 zo dňa 30.06.2008, v ktorom najvyšší súd pri zhodnej právnej úprave konštatoval cit: „Obdobnou problematikou se zabýval i dovolací soud ve svém rozhodnutí ze dne 29.6.2004, sp. zn. 28 Cdo 72/2004 a ze dne 16.3.2005, sp. zn. 26 Cdo 864/2004 s odůvodněním, že účinnost adresných jednostranných hmotněprávních úkonů v režimu občanského zákoníku předpokládá, že projev vůle dojde, resp. je doručen adresátovi, tj. že se dostane do sféry jeho dispozice (§ 45 odst.1 o.z.). Slovní spojení dostane do sféry jeho dispozice nelze vykládat ve smyslu procesněprávních předpisů. Je jím třeba rozumět konkrétní možnost nepřítomné osoby seznámit se s jí adresovaným právním úkonem. Právní teorie i soudní praxe takovou možností chápe nejen samotné převzetí písemného hmotněprávního úkonu adresátem, ale i ty případy, jestliže doručením dopisu či telegramu, obsahujícího projev vůle, do bytu adresáta či do jeho poštovní schránky popřípadě i vhozením oznámení do poštovní schránky o uložení takové zásilky, nabyl adresát hmotněprávního úkonu objektivní příležitost seznámit se s obsahem zásilky. Přitom není nezbytné, aby se adresát skutečně seznámil s obsahem hmotněprávního úkonu, dostačuje, že měl objektivně příležitost tak učinit. Sluší se poznamenat, že názory o účincích doručení písemného právního úkonu adresátovi hmotněprávního projevu vůle sdílí dovolací soud s konstantní literární interpretací příslušných ustanovení občanského zákoníku i s právní naukou, jak je patrno například z Komentáře k občanskému zákoníku autorů Jehličky, Švestky, Škárové a kol., C. H. Beck 2001, 6. vydání, str. 279, 285, 286, nebo z učebnice Občanské právo hmotné, svazek I., autoři Knappová, Švestka a kol., ASPI 2002, str. 124, 125, 149.“
8. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov možno konštatovať, že pokiaľ žalovaný 1/ list zo dňa 09.09.2021 (obsahujúci jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon, ktorým ponúkol žalobcovi na predaj svoj spoluvlastnícky podiel na Nehnuteľnostiach) zaslal poštou na adresu trvalého pobytu žalobcu ako doporučenú zásielku s doručenkou, pričom zásielka bola uložená na pošte dňa 16.09.2021 a následne sa vrátila žalovanému 1/ ako odosielateľovi dňa 05.10.2021 z dôvodu, že žalobca si ju v odbernej lehote neprevzal na pošte, nastali účinky doručenia tohto jednostranného adresovaného hmotnoprávneho úkonu žalobcovi uložením zásielky na pošte dňa 16.09.2021, t.j. keď mal žalobca objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v nej vyjadrenej (keď sa dostal prejav vôle do sféry jeho dispozície), a to bez ohľadu na to, či sa s ním žalobca skutočne oboznámil. V tejto
súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca počas celého konania v rámci prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany neuviedol žiadne skutočnosti (a teda ich ani nepreukázal), ktoré by vylučovali jeho možnosť oboznámiť sa so zasielanou ponukou žalovaného 1/ na využitie predkupného práva. Od tohto okamihu teda začala plynúť dvojmesačná lehota na využite predkupného práva zo strany žalobcu v zmysle § 605 O.z., ktorá uplynula dňa 16.11.2021. Keďže žalobca v tejto lehote svoje predkupné právo nevyžil, predkupné právo (voči žalovanému 1/) zaniklo márnym uplynutím predmetnej lehoty. Ak potom žalovaný 1/ uzavrel so žalovaným 2/ namietanú kúpnu zmluvu dňa 07.12.2021, na základe ktorej žalovaný 1/ ako predávajúci previedol na žalovaného 2/ ako kupujúceho svoj spoluvlastnícky podiel 1/12 k celku na Nehnuteľnostiach, a vklad vlastníckeho práva žalovaného 2/ bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom X., katastrálny odbor dňa 14.12.2021 pod P.-XXXXX/XXXX, nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, a tento právny úkon preto nebol z tohto dôvodu neplatný.
9. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
10. Pre úplnosť súd uvádza, že k spôsobu uplatnenia predkupného práva žalobca navrhol vypočuť žalovaného 1/ a 2/, čomu súd vyhovel a výsluch žalovaných vykonal na pojednávaní konanom dňa 22.11.2022, pričom ich výsluch iba podporil dôkaznú situáciu už predtým dostatočne preukázanú listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalovaných. Aj z toho dôvodu preto súd vyhodnotil ďalšiu „požiadavku“ žalobcu na predloženie neotvorenej obálky obsahujúcej ponuku predkupného práva (uplatnenú v podaní zo dňa 11.04.2022) za nedôvodnú, keď navyše žalobca v tejto súvislosti ani neuviedol žiadne skutkové tvrdenia spochybňujúce doručovanie zásielky obsahujúcej ponuku na využitie predkupného práva, ktoré by odôvodňovali vykonanie predmetného dôkazu.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ ako v celom rozsahu úspešným stranám sporu spoločne a nerozdielne priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a ďalej tým, že žalovaný 1/ nepreukázal, že žalobca mal vedomosť o jeho úmysle predať podiel na spoločnej nehnuteľnosti tretej osobe t j. žalovanému 2/ Žalovaný 1/ nepreukázal, že umožnil žalobcovi využiť predkupné právo, nakoľko mu fakticky preukázateľným spôsobom nedoručil ponuku. Naopak, žalovaný 1/ na súde potvrdil, že sa mu vrátila neotvorená obálka s ponukou pre žalobcu na uplatnenie predkupného práva z čoho je evidentné, že žalobca nemohol reálne využiť svoje predkupné právo. Žalovaní 1/ a 2/ na súde poukázali, postupovali dodržiavajúc všeobecnú slušnosť. Žalobca má za to, že by bolo slušné, aby mu žalovaný 1/ po zistení, že sa mu vrátila neotvorená obálka zatelefonoval a informoval ho svojom zámere a prípadne o sa ho spýtal na jeho zdravotnom stave, nakoľko si neprebral poštu. Argumentácia "fikciou doručenia" či "sférou vplyvu "je tu použitá nesprávne. Takýto argument zvyšuje právnu istotu v prípade, ak sa adresát zámerne vyhýba prevzatiu zásielky napríklad ak sa jedná o pokutu t.j. ak mu prevzatím zásielky hrozí ujma. Toto môže adresát vydedukovať z mena resp. názvu odosielateľa. V tomto prípade však bol podľa dôkazov predložených na pojednávaní 22.11.2022 odosielateľ jeho nevlastný brat. Neprevzatím zásielky by sa žalobca pripravil o možnosť využiť predkupné právo, žiadna ujma by mu nehrozila. Žalovaný 1/ nepreukázal, že informoval žalobcu o svojom úmysle iným bežným spôsobom, napríklad telefonicky, hoci s ním občas telefonoval a hoci mal mu žalobca sám alebo prostredníctvom inej osoby opakovane navrhoval, že jeho spoluvlastnícky podiel odkúpi. Žalovaní 1/ a 2/ na súde potvrdili, že ponuku na uplatnenie predkupného práva pre žalobcu poslal žalobca 2/ a následne sa pohyboval na adrese žalobcu a skontroloval jeho poštovú schránku. Táto poštová schránka je voľne dostupná z ulice a ktokoľvek sa môže dostať k jej obsahu. Žalovaný 2/ na súde uviedol, že sa tam svietilo, mohol žalobcovi 2/ doručiť ponuku osobne proti podpisu alebo ho aspoň v rámci dobrých vzťahov informovať o svojom záujme kúpiť spoluvlastnícky podiel. Žalovaný 1/ má trvalé bydlisko na tej istej adrese ako žalobca, z čoho môžeme usudzovať, že žalovaný 1/ má prístup aj k poštovej schránke žalobcu. Výsluchom na pojednávaní 22.10.2022 súd zistil, že žalovaný 1/ odovzdal neotvorenú vrátenú obálku s ponukou na uplatnenie predkupného práva žalovanému 2. Z toho nespochybniteľné vyplýva, že žalovaný 2/ mal pred uzavretím kúpnej zmluvy vedomosť, že žalobca si nemal možnosť uplatniť predkupné právo a ani nevedel o zámere žalovaného 1/ predať spoluvlastnícky podiel. Hoci žalovaný 2/ podľa predchádzajúceho archivovanú neotvorenú obálku, súd vyhodnotil žiadosť žaloby, aby bola predložená ako nedôvodnú. Žaloba žiada, aby súd
preskúmal uvedenú obálku Žalovaný 1/ so svojimi bratmi Y. K., P. K. a ich otcom Y. K. st. viedli proti žalobcovi na Okresnom súde Bratislava IV súdny spor o neplatnosti závetu a vydedenia spisová značka 23C/222/2011. Krajský súd Bratislava v konaní 6Co/244/2019 v roku 2022 túto žalobu zamietol. Týmto K. U. a jeho traja synovia 11 rokov blokovali dedičské konanie 65D/837/2010 Dnot 123/2010M po Y. K., matke žalobcu. Toto dedičské konanie nie je stále ukončené, nakoľko Y. K. st. (manžel Y. K.) Z. X. T. XXXX a ako ďalej uvádzam v bode 15. v dohľadnej dobe ukončené ani nebude. V dedičskom konaní po Y. K. zastupuje K. AK ELBA s.r.o.. Ako dôkaz je v prílohe Predvolanie na dedičské konanie K. Y.. Pokiaľ nedôjde k právoplatnému ukončeniu tohto dedičského konania po Y. K., nie je známy okruh dedičov a nie je možné ukončiť dedičské konanie po jej sestre T. U. (evidovaná aj pod menom U. v Registri obyvateľov SR) Dnot 62/2013 65D/74/2013, ktorá zomrela v roku XXXX. Týmto je blokovaný spoluvlastnícky podiel v 1/2 na nehnuteľnosti na liste číslo XXX (v prílohe), kde žalovaný 2/ podľa žalobcu nadobudol podiely spôsobom, ktorý je predmetom tejto žaloby. Dedičské konanie po Y. K. st. Dnot 55/2022 65D/275/2022 bude zrejme tiež trvať dlho, nakoľko má žalobca informáciu, že Y. K. st. vydedil syna Y. a ten v rámci dedičského konania 25.11.2022 podal odpor voči vydedeniu. Žalobca má za to, že sa žalovaný 2/ sa získaním spoluvlastníckeho podielu snaží vytvoriť pre seba výhodnú pozíciu s cieľom získať jeho budúci podiel na parcele XXXX/XX P. W. J., list vlastníctva je v prílohe pod číslom XXXX, ktorá je predmetom dedičského konania po Y. K.Í.. Žalovaný 2/ developer X. je vlastníkom bezprostredne susediacich parciel k parcele číslo XXXX/XX a to parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX ako aj ďalších 20 susediacich pozemkov. V prílohe sú príslušné listy vlastníctva ako LV č XXXX, XXXX, XXXX H. XXXX. Na dedičskom konaní 65D/837/2010 Dnot 123/2010M po Y. K. 4.5.2022 zástupca AK ELBA (zastupuje K.) navrhol, aby mohol byť osobne prítomný aj žalovaný 2/ L. X., hoci nepatrí do okruhu dedičov. To podporuje domnienku žalobcu, že žalovaný 2/ má záujem získať parcelu číslo XXXX/XX P. J.. V kúpnej zmluve býva klauzula, že sa kupujúci oboznámil s technických stavom nehnuteľnosti obhliadkou. Žalobca navrhuje, aby súd preskúmal kúpnu zmluvu P.-XXXXX/XXXX zo dňa 14.12.2021 a zistil, či sa tam táto nachádza formulácia "Kupujúci vyhlasuje, že s technickým stavom Nehnuteľnosti sa oboznámil obhliadkou na mieste samom a tento je pre neho plne akceptovateľný." Žalobca nemá vedomosť o tom, že by žalovaný 2/ vykonal obhliadku nehnuteľnosti v I. Ú. XX. Žalobca žiada, aby žalovaní 1/ a 2/ preukázali kedy a ako vykonali obhliadku technického stavu nehnuteľnosti. Ak by sa taká obhliadka skutočne konala, žalobca by zistil, že žalovaný 1/ má úmysel predať svoj spoluvlastnícky podiel a mohol by si uplatniť svoje predkupné právo. Kúpnou zmluvou P.-XXXXX/XXXX zo dňa 13.9.2022 predal Y. K. (brat žalovaného 1/) žalovanému 1/ svoj spoluvlastnícky podiel 1/12. Prevodom podielu na blízku osobu išlo zrejme o spôsob ako sa vyhnúť nutnosti osloviť žalobcu s ponukou na uplatnenie predkupného práva. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel 30.11.2022. List vlastníctva je v prílohe ako LV XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Pre porovnanie je tam tento istý LV XXX zo dňa XX.X.XXXX viď zmena vlastníka poradové číslo 1. Žalobca sa domnieva, že predaj spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ žalovanému 2/ a následne kúpa rovnakého podielu o veľkosti 1/12 žalovaným 1/ od svojho brata Y. K. je časťou plánu žalovaného 2/ (developer X.) zmocniť sa budúceho majetku žalobcu - dedičské podielu na parcele XXXX/XX P. J. ako žalobca uvádza v bode 13. Žalobca má zato, že konanie žalovaných 1/ a 2/ nestačí posudzovať v prísne formálnom úzkom kontexte výhradne s použitím pomôcky „fikcie doručenia“, ale v širšom kontexte motívov a zámerov ich konania. Aký význam má, aby žalovaný 1/ predal podiel žalovanému /2 aby vzápätí o pár mesiacov kúpil taký istý podiel od svojho brata Y. K.? Žalobca má za to, že súd rozhodol v prospech developera L. X. a v neprospech invalidného dôchodcu, naviac v mimoriadne rýchlom termíne. Žalobca sa dodatočne ospravedlňuje, že sa 22.11.2022 nezúčastnil pojednávania, nakoľko v tom čase strážil svoju poštovú schránku vediac, že žalovaná strana bude mať informáciu o jeho možnej neprítomnosti v mieste trvalého bydliska.
13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí uvádzajú, že fikcia doručenia nie je obmedzená na zásielky, ktorých neprevzatím hrozí adresátovi „ujma“. Fikcia doručenia je všeobecný inštitút, ktorý sa vzťahuje na všetky doručované zásielky, s výnimkou zásielok, ktorých doručovanie má špeciálny právnu úpravu. Doručenie ponuky na využitie predkupného práva nemá osobitné zákonom stanovené podmienky a z tohto dôvodu postačuje aj obyčajný list. Doručenie obyčajného listu sa však ťažko preukazuje, čo je príčinou, že predávajúci zvyčajne volia vyššiu formu doručovania t.j. doporučenú zásielku. Neprevzatie takejto zásielky v odbernej lehote sa v zmysle ustálenej judikatúry považuje za jej doručenie do sféry vplyvu adresáta. Po doručení do sféry vplyvu je pod výlučnou kontrolou adresáta oboznámiť sa s obsahom zásielky. Ak tak neurobí je to na jeho ťarchu a pre účely zvyšku sveta sa s obsahom oboznámil. odvolacie dôvody nie sú v skutočnosti odvolacími dôvodmi ale Žalovaný 1 považuje za potrebné uviesť, že so svojim nevlastným bratom dlhodobo nekomunikujú nad rámec majetkového vysporiadania. Boli dlhé roky stranami sporu o neplatnosť dedičstva, kde ich spoločná
matka vydedila všetkých bratov okrem Žalobcu. Niečo ako dobré vzťahy medzi nimi už roky neexistuje a žiadna zo strán nekomunikuje nad rámec nevyhnutnosti alebo dosiahnutia ekonomického záujmu. Žalovaný 1 už roky nemá prístup k schránke ani sa nezdržuje na adrese, ktorú má uvedenú ako adresu trvalého pobytu. Žalobca bohužiaľ stále nepochopil princíp fikcie doručenia. Žalobca v zmysle zákona mal možnosť uplatniť svoje predkupné právo (ponuka mu bola doručená) a nevyužil ho. Žalovaný 2 mal o tomto vedomosť a následne uzavrel kúpnu zmluvu so Žalovaným 1. Neexistuje nič, čo by predložením obálky mohlo byť preukázané a čo má vzťah k predmetu konania. To je dôvod prečo súd takýto dôkaz nevykonal. Text napísaný pri týchto bodoch nie je možné označiť za odvolacie dôvody. Ide o uvádzanie skutkových okolností, ktoré však žiadnym spôsobom nesúvisia s prejednávanou vecou. Je faktom, že séria dedičských konaní v rodine K. je svojim spôsobom ukážkou toho ako niekedy systém nefunguje, resp. nefunguje, ak rodina nespolupracuje. Majetok je blokovaný neúnosne dlhú dobu. Napr. otec Žalovaného 1 sa viac ako 10 rokov nedočkal „odblokovania“ svojho majetku, ktorý mu prináležal z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaní však nechápu ako tieto skutkové tvrdenia súvisia s predmetom sporu. Jediné na čo sa dá usudzovať je snaha o relativizovanie princípu fikcie doručenia a zasadenie do širšieho kontextu motívov. Túto snahu je však nutné odmietnuť. Jediná snaha, ktorú má Žalovaný 1 je riešenie ekonomickej situácie jeho a jeho bratov aj s ohľadom na majetok, ktorý nie je práve likvidný. A je pravdou, že pri riešení týchto otázok spolupracuje so Žalovaným 2, ktorý zase rieši svoje oprávnené ekonomické záujmy. Všetko sa deje prísne v súlade so zákonom. Celkový obraz, ktorý sa snaží Žalobca predostrieť, je že „developer“ sa snaží „zmocniť“ majetku invalidného dôchodcu ako aj to, že konajúci súd rozhodol mimoriadne rýchlo, pričom žalobca dáva tieto veci do súvisu veľmi urážlivým spôsobom a to nie len pre Žalovaných ale hlavne pre súd. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde a nie sú podopreté žiadnym konkrétnym dôkazom. Žalovaný 2 sa dôrazne ohradzuje voči vyjadreniam Žalobcu, že sa snaží zmocniť jeho majetku alebo majetku kohokoľvek iného. Žalovaní majú právo slobodne nakladať so svojim majetkom, vrátane jeho kúpy a predaja. Žalobcovi neprináleží špekulovať o motivácii a zámeroch Žalovaných, najmä pri absencii akýchkoľvek relevantných dôkazov. Žalovaní postupovali vždy výhradne zákonným spôsobom. Rovnako Žalovaný 2 nespravil vo vzťahu k majetku Žalobcu žiaden úkon, ktorý by sa akokoľvek dotýkal majetku Žalobcu.
14. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
15. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP).
16. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
17. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že v súvislosti so žalobcovou námietkou ohľadne doručenia listu žalovanému 1/ zo dňa 09.09.2021, ktorý obsahoval jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorým ponúkol žalobcovi na predaj svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zaslal tento list žalovaný riadne na adresu trvalého pobytu žalobcu, ako doporučenú zásielku s doručenkou. Teda žalovaný 1/ preukázal zaslanie listu žalobcovi, zásielka bola následne uložená na pošte 16.09.2021 a nakoľko neprišlo k jej prebraniu žalobcom v odbernej lehote, vrátila sa žalovanému 1/ ako neprebratá. Nastali čiže účinky doručenia tohto jednostranného hmotnoprávneho úkonu uložením na pošte 16.09.2021, teda keď mal žalobca objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v nej uvedenou. Pričom žalobca v konaní neuviedol žiadne také návrhy na dokazovanie, ktoré by boli spôsobilé vylúčiť jeho objektívnu možnosť oboznámiť sa s týmto prejavom vôle. Daným dátumom začala žalobcovi plynúť v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka dvojmesačná lehota na využitie predkupného práva, pričom táto márne uplynula 16.11.2021. Nakoľko žalobca svoje predkupné právo nevyužil, nič nebránilo žalovanému 1/ uzavrieť so žalovaným 2/ kúpnu zmluvu zo dňa 07.12.2021 ktorou žalovaný 1/ (ako predajca) previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného 2/ (kupujúceho).
18. Pokiaľ žalobca navrhuje vykonať dôkazy v odvolacom konaní, ktoré počas konanie pred súdom prvej inštancie nenavrhoval, nie je možné tieto v odvolacom konaní vykonať. Uplatniť pred odvolacím súdom nové dôkazné návrhy než tie uplatnené v prvoinštančnom konaní je možné len za splnenia podmienok upravených v § 366 CSP, pričom v odvolateľovom prípade žiadna z nich splnená nebola. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Zároveň odvolací súd uvádza, že žiaden z návrhov dôkazov prezentovaných žalobcom v jeho odvolaní nie je spôsobilý zmeniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP, § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP).