Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-58-2012.pdf
PDF · 91.73 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/58/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci navrhovateľa: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. C. č. X, XXX XX I., adresa pre doručovanie: ul. R. č. X, I., právne zastúpený JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom v Martine, Štúrovo nám. 10520/13B, proti odporkyni: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ulica D.Á. č. X, XXX XX I., právne zastúpená spoločnosťou JUDr. Marianna Dobríková AK, s.r.o. so sídlom v Martine, Jilemnického č. 8, v konaní vo veci starostlivosti o maloletú D. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v I., vo veci návrhu na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletá D. H., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka I. H. aj otec I. H. sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú dcéru striedavo, v týždňových intervaloch a to tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dcéru každý párny týždeň od nedele od 18,00 hod., a otec každý nepárny týždeň od nedele od 18,00 hod.. Každý z rodičov je oprávnený dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Výživné sa neurčuje.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 5C/163/2009-21 zo dňa 01.10.2009, v časti o úprave práv a povinností k maloletej D..
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 27.02.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd zmenil existujúcu úpravu práv a povinností k maloletej dcére D. H., ktorá je medzi účastníkmi platná podľa rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C/163/2009-21 zo dňa 01.10.2009. Podľa tohto rozhodnutia bola maloletá D. zverená do osobnej starostlivosti matke I. H., a otec bol zaviazaný platiť výživné na dcéru vo výške 90,- € mesačne. Navrhovateľ žiadal, aby súd tento rozsudok zmenil tak, že maloletú D. H. zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že každý z rodičov bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú D. striedavo, a to v týždňových intervaloch. Otec uviedol, že o maloletú dcéru sa stará, a po dohode s matkou sa s ňou stretáva. Snaží sa s maloletou tráviť čo najviac času a to aj preto, že maloletá D. by rada bývala s ním v jeho domácnosti.
Matka I. H. sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním zo dňa 23.04.2012, v ktorom uviedla, že otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť voči dcére a finančne prispieva aj nad rámec bežného
výživného. Dcéra sa s otcom stretáva často. Podľa názoru matky, by zavedenie režimu striedavej starostlivosti o maloletú narušilo jej zabehnutý spôsob života. Podľa matky je súčasná úprava práv a povinností k maloletej vyhovujúca, a otec sa môže s dcérou stretávať podľa dohody rodičov, a to každý druhý víkend, od piatku do nedele, a počas vianočných a veľkonočných sviatkov, ako aj počas školských prázdnin. Matka poukázala na to, že dcéra má jeden domov a má zabezpečené všetky materiálne podmienky pre jej výchovu. Striedavá starostlivosť by kládla zvýšené nároky na psychiku maloletej, v súvislosti s potrebou adaptovania sa na nové prostredia, v ktorých by striedavo žila. Vyslovila názor, že v dôsledku striedavej starostlivosti o maloletú v týždenných intervaloch by mohlo dôjsť k zhoršeniu výsledkov maloletej v škole. Matka poukázala aj na to, že dcéra má vytvorené vhodné podmienky v trojizbovom byte, kde má dcéra v byte k dispozícii samostatnú izbu a dostatok priestoru pre učenie. Z týchto dôvodov matka navrhla, aby súd návrh na zmenu úpravy práv a povinností vo vzťahu k maloletej, a to v režime striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zamietol.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím právnych zástupcov účastníkov, správami zo sociálneho prieskumu v rodinách účastníkov, ako aj správou z pohovoru, ktorého sa účastníci aj maloletá dcéra zúčastnili na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v I.. Súd vykonal dokazovanie aj spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/163/2009.
Manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 5C/163/2009-21 zo dňa 01.10.2009 rozvedené. Na základe tohto rozsudku bola maloletá D. zverená do osobnej starostlivosti matke I. H., a otec bol povinný prispievať na jej výživu sumou 90,- € mesačne. Styk otca s maloletou dcérou, na obdobie po rozvode manželstva, rozsudkom upravený nebol. Maloletá D. sa po rozvode manželstva s otcom, pravidelne stretávala a v domácnosti otca aj prespávala. Určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 90,- € si otec riadne platí, a finančne prispieva aj nad rámec tejto povinnosti.
Matka so svojou dcérou D. býva v súčastnosti v trojizbovom byte na ulici D., v I., a to aj so svojou priateľkou D. T., s ktorou vedú spoločnú domácnosť. Dcéra D. má k dispozícii vlastnú izbu. Matka za byt platí nájomné vo výške 130,- € mesačne, a inkaso vo výške 60,- € mesačne. Matka I. H. pracuje v pivárni ako čašníčka. Jej čistý mesačný príjem sa pohybuje od 350,- € do 400,- € mesačne. Od štátu dostáva na dcéru rodinné prídavky. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá. Priateľka matky D. T. sa na nákladoch vedenia spoločnej domácnosti finančne podieľa, a matke s výchovou dcéry vypomáha.
Otec I. H. býva so svojou novou manželkou S. H. a jej synom B. T. z prvého manželstva, v rodinnom dome, ktorý je novostavbou, a koncom októbra tohto roku by mal byť skolaudovaný. Jedná sa o trojizbový rodinný dom, ktorý sa v súčasnosti zariaďuje.
Maloletá D. H. od septembra tohto roku chodí do šiesteho ročníka Základnej školy v I., a navštevuje basketbalový krúžok. Pri pohovore na úrade kolízneho opatrovníka sa maloletá D. vyjadrila tak, že by chcela tráviť rovnaký čas s otcom, ako aj s matkou. Uviedla, že s otcovou manželkou a jej synom B. má dobrý vzťah. Matka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila a to najmä preto, že sa obáva zhoršenia jej školského prospechu. Maloletá D. má dobré vzťahy s obidvoma rodičmi.
Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 15.10.2012, by bol režim striedavej osobnej starostlivosti o maloletú D. v jej záujme, a preto kolízny opatrovník doporučil návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností vo vzťahu k maloletej dcére vyhovieť.
Za účelom posúdenia vhodnosti zmeny úpravy práv a povinností vo vzťahu k maloletej D., a to formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, sa rodičia, ako aj maloletá dcéra zúčastnili pohovoru na referáte poradensko-psychologických služieb úradu kolízneho opatrovníka. Z tejto správy zo dňa 25.07.2012 vyplýva, že maloletá D. opakovane vyjadrila svoj postoj a potrebu tráviť rovnaký čas s otcom, ako aj s matkou. Dcéra uviedla, že voči obidvom rodičom má vytvorené silné citové väzby, a dobre vychádza aj s ich partnermi. Maloletá D. považuje pobyt v rodine otca za obohacujúci a
prínosný. V závere tejto správy sa konštatuje, že vzhľadom na vek maloletej, jej temperament, osobnosť, inteligenciu a silné citové väzby k obom rodičom, by bolo prospešné, aby mala dcéra dostatočný priestor na upevňovanie vzájomných vzťahov s oboma rodičmi. Z týchto dôvodov doporučil rešpektovať názor maloletej dcéry D..
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.10.2012, súd vypočul maloletú dcéru D. v neprítomnosti jej rodičov. Maloletá má jedenásť rokov a vie vyjadriť svoj názor. Uviedla, že od začiatku septembra, počas dní školského vyučovania je v osobnej starostlivosti svoje matky a víkendy trávi u otca. Takýto režim jej nevyhovuje a chcela by, aby sa dva týždne o ňu starala mama a dva týždne otec.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej schopnosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe citovaných ustanovení súd posudzoval, či od roku 2009, keď súd upravil práva a povinnosti vo vzťahu k maloletej dcére D., došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu tohto rozhodnutia. Jedným z významných faktorov prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho pomerov, vrátane stability výchovného prostredia. Potrebu stability výchovného prostredia však nie je možné absolutizovať, a preto súd vzal do úvahy všetky ostatné dôležité faktory, a najmä názor maloletej D.M., ktorá je schopná, vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť, sa v otázke starostlivosti o ňu, vyjadriť. Maloletá D. sa opakovane na úrade kolízneho opatrovníka, ako aj na súdnom pojednávaní vyjadrila v tom zmysle, že chce tráviť rovnaký čas s matkou, ako aj s otcom, čo znamená, že by jej vyhovoval režim striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností súd posudzoval najmä osobnosti rodičov, vzťah rodičov k dieťaťu, charakter, morálku a štruktúru mravných noriem rodičov, a rešpekt k právu dieťaťa stretávať sa s druhým rodičom. Súd považuje prítomnosť oboch rodičov pri výchove dieťaťa za dôležitú, a takáto starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa. Pri úprave práv a povinností je povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu, alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Bez existencie týchto dôvodov niet dôvodu na to, aby bol výchovný vplyv niektorého z rodičov neprimerane obmedzovaný.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že režim striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloletú dcéru D. je v jej záujme. Preto súd rozhodol tak, že maloletá D. sa zveruje do osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka I. H., aj otec I. H. sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú dcéru striedavo, v týždňových intervaloch a to tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dcéru každý párny týždeň od nedele 18,00 hodiny, a otec každý nepárny od nedele od 18,00 hodiny. Vzhľadom na režim striedavej osobnej starostlivosti, schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a najmä, vzhľadom na zhodné vyjadrenie účastníkov na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.10.2012, súd výživné neurčoval.
Týmto rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C/163/2009-21 zo dňa 01.10.2009, a to v časti o úprave práv a povinností k maloletej D. H..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.