Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/33/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F. – C. A., prechodne bytom G. XXXX/X, XXX XX F. – C. F., zastúpenej JUDr. Tatianou Jánošikovou, advokátkou, so sídlom Rooseveltova 794/6, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 42244129, adresa pracoviska Hrišovce 87, 053 51 Kluknava, proti žalovanej: A. F. F., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., zastúpenej JUDr. Veronikou Ruščanskou, advokátkou, so sídlom Lipová 1, 066 01 Humenné, IČO: 50245660, o zaplatenie 969,90 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -55 zo dňa 14.4.2023 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 969,90 eur s príslušenstvom. O trovách rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že z mailovej komunikácie medzi žalovanou a dcérou žalobkyne I. C. vyplýva, že táto si objednala kabelku, kde uviedla aj adresu a bola dohodnutá cena. Rovnako z výpisu z účtu vyplýva, že kabelku zaplatila dcéra žalobkyne I. C.. Zo sledovania zásielok pošty vyplýva, že táto kabelka bola vrátená žalobkyňou, avšak žalovaná ju neprevzala a kabelka sa vrátila žalobkyni. Rovnako to vyplýva z oznámenia o uložení zásielky a z podacieho lístku. Zo žaloby a z podania žalovanej doručenej súdu dňa 10.8.2022 vyplýva, že žalobkyňa upresnila sumu, ktorá je predmetom konania na sumu 963,90 eur. Toto upresnenie ešte urobila pred vydaním platobného rozkazu. Z platobného rozkazu Okresného súdu Humenné zo 16.8.2022 vyplýva, že súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu. Z podaného odporu vyplýva, že žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením. Žalobkyňa doložila do súdneho spisu výpis zo svojho účtu, z ktorého vyplýva, že kúpnu cenu za uvedenú kabelku jej zaplatila dcéra žalobkyne zo svojho účtu. Rovnako doložila mailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že ohľadom kabelky komunikovala a objednala si ju po dohodnutí ceny dcéra žalobkyne.

3. V konaní bolo preukázané, že žalovaná ako predávajúca uzatvorila s dcérou žalobkyne I. C. kúpnopredajnú zmluvu, ktorej predmetom bol tovar a to kabelka za dohodnutú kúpnu cenu. Uvedenú kabelku si u žalovanej objednala dcéra žalobkyne, ktorá zároveň zaplatila kúpnu cenu zo svojho účtu. Tieto skutočnosti potvrdzujú listinné dôkazy doložené samotnou žalobkyňou v žalobe, ale aj žalovanou.

4. Z uvedeného je zrejmé, že kúpnopredajnú zmluvu uzatvorila dcéra žalobkyne a nie žalobkyňa. Rovnako je zrejmé, že tovar má dcéra žalobkyne, respektíve žalobkyňa fyzicky u seba, teda jej bol doručený. Z toho vyplýva, že zmluvnými stranami v kúpnopredajnej zmluve boli a sú žalovaná ako predávajúca a dcéra žalobkyne ako kupujúca. Z toho vyplýva, že žalobkyňa nikdy nebola zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, tovar si neobjednala a ani ho nezaplatila. Žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu, pretože nie je a nebola zmluvnou stranou kúpnopredajnej zmluvy. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby má len kupujúca, teda účastníčka a zmluvná strana kúpnej zmluvy, t. j. dcéra žalobkyne. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobkyne pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením v spojení s ustanovením a podľa pomeru úspechu vo veci.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Odvolanie podala z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky ( ), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

8. Namietala, že súd v deň pojednávania dňa 14.4.2023 nemal riadne vykázané doručenie predvolania žalobkyni, keďže zásielku si žalobkyňa pred dňom pojednávania neprevzala a súd túto zásielku nemal ešte vrátenú ako neprevzatú v odbernej lehote, zásielka bola stále uložená na pošte. Neboli splnené procesné podmienky k tomu, aby mohol súd vykonať pojednávanie dňa 14.4.2023 a vo veci rozhodnúť. Týmto nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie je naplnený odvolací dôvod podľa a . Zároveň žalobkyňa namietala nesprávnosť adresy, na ktorú súd zasielal žalobkyni Upovedomenie o odročení pojednávania na deň 14.4.2023, ktoré súd doručoval na adresu G. X, F., pričom žalobkyňa uviedla v žalobe adresu svojho bydliska C. XX, F., kde si predchádzajúce predvolanie na termín 31.3.2023 riadne prevzala. Nie je preto zrejmé, prečo súd nedoručoval upovedomenie o odročení na termín 14.4.2023 na túto adresu uvedenú v žalobe (C. XX, F.), ale doručoval na inú adresu (G. X, F.). Týmto vadným postupom súdu, doručovaním upovedomenia o odročení pojednávania na deň 14.4.2023 na nesprávnu adresu a vykonaním pojednávania a rozhodnutia vo veci bez vykázaného riadneho predvolania žalobkyne, keďže zásielka s upovedomením o odročení na nový termín bola v deň pojednávania 14.4.2023 stále v odbernej lehote uložená na pošte, bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom a porušené právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces a právo žalobkyne na súdnu a inú právnu ochranu.

9. Ďalej žalobkyňa namietala, že na daný skutkový stav a vzájomný vzťah žalobkyne a dcéry žalobkyne je potrebné aplikovať ust. a nasl. o príkaznej zmluve, kde príkazcom je žalobkyňa a príkazníkom je jej dcéra I. C.. Podľa príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník. že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. V danom prípade sa dcéra žalobkyne I. ako príkazník zaviazala pre žalobkyňu ako príkazcu obstarať kúpu kabelky, čo sa aj stalo. Podľa príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil. Žalobkyňa ako príkazca poskytla dcére I. ako príkazníkovi finančné prostriedky potrebné na to, aby pre žalobkyňu obstarala kúpu kabelky, čím naplnila ust. . Súd vôbec nezisťoval povahu vzájomných vzťahov žalobkyne, dcéry žalobkyne a žalovanej ako predávajúcej, tieto nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho predčasne uzavrel a dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne.

10. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že súd doručoval žalobkyni predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 14.4.2023 o 11:00 hod. na adresu, a to G. XXXX/X, XXX XX F. - C. F.. Dňa 31.3.2023 bolo upovedomenie o odročení pojednávania odovzdané poštovému podniku na doručenie. Dňa 5.4.2023 bola písomnosť uložená na pošte. Žalobkyňa mala vedomosť, že ide o písomnosť

doručovanú súdom, keďže táto informácia je uvedená na oznámení o uložení zásielky. Žalobkyňa vedome neprebrala písomnosť súdu. Žalobkyňa v podanom odvolaní namieta nesprávnosť adresy, na ktorú súd zasielal upovedomenie o odročení pojednávania na deň 14.4.2023, ktoré súd doručoval na adresu G. X, F.. Žalobkyňa na adrese C. XX, XXX XX F. písomnosti nepreberala v odbernej lehote. Predchádzajúce predvolanie na pojednávanie žalobkyňa prevzala práve na adrese, ktorú teraz namieta. Predpokladom uloženia zásielky na pošte je zdržiavanie sa adresáta na adrese doručenia v čase prvého i opakovaného pokusu o doručenie zásielky a v čase jeho uloženia. Pokusy súdu o doručenie predvolania na pojednávanie stanovené dňa 3.3.2023 a 14.4.2023 neboli úspešné, keďže na tejto adrese si v odbernej lehote písomnosť žalobkyňa neprevzala. Žalobkyňa opakovane a vedome nepreberala v odbernej lehote písomnosti doručované súdom. Dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu oboch sporových strán zásadne rovnako. Procesnou sankciou za pasivitu žalobkyne je strata sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku. Pri doručení písomnosti neprítomnej osobe, platí tzv. teória dôjdenia. Podľa tejto teórie sa písomnosť považuje za doručenú v okamihu, keď sa písomnosť dostala do sféry dispozície jej adresáta. Podľa žalovanej sa predvolanie na pojednávanie dostalo do sféry dispozície žalobkyne dňa 5.4.2023, kedy bola písomnosť uložená na pošte.

12. Príkazná zmluva je výhradne upravená v v ust. až 732. Predmetom príkaznej zmluvy je zaobstaranie alebo vykonanie veci prostredníctvom zástupcu, pričom obstaranie veci upravuje zmluva o obstaraní veci v ust. . Jedná sa o osobitný typ príkaznej zmluvy. Predmetom príkaznej zmluvy je aj zaobstaranie hnuteľnej veci, pričom je charakteristické, že príkazník koná v mene a na účet druhej strany - príkazcu. Z predloženej komunikácie nachádzajúcej sa v spise nie je zrejmé, že slečna I. C. konala v mene žalobkyne a na jej účet. Práve naopak, C. I. C. konala vo svojom mene a na svoj účet. Z komunikácie je zrejmé, že kabelku obstarávala pre seba a nie pre žalobkyňu, aj doručovaciu adresu uviedla svoju, a to I. C., C. XX, XXX XX F.. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že pri bezhotovostnom prevode v informácii pre príjemcu uviedla poznámu: „Pallas, ig ps. I.“. Tvrdenie žalobkyne, že finančné prostriedky na bankovom účte I. C. patrili žalobkyni je len účelové. Žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdila, že medzi ňou a slečnou I. C. bola uzavretá príkazná zmluva, a že svojej dcére I. C. poskytla finančné prostriedky na zakúpenie kabelky. Žalobkyňa však toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno.

13. V reakcii na vyjadrenie žalovanej žalobkyňa uviedla, že v žalobe uviedla adresu C. XX, F.. Súd mal tak predvolanie na pojednávanie doručovať na túto adresu. Súd takto nepostupoval a Upovedomenie o odročení pojednávania na deň 14.4.2023 doručoval na adresu G. X, F.. Za ešte väčšie pochybenie je potrebné považovať vykonanie pojednávania bez riadne vykázaného doručenia poštovej zásielky. Vzhľadom na uvedené, je jednoznačné procesné pochybenie súdu, ktorý uskutočnil dňa 14.4.2023 pojednávanie, na ktorom vo veci aj rozhodol, predtým, ako bola súdu vrátená zásielka vrátená súdu, pretože až vrátením zásielky podľa sa považuje zásielka za doručenú, aj keď sa o nej adresát nedozvie. Vadným postupom súdu bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.

14. Žalobkyňa zotrvala na tom, že medzi ňou a jej dcérou I. C. bola uzatvorená neformálna príkazná zmluva, kde žalobkyňa bola v zmluvnom postavení príkazcu a dcéra I. v zmluvnom postavení príkazníka. Žalobkyňa ako príkazca a jej dcéra ako príkazník sa dohodli, že dcéra I. obstará pre žalobkyňu na jej účet kúpu kabelky za finančné prostriedky, ktoré jej na tento účel vopred poskytla žalobkyňa. Za obstaranie kúpy kabelky si zmluvné strany príkaznej zmluvy nedohodli žiadnu odplatu, preto sa nejedná o zmluvu o obstaraní veci podľa ust. a nasl. , ako právny vzťah žalobkyne a jej dcéry nesprávne právne posudzuje žalovaná. Žalobkyňa ako príkazca poskytla dcére Vanese ako príkazníkovi finančné prostriedky potrebné na to, aby pre žalobkyňu obstarala kúpu kabelky, čím naplnila ust. . Dcéra I. obstarala kúpu kabelky v mene a na účet žalobkyne. Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že dcéra I. pri vykonaní príkazu určila adresu na doručenie svoju adresu a pri úhrade uviedla v poznámke „I.“, svoj e-mail a tel. kontakt, keďže bola osobou, ktorá pri vykonaní príkazu žalobkyne komunikovala so žalovanou ako predávajúcou, avšak takto konala na základe príkazu žalobkyne.

15. Žiadne ďalšie vyjadrenie vo veci podané nebolo.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. O

odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobkyni.

18. Porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie taký nesprávny procesný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem spravodlivý proces bližšie nešpecifikuje, pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak strana mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Vždy musí o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Porušenie práva na spravodlivý proces nezakladá samo tvrdenie strany o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.3.2012, sp. zn. zo dňa 14.11.2012, sp. zn. zo dňa 26.2.2013 alebo sp. zn. zo dňa 07.3.2013).

19. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , a ).

20. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré

(porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

21. Podľa ustanovenia , , , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie predvolal strany na termín pojednávania nariadeného na deň 31.3.2023 o 9.00 hod., pričom žalobkyni bolo predvolanie na termín pojednávania doručené dňa 9.3.2023. Následne dňa 30.3.2023 prebehla elektronická komunikácia medzi žalobkyňou a súdom prvej inštancie, kde žalobkyňa požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na deň 31.3.2023 z dôvodu, že jej advokátka odvolala zastupovanie ako aj z dôvodu prepravy z F. do J. s tým, že prvý vlak ktorý odchádza z F. o 9.01 hod. má príchod do J. o 10.32 hod. Súd prvej inštancie žalobkyni oznámil, že túto žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje s odôvodnením, že z internetu vyplýva, že vlaky chodia aj skôr. Žalobkyňa následne požiadala o prehodnotenie jej žiadosti o odročenie pojednávania. Elektronickým podaním zo dňa 30.3.2023 súd žalobkyni oznámil, že pojednávanie nariadené na deň 31.3.2023 o 9.00 hod. bude na jej žiadosť zrušené s tým, že nový termín pojednávania stanovil na 14.4.2023 o 11.00 hod. Z uvedeného teda vyplýva, že upovedomenie o zrušení pojednávania nariadeného na 31.3.2023 spolu s určením nového termínu pojednávania na deň 14.4.2023 bolo žalobkyni doručené elektronicky dňa 30.3.2023. Preto je bezpredmetné, že poštová zásielka s upovedomením o odročení pojednávania a novým termínom pojednávania bola v deň pojednávania 14.4.2023 stále v odbernej lehote uložená na pošte, keďže upovedomenie o odročení pojednávania nariadeného na deň 31.3.2023 a stanovenie nového termínu pojednávania na deň 14.4.2023 boli žalobkyni doručené elektronicky dňa 30.3.2023. Žalobkyňa svoju neúčasť na pojednávaní dňa 14.4.2023 neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne, pričom na tomto pojednávaní rozhodol vo veci samej.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade pojednávania bez prítomnosti strany, a to za podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k porušeniu práva strany na spravodlivý proces a zároveň nie je porušená ani zásada kontradiktórnosti sporového konania, pretože ustanovenie umožňuje súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti strán, pričom aj v prípade, ak strana požiada z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, ale súd jej oznámi, že ňou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, strana je povinná sa na pojednávanie dostaviť.

24. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vec na pojednávaní prejednal a vo veci samej rozhodol, neodňal tým žalobkyni možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sama zbavila tým, že sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola na pojednávanie včas predvolaná (viac ako 5 dní pred termínom pojednávania) podľa ustanovenia , pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto žalobkyňa si sama zmarila možnosť zrealizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia (napr. navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a k tvrdeniam protistrany).

25. Vzhľadom na hore uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne, pretože boli naplnené všetky zákonné podmienky aj pre vyhlásenie meritórneho rozhodnutia, rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, a teda súd prvej

inštancie svojím postupom neznemožnil realizáciu procesných práv žalobkyne, ktoré jej priznáva.

26. Žalobkyňa v odvolaní namietala aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, t. j. zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne.

27. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26. februára 2010).

28. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a stotožňuje sa s jeho záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore.

30. Vykonaným dokazovaním bolo totiž nepochybne preukázané, že predmetnú kabelku značky H. I., D. crossbody bag si od žalovanej objednala a kúpila priamo I. C., bytom C. XX, XXX XX F. a za túto kabelku zaplatila zo svojho bankového účtu vedený v K. L., E., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s uvedením poznámky „Pallas, ig. ps I.“.

31. Žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdila, že medzi ňou a jej dcérou I. C. bola uzavretá príkazná zmluva a že svojej dcére I. C. poskytla finančné prostriedky na zakúpenie kabelky. Žalobkyňa však toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala.

32. Pokiaľ ide o príkaznú zmluvu, táto je osobitným druhom záväzkovej zmluvy, ktorá je upravená jednak všeobecne v až 732 , jednak vo forme osobitných zmlúv, a to jednak vo forme zmluvy o obstaraní veci ( až 736 ) a jednak vo forme zmluvy o obstaraní predaja veci ( až 741 ). Príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom (mandantom), ktorý dáva príkazníkovi (mandatárovi) určitý príkaz na vykonanie niečoho, upravuje teda vnútorný vzťah medzi oboma účastníkmi, t.j. ich vzájomné práva a povinnosti. Na úpravu tohto vnútorného vzťahu sa nevyžaduje určitá forma zmluvy.

33. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že I. C. konala v mene žalobkyne a na jej účet. Práve naopak, I. C. konala vo svojom mene a na svoj účet, pretože z obsahu spisu nič nenasvedčuje tomu, že by predmetnú kabelku obstarávala pre žalobkyňu.

34. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobkyne z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

35. V danom prípade sa žalobkyňa domáha nároku vo vlastnom mene, na svoj účet bez aktívnej vecnej legitimácie.

36. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).