Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoCsp-17-2024.pdf
PDF · 108.41 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/17/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcu BYTOVÉ HOSPODÁRSTVO, s.r.o., so sídlom v Košiciach na Mäsiarskej ul. č. 26, IČO: 31735860, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HUSAR AND PARTNERS S.R.O., so sídlom v A. B. C. D. E. XX, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Ivan Husár LL.M., proti žalovanej F. B. A., nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v A. B. F. D. E. XX o zaplatenie 4.264,07 EUR s prísl. o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 40Csp/299/2022-97 zo dňa 2.11.2023 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. v časti, ktorým povolil žalovanej zaplatiť priznanú sumu a príslušenstvo v pravidelných mesačných splátkach po 300 EUR vždy k 25. dňu každého mesiaca do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, spoločne a nerozdielne s C. G., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol zaviazaný platobným rozkazom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 40Csp/299/2022 zo dňa 18.10.2022 a vo výroku III., ktorým žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, spoločne s C. G., nar. XX.X.XXXX, v rozsahu, ktorým bol zaviazaný platobným rozkazom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 40Csp/299/2022 zo dňa 18.10.2022.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4.264,07 EUR a 5 % úrok z omeškania ročne od 6.11.2022 do zaplatenia, v mesačných splátkach 300,- EUR splatných do 25. dňa každého mesiaca do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, spoločne a nerozdielne s C. G., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol zaviazaný platobným rozkazom Okresného Súdu Košice I, sp. zn. 40Csp/299/2022 zo dňa 18.10.2022 (výrok I.) V prevyšujúcej časti konanie zastavil (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, spoločne s C. G., nar. XX.X.XXXX, v rozsahu, ktorým bol zaviazaný platobným rozkazom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 40Csp/299/2022 zo dňa 18.10.2022 (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa § 6 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. f/, § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, 2, 7, § 8b ods. 1 písm. c/, § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 559 ods. 1, 2, § 563, § 511 ods. 1, 2, 3, § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení. Po posúdení námietok žalovanej dospel k záveru, že okamihom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu v dôsledku uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu na žalovanú v súlade s ust. § 8a ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov prešli práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Prípadné porušenie povinnosti žalobcu doručiť žalovanej zmluvu o výkone správy je bez právneho významu. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalovanej v tom, že ju žalobca neinformoval o vzniknutom nedoplatku. Žalovaná ako vlastníčka bytu si má byť vedomá, že vlastnícke právo zaväzuje, pričom okrem oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva z neho vyplývajú aj povinnosti, s vlastníckym právo k bytu je spojená aj povinnosť uhrádzať poplatky, platby vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Nedoručenie vyúčtovania nákladov spojených s bývaním nemá relevanciu k ustáleniu výšky nedoplatku, ale k okamihu splatnosti povinnosti žalovanej. Na základe uvedeného ustálil dlh žalovanej vo výške 4.264,07 EUR, z toho nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2020 od 1.7. do 31.12.2020 vo výške 943,76 EUR, za rok 2021 vo výške 1.918,71 EUR a nedoplatok na zálohovom predpise za rok 2022 za obdobie január 2022 až august 2022 spolu vo výške 1.401,60 EUR. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj príslušenstvo, a to úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.7.2020 do 21.9.2022 a od 22.9.2022 do zaplatenia. Po začatí pojednávania vzal žalobca v časti úroku z omeškania prevyšujúcej 5 % úrok z omeškania zo sumy 4.264,07 EUR od 6.11.2022 do zaplatenia, späť. Žalobca doručenie vyúčtovania žalovanej nevedel preukázať, pričom žalovaná namietala jeho doručenie. Súd preto považoval za okamih doručenia vyúčtovania za rok 2020 a 2021 doručenie platobného rozkazu žalovanej dňa 5.11.2022 a nasledujúci deň 6.11.2022 sa stala pohľadávka žalobcu splatná. Pokiaľ ide o mesačné zálohové platby za rok 2022 vo výške 175,- EUR mesačne, počnúc januárom až augustom 2022, tieto boli splatné najneskôr 5. dňa každého mesiaca, t. j. počnúc dňom 5.1.2022 až splatnosťou poslednej platby mesiacom 5.8.2022. Keďže žalobca sa po čiastočnom späťvzatí domáha zaplatenia úroku z omeškania z celej dlžnej sumy od 6.11.2022, pričom k tomuto dňu už bola žalovaná omeškaná so zaplatením celej dlžnej sumy, súd v súlade so zákonnými ustanoveniami zaviazal žalovanú zaplatiť úrok z omeškania v uplatnenej výške. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby ECB navýšenej o 5 %, ktorá k prvému dňu omeškania činila 5 %. Žalobca vzal v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu späť za súhlasu žalovanej, súd konanie v späťvzatej časti v súlade s ust. § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP, zastavil. V súlade s ust. § 232 ods. 3, 4 CSP povolil žalovanej dlh splácať v mesačných splátkach 300,- EUR s poukazom na jej majetkové a zárobkové pomery, a to pod hrozbou straty výhody splátok, v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky. S poukazom na to, že platobným rozkazom Okresného súdu Košice I zo dňa 18.10.2022 bol na zaplatenie totožnej pohľadávky zaviazaný druhý z podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti C. G., súd zaviazal žalovanú zaplatiť uloženú povinnosť spoločne a nerozdielne s druhým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v súlade s ust. § 511 OZ.
3. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci náhradu konania v rozsahu jeho úspechu, t. j. v rozsahu 100 % voči žalovanej, ktorá v konaní úspech nemala.
4. Proti tomuto rozsudku proti výroku I. v časti, ktorým súd povolil splácať dlh v splátkach vo výške 300,- EUR mesačne a výroku III. o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná uplatniac odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v napadnutej časti o výške splátok a výroku III. o trovách konania tak, že jej povolí zaplatiť priznanú sumu a príslušenstvo v mesačných splátkach po 100,- EUR a žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 90 %. Mala za to, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nedostatočne odôvodnené. Súd pri určení výšky mesačných splátok sa nedostatočne vysporiadal so zistenými skutočnosťami vo vzťahu k jej majetkovým, zárobkovým a príjmovým pomerom, v kontexte vynakladaných pravidelných mesačných výdavkov. Aj keď tieto skutočnosti súd na pojednávaní zisťoval a všetky mu oznámila, pri povolení samotnej výšky mesačných splátok uvedené skutočnosti nedostatočne zohľadnil. Výška mesačných splátok vo významnej miere ohrozí jej základné životné potreby a detí. V predmetnom byte dlhodobo nebýva, neostáva jej (ako podielovej spoluvlastníčke) inak, ako uhrádzať dlh namiesto podielového spoluvlastníka, ktorý byt výlučne užíva dlhodobo, takmer výlučne spláca pravidelné splátky spoločnej hypotéky, viažucej sa k tomuto bytu, v ktorom nebýva a to vo výške 250,- EUR mesačne. Zároveň už niekoľko rokov poskytuje výlučnú osobnú starostlivosť dvom maloletým deťom, ktorých otec, C. G. na ich výživu dlhodobo neprispieva. Poberá mzdu cca 1.400,- EUR, uhrádza 250,- EUR mesačne splátku hypotéky, prispieva rodičom na výdavky spojené s bývaním cca 200,- EUR mesačne, deťom platí školné spolu 150,- EUR mesačne. Ďalej uhrádza postenie pre seba a maloleté deti 59,- EUR mesačne, paušálny poplatok za mobilné telefóny 50-60,- EUR mesačne, výdavky spojené so stravou, vrátane poplatku za stravné v školskej jedálni, 400-500,- EUR mesačne nečakané výdavky ako napr.
úhrada školy v prírode alebo denného letného tábora, krúžky a iné voľnočasové aktivity hradí s pomocou rodičov. Tieto skutočnosti zjavne ovplyvňujú rozhodnutie súdu, keď jej síce umožnil dlh splatiť formou mesačných splátok, avšak nedostatočne sa prejavili v rozhodnutí o samotnej výške, ktorú považuje za neprimeranú. Navyše súd v tejto časti svoje rozhodnutie a uvedené okolnosti pre určenie výšky mesačnej splátky, dostatočne nevysvetlil a neodôvodnil. V uvedenej časti preto považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné a odkazuje na obdobné rozhodnutie Okresného súdu Košice I zo dňa 14.4.2023 sp. zn. 17Csp/123/2022 medzi rovnakými stranami sporu, kedy jej súd umožnil splatiť dlh v mesačných splátkach po 100 EUR. V ďalšom mala za to, že aj prípadná dlhšia doba splatnosti dlhu by nijako neohrozila ani záujmy samotného žalobcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou s ročným ziskom za rok 2022 vo výške 27.935,00 EUR. Vo vzťahu k výroku III. uviedla, že súd nezohľadnil späťvzatie časti žaloby a jej čiastočný úspech v konaní. V prílohe pripojila prehľad spoločnosti BYTOVÉ HOSPODÁRSTVO, s.r.o. a rozsudok Mestského súdu Košice (predtým Okresného súdu Košice I.) sp. zn. 17Csp/123/2022 zo dňa 14.4.2023.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v napadnutej časti o výške splátok a výroku III. potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovanú k úhrade trov odvolacieho konania. S poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP uviedol, že základná paričná lehota na plnenie je v zásade trojdňová a len v odôvodnených prípadoch môže byť stanovená dlhšia lehota splatnosti. Rozhodovacia prax súdov sa pri určení dlhšej lehoty splatnosti vo väčšine prípadoch stanovuje lehota na plnenie tak, aby bol dlh uhradený do jedného roka od právoplatnosti rozsudku. Návrh žalovanej, ktorá požaduje, aby jej boli umožnené splátky vo výške 100,- EUR mesačne považuje za neakceptovateľný a znamenalo by to, že dlh by žalovaná uhrádzala cca 3 roky a 6 mesiacov. Žalovanej nič nebráni, aby požiadala o zrušenie podielového spoluvlastníctva k bytu a prestala byť jeho spoluvlastníčkou, prípadne časť dlhu žiadala uhrádzať od spoluvlastníka bytu. Požiadavka žalovanej na zmenu výšky splátky nie je dôvodná a ani zákonná. Úplne nepriliehavé je poukazovať na ekonomické výsledky jeho hospodárenia. Uviedol, že je iba správcom bytového domu. Finančné prostriedky neuhrádzané žalovanou (a to opakovane a dlhodobo) nespôsobujú komplikácie správcovi bytového domu ale ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome. Ak by takto k úhradám platieb za byt pristupovali všetci alebo väčšina vlastníkov bytov spôsobilo by to nemožnosť uhrádzania platieb zo strany správcu dodávateľom služieb, nemožnosť realizovania opráv v bytovom dome z fondu opráv, prevádzky a údržby a pod. Požadovať od ostatných vlastníkov bytov, aby naďalej s odobrením súdu úverovali nezodpovedného vlastníka bytu a boli povinní akceptovať splácanie dlhu po dobu 42 mesiacov je nespravodlivé a právne neakceptovateľné.
6. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.
7. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodom na odvolanie (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 9.8.2024 (§ 378 CSP, § 219 ods. 3 CSP). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.
9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej časti a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovanej vymedzených v podanom odvolaní, sa stotožňuje so správnymi skutkovými závermi i so spôsobom právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, lebo súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov sporových strán vyplynuli a vyšli za konania najavo, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, v jeho hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 a nasl. CSP. Súd
na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia hmotnoprávnych predpisov, správne ich vyložil a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.
10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ust. § 220 CSP. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ust. § 380 ods. 2 CSP, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať.
11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu vo výroku I. v jeho napadnutej časti o povolení splácať dlh v splátkach 300 Eur mesačne (o spôsobe splatenia priznanej sumy) odvolací súd dodáva, že v § 232 ods. 3 CSP je určené prioritné pravidlo, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na úvahe súdu, pričom ani určenie povinnosti plniť v splátkach fakticky nepredstavuje nič iné, ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty, s čím zákon počíta v § 232 ods. 4 CSP.
12. Súd však môže dlhšiu lehotu určiť len výnimočne a v odôvodnených prípadoch, t. j. na základe zistených potrebných skutočností vyplývajúcich z okolností toho, ktorého konkrétnemu prípadu. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach musí súd ex offo prihliadať na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobné pomery žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovalo neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo súd zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), pričom súd môže určiť, že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky, nastáva zročnosť celého plnenia.
13. Lehotu na plnenie musí súd určiť tak, aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel súdneho konania a v končenom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi stranami. Závery súdu o tom, že je na mieste určenie dlhšej lehoty na plnenie než tri dni od právoplatnosti rozsudku, prípadne, že sa peňažné plnenie má platiť v splátkach, teda priznanie takejto „výhody“ povinnému subjektu musí byť vždy náležite odôvodnené (viď R126/1966, R67/1966).
14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie umožnil žalovanej zaplatiť žalobcovi priznanú sumu v splátkach vo výške 300,- EUR mesačne splatnej vždy do 25. dňa každého mesiaca počnúc nasledujúcim mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia. Pri rozhodovaní nepochybne zohľadnil sociálnu a finančnú situáciu žalovanej.
15. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadne spôsobu splácania dlhu v splátkach v určenej výške 300 Eur mesačne. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dopĺňa, že z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že žalovaná spláca časť dlhu za predmetný byt za predchádzajúce obdobie po 100,- EUR mesačne, spláca hypotéku za predmetný byt po 250,- EUR mesačne, pričom mienila byt predať, resp. vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Skutočnosti týkajúce sa príjmov a výdavkov žalovanej a to aj splácanie dlhu boli v konaní preukázané, pričom žalobca nenamietal a súhlasil so splácaním dlhu v splátkach.
16. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne dôvodov, pre ktoré umožnil žalovanej splácať žalovanú istinu vrátane jej príslušenstva v určených splátkach, je možné dovodiť, že pri svojom rozhodnutí vychádzal z preukázaných tvrdení žalovanej o jej nepriaznivej finančnej situácii, starostlivosti o maloleté deti, berúc do úvahy ochotu žalovanej splácať dlh, ktorý už aj spláca podľa svojich možností. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej o neodôvodnení rozhodnutia súdom prvej inštancie vo vzťahu k výške mesačnej splátky, nakoľko uvedené skutočnosti vyplývajú z obsahu jeho odôvodnenia a preskúmavaného spisu. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené okolnosti na strane žalovanej odôvodnili rozhodnutie o povolení a výške splátok na zaužívanú dobu, kedy berúc do úvahy finančnú a sociálnu situáciu žalovanej bola jej poskytnutá výhoda splátok v primeranej výške, so súhlasom žalobcu. K ostatnej argumentácii žalovanej odvolací súd dodáva, že tieto sú spôsobilé preukázať jedine nemožnosť splnenia uloženej povinnosti v paričnej lehote (3 dni), bez ohľadu na určenie platiť v primeraných častiach alebo v celku. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou
žalovanej, že prípadná dlhšia doba splatnosti by nijako neohrozila záujmy samotného žalobcu, nakoľko už povolením splácať dlh v splátkach bolo zasiahnuté do majetkovej a finančnej situácie žalobcu, ktorý je správcom bytového domu.
17. Pokiaľ žalovaná argumentuje iným súdnym rozhodnutím vydaným v inom konaní, je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutím Mestského súdu Košice (predtým Okresného súdu Košice I) sp. zn. 17Csp/123/2022 zo dňa 14.4.2023 bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 636,29 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.10.2022 do zaplatenia spoločne a nerozdielne s C. G., ktorému bola táto povinnosť uložená právoplatným platobným rozkazom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V danom konaní žalovaná mala uložené splácať dlh v mesačných splátkach po 100,- EUR, pričom odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj výška splátky zodpovedá priznanej sume. V konkrétnom prípade išlo o sumu podstatne nižšiu ako v prejednávanom prípade a pri povolenej splátke 100,- EUR mesačne už dlžná suma aj s príslušenstvom ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie v danej veci (2.11.2023) mala byť aj splatená. Z uvedeného dôvodu argumentáciu žalovanej, ktorou poukazovala na rozhodnutie vydané v inom konaní medzi rovnakými stranami sporu považuje odvolací súd za nedôvodnú.
18. Odvolací súd sa stotožňuje aj s napadnutým výrokom III. rozsudku, ktorým priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej, spoločne s C. G. nar. XX.X.XXXX, v rozsahu, ktorým bol zaviazaný platobným rozkazom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 40Csp/299/2022 zo dňa 18.10.2022.
19. Na potvrdenie správnosti odvolací súd dopĺňa, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žaloby (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov protistrane, ktorá vo veci úspech nemala. Pokiaľ žalovaná argumentovala, že súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil a mal zohľadniť v tejto časti jej úspech, odvolací súd dodáva, že v danom prípade ide o nepatrnú časť príslušenstva, v ktorej časti mal byť žalobca neúspešný, resp. žalovaná úspešná. V tomto smere odvolacia argumentácia žalovanej nie je dôvodná.
20. Keďže žalovanou uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané, odvolanie nemožno považovať za opodstatnené, a preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil rozsudok v napadnutom výroku I. v časti, ktorým povolil žalovanej splácať priznanú sumu v splátkach 300,- Eur mesačne, ako aj v súvisiacom výroku III. o trovách konania vo vzťahu k žalovanej, ako vecne správny. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že vo vzťahu k obsahovým požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia, vyplývajúcim z ústavného práva na spravodlivé súdne konanie Ústavný súd Slovenskej republiky sformuloval záver, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).
21. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
25. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)