Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/94/2011

Potvrdené rozhodnutím 12Co/18/2013, 12Co/83/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcov: 1/ K. J., nar. X.X.XXXX, 2/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom C. R. T., U. XX/XX, t. č. bytom J.. R. XX, C. R. T. - F., obaja zastúpení advokátom JUDr. Petrom Rychnavským, AK, Rázusova 111/19, Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1/ S. D., nar. X.X.XXXX, bytom S. B. C. XXX, F. W., 2/ S. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. V. XXX, žalovaný v 2. rade zastúpený advokátom JUDr. Marekom Bujdošom, Hlinky 262/6, Stropkov, o neplatnosť zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.10.2012 č. k. 4C/94/2011-91, jednohlasne takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovanému v 1. rade n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania 67,88 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Mareka Bujdoša, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku."
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcov: 1/ F. A., nar. X.X.XXXX, 2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom V. Z. K., I. XX/XX, t. č. bytom A.. Z. XX, V. Z. K. - G., obaja zastúpení advokátom JUDr. Petrom Rychnavským, AK, Rázusova 111/19, Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1/ P. B., nar. X.X.XXXX, bytom P. u V. XXX, G. J., 2/ P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom V. H. XXX, žalovaný v 2. rade zastúpený advokátom JUDr. Marekom Bujdošom, Hlinky 262/6, Stropkov, o neplatnosť zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.10.2012 č. k. 4C/94/2011-91, jednohlasne takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovanému v 1. rade n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania 67,88 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Mareka Bujdoša, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcov: 1. K. J., nar. XX. XX. XXXX, 2. K. J., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom XXX XX C. R. T. X, Ž. XX/XX, toho času bytom J.. R. XX, XXX XX C. R. T. - Č., zastúpení JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom, AK, Rázusova 111/19, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1. S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Č. W., XXX XX S. B. Š. XXX, 2. S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. V. XXX, žalovaný v 2. rade zastúpený JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, o neplatnosť zmluvy, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcov z a m i e t a .

Žalovanému v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd z a v ä z u j e žalobcov uhradiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 477,80 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 23. 03. 2011 medzi žalovanými v 1. a 2. rade o kúpe podielu 3-tín nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXX k. ú. Č. a to parcely číslo 773 o výmere 619 m2 - zastavané plochy a nádvoria, dom súpisného čísla XX postavený na parcele číslo 773 zapísaných na LV číslo XXX k. ú. Č. je neplatná, taktiež aj náhrady trov konania. Takéhoto rozhodnutia sa domáhali z toho dôvodu, že žalobca v 1. rade so žalovaným v 2. rade dňa 14. 07. 2009 podpísal zmluvu o budúcej kúpnej zmluve nehnuteľností tak, ako sú tieto uvedené vyššie s tým, že kúpna zmluva mala byť uzavretá do troch mesiacov od podpisu tejto zmluvy o budúcej zmluve. Kúpna cena bola dohodnutá na cenu 36.513,31 eur (1.100.000,- Sk) s tým, že dňa 02. 09. 2009 žalovaný v 1. rade predložil na podpis nájomnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti s tým, že nájom je uzavretý na neurčito, nájomné bude dohodnuté samostatne. Začiatkom júla 2009 im z S. telefonicky žalovaný v 1. rade, v tom čase väčšinový spoluvlastník, aj keď žalobcom v 1. a 2. rade tvrdil, že je výlučný vlastník, oznámil, že im dáva súhlas, aby sa nasťahovali do týchto nehnuteľností a pani K. D., ktorá mala kľúče od predmetného rodinného domu v opatere po smrti Q. D. - brata žalovaného v 1. rade, oznámil, aby im tie kľúče vydala. Informoval ju tiež, že v dome môžu bývať, robiť tam potrebné stavebné úpravy, pretože im ho ide predať. Dom podľa ich názoru v júli 2009 bol v neobývateľnom stave po hygienickej stránke a z toho dôvodu začali na tomto intenzívne vykonávať opravy a úpravy tak, že dňa 01. 10. 2009 sa do domu nasťahovali. Kúpnu zmluvu mali pripravenú na podpis, no žalovaný v 1. rade na Slovensko neprišiel s odôvodnením, že nemá dovolenku, je zaneprázdnený a podobne, zmluva zostala nepodpísaná. Dňa 15. 01. 2010 sa stretli všetci účastníci kúpnej zmluvy (druhým predávajúcim bol S. D., otec žalovaného v 2. rade) v dome na ulici J.. R. XX za účelom podpísania kúpnej zmluvy, ktorej znenie však žalovaný

v 2. rade začal spochybňovať, a keď sa chcel ozvať žalovaný v 1. rade, tohto umlčal slovami: „S., ty buď ticho.“, tento naozaj zostal ticho, roztriasol sa a odišiel z domu von fajčiť a tak nakoniec k podpisu zmluvy nedošlo. Na žalovanom v 1. rade podľa tvrdení žalobcov bolo vidieť, že sa zjavne žalovaného v 2. rade bojí a hoci bol žalovaný v 1. rade väčšinovým spoluvlastníkom, až neprirodzene sa nechal riadiť menšinovým spoluvlastníkom - žalovaným v 2. rade. Tento pozbieral všetky listiny, zobral ich so sebou s odôvodnením, že si ich chce skopírovať, a viac im ich nevrátil. Zmaril podpísanie kúpnej zmluvy. Do kúpnej zmluvy totiž uviedli kúpnu cenu 26. 555,13 eur a nie sumu 36.513,31 eur, ako to bolo pôvodne uvedené v zmluve o budúcej zmluve. S touto kúpnou cenou účastníci zmluvy, žalovaný v 1. rade a S. D. súhlasili, žalobcovia totiž vychádzali z toho, že dom je obývania schopný bez ďalších vážnejších stavebných úprav, avšak potom museli investovať značnú sumu a preto považovali sumu 26.555,13 eur za primeranú stavu a veku kupovaných nehnuteľností, najmä s prihliadnutím na ich už vložené investície. Nehnuteľnosť nie je možné navrátiť do pôvodného stavu. Uvedené investícii predstavujú značnú sumu a tieto robili s vedomím, že investujú do budúcej vlastnícky ich nehnuteľnosti. Zistili však, že žalovaný v 1. rade predal svoj väčšinový podiel žalovanému v 2. rade a tak sa stal výlučným vlastníkom zapísaným pod B6 v podiele 1 a pod B7 v podiele 3 na LV XXX k. ú. Č.. Oni teda investovali do nehnuteľností, ktorých výlučným vlastníkom sa stal žalovaný v 2. rade. Ten sa domáha vypratania nehnuteľností a vec je evidovaný na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod spisovou značkou , avšak právoplatne skončená nie je. Podľa názoru žalobcov kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade je podľa neplatná pre absenciu vôľových náležitostí na strane žalovaného v 1. rade, ako aj z dôvodov uvedených v , keďže zo strany účastníkov kúpnej zmluvy ide o právny úkon absolútne neplatný, pretože svojím obsahom sa prieči dobrým mravom. Žalobcovia majú vážny právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy z 23. 03. 2011 uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade, pretože hoci ich zmluva o budúcej zmluve bola lehotovaná tromi mesiacmi, podľa vzájomného správania sa žalobcov ako aj žalovaným v 1. rade, ba i pôvodne druhého účastníka kúpnej zmluvy na strane predávajúcich S. D., bolo zjavné, že žalobcovia majú byť kupujúcimi nehnuteľností uvedených v petite ich žaloby a vlastníkom nemá byť žalovaný v 2. rade, ktorý nadobudol postupne vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti z toho dôvodu, aby ich mohol teraz takpovediac tlačiť k neprimeranej kúpnej cene.

Žalovaný v 1. rade, ktorý bol vypočutý pred dožiadaným Okresným súdom v Šumperku v Českej republike, uviedol, že o tomto konaní je informovaný s tým, že predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 23. 03. 2011 uzavrel preto, že žalobcovia ho „oblafli“, kúpili od neho záhradu a do dňa výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom v Šumperku t. j. 21. 06. 2012 mu za prevod záhrady nič neuhradili napriek tomu, že prípisom zo dňa 19. 04. 2011 ich vyzval k úhrade kúpnej ceny. Pred dožiadaným súdom predložil originál rozhodnutia Správy katastra vo C. zo dňa 07. 02. 2011 ako aj výzvu k zaplateniu kúpnej ceny. Má teda za to, že žalobcovia na neho išli z nejakým „podfukom“ a rozhodol sa preto, že svoj podiel na nehnuteľnostiach predá s tým, že iniciatíva k predaju nehnuteľností nevzišla čisto len z jeho strany alebo zo strany žalovaného ale jednalo sa o vzájomnú dohodu. Zmluvu uzatváral celkom slobodne, bez nátlaku, dohodli si kúpnu cenu, ktorá mu už bola uhradená a k podpisu zmluvy ho v žiadnom prípade nikto nenútil. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy so svojím synovcom zo dňa 23. 03. 2011 mal na mysli i to, že so žalobcami uzavrel budúcu kúpnu zmluvu, avšak vzhľadom k tomu, že ho žalobcovia podviedli ohľadne vyššie uvedenej kúpy záhrady, rozhodol sa, že nehnuteľnosti predá a svojmu synovcovi - žalovanému v 2. rade oznámil, aby sa o všetky náležitosti súvisiace s vlastníctvom predmetných nehnuteľností a to včítane záväzku z budúcej zmluvy postaral sám, poprípade aby sa obrátil na ich advokáta. Poprel, aby žalobcovia investovali do strechy udávajúc, že strecha je v pôvodnom stave. K veci podotkol, že pôvodne v budúcej kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena 1.100.000,- Sk, potom však žalobcovia prišli s cenou 900.000,- Sk a nakoniec cenou 800.000,- Sk, čo sa mu však hrubo nepáčilo. Ďalej dodal, že vo veci už chce mať kľud, nech si žalobcovia vybavia s ich synovcom a jeho právnym zástupcom svoje právne záležitosti.

Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu žalobcov zamietnuť udávajúc, že sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobkyne, aby bola v jednaní s jeho otcom, pretože bola v telefonickom styku s matkou K. D., s otcom nie, hoci vlastníkom bol jeho otec. Potvrdil, že bol na jednaní so žalobcami a on im vtedy 15. 01. 2010 oznámil, aby mu dali k nahliadnutiu zmluvy, na ktoré sa jeho právnik pozrie, a buď tieto zmluvy podpíše alebo nie. Celý čas mal splnomocnenie od svojho strýka teda od žalovaného v 1. rade, ktorý ho splnomocnil s tým, že on plnú moc so strýkom uzavrel po tomto jednaní a to z toho dôvodu, že ak by sa dohodol, keďže strýko mal problémy s cestovaním, aby zmluvu uzatvoril. Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie žalobkyne, aby súhlasil so sumou tak, ako táto uvádzala, 800.000,- Sk, pretože

on trval na pôvodnej cene s tým, že môže dôjsť k jednaniam, avšak neuviedol konkrétnu čiastku. Jeho otec o zmluve o budúcej zmluve vedomosť nemal, so žalobcami nekomunikoval a určite mu túto skutočnosť nespomínal ani brat otca - jeho strýko - žalovaný v 1. rade. Neskôr sa dozvedel, že žalovaným v 1. rade bola voči nemu podaná žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a keď sa o tom dozvedel, po telefonáte odcestoval za strýkom, ktorý mu uviedol, že potrebuje peniaze a nakoniec sa s ním dohodol, že od neho odkúpi jeho podiel a došlo medzi žalovaným v 1. rade - strýkom a žalovaným v 2. rade k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, na základe ktorej mu žalovaný v 1. rade odpredal spoluvlastnícky podiel za dohodnutú cenu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu na predávaných nehnuteľnostiach, ktorá bola stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 5.000,- eur. Okrem toho podotkol, že s nájomnou zmluvou jeho rodičia nesúhlasili, strýko bol väčšinovým spoluvlastníkom a úpravy boli vykonané bez vedomia jeho otca. Taktiež potvrdil, že dňa 15. 01. 2010 nebol podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a jeho strýko mu splnomocnenie dal po jednaní 15. 01. 2010.

Z darovacej zmluvy zo dňa 29. 04. 2010 vyplýva, že v zmysle a násl. bola medzi S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. V. XXX a na druhej strane medzi žalovaným v 2. rade uzatvorená darovacia zmluva, kde podľa bodu 1., bod II. S. D. daroval svojmu synovi - žalovanému v 2. rade svoj podiel 1- tiny na nehnuteľnostiach a to rodinnom dome súpisného čísla XX postavenom na pozemku, parcele KN registra C evidovanej na katastrálnej mape pod číslom 773, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 619 m2, parcely KN katastra C evidovaná na katastrálnej mape pod číslom 773, zastavené plochy a nádvoria vo výmere 619 m2, kde svojmu synovi bezodplatne prenechal ako dar spoluvlastnícky podiel 1-tiny na vyššie uvedených nehnuteľnostiach zapísaných na LV číslo XXX k. ú. Č., kde bol podielovým spoluvlastníkom pod B4.

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 23. 03. 2011 uzavretej podľa a násl. medzi žalovanými v 1. a 2. rade, žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník v spoluvlastníkom podiele 1 a v spoluvlastníkom podiele 1-tiny na nehnuteľnostiach a to rodinnom dome súpisného čísla XX postaveného na pozemku, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod číslom 773, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 619 m2, pozemok, parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape pod číslo 773, zastavené plochy a nádvoria vo výmere 619 m2, zapísané na LV číslo XXX k. ú. Č. na predávajúcom v podielovom spoluvlastníctve 1 pod B3 a v 1-tine pod B5 odpredal tento svoj spoluvlastnícky podiel za dohodnutú kúpnu cenu, ako je to uvedené v bode IV. tejto zmluvy, vo výške 5.000,- eur. V bode V. bod 2. predávajúci vyhlásil, že vo vzťahu k predávaným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom kúpy podľa tejto zmluvy neexistujú žiadne vzťahy (okrem nájomnej zmluvy zo dňa 02. 09. 2009) s akýmikoľvek tretími osobami, že prevádzajúci neposkytol na zmluvnom základe alebo mlčky žiadne užívacie práva k nehnuteľnostiam žiadnej tretej osobe a zároveň vyhlásil, že nepodpísal žiadnu zmluvu, ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom kúpy podľa tejto zmluvy so žiadnou treťou osobou a že neudelil príkaz ani iný obchodný mandát žiadnej osobe, aby takúto zmluvu alebo iné písomné dojednanie a návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podpísala za prevádzajúceho s inou osobou ako s kupujúcim. Z bodu VIII. bod 1. vyplýva, že zmluvné strany vyhlásili, že sú oprávnené s predmetom tejto zmluvy nakladať, že si túto zmluvu pred jej podpísaním prečítali, tejto porozumeli, táto sa zhoduje s ich pravou, slobodnou a vážnou vôľou a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podpisy účastníkov zmluvy boli overené JUDr. Jarmilou Sleškovou v Šumperku dňa 23. 03. 2011. Rozhodnutím Správy katastra vo C. zo dňa 18. 04. 2011 bol na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade v podiele 3 s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 18. 04. 2011.

Z výpisu z LV číslo XXX k. ú. Č., ktorý predložili žalobcovia pri podaní žaloby, vyplýva, že je tam zapísaná parcela číslo 773 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 619 m2 ako aj dom súpisného čísla XX postavený na parcele číslo 773, kde ako výlučný vlastník je zapísaný pod B6 v pomere 1 žalovaný v 2. rade, ktorý tento podiel nadobudol na základe darovacej zmluvy od svojho otca S. D. darovacou zmluvou zo dňa 29. 04. 2010 tak, ako táto bola uvedená vyššie a pod B7 v podiele 3 je taktiež zapísaný žalovaný v 2. rade, ktorý tento podiel nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 23. 03. 2011, ktorá je taktiež uvedená vyššie.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky a to obsahu tohto spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30. 08. 2011 č. k. -26, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30. 09. 2011, bola žaloba v tomto konaní žalovaného v 1. rade S. D. proti žalovanému Bc. S. D. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, zamietnutá a to z toho dôvodu, že v čase rozhodovania súdom bolo jednoznačne preukázané, že predmetné nehnuteľnosti nie sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov tohto konania, nakoľko na základe kúpnopredajnej zmluvy sa stal výlučným vlastníkom teraz žalovaný v 2. rade.

Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky na tunajšom súde sa viedlo konanie o vypratanie predmetných nehnuteľností s tým, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 08. 03. 2011 č. k. -33, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 15. 04. 2011, bolo konanie S. D. - teraz žalovaného v 1. rade zastavené s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a konanie žalobcu v 2. rade S. D. - teraz žalovaného v 2. rade proti žalovaným bolo vylúčené na samostatné konanie.

Na základe vyššie uvedeného uznesenia bol vytvorený, pokiaľ sa týka žaloby žalobcu v 2. rade - teraz žalovaného v 2. rade, nový spis, kde konanie vedené pod spisovou značkou proti žalovaným

- teraz žalobcom o vypratanie predmetných nehnuteľností bolo v dôsledku späťvzatia žaloby uznesením zo dňa 28. 04. 2011 č. k. -10, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 25. 06. 2011, zastavené a vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel podľa veľkosti podielov.

Z vyššie uvedeného hmotnoprávneho ustanovenia vyplýva, že právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi. Zmluvná voľnosť spoluvlastníka je však obmedzená, lebo svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba na blízke osoby. V tomto prípade ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo na prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Ak však spoluvlastník mieni svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, prípadne aj na jedného zo spoluvlastníkov, musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Ide teda o povinnosť spoluvlastníka (zamýšľajúce previesť svoj spoluvlastnícky podiel) vyplývajúcu zo zákonného predkupného práva, ktorej korešponduje oprávnenie ostatných spoluvlastníkov (ktorí nechcú vec predať) na odkúpenie tohto spoluvlastníckeho podielu. Takúto povinnosť má spoluvlastník bez ohľadu na spôsob scudzenia svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, je právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu neplatný, ale iba v prípade, že sa oprávnení spoluvlastníci dovolajú jeho neplatnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného hmotnoprávneho ustanovenia ako aj výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v danom prípade za to, že potom, čo otec žalovaného v 2. rade ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností spolu so žalovaným v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na blízku osobu - svojho syna - žalovaného v 2. rade, žalovaný v 1. rade previedol svoj podiel v zmysle ustanovenia na žalovaného v 2. rade, ktorý sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade pokiaľ uzatváral so žalobcami zmluvu o budúcej zmluve, na ktorú sa títo v tomto konaní odvolávajú, bez komunikácie s ďalším podielovým spoluvlastníkom - právnym predchodcom žalovaného v 2. rade S. D.Í., nerešpektoval vyššie uvedené hmotnoprávne ustanovenie a ak by teda aj tento svoj spoluvlastnícky podiel odpredal na základe zmluvy o budúcej zmluvy žalobcom a ďalší zo spoluvlastníkov by sa dovolal svojho predkupného práva, bola by takáto zmluva o prevode, ako je to koniec koncov uvedené vyššie, neplatná. Žalobcovia sa však svojou žalobou domáhali vyslovenia neplatnosti zmluvy s poukazom na nedostatok vôľových náležitostí na strane žalovaného v 1. rade v zmysle , ako aj z dôvodu uvedeného v , keďže podľa nich ide o právny úkon absolútne neplatný, pretože svojím obsahom sa prieči dobrým mravom, naviac podľa ich tvrdenia išlo zo strany žalovaného v 2. rade pri uzatváraní zmluvy so žalovaným v 1. rade o psychické násilie.

Podľa zákona číslo ( v platnom znení, ďalej len ) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z ustanovenia vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

O absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.

Dobré mravy (boni mores) patri k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (R 88/1998). Užšie vymedzeniu obsahu pojmu vyplýva z iného rozsudku Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorého sankciou neplatnosti s poukazom na dobré mravy podľa by mali byť postihované iba tie zmluvy, ktoré hrubo urážajú mravy spoločnosti a sudcu a zároveň sú v rozpore so zásadami, ktoré ovládajú (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Najvyšší súd SR judikoval, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Súlad alebo nesúlad s dobrými mravmi sa musí posudzovať z hľadiska konkrétneho prípadu v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu. O neplatnosti predmetnej zmluvy by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jej účel sledovaný účastníkmi priečil dobrým mravom.

Súd k vyššie uvedeným tvrdeniam žalobcov považuje za potrebné podotknúť, že ide o čisto subjektívne posúdenie vzniknutého stavu žalobcami, ktoré nakoniec nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní. Po vykonaní dokazovania nebolo preukázané, aby konanie žalovaných bolo v rozpore s dobrými mravmi a ako ani to, aby sa účel predmetnej zmluvy priečil dobrým mravom a zmluvu uzavretú medzi žalovanými v 1. a 2. rade nemožno považovať za úkon, ktorý by bol všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad v danom mieste a čase a z hľadiska vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Totiž ako už raz bolo uvádzané vyššie, žalovaní pri uzatváraní tejto zmluvy rešpektovali ustanovenie a teda týmto v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu dobrých mravov.

Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle), ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v prípade, keď je protiprávne, a teda sa vynucuje niečo, čo takto nemožno vynucovať. Ďalej musí bezprávna vyhrážka vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, pričom treba optimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom, ktorý je pod ich tlakom. A nakoniec musí byť bezprávna vyhrážka adresná, to znamená, že smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje.

Z vykonaného dokazovania nevyplynuli vyššie uvedené predpoklady bezprávnej vyhrážky, pretože samotný žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi jednoznačne poprel akúkoľvek bezprávnu vyhrážku zo

strany žalovaného v 2. rade pri uzatváraní zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, keď výslovne uviedol, že iniciatíva k predaju nehnuteľností nevzišla čiste len z jeho strany, alebo zo strany žalovaného, ale išlo o vzájomnú dohodu a zmluvu uzatváral celkom slobode, bez nátlaku, dohodli si kúpnu cenu, ktorá mu už bola uhradená a k podpisu zmluvy ho v žiadnom prípade nikto nenútil, pričom pri uzatváraní kúpnej zmluvy so svojím synovcom mal na mysli i to, že so žalobcami uzavrel budúcu kúpnu zmluvu, avšak títo ho podľa jeho názoru podviedli pri ním spomínanej kúpe záhrady.

K veci súd považuje za potrebné podotknúť, že pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade, ako nepochybne vyplýva z tejto dohody, sa dohodli na kúpnej cene 1.100.000,- Sk ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich sa v stave v čase uzavretia tejto zmluvy o budúcej zmluve. Neskôr však pri návrhu samotnej kúpnej zmluvy do tejto žalobcovia uviedli sumu nie 1.100.000,- Sk (36.513,31 eur), ale sumu 26.555,13 eur tvrdiac, že túto sumu považovali za primeranú stavu a veku kupovaných nehnuteľností, najmä s prihliadnutím na ich už vložené investície. Tieto okolnosti uviedli žalobcovia vo svojej žalobe ako aj vo svojej výpovedi. Z toho teda nepochybne vyplýva, že samí žalobcovia zmenili podmienky ohľadne výšky kúpnej ceny predmetných nehnuteľností dohodnutých v zmluve o budúcej zmluve, čo viedlo nepochybne k tej skutočnosti, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nakoniec nedošlo a dôsledkom tohto ich konania bola tá skutočnosť, že žalovaný v 1. rade odpredal svoj podiel k predmetným nehnuteľnostiam rešpektujúc predkupné právo podielového spoluvlastníka žalovanému v 2. rade.

Na základe vyššie uvedeného preto súdu nezostávalo nič iné, iba žalobu žalobcov zamietnuť.

Žalovaný v 1. rade trovy nežiadal, preto mu tieto priznané neboli.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade súd postupujúc podľa vyhlášky MS SR číslo advokátskej tarify vychádzal z 1/3 výpočtového základu z dôvodu nemožnosti vyjadrenia hodnoty sporu v peniazoch, a preto potom s poukazom na ustanovenie cit. zák. ust. priznal žalovanému v 2. rade za 4 úkony po 57,- eur (príprava a prevzatie, písomné vyjadrenie zo dňa 15. 06. 2011, zo dňa 07. 11. 2011, účasť na pojednávaní dňa 04. 10. 2011) a za účasť na pojednávaní dňa 16. 10. 2012 v zmysle cit. zák. ust. priznal za jeden úkon po 58,69 eur, súčasne v zmysle vyhlášky číslo priznal režijný paušál 4x po 7,41 eur a 1x po 7,63 eur, ako aj za náhradu za stratu času v zmysle cit. zák. ust. a to 1x za účasť na pojednávaní vo Vranove nad Topľou dňa 04. 10. 2011 ako aj 4x po polhodiny straty času zástupcu žalovaných na trase Stropkov - Vranov a späť (polhodina = 12,35 eur), za čo priznal sumu 49,40 eur, taktiež 1x účasť na pojednávaní vo Vranove dňa 16. 10. 2012, 4x po polhodine straty času na trase Stropkov - Vranov a späť (polhodina = 12,71 eur) a teda priznal 50,84 eur. Okrem toho priznal v zmysle cit. zák. ust. cestovné a to za cestu motorovým vozidlom Hyundai Santa Fe evidenčného čísla SP-091-AM pri priemernej spotrebe 8,2 l/100 km a pri priemernej cene nafty 1,40 eur, základnú náhradu za 1 km 0,183 eur, za cestu Stropkov - Vranov a späť 90 km, pričom pri jednom pojednávaní dňa 04. 10. 2011 priznal 26,80 eur teda celkové trovy právneho zastupovania činili sumu 477,80 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.