Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/11/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu Miroslav Baláž ELEKTRIC, Okružná 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO 14 235 331, zastúpeného JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému Bau concept, s.r.o., Miksáthova 190/5, 991 26 Nenince, IČO: 50 779 028, zastúpenému Mgr. Andrea Legényová, advokátka so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 24.728,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. -355 zo dňa 26. októbra 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. -355 zo dňa 26. októbra 2022 v napadnutej prvej a tretej výrokovej vete potvrdzuje.

II. Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. -355 zo dňa 26. októbra 2022 proti napadnutej druhej výrokovej vete odmieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 22.189,02 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.014,32 Eur od 04.05.2019 do zaplatenia, 2.810,02 Eur od 24.04.2019 do zaplatenia, 9.392,-Eur od 17.04.2019 do zaplatenia, 4.058,06 Eur od 16.04.2019 do zaplatenia, 4.914,06 Eur od 16.04.2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu 79,46 % trov konania od žalovaného.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 12. 07. 2019, zmenenou podaním doručeným súdu dňa 22. 08. 2019, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 24.728,68 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, kde žalobu odôvodnil tým, že obe strany sú podnikateľmi, pričom žalobca vykonal pre žalovaného rôzne elektroinštalačné práce spolu s dodávkou elektroinštalačného materiálu na stavbu nájomných bytov v Opatovskej Novej Vsi. Žalobca vykonané práce a dodaný materiál žalovanému vyfakturoval piatimi faktúrami (č. 2019015, č. 2019018, č. 2019016, č. 2019013 a č. 2019014) na vyššie uvedené sumy, ktoré pripojil k žalobe.

3. Žalovaný v konaní navrhol žalobu zamietnuť. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že medzi stranami nebola uzavretá písomná zmluva, len ústna dohoda o dodávke tovaru a prác. Žalovaný nespochybnil, že medzi stranami vznikol zmluvný vzťah, ale rozporoval objem dodávok a materiálu a kvalitu dodaných prác. Práce žalobcu neboli realizované v dohodnutom termíne a ich kvalita

a stav ukončenia nezodpovedajú slovenským technickým normám, a teda ich nie je možné následne odovzdať investorovi.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca v replike doručenej súdu dňa 15. 10. 2019 uviedol, že medzi stranami je nesporné, že došlo k uzavretiu ústnej dohody, na základe ktorej boli vykonané elektroinštalačné práce a dodaný materiál s tým, že žalovaný prevzal vykonané práce a faktúry zo strany žalobcu a až do podania žaloby nereklamoval vykonané práce, ani prevzaté faktúry a nikdy nespochybňoval kvalitu a rozsah vykonaných prác.

5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 18. 11. 2019 uviedol, že predložil žalobcovi písomný návrh zmluvy o spolupráci pred začatím prác, na čo žalobca nereagoval. Taktiež dostal žalobca k dispozícii výkaz - výmer so špecifikáciou materiálov a ich hodnoty, čo však nerešpektoval, ale dodávku materiálu nad rámec objednávky svojvoľne prekročil bez odsúhlasenia žalovaným, a teda vierohodne nepreukázal množstvo materiálu, ktoré fakturoval (napr. dodávka káblov v množstve 500 metrov, pričom podľa meraní žalobcu išlo iba o 400 metrov) a taktiež nedokončil montážne práce. Z týchto dôvodov nebolo možné dielo uviesť do prevádzky. Žalovaný namietal funkčnosť, kvalitu a rozsah vykonaných prác a podľa neho došlo k výraznému prekročeniu fakturácie bez toho, aby táto skutočnosť bola vopred dohodnutá. K duplike priložil výkaz - výmer a fotografie diela.

6. Okresný súd Veľký Krtíš rozhodol na základe vykonaného dokazovania rozsudkom č.k. -161 zo dňa 01. júla 2020 (v poradí prvým) tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď vzťah medzi stranami právne posúdil ako zmluvu o dielo podľa ustanovení a nasl. , predmetom ktorého bolo dodanie elektroinštalačného materiálu a jeho montáž na základe 5 faktúr vystavených žalobcom ako zhotoviteľom pre žalovaného ako objednávateľa. Súd mal preukázané, že žalobca dielo v rozsahu predložených faktúr vykonal. Cenu diela súd vyhodnotil v súlade s ustanovením tak, že nebola medzi stranami dohodnutá a preto žalobcovi patrí cena obvyklá, ako je uvedená v jednotlivých faktúrach, keďže žalovaný jej výšku nepoprel.

7. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -197 zo dňa 17. februára 2021 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď odvolací súd vyhodnotil zmluvu o dielo na základe doposiaľ vykonaného dokazovania ako neplatnú, nakoľko dohoda o cene diela ani dohoda o spôsobe jej dodatočného určenia, ako jedna z podstatných náležitostí zmluvy o dielo preukázané nebola a rovnako nebola preukázaná ani vôľa strán uzavrieť zmluvu bez takéhoto určenia. Odvolací súd ďalej uviedol, že keďže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvádzanou žalobcom, ale len skutkovým stavom vymedzeným v žalobe, okresný súd mal v ďalšom konaní opätovne preskúmať uplatnený nárok žalobcu a v prípade, že žalobca, ktorý je v tomto prípade nositeľom dôkazného bremena, nepreukáže platné uzavretie zmluvy o dielo, resp. iného záväzkového vzťahu, súd prvej inštancie aplikujúc správnu právnu normu nárok žalobcu adekvátne právne posúdi, pričom bude skúmať, či prípadne sú v prejednávanej veci splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia a nasl. s tým, že ak okresný súd dospeje k záveru, že prichádza do úvahy uplatnenie právnej úpravy bezdôvodného obohatenia, zameria sa na zistenie, či žalovaný je subjektom na strane ktorého mohlo dôjsť k získaniu majetkového prospechu na úkor žalobcu a následne na rozsah získaného majetkového prospechu, t.j. posúdi či žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne množstva dodaného materiálu a v rozsahu vykonaných prác z hľadiska ich peňažného vyjadrenia.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že viazaný právnym názorom odvolacieho súdu nepovažoval na základe dokazovania vykonaného pred zrušením pôvodného rozsudku, zmluvu o dielo medzi stranami za platne uzavretú pre absenciu dohody o cene diela. Po zrušení pôvodného rozsudku dal súd žalobcovi ako nositeľovi dôkazného bremena možnosť doplniť dokazovanie o dôkazy preukazujúce platné uzavretie zmluvy o dielo na čo žalobca uviedol, že všetky ktoré mal k dispozícii už uviedol a preto by mal súd vychádzať z ustanovenia , .

9. Súd prvej inštancie v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu vec právne posúdil ako bezdôvodné obohatenie podľa ustanovení , , a to majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, keďže medzi stranami nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo (pre absenciu dohody o cenu diela). Vecnú legitimáciu strán sporu v tomto prípade zakladá ustanovenie , podľa ktorého ak je zmluva neplatná, je

každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Vecne legitimovaní sú preto účastníci neplatne uzavretej zmluvy. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, ako to uzavrel aj odvolací súd, že zo strany žalobcu došlo k dodaniu materiálu a vykonaniu prác v určitom rozsahu, pričom žalovaný za tieto dodávky nezaplatil. Žalobca tak poskytol na základe neplatnej zmluvy žalovanému určitý majetkový prospech a je vo veci aktívne vecne legitimovaný ako osoba, na úkor ktorej sa bezdôvodné obohatenie získalo v zmysle ustanovenia . Žalovaný plnenie prijal, keďže bol objednávateľom na základe neplatnej zmluvy a neposkytol žalobcovi za toto plnenie žiadnu protihodnotu, preto je vo veci pasívne vecne legitimovaný a je v zmysle ustanovenia povinný vydať získaný majetkový prospech. Súd ďalej uviedol, že v predmetnej veci rozsah požadovaného plnenia vymedzuje žalobca 5 predloženými faktúrami, podľa ktorých časť bezdôvodného obohatenia spočívala v dodaní materiálu a časť vo vykonaní prác. Vykonané práce nie je možné vydať, nakoľko bezdôvodné obohatenie spočíva vo výkonoch a preto má žalobca za vykonané práce nárok na vydanie peňažnej náhrady. Pokiaľ ide o dodaný materiál, súd uviedol, že tento by síce teoreticky bolo možné vydať nakoľko ide o hnuteľné veci avšak ide o elektroinštalačný materiál, ktorý bol použitý na stavbu bytov, ktoré sú už skolaudované a bývajú v nich ľudia. Dodaný materiál je teda súčasť jednotlivých bytových jednotiek, ktoré sú užívané a jeho fyzické vrátenie by nebolo dobre možné, nakoľko by spôsobilo znehodnotenie stavieb a možnosť ich užívania.

10. Súd prvej inštancie ďalej posudzoval rozsah bezdôvodného obohatenia. Žalobca ním požadované plnenie vymedzuje 5 faktúrami priloženými k žalobe ako materiál a práce. V časti dodaného materiálu žalovaný v súlade s ustanovením účinne nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, že tento bol dodaný vo fakturovanom rozsahu. Žalovaný síce v odpore vo všeobecnosti spochybnil objem dodávok a materiálu, čo ale nezodpovedá ustanoveniu , lebo neuviedol vlastné tvrdenia týkajúce sa jeho vnímania, aký materiál bol resp. nebol dodaný. Vlastné tvrdenia uviedol len v duplike v časti kábla vyúčtovaného žalobcom v množstve 500 metrov, ktorý má podľa meraní žalovaného iba 400 metrov. Iné vlastné tvrdenia neuviedol. Naopak z výsluchu svedka XXXXXXX, ktorý bol splnomocnenou osobou žalovaného počas realizácie diela vyplynulo, že namietal len poslednú faktúru č. 2019014 a to práve uvedený kábel v dĺžke 507 metrov, ktorý je kratší asi o 100 metrov. Na výslovnú otázku sudcu, či veci uvedené v jednotlivých faktúrach boli skutočne dodané uviedol, že dodané to tak bolo, avšak dodaný tovar prekračuje objednávku, došlo k plytvaniu materiálu, napr. prevysy káblov, nainštalovala sa dvojzásuvka namiesto jednoduchej zásuvky. Z výsluchu svedka M., ktorý pracuje ako majster pre žalobcu, tiež vyplynulo, že obsah 5 faktúr odráža skutočnú spotrebu materiálu, pričom žalovaný reklamoval len 100 metrov sporného kábla. Súd preto považoval za preukázané, že materiál bol žalobcom dodaný v rozsahu uvedenom vo faktúrach s výnimkou kábla uvedeného vo faktúre č. 2019014. Množstvo sporného kábla je povinný preukázať žalobca, ktorý ho požaduje v rozsahu uvedenom vo faktúre a preto je nositeľom dôkazného bremena. Súd ďalej skonštatoval, že pokiaľ žalovaný namietal, že nebola dodržaná objednávka, táto obrana nie je relevantná nakoľko ide o bezdôvodné obohatenie, nie zmluvné plnenie. Pokiaľ ide o rozsah vykonaných prác, tieto žalovaný spochybňoval už v odpore. Uviedol, že práce neboli riadne dokončené, že nezodpovedajú technickým normám a namietal aj ich funkčnosť, kvalitu a rozsah. Z výsluchu svedka L. vyplynulo, že pokiaľ ide p objem prác, nevie sa vyjadriť k tomu, či boli skutočne vykonané v objeme uvedenom vo faktúrach, preto mal súd za to, že v prípade vyúčtovaných prác je ich množstvo sporné a je na žalobcovi, ako nositeľovi dôkazného bremena aby preukázal, či ich rozsah zodpovedá predloženým faktúram. Ďalej súd skúmal výšku peňažnej náhrady. Podľa ustálenej judikatúry predstavuje peňažná náhrada ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura, aby vznikol stav, ktorý je ekonomicky rovnocennou náhradou pôvodného stavu. Žalobcovi vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax patrí za poskytnuté plnenie náhrada v ekonomickej hodnote dodaného materiálu a prác v čase získania bezdôvodného obohatenia, teda v hodnote obvyklej ceny dodaného materiálu a prác v danom čase a mieste.

11. V prípade peňažnej náhrady za materiál mal súd preukázané, že medzi stranami došlo pri niektorých položkách k dohode o jednotkovej cene. V prípade peňažnej náhrady za ostatný materiál na cene ktorého sa strany vo výkaze - výmere nedohodli ako aj v prípade peňažnej náhrady za vykonané práce (kde práve absencia dohody strán na tejto cene spôsobila neplatnosť zmluvy), je dôkazné bremeno o jej výške na žalobcovi, ktorý požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia v sume uvedenej v jednotlivých faktúrach.

12. Súd ďalej uviedol, že po zrušení pôvodného rozsudku na návrh žalobcu doplnil dokazovanie znaleckým dokazovaním znaleckou organizáciou JHS s.r.o. s kombinovanými odbormi stavebníctvo

a elektrotechnika, ktorá je spôsobilá odborne posúdiť otázky rozsahu sporného materiálu (kábla), rozsahu vykonaných prác a ekonomickej hodnoty dodaného materiálu a prác, teda skutočnosti, ktoré má v zmysle predchádzajúcich odsekov preukázať žalobca. Znalecká organizácia vypracovala znalecký posudok č. 102/2022 (č.l. 253-284) a doplnenie č. 1 znaleckého posudku (č.l. 317-338), kde uviedla odpovede na vyššie uvedené sporné otázky.

13. V odsekoch 24.1. až 28.6. rozsudku súd prvej inštancie presne vyšpecifikoval, v akej výške má žalobca nárok na pohľadávku v zmysle jednotlivých uplatňovaných faktúr a vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobca má nárok na peňažnú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia v súčte 22.189,02 Eur. Okrem istiny priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania. Žalovaný bol v súlade s ustanovením povinný plniť a vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie prvého dňa potom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. Žalobca kvalifikovane požiadal žalovaného o plnenie predložených faktúr, ktoré za žalovaného prevzal svedokB., ako to potvrdil vo svojom výsluchu a preto mal žalovaný plniť (najskôr) nasledujúci deň po prevzatí. Žalobca požadovanú splatnosť vymedzil konkrétnymi dátumami v jednotlivých faktúrach, pričom svedokJ. v rámci výsluchu nepoprel, že faktúry prevzal pred určeným dátumom splatnosti a preto musela ich splatnosť logicky nastať najskôr jeden deň po ich prevzatí (alebo neskôr), čo je v súlade s ustanovením . Preto bol žalovaný povinný plniť k dátumom jednotlivých splatností uvedených vo faktúrach. Do omeškania sa dostal zakaždým deň nasledujúcim po splatnosti. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, žalobca požadoval 6 % ročne, avšak vzhľadom na to, že vo veci ide o bezdôvodné obohatenie a nie obchodno záväzkový vzťah, má žalobca nárok na úrok z omeškania v sadzbe ustanovenej predpismi občianskeho práva v súlade s ustanovením v spojení s Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , teda vo výške o 5 % vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania ktorá bola v roku 2019 vo výške 0 %, teda spolu 5 % ročne. Vo zvyšku požadovanej istiny a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania (požadovanej v sadzbe nad 5 % ročne) súd žalobu zamietol.

14. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nedodržal projektovú dokumentáciu a svojvoľne vykonal práce bez riadneho objednania zo strany žalovaného a žalovaný je ochotný platiť len to, čo patrí žalobcovi podľa projektovej dokumentácie, s touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Keďže v predmetnej veci ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, musí sa žalobcovi vydať to, čo skutočne vynaložil. Žalobca podľa výsluchu svedkov jednoznačne konal na základe objednávky žalovaného, ktorý bol prítomný aj pri realizácii stavby, ako to vyplynulo aj z výsluchov svedkov L. a R., a teda sám mohol ovplyvniť priebeh realizácie diela. Súd preto nemal preukázané svojvoľné konanie žalobcu proti vôli žalovaného, ktoré by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň ani sám žalovaný nevyčíslil, akú konkrétnu sumu by mal žalobcovi podľa projektovej dokumentácie zaplatiť a teda jeho obrana je neurčitá.

15. Súd ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal kvalitu a funkčnosť vykonaných prác, tieto skutočnosti neboli v konaní preukázané. Žalovaný ich namietal len všeobecne, bez uvedenia konkrétnych položiek prác z jednotlivých faktúr, ktoré neboli riadne vykonané. Naopak, z vykonaného znaleckého dokazovania mal súd preukázané, že konkrétne práce fakturované žalobcom po jednotlivých položkách vykonané boli, nakoľko tieto znalec skúmal obhliadkou na mieste stavby a uviedol ich rozsah a cenu, z čoho súd vychádzal pri určení peňažnej náhrady na bezdôvodné obohatenie. Za spôsobilé preukázať žalovaným tvrdené skutočnosti nepovažoval súd ani žalovaným predložené fotografie s trčiacimi káblami, nakoľko z týchto fotografií nie je zrejmé o akú stavbu išlo, či išlo o práce vykonávané žalobcom a či takto vyzerala stavba v čase jej odovzdania. Zo zisteného skutkového stavu v predmetnej veci považuje súd za nesporné, že stavba bola skolaudovaná a je v súčasnosti riadne užívaná, čo by nebolo možné pri neúplne alebo funkčne vykonaných elektroinštalačných prácach a trčiacich káblov zo steny. Preto žalovaným predložené fotografie sú v rozpore s ostatným vykonaným dokazovaním (najmä znaleckým dokazovaním a nespornými skutočnosťami ohľadom skolaudovania a užívania stavby), podľa ktorého žalobca práce vykonal v rozsahu, v akom mu súd priznal peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie.

16. Súd tiež uviedol, že žalovaný na pojednávaní dňa 26.10.2022 navrhol vykonať dôkaz faktúrou, ktorou bola robená oprava prívodného kábla do dvoch bytov z dôvodu nefunkčnosti jednej fázy, čo malo byť vykonané pár týždňov po nasťahovaní, teda v rokoch 2018/2019. Súd tento dôkaz nepripustil v súlade s ustanovením v rámci sudcovskej koncentrácie konania, nakoľko mal za to, že nebol predložený včas. Týmto dôkazom chcel žalovaný rozporovať kvalitu prác ktoré vykonal žalobca

avšak sám uviedol, že tieto opravy mali byť vykonané na prelome rokov 2018/2019, teda tri roky pred tým, ako žalovaný tento dôkaz navrhol. Podľa názoru súdu mal preto v priebehu konania dostatok času aby tento dôkaz predložil skôr, nakoľko sa vo veci niekoľkokrát písomne vyjadroval, vykonali sa viaceré pojednávania, kde sa preukazoval rozsah vykonaných prác, vykonalo sa znalecké dokazovanie, predmetom ktorého bolo práve posudzovanie rozsahu prác, kde žalovaný skutočnosti ohľadom úpravy prívodného kábla z dôvodu nefunkčnosti jednej fázy neuviedol. Zároveň na pojednávaní dňa 26.10.2022, na ktorom súd vyhlásil rozsudok žalovaný uviedol, že navrhnutý dôkaz nemá k dispozície a teda jeho vykonanie by vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Ako dôvody, prečo žalovaný tento dôkaz nepredložil skôr, uviedol doslova, že „je tu veľa vecí“. Toto súd nepovažoval za relevantný dôvod prečo žalovaný nemohol tento dôkaz predložiť skôr, pričom žalovaný neuviedol žiadnu relevantnú objektívnu prekážku, ktorá by mu bránila takýto dôkaz predložiť.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia a náhradu pomerne rozdelil podľa úspechu strán. Žalobca bol úspešný v časti 22.189,02 Eur zo žalovaných 24.728,68 Eur, teda v rozsahu 89,73 %. Žalovaný bol úspešný vo zvyšku, v ktorom súd zamietol, teda vo výške 10,27 %. Úspešnejší v konaní bol žalobca, pričom rozdiel jeho úspechu a úspechu žalovaného predstavuje 79,46 % a v tomto rozsahu mu súd nárok na náhradu trov konania priznal podľa ustanovenia . O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ustanovením .

18. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že sa s rozsudkom súdu prvého stupňa nestotožňuje, považuje ho za vecne nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia, odvolanie preto podáva proti celej výrokovej časti rozsudku z dôvodov podľa , , , .

19. Podľa žalovaného rozsudok vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na úkor žalovaného. Okresný súd v danej veci neodstránil rozpory v rozsahu vykonaného dokazovania ako aj v skutkových tvrdeniach žalobcu a žalovaného. Súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, kde v hodnotení dôkazov je logický rozpor a výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené. Uviedol, že obe strany sporu považovali zmluvu o dielo za platnú v celom rozsahu so všetkými náležitosťami tak, ako to má na mysli , cena práce a cena za dodaný materiál mala byť fakturovaná v zmysle 1 vzorového bytu, ktorý bol dokončený a kde sa žalobca a žalovaný dohodli na jednotkovej cene, na základe čoho mali byť totožne zrealizované a fakturované aj ostatné bytové jednotky. Tomuto nasvedčuje aj fakt, že žalovaný reklamoval dielo a jeho nedostatky, resp. použitý tovar, ako bolo dohodnuté. Teda ak podľa názoru súdu, s čím sa v poslednej fáze súdneho konania stotožnil aj žalobca, nebola uzavretá zmluva o dielo, nie je zrejmé prečo by nedostatky prostredníctvom svojich zamestnancov išiel odstrániť. Táto skutočnosť vyplýva z e-mailovej komunikácie žalobcu a žalovaného, ktorá je súčasťou spisu.

20. Aj v prípade, ak by súd vyhodnotil neplatnosť ústnej zmluvy o dielo, je nesporné, že takáto zmluva s dohodnutými parametrami a špecifikáciou diela bola uzavretá, čo je možné nepriamo potvrdiť prostredníctvom e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. Až po odovzdaní diela a vykonaní skúšky diela, bolo dielo uvedené do riadnej prevádzky kde po určitom čase žalovaný zistil, že tieto technické parametre nekorešpondujú s tým, čo mali bytové jednotky obsahovať a došlo k použitiu iných komponentov, ako bolo dohodnuté, čo žalovaný vzhľadom k pracovnej vyťaženosti a množstve zákazok nezistil hneď, ale až odstupom času.

21. Nakoľko súd zhodnotil celkový skutkový a právny stav tak, že zmluva o dielo je neplatným právnym úkonom, nezaoberal sa následne zákonnosťou dôvodov ani sa nezaoberal tým či dielo spĺňalo technické parametre, ktoré si zmluvné strany prostredníctvom dohody a e-mailovej komunikácie dohodli. Žalobca mal vedomosť o tom, aká je cenová ponuka, technická špecifikácia, čo potvrdil v konečnom dôsledku aj svedok Balga, teda predmet diela bol vyjadrený určite a zrozumiteľne, kde sa jednalo o vyhotovenie elektroinštalácie, ako aj rozsah a objemu výkonu prác technickými parametrami tak, ako si to vymienil objednávateľ, teda žalovaný, kde k určitosti diela sa dá bez problémov dospieť aj výkladom v zmysle podľa ktorého prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený známy alebo jej musel byť známy. Poukázal

na ustanovenie , podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Súd nezákonne určil povinnosť žalovaného žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania zo žalovanej sumy. V prípade, ak súd tvrdí, že zmluva o dielo je neplatný právny úkon, nemohol sa z dôvodu bezdôvodného obohatenia dostať žalovaný ani do omeškania v zmysle , podľa ktorého ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné. Súd v danom konaní úplne odignoroval všetky námietky a argumenty prezentované žalovaným a vôbec sa nezaoberal a nevyjadril sa k podstatným skutočnostiam tvrdených žalovaným, ktoré boli medzi účastníkmi sporné a ktorých hodnovernosť hodnotil na základe svojvoľnej úvahy, ktoré boli tvrdené svedkom, t.j. zamestnancom žalobcu. Uviedol, že pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomu obohateniu došlo úmyselne. Samotné zákony predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže v súlade s právom vzniká bezdôvodné obohatenie. Žalovaný má za to, že medzi ním a žalobcom bola uzavretá ústna zmluva o dielo s presne špecifikovaným rozsahom prác a materiálu potrebného k realizácii týchto prác. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011 sp.zn. , na nález Ústavného súdu ČR z 21. októbra 2008 sp.zn. IV.ÚS/1735/07. Ďalej poukázal na svoje vyjadrenia a pripomienky k znaleckému posudku č. 102/2022, doručené okresnému súdu dňa 01.04.2022 a tiež na to, že v jednotlivých ponukách v znaleckom posudku sú ceny aj rozsah prác vyjadrené a stanovené ako maximálne. Ďalej uviedol, že v prílohe odvolania zasiela tabuľku v súbore excel, kde žalovaný aj v číslach poukazuje na všetky rozpory k zrealizovanej zákazke žalobcom. V tabuľke sú spočítané všetky množstvá, ktoré fakturoval žalobca. Tabuľka sa netýka len druhej fázy, ktorú rieši súd, ale je to celkový výpočet za dielo, na čo poukazoval žalovaný v priebehu celého konania na súde, rovnako ako aj na to, že zaslané faktúry žalobcom neboli vyhotovené správne. V tabuľke sú uvádzané červené a zelené riadky. Červené riadky znamenajú prekročenie množstva stanoveného rozpočtom a zelené znamenajú nevyčerpané množstvá. Uviedol, že v priebehu celého konania sa bránil tým, že žalobca dodal väčšie množstvo materiálu prípadne materiálu, ktorý nebol dohodnutý a takto došlo k účelovému nadhodnoteniu daného diela resp. jeho časti, keďže dielo je oveľa rozsiahlejšie ako bolo medzi účastníkmi dohodnuté. Žalobca mal k dispozícii projektovú dokumentáciu aj projektantom vypracovaný výkaz výmer, na základe ktorého mal dielo realizovať a striktne dodržiavať jednotlivé výmery a nie realizovať dielo podľa svojho záujmu tak, aby žalovanému dodal tovar, ktorý bol možno pre neho nadbytočný a potreboval sa ho takýmto spôsobom „zbaviť“. Znalecký posudok jednoznačne preukazuje nadhodnotenie jednotlivých materiálov ako aj práce, s čím sa podľa žalovaného súd nedostatočne vysporiadal.

22. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Veľký Krtíš na ďalšie konanie a rozhodnutie prípadne alternatívne aby zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol s tým, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

23. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu. Bolo jednoznačne preukázané, že finančný nárok zo strany žalobcu je oprávnený z dôvodu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, nakoľko žalovaný si objednal u žalobcu stavebné elektroinštalačné práce ako i elektroinštalačný materiál a napriek tomu, že prevzal osobne faktúry na úhradu týchto prác, tak ich neuhradil. Uviedol, že prvostupňový súd vykonal vo veci podrobné dokazovanie. Zo strany žalovaného boli súdu produkované tvrdenia, že došlo k predraženiu prác zo strany žalobcu, došlo však len k všeobecnému tvrdeniu, žalobca (správne žalovaný poznámka odvolacieho súdu) nebol schopný preukázať toto svoje tvrdenie. Vykonané dokazovanie cestou znaleckej organizácie tieto skutočnosti potvrdilo. Taktiež bolo preukázané, že žalovaný nejavil záujem o prevzatie diela a keďže bola nutná kolaudácia, tak si dielo prevzal osobne vlastník stavby spoločnosť ELES s.r.o. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalobca odvolanie žalovaného za účelové a nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol, rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdil a žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania vo výške 100 %.

24. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnej zástupkyni žalovaného, ktorá vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodala.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

26. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ustanovením s tým, že po zrušení prvého rozsudku postupoval v intenciách uznesenia odvolacieho súdu.

27. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu ako aj k použitej obrane žalovaného a k vykonaným dôkazom. Z titulu aplikácie ustanovenia k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe t.j. pri aplikácii , odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS/115/03 z 03. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS/78/2005 zo 16. marca 2005 „...odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

28. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že aj keď súd prvej inštancie v pôvodom rozsudku vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o dielo uzavretá medzi účastníkmi konania je platne uzavretá a že žalobca dielo v rozsahu predložených faktúr vykonal a cenu diela vyhodnotil v súlade s ustanovením tak, že nebola medzi stranami dohodnutá a žalobcovi patrí cena obvyklá, ako je uvedená v jednotlivých faktúrach, keďže žalovaný jej výšku nepoprel, po odvolaní žalovaného a rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý vyhodnotil zmluvu o dielo na základe vykonaného dokazovania ako neplatnú, nakoľko dohoda o cene diela a ani dohoda o spôsobe jej dodatočného určenia, ako jedna z podstatných náležitostí zmluvy o dielo preukázaná nebola a tiež nebola preukázaná vôľa zmluvných strán uzavrieť zmluvu bez takéhoto určenia, bol v ďalšom konaní súd prvej inštancie týmto názorom odvolacieho súdu viazaný a ďalším dokazovaním dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcovi vznikol na základe vykonaného diela a dodaného elektroinštalačného materiálu nárok na bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia . Na výšku nároku žalobcu súd po zrušení pôvodného rozsudku ustanovil znalca. Znalecká organizácia vypracovala znalecký posudok a jeho doplnenie.

29. Žalobca sa so znaleckým posudkom stotožnil, žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku poukazoval na nadhodnotenie daného diela resp. jeho časti, keďže dielo je oveľa rozsiahlejšie s tým, že znalecký posudok jednoznačne preukazuje nadhodnotenie jednotlivých materiálov ako aj práce. Súd prvej inštancie dal vypracovať doplnenie znaleckého posudku. K doplneniu znaleckého posudku sa žalovaný vyjadril a uviedol, že zhotoviteľ nedodržal projekt, realizoval dielo podľa vlastného uváženia. Nekontrolovateľne dodával materiál na stavbu a neriešil dodané a spotrebované množstvo s tým, že znalecký posudok preukázal jednoznačné pochybenie zhotoviteľa a znalecký riešil len určitú časť. Pochybení je ďaleko viac a preto žiadal, aby súd dal prešetriť celé dielo s tým, že zhotoviteľ týmto spôsobil finančnú škodu žalovanému, ktorú z veľkej časti žalovaný aj uhradil firme Elektric s.r.o.

30. S uvedenými závermi žalovaného sa odvolací súd nestotožnil. Tak znalecký posudok ako aj doplnenie k znaleckému posudku je presvedčivý vo vzťahu k zadaniu, vysporiadal sa so všetkými položenými otázkami. Súd prvej inštancie v rozsudku podrobne vyšpecifikoval z čoho pozostáva nárok žalobcu uvedený v jednotlivých faktúrach v zmysle znaleckého posudku a jeho doplnenia a na základe znaleckého posudku a jeho doplnenia stanovil nárok žalobcu vo výške spolu 22.189,02 Eur podrobne vyšpecifikovaný v ods. 24.1. až 28.6. odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na toto odkazuje.

31. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

33. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

34. Bezdôvodné obohatenie predstavuje jeden z dôvodov vzniku záväzkového právneho vzťahu. Aj z judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, že záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného) protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. O bezdôvodné obohatenie ide vtedy ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§451 ods. 2) alebo k zníženiu pasív (§ 454). Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia () je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ustanovenia . Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. z 24. júna 2008).

35. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný nevyvrátil závery znaleckého posudku, ani doplnenia č. 1 k znaleckému posudku, z ktorých súd prvej inštancie pri nároku žalobcu vychádzal. Ako už bolo povedené, aj keď žalovaný v odvolaní tvrdil, že obe strany sporu považovali zmluvu o dielo platnú v celom rozsahu, so všetkými náležitosťami tak, ako to má na mysli , pokiaľ dospel odvolací súd v zrušujúcom uznesení k záveru, že zmluva o dielo je neplatne uzatvorená, bol súd prvej inštancie povinný posúdiť nárok žalobcu v zmysle ustanovení a nasl. v prípade že dospeje k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu uvedených ustanovení. Súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie na zistenie výšky nároku žalobcu a vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie dospel k správnemu záveru, že žalobcovi patrí nárok na zaplatenie 22.189,02 Eur.

36. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli vyvrátiť závery znaleckého posudku, prípadne doplnenia znaleckého posudku.

37. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd nezákonne určil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo žalovanej sumy, odvolací súd sa s uvedeným názorom nestotožnil, keď správne súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť si dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Aj keď bol nárok žalobcovi priznaný titulom bezdôvodného obohatenia neznamená to, že v prípade bezdôvodného obohatenia sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s plnením svojej povinnosti. Ako už bolo v konaní preukázané, žalovaný nepoprel doručenie predmetných faktúr, ktoré mali určené dni splatnosti a preto ak žalovaný

tieto neuhradil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania nasledujúci deň po lehote splatnosti uvedenej na predmetných faktúrach. Preto sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie aj ohľadne priznaného úroku z omeškania.

38. Žalovaný poukazoval v odvolaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a nález Ústavného súdu ČR ohľadne , avšak netvrdil, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, neuviedol žiadne dôvody a neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Preto sa uvedeným odvolací súd ani nezaoberal. Pokiaľ žalovaný k odvolaniu priložil ako sám uvádza tabuľku v súbore excel, v ktorej poukazuje na rozpory vo vzťahu k zrealizovanej zákazke žalobcom, konštatuje odvolací súd, že takýto dôkaz je pre posúdenie nároku žalobcu irelevantný, v konaní bol vyhotovený znalecký posudok, ktorého závery sú jasne zrozumiteľné, odpovedal na všetky stanovené a položené otázky a z tohto znaleckého posudku aj správne súd prvej inštancie pri priznaní nároku žalobcu vychádzal.

39. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

40. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací k záveru, že okresný súd zdôvodnil akým spôsobom dospel k záveru, že žalobca svoj nárok uplatnený žalobou v časti, v ktorej mu bol priznaný preukázal. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej prvej a tretej výrokovej vecne správne, preto ho v zmysle potvrdil.

41. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva proti celej výrokovej časti rozsudku, poukazuje odvolací súd na ustanovenie v spojení s s tým, že proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje a odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Na rozdiel od predchádzajúceho procesného kódexu výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie. Obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Keďže druhým výrokom súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, nebolo týmto výrokom rozhodnuté v neprospech žalovaného a preto odvolací súd odvolanie proti napadnutej druhej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie podľa ustanovenia odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

42. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100 %, voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

43. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).