Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/145/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu : E. Q., bytom R. XX, H., právne zast. JUDr. Ľuboslavom Zoľakom, advokátom, Michalovská 14, Sobrance, proti žalovanému : K.. K. N., súdny exekútor, Exekútorský úrad H., J. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, AK Kukorelliho 1505/52, Humenné, o zaplatenie 276,60 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 167,13 eur právnemu zástupcovi žalovaného, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 28.03.2011 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 276,60 eur a trovy konania z dôvodu, že žalovaný od neho v exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou E. XXXX/XXXX napriek jeho nesúhlasu vymohol neoprávnene z titulu exekučnej odmeny žalovanú sumu. Podľa jeho tvrdenia mal exekútor pri upustení od vykonania exekúcie v súlade s vyhl. MS SR č. nárok na odmenu vo výške 50 % vypočítanej podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu XXRo/XX/XXXX-X zo dňa 09.05.2011 tak, žalovaného zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy a k náhrade trov konania. Žalovaný v zákonom stanovenej proti uvedenému rozhodnutiu podal odpor. Vydaný platobný rozkaz sa zo zákona zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Žalovaný v podanom odpore prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu argumentoval tým, že nemôže byť v konaní pasívne legitimovaným, pretože základ požadovaného plnenia nespočíva v občianskoprávnych vzťahoch. Uviedol, že predmetom exekučného konania bolo vymoženie trov súdneho konania v sume 2 202,55 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 103,90 eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia v sume 16,50 eur a trov exekúcie. Na základe poverenia súdu zaslal žalobca žalovanému Upovedomenie o začatí exekúcie z 22.12.2008; žalobca ho prevzal 09.01.2009. Lehota na podanie námietok mu uplynula dňa 23.01.2009. Prvú časť exekúcie v sume 2 202,55 eur žalobca zaplatil dňa 18.02.2009, v dôsledku čoho súd uznesením z 01.04.2009 exekučné konanie v časti vymáhaného nároku v sume 2 202,50 eur zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2010. Druhú časť predmetu exekúcie vo výške 733,09 eur žalobca uhradil dňa

08.04.2009. Odporca poukázal na to, že exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky a nie upustením od exekúcie. Žalobu návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.10.2011, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 108,45 eur.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a nahradiť ho novým rozhodnutím, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnil tým, že počas konania dobrovoľne zaplatil oprávnenému sumu 2.205,55 eur, a to dňa 18.02.2009, teda necelý mesiac po podaní námietky. Plnil teda dobrovoľne v súlade so zákonom, hoci mal dostatok času na plnenie. Svoj dlh zaplatil oprávnenému po podaní námietky, o ktorej nebolo v tom čase rozhodnuté a exekútor nekonal. Ďalej poukázal na to, že súd exekúciu zastavil, pričom ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Súd však v tomto uznesení o zastavení exekúcie o trovách nerozhodol. Taktiež nesúhlasil s tým, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Tvrdenie žalovaného a súdu, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný a že vzťah medzi exekútorom a účastníkom treba považovať za súkromnoprávny, nepokladá za správny a nezakladá sa na pravde. Toto konanie nie je o vzťahu medzi exekútorom a účastníkom konanie, ale medzi exekútorským úradom a účastníkom konania. Poukázal, že exekútor v konaní nevykonal exekúcie podľa ustanovení exekučného poriadku a preto na základe týchto dôvodov žiadal rozsudok súdu 1. stupňa zrušiť.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že tvrdenia žalobcu sú účelové, zavádzajúce, počas konania neboli preukázané dôkazmi, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nebol preukázaný právny základ a dôvod nároku. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v konaní, pretože nebolo preukázané, že základ, ktorého sa žalobca voči nemu domáhal spočíva v občianskoprávnych vzťahoch. Predmetom exekučného konania bolo vymoženie trov súdneho konania vo výške 2.202,55 eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 103,90 eur a súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,60 eur a trovy exekúcie. Na základe poverenia zaslal žalobcovi - povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22.12.2008, ktoré žalobca prevzal dňa 09.01.209, pričom lehota na podanie námietok mu uplynula dňom 23.01.2009. Žalobca dňa 18.02.2009 po uplynutí lehoty na podanie námietok mu zaplatil časť predmetu exekúcie a trovy pôvodného konania vo výške 2.202,55 eur. Zvyšnú časť predmetu exekúcie vo výške 733,09 eur žalobca uhradil až dňa 18.04.2009. Preto uzavrel, že exekučné konanie sa skončilo vymožení m pohľadávky a nie upustením. Z uvedeného vyplýva, že mal nárok na odmenu v zmysle ust. § 5 ods. 1 vyhlášky na odmenu v zmysle § 5 ods. 2 vyhlášky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd uznesením zo dňa 16.02.2012 č.k. XXCo/XX/XXXX-XX rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, nakoľko prvostupňový súd vo veci nesprávne vec právne posúdil. Zároveň súdu 1. stupňa uložil povinnosť vyriešiť otázku, či žalobcom uplatnený nárok nevyplýva napríklad zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú účastníkom konania v zmysle ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor v prípade, že osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá za škodu spôsobenú tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Zaoberať sa tým, kedy začalo exekučné konanie a odkedy bolo ustanovenie Exekučného poriadku v takomto znení platné. Súd prvého stupňa žalobu z tohto aspektu vôbec neposudzoval a preto jeho zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia s odkazom na ust. 420 ods. 1, 3 pre odvolací súd nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia sa totiž vôbec nedá zistiť, prečo práve na základe tohto právneho posúdenia danú vec posúdil a či boli vôbec naplnené podmienky, na základe ktorých právne danú vec posúdil. Tieto zistenia bolo potrebné realizovať najmä vo vzťahu k tomu, že ak by odvolací súd zistil, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, akékoľvek ďalšie úvahy, konštatovanie a zisťovania o tom, aký výpočet bolo potrebné aplikovať pri odmene exekútora boli nadbytočné, pretože vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý si súd prvého stupňa mal v prvom rade ujasniť. Jeho závery v tej rovine, že právny vzťah súdneho exekútora a účastníka nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah a na druhej strane pre rozhodnutie vo veci použije súkromnoprávnu normu - ust. 420 Občianskeho

zákonníka, sú v príkrom rozpore s tým, čo v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval napadnutý rozsudok v tejto otázke za nepreskúmateľný. Pre vyriešenie otázky, či ten-ktorý vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

Taktiež je zrejmé, že v danom konaní žalobca považoval za rozhodujúcu skutočnosť, že v exekučnom konaní zaplatil súdnemu exekútorovi odmenu vyššiu ako by mu patrila. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého štátom určenú a splnomocnenou osobou sa vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí je exekútor. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora priamo Exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu a na jeho činnosť treba hľadieť ako na činnosť orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne . Odvolací súd je názoru, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Preto odvolací súd je názoru, že bolo potrebné poukázať na ust. Exekučného poriadku v platnom znení, z ktorého vyplýva, že osobitným o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ustanovenia, z ktorého vyplýva ( ), že vo veci náhrady škody ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škodu spôsobil iný exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. nadobudol účinnosť 01.07.2004, ktorý upravil zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci a v súvislosti s touto úpravou došlo aj k zmene ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorej, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Podľa , zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Následne súd prvého stupňa vykonal ďalšie dokazovanie podľa usmernenia odvolacieho súdu výsluchom účastníkov a opätovným oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä, exekučným spisom sp.zn. XEr/XXXX/XXXX, vyjadreniami účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Svoj nárok považoval za dôvodný, pretože súdny exekútor nevymohol istinu v celom rozsahu, iba jej časť a iba z tejto časti by mal mať priznanú odmenu. Opätovne poukázal na dobrovoľné plnenie dumy 2.202,50 eur z jeho strany. Ďalšie návrhy na dokazovanie nemal.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a žiada je v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že súdneho exekútora nie je možné žalovať v zmysle , ale v zmysle a z tohto dôvodu, nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie v konaní už nenavrhol a uplatnil si náhradu trov konania.

Podľa zkona č. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa ; zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. ( prechodné a záverečné ustanovenia ).

Podľa ( Exekučný poriadok ); exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len " ").

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku; ak osobitný zákon3a) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 2 Exekučného poriadku je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Súdny exekútor vykonáva v exekučnom konaní úlohy štátneho orgánu a na jeho činnosť treba hľadieť ako na činnosť orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne . Súhlasiac s názorom odvolacieho súdu, súd prvého stupňa má za to, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Z pripojeného exekučného spisu sp.zn. , v ktorom žalobca vystupoval ako povinný a v ktorom mu vznikla povinnosť zaplatiť trovy exekučného konania, mal súd za preukázané, že exekučné konanie bolo začaté dňom 21.10.2008, t.j. dňom kedy, bol exekútorskému úradu doručený návrh oprávnených na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 66.354,-Sk, pričom znenie ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona, je účinné odo dňa 01.12.2006. Čiže v čase začatia exekučného konania bolo ustanovenie exekučného poriadku v takomto znení platné. Z tohto dôvodu je potrebné vo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi konania aplikovať osobitný zákon, ktorým je o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004 a upravil zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, zároveň podľa tohto zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa ; vyplýva, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škodu spôsobil iný exekútor pri výkone exekučnej činnosti z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za preukázané, že súdny exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, pri ktorých mu je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom jednoznačne hovorí, kto koná v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. V takom prípade v mene štátu koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Z tohto dôvodu akékoľvek ďalšie úvahy, konštatovania a zisťovania o tom, aký výpočet bolo potrebné vykonať a či zo strany exekútora došlo k správnemu výpočtu odmeny exekútora alebo nie, boli nadbytočné a súd 1. stupňa sa nimi nezaoberal, nakoľko žalovaný v predmetnom konaní nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Súd preto žalobu z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný je osobou, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti či záväzku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, súd zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania. Trovy žalovaného pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v sume 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovaného vo výške 167,13 eur za úkony právnej pomoci podľa vyhlášky MS SR č.

- za / úkon súd priznal žalovanému 23,24 eur, ktorý je výsledkom výpočtu :

- sadzba tarifnej odmeny je 16,60+( 276,60 - 165,97)/33,19 x 1,66= 16,60+4x1,66=23,24

1) prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 23.05.2011 23,24 eur

2) odpor proti PR dňa 26.05.2011 23,24 eur

3) účasť na pojednávaní dňa 28.10.2011 23,24 eur

- režijný paušál za rok 2011, 1/100 výpočtového základu á 7,41 x 3 22,23 eur

4) vyjadrenie k odvolaniu 23,24 eur

5) účasť na pojednávaní dňa 24.09.2012, odročené,1/4 5,81 eur

6) účasť na pojednávaní dňa 10.10.2012 23,24 eur

- režijný paušál za rok 2012, 1/100 výpočtového základu á 7,63 x 3 22,89 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.