Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-69-2024.pdf
PDF · 87.51 KB
Case nature
Subarea
10C/69/2024
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcov: 1) A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXXX/X a 2) F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXXX/X, zastúpených Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, proti žalovanému G. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom G., G. XXXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladého opatrenia sa zamieta.
Žalobcom sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 7. 2024, sa žalobcovia domáhali voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mu bude uložená povinnosť nepribližovať sa k nim na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a povinnosť ich ako aj ich deti písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať. V návrhu uviedli, že boli so žalovaným a jeho manželkou I. H. dlhoroční priatelia, pravidelne sa stretávali a prechovávali voči sebe pozitívny vzťah. To pretrvávalo do doby, kedy manželka žalovaného bola nútená opustiť spoločnú domácnosť so žalovaným. Manželke žalovaného pomohli z dôvodu dlhodobého psychického a neskôr aj fyzického násilia žalovaného nájsť si nové bývanie pre ňu a jej maloleté deti. Po týchto skutočnostiach sa vzťahy medzi nimi a žalovaným výrazne zmenili. Stali sa terčom vulgárnych urážok, vyhrážok, obviňovania, nadmerného obťažovania a posielania veľkého množstva SMS-správ od žalovaného. Nevhodné správy žalovaný píše aj ich deťom. Zo správ vyplýva dôvodná obava o ich život a zdravie a násilné správanie žalovaného. Svojím konaním žalovaný zasahuje do ich osobnostných práv spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom, nakoľko ich telesná a duševná integrita je takýmto konaním vážne ohrozená. Konanie žalovaného je za hranicou prípustnosti a je nevyhnutné, aby im súd bezodkladne poskytol potrebnú ochranu. Voči žalovanému bolo podané aj oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania, nebezpečného vyhrážania a nebezpečného elektronického obťažovania, keďže dlhodobo a vo veľkom rozsahu prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby zhoršuje kvalitu života svojej manželke, svojim deťom aj im. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10C/64/2024, bola žalovanému uložená povinnosť nepribližovať sa k jeho manželke a deťom a nekontaktovať ju písomne, telefonicky, ani elektronickou komunikáciou. Žalovaný aj v súčasnosti naďalej pokračuje v tomto konaní a spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a najmä so zákonom vo veľkom rozsahu formou elektronických komunikačných služieb násilne ohrozuje ich a ich deti. Z priložených listinných dôkazov vyplýva dôvodná obava o ich život a zdravie, ako aj iné osobnostné práva.
2. Z listinných dôkazov, predložených žalobcami, mal súd osvedčený nasledovný skutkový stav:
3. Žalobkyňa 1) vo vyjadrení o jej známych skutočnostiach – žiadosti o poskytnutie ochrany zo dňa 12. 7. 2024 uviedla, že na jar tohto roku ju kontaktovala jej dlhoročná priateľka I. H., s tým, že nevládze znášať stav, v ktorom sa ich manželstvo a vzťah s manželom nachádza. Podľa jej terajšieho vyjadrenia ju mal manžel fyzicky napadnúť. Uvedený skutok bol vyvrcholením dlhotrvajúceho šikanovania a psychického nátlaku z jeho strany. Rozhodla sa jej okamžite poskytnúť pomoc, podarilo sa jej zabezpečiť pre ňu a pre jej deti dočasné, náhradné ubytovanie. S G. H. boli priatelia, pravidelne sa stretávali, preto voči nemu prechovávala pozitívny vzťah. Bola preto zaskočená a negatívne zasiahnutá z jeho súčasného správania, ktoré spôsobuje jej, jej manželovi a deťom, ale hlavne I. H. obrovské trápenie a pocit strachu. Od odchodu I. zo spoločnej domácnosti píše G. H. nadmerné množstvo SMS-správ s nevhodným obsahom, podľa ktorého sa vyhráža, vulgárne ich uráža, obviňuje a nadmerne obťažuje. Má vedomosť, že G. H. píše veľké množstvo SMS-správ kolegyniam, ako aj zamestnávateľovi a takmer všetkým známym. I. aj s rodinou nazýva rôznymi vulgárnymi pojmami. O tejto skutočnosti bolo podané oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Na ochranu jej práv považuje za nevyhnutnú bezodkladnú ochranu zo strany súdu a pevne verí, že súd jej poskytne potrebnú ochranu.
4. Žalobca 2) vo vyjadrení o jemu známych skutočnostiach – žiadosti o poskytnutie ochrany zo dňa 12. 7. 2024 uviedol, že spolu so svojou manželkou A. sa rozhodli poskytnúť pomoc ich dlhoročnej priateľke I. H., ktorá jeho manželke oznámila, že potrebuje naliehavo opustiť spoločnú domácnosť s manželom G. H., ktorý ju mal dlhodobo psychicky týrať, čo vyústilo do viacerých fyzických napadnutí. Preto bezodkladne zabezpečili byt v Dolnom Kubíne, do ktorého sa I. spolu s deťmi nasťahovali. G. H. začal následne vo veľkom rozsahu písať SMS-správy, a to aj 10 – 20 denne, ktorými ich obviňoval zo zničenia ich manželstva, urážal ich, nadával im a vyhrážal sa. Uvedený stav pretrváva. Nevhodné správy píše aj ich maloletým deťom a ostatným známym. Uvedené konanie ohrozuje nielen vážnosť a česť, ale vyplýva z neho aj dôvodná obava o život a zdravie a najmä o maloleté deti. Má vedomosť, že veľmi nevhodné správy píše aj I., v ktorých ju uráža. Takéto konanie ohrozuje život a zdravie I. a taktiež jeho a jeho rodinu a narúša jeho osobnú integritu. Preto žiada, aby mu bola zo strany štátu poskytnutá ochrana.
5. Súd sa oboznámil aj s SMS-komunikáciou od odosielateľa označeného ako „J. Manze“.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko nemal osvedčenú jeho dôvodnosť. Podľa zákonného ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby bola osvedčená (teda nemusí byť preukázaná) existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu ako aj potreba neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu. Neodkladné opatrenie musí zodpovedať aj zásade primeranosti zásahu do
právnych vzťahov strán, teda právne účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú stranu neprimerane a nad nevyhnutný rozsah.
12. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhali uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k nim na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a uloženia povinnosti písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami ich a ich deti nekontaktovať. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku je zabrániť priamemu fyzickému kontaktu osoby s osobou, ktorá môže ohroziť jej telesnú alebo duševnú integritu. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku je zabrániť inému ako priamemu fyzickému kontaktu osoby s osobou, ktorá môže ohroziť jej telesnú alebo duševnú integritu, a to najmä písomnému a telefonickému kontaktu a kontaktu elektronickou komunikáciou.
13. Žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením, nakoľko neosvedčili existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na ich právach. Žalobcovia neosvedčili, že ich telesná a duševná integrita môže byť konaním žalovaného ohrozená. Zo skutkových tvrdení žalobcov, uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného patrenia, ani zo žalobcami predložených listinných dôkazov nebolo osvedčené, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom formou priameho fyzického kontaktu ohrozoval telesnú alebo duševnú integritu žalobcov. Žalobcovia v návrhu netvrdili a už vôbec predloženými listinnými dôkazmi neosvedčili, že by sa ich žalovaný akýmkoľvek spôsobom pokúšal osobne kontaktovať, že by ich napr. vyhľadal v mieste ich bydliska, na pracovisku a podobne. Žalobcovia netvrdili a neosvedčili, že by zo strany žalovaného formou priameho fyzického kontaktu došlo v minulosti k akémukoľvek zásahu, resp. ohrozeniu ich telesnej alebo duševnej integrity. Ani z obsahu žalobcami predložených SMS správ od odosielateľa označeného ako „J. Manze“ nebolo možné vyvodiť hrozbu priameho zásahu žalovaného do telesnej alebo duševnej integrity žalobcov. Súd preto nemal osvedčenú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle zákonného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, t. j zákazu priblíženia sa ku žalobcom na určenú vzdialenosť.
14. Rovnako súd nemal v konaní osvedčenú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle zákonného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku, t. j zákazu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobcov. Z predloženej elektronickej komunikácie mal súd osvedčené, že odosielateľ označený ako „J. Manze“, t. j. zrejme žalovaný, žalobkyňu 1) opakovane kontaktuje formou SMS správ. Súd však nemal osvedčené, že by obsah SMS správ bol spôsobilý ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobcov. SMS správy neobsahovali žiadne vulgárne nadávky, ani žalobcami tvrdené vyhrážky, ktoré by mohli vzbudiť obavu o ich život a zdravie. Z obsahu správ je nepochybné, že vzťahy medzi žalobcami a žalovaným sú aktuálne negatívne. Žalovaný v správach žalobkyni 1) opakovane vytýka, že, podľa jeho názoru, nedôvodne a neprimerane zasahuje do jeho rodinných vzťahov. Rovnako jej vytýka skutočnosť, že mali „vybrakovať“ jeho byt. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva žalobcami tvrdený obsah SMS správy „B. najbližšie krk za toto vykrútim“. Ani ďalší konkrétny obsah SMS správ, na ktorý výslovne poukázali žalobcovia v návrhu, nemá charakter vulgárnych nadávok, resp. vyhrážok, ktoré by mohli vyvolať dôvodnú obavu o život a zdravie žalobcov. Pokiaľ aj žalovaný v správach poukazoval na, podľa jeho názoru, prípadné možné následky správania žalobkyne 1) (napr. „Ta dam ja pravnikovi aky Vy mna a aby si za to neskoncila v base“, „ja Vam dam teraz sudu“, „uvidis fatalne nasledky svojich cinov neskor“., „vsetko Ta dobehne zlatko“, „za to vsetko sa budes zodpovedat“, „teraz ja požiadam stat o ochranu pred Tebou“), resp. formou otázky (zrejme ako reakciu na ním tvrdené odnesenie vecí z jeho bytu) prezentoval možnosť odnesenia nábytku z bytu žalobkyne 1), podľa názoru súdu neboli uvedené skutočnosti spôsobilé ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobcov. Súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že z kontextu predloženej SMS komunikácie mal osvedčené, že formou SMS správ komunikovala s ich odosielateľom aj žalobkyňa 1). Z predložených listinných dôkazov, navyše, nebolo možné jednoznačne zistiť, kedy boli SMS správy žalobkyni 1) zasielané a z uvedeného dôvodu ani vyhodnotiť intenzitu zasielania správ. Na listinných dôkazoch sú uvedené len údaje „sobota 7:16“, „piatok 19:33“, „piatok 18:23“, „piatok 12:54“, čo bližšie neosvedčuje, kedy konkrétne boli správy zaslané. Z obsahu správ a označenia ich odosielateľa je zrejmé, že sa jedná o správy zasielané len žalobkyni 1). Žalobcovia nepredložili žiaden listinný dôkaz osvedčujúci zasielanie SMS správ žalovaným aj žalobcovi 2). Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia mali a majú možnosť aktivovať si vo svojich telekomunikačných zariadeniach funkciu blokovania prichádzajúcich SMS správ od žalovaného, v dôsledku čoho im správy doručované nebudú. Zo skutkových tvrdení žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž nevyplynulo, že
vzhľadom na charakter ich vzťahov ku žalovanému by SMS kontakt s ním bol nevyhnutný, resp. potrebný (v dôsledku čoho by mali dôvod prichádzajúce SMS od žalovaného neblokovať). Už len okrajom súd uvádza, že pokiaľ sa žalobcovia domáhali uloženia zákazu kontaktovania aj písomne a telefonicky, uvedený spôsob kontaktovania zo strany žalovaného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdili, keďže uvádzali, že žalovaný ich kontaktuje len formou SMS správ.
15. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bol, navyše, v časti uloženia povinnosti žalovanému nekontaktovať ich „inými prostriedkami“ neurčitý a z uvedeného dôvodu nevykonateľný. Návrh výroku súdneho rozhodnutia musí obsahovať presnú konkretizáciu, akými prostriedkami nesmie žalovaný kontaktovať žalobcu. Pojem „iné prostriedky“ môže predstavovať rôzne komunikačné spôsoby, ktorých zákaz žalobcovia ani nemuseli navrhovaným neodkladným opatrením zamýšľať dosiahnuť. Pokiaľ žalobcovia v návrhu výroku súdneho rozhodnutia navrhovali uložiť žalovanému zákaz kontaktovania aj vo vzťahu k ich deťom, súd uvádza, že nielenže bol návrh výroku súdneho rozhodnutia v uvedenej časti neurčitý, nakoľko žalobcovia presne neoznačili ich deti ich identifikačnými údajmi, ale aj nedôvodný. Deti žalobcov neboli stranami sporu (neboli označené ako strany sporu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom boli označení ako žalobcovia len A. B. a F. B.). Je síce nepochybné, že žalobcovia ako rodičia sú zákonnými zástupcami svojich detí, avšak deti žalobcov ako strany sporu (žalobcovia) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označené neboli. Navyše, žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy, z ktorých by bolo osvedčené kontaktovanie ich detí žalovaným.
16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Keďže súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania zamietol, rozhodnutím o zamietnutí návrhu sa konanie končí. Preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd pritom prihliadol aj ku skutočnosti, že, v súlade so zákonným ustanovením § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, sa uznesenie o zamietnutí návrhu na nariedenie neodkladného opatrenia žalovanému nedoručuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.