Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556, Žilina, a ďalších účastníkov konania: 1. Mesto Krásno nad Kysucou, so sídlom Ulica 1. mája 1255, Krásno nad Kysucou, právne zastúpený: JUDr. Milan Rojček, advokát so sídlom Sládkovičova 9, Žilina a 2. MONTÁŽA, s.r.o., so sídlom Kalinov 1436, Krásnou nad Kysucou, IČO: 45 316 180, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2021/034534-002 zo dňa 24.11.2021, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a. III. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania 1. a 2. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2021/034534-002 zo dňa 24.11.2021 žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa a o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,k“), postupom podľa Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa – Okresného úradu Čadca, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-CA-OSZP-2021/006322-015 zo dňa 2.7.2021, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa a o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a správny orgán podľa Správneho poriadku a ako príslušný orgán podľa v spojení s o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,v“), rozhodol podľa a a Správneho poriadku, po vykonaní zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť ,,Prevádzka MONTÁŽA, s.r.o. – zariadenie na zber nie nebezpečných odpadov“ navrhovateľa MONTÁŽA, s.r.o. tak, že navrhovaná činnosť ,,Prevádzka MONTÁŽA, s.r.o. – zariadenie na zber nie nebezpečných odpadov“, uvedená v predloženom zámere, ktorá sa bude realizovať v k.ú. A. B. A., na parc. č. A. XXXX/XXX, XXXX/XXX, sa nebude posudzovať podľa . Uvedeným rozhodnutím boli zároveň uložené podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie. Vo výrokovej časti rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň stanovil, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v zámere, je ten kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom

uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že na orgán verejnej správy prvého stupňa bol dňa 25.5.2021, v zmysle ustanovení doručený zámer navrhovanej činnosti ,,Prevádzka MONTÁŽA, s.r.o. – zariadenie na zber nie nebezpečných odpadov“ navrhovateľa MONTÁŽA, s.r.o., vypracovaný podľa Prílohy č. 9 k , čím bolo začaté správne konanie podľa a podľa . Predložený zámer navrhovanej činnosti je svojimi parametrami zaradený podľa prílohy č. 8 , do kapitoly 9. Infraštruktúra, položka č. 10 Zhromažďovanie odpadov zo železných kovov a z neželezných kovov a starých vozidiel v časti B pre zisťovacie konanie bez limitu. Navrhovaná činnosť uvedená v zámere podlieha svojimi parametrami zisťovaciemu konaniu, ktoré prvostupňový správny orgán vykonal podľa . Uviedol, že na zisťovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a to , okrem taxatívne stanovených prípadov ustanovených v . Ďalej poukázal na to, že navrhovaná činnosť je riešená jednovariantne, pričom prvostupňový správny orgán upustil od požiadavky variantného riešenia zámeru rozhodnutím zo dňa 13.5.2021. Účelom predloženého zámeru je pokračovanie v činnosti zberu ostatných odpadov s vyhovujúcou technickou infraštruktúrou v priemyselnej zóne Krásno nad Kysucou. Prvostupňový správny orgán v súlade s zaslal listami zo dňa 26.5.2021 predmetný zámer navrhovanej činnosti a oznámenie o začatí správneho konania Mestu Krásno nad Kysucou, ako aj rezortnému orgánu, dotknutým orgánom a povoľujúcemu orgánu. Taktiež zverejnil zámer navrhovanej činnosti na webovom sídle MŽP SR, zároveň na svojom webovom sídle a úradnej tabuli zverejnil informáciu pre verejnosť v súlade s .

3. V lehote stanovenej zákonom doručilo na prvostupňový správny orgán svoje písomné stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia obehového hospodárstva, odbor odpadového hospodárstva a to listom zo dňa 10.6.2021 s tým, že z vecnej pôsobnosti odboru k predloženému zámeru navrhovanej činnosti nemá žiadne pripomienky. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil toto stanovisko ako stanovisko bez pripomienok. V uvedenom stanovisku príslušný orgán nepožadoval ďalšie posudzovanie činnosti podľa , pričom k potrebe posudzovania navrhovanej činnosti podľa sa dotknutý orgán nevyjadril a preto prvostupňový správny orgán mal za to, že nepožadoval ďalšie posudzovanie podľa uvedeného zákona.

4. Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy v liste zo dňa 8.6.2021 uviedol, že s predloženým zámerom z hľadiska ochrany vôd a vodných pomerov súhlasí bez pripomienok a nepožaduje zámer ďalej posudzovať podľa . Prvostupňový správny orgán vyhodnotil uvedené ako stanovisko bez pripomienok, keď príslušný orgán nepožadoval ďalšie posudzovanie činnosti podľa .

5. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci listom zo dňa 28.5.2021 vyslovil súhlas s predloženým zámerom s tým, že v procese uskutočňovania a realizácie zámeru je nutné rešpektovať a dodržať platnú legislatívu vychádzajúcu zo o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov a s ním súvisiacimi predpismi: prevádzkovanie zariadenia v súlade s Vyhláškou MZ SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, zabezpečenie dodržiavania bezpečnostných predpisov pri manipulácii s ropnými látkami a dodržania kontroly technického stavu stavebných mechanizmov. Prvostupňový správny orgán uvedené akceptoval s tým, že prvú pripomienku, ktorá sa týkala dodržiavania všeobecne záväzného právneho predpisu akceptoval a zobral na vedomie. Druhú podmienku vyhodnotil ako relevantnú, opodstatnenú a odôvodnenú a preto bola zohľadnená premietnutím do výrokovej časti rozhodnutia. K potrebe posudzovania navrhovanej činnosti sa príslušný dotknutý orgán nevyjadril a preto mal prvostupňový správny orgán za to, že sa nepožaduje ďalšie posudzovanie podľa .

6. Ostatné subjekty si svoje pripomienky neuplatnili v zákonom stanovenej lehote a preto v zmysle prvostupňový správny orgán považoval ich stanovisko za súhlasné. Svoje pripomienky neuplatnili v zákonom stanovenej lehote: Mesto Krásno nad Kysucou,

Žilinský samosprávny kraj, Okresný úrad Čadca, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia, Okresný úrad Čadca, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresný úrad Čadca, odbor životného prostredia, úsek štátnej správy ochrany ovzdušia, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a úsek odpadového hospodárstva.

7. Po zákonom stanovenej lehote doručilo písomné stanovisko Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Čadci listom zo dňa 24.6.2021 s tým, že navrhovaná činnosť z hľadiska ochrany pred požiarmi nepredpokladá vznik negatívnych vplyvov na životné prostredie. Uvedené vyhodnotil prvostupňový správny orgán ako stanovisko bez pripomienok. Vzhľadom na to, že dotknutý orgán sa k posudzovaniu navrhovanej činnosti podľa nevyjadril, príslušný orgán mal za to, že sa nepožaduje ďalšie posudzovanie činnosti podľa .

8. Žalovaný ďalej uviedol, že verejnosť prejavila záujem na navrhovanej činnosti v zmysle a písomné stanovisko k zámeru podľa tohto zákona doručilo Združenie domových samospráv – žalobca listom zo dňa 28.5.2021, v ktorom uviedol, že v zmysle mu vyplýva postavenie dotknutej verejnosti, resp. následne účastníka v povoľovacom konaní. Poukazujúc na účel žiadal, aby vydané rozhodnutie opísalo a zrozumiteľne vysvetlilo priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, objasnilo a porovnalo jednotlivé varianty a určilo environmentálne opatrenia a právne záväzným spôsobom ich ukotvilo pre nasledujúce povoľovacie procesy. Záujem vyslovil vo vzťahu k ochrane a obnove biodiverzity, budovaniu zelenej infraštruktúry ako súčasti zámeru a širšieho územia, z hľadiska ochrany vôd a realizácie Programu odpadového hospodárstva SR.

9. Ďalej žalovaný poukázal na vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu k jednotlivým žalobcom uvádzaným pripomienkam, vrátane vysporiadania sa - vyhodnotenia opodstatnenosti návrhu opatrení, ktoré žalobca žiadal ako záväzné podmienky s poukazom na určiť v rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobca žiadal pripomienky a odborné podklady doručené k zámeru vyhodnotiť podľa a to po vecnej a právnej stránke aj v zmysle osobitných právnych predpisov chrániacich životné prostredie, pričom z vyhodnotenia pripomienok má vyplynúť, ktoré podmienky je potrebné uložiť podľa , resp. . Žalobca zároveň uviedol, že z dôvodu zásady zdržanlivosti vlastné vyhodnotenie a pripomienky k zámeru nezasiela. Okrem uvedeného žalobca odporučil vykonať aktívne konzultácie s verejnosťou vo vzťahu k projektu. Žalovaný v nadväznosti na to poukázal na vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu k žalobcom uvádzaným požiadavkám, v zmysle ktorého obsah doručených stanovísk a ich vyhodnotenie je uvedené v odôvodnení rozhodnutia. V súvislosti s požiadavkou vykonania konzultácií prvostupňový orgán vychádzal z ust. a , pričom ústne konzultácie sú vykonávané ako ústne pojednávanie podľa Správneho poriadku. Vzhľadom na to, že si to povaha veci nevyžadovala, ústne pojednávanie nebolo nariadené. Verejnosti bolo pritom umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska. K podkladom rozhodnutia sa mal žalobca možnosť vyjadriť.

10. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na účel zisťovacieho konania, ako aj to, že z ust. vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 a prihliadať aj na doručené stanoviská podľa . Mal za to, že uvedené v žiadnom prípade nemožno posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok. Stanovenie jednotlivých podmienok na zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. Vyslovil, že správny orgán prvého stupňa preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutých orgánov. Prihliadal pritom na kritériá stanovené a všetky stanoviská doručené k zámeru navrhovanej činnosti. Žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne pripomienky, ktoré by mal prvostupňový správny orgán vyhodnotiť. Poukázal na to, že vyhodnocujú sa iba pripomienky, ktoré sú doručené v súlade so , v zákonom stanovenej lehote a obsahujú zákonom predpísané náležitosti. Z ust. nevyplýva povinnosť, ale iba možnosť t.j. je na úvahe správneho orgánu, či je potrebné v predmetnej veci si vyžiadať k zámeru alebo oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti od navrhovateľa doplňujúce informácie. Správny orgán prvého stupňa do požiadaviek vo vzťahu k zámeru navrhovanej činnosti, ktoré

bude potrebné zohľadniť v povoľovacom konaní, zapracoval relevantné a opodstatnené požiadavky, ktoré majú oporu v platnej legislatíve. Prvostupňový správny orgán navrhovanú činnosť vyhodnotil v súlade so zákonom a dostatočne odôvodnil ním vydané rozhodnutie. Všetky jeho postupy boli vykonané v súlade s Aarhuským dohovorom a verejnosti bolo umožnené presadzovať svoje práva a záujmy a bola dostatočne oboznámená so stavom životného prostredia. Vo výrokovej časti rozhodnutia sú uvedené opatrenia na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Nie sú tam zahrnuté opatrenia, ktoré boli vyhodnotené ako splnené, neodôvodnené a nesúvisiace s predmetom navrhovanej činnosti ako aj tie, ktoré sa týkali dodržiavania právnych noriem, ktoré sú pre navrhovateľa záväzné. Prvostupňový správny orgán posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska jej povahy, rozsahu, miesta a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a to aj kumulatívnych vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území a pri rozhodovaní použil kritériá podľa prílohy č. 10 k . Žalovaný sa stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti prvostupňovým správnym orgánom, s tým, že v jeho konaní nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné jeho rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Poukázal na príslušnú právnu úpravu – a a dospel k záveru, že z dôvodov uvedených vyššie rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu. Poukázal na to, že podstata žaloby nie je ani tak v právnych technikáliách ako skôr systémové a hodnotovo zlé používanie práva, ktoré žalobca vníma ako skutočnosti nezákonné. Žalobca okrem iného ďalej popísal ciele, ktoré ako ekologická organizácia sleduje v súvislosti so zlepšovaním životného prostredia a to v oblasti verejného záujmu. Ďalej citoval články SR a Charty základných práv Európskej únie. Poukazoval na to, že správne orgány nedôsledne aplikujú predovšetkým právne predpisy na úseku účasti verejnosti a záujmov životného prostredia s tým, že tieto práva sú aj reálne odopreté. Ako dôvod nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí označil ustanovenia , , , S.s.p. Ďalej citoval ustanovenia , , , , . Namietal, že podmienky rozhodnutia podľa , resp. , vyplývajúce zo stanovísk verejnosti neboli zapracované medzi záväzné environmentálne opatrenie buď vôbec alebo len nedostatočne. Následne nebolo náležite vysvetlené prečo opatrenia navrhované žalobcom neboli uložené v zmysle . Medzi podmienky rozhodnutia je potrebné uviesť také opatrenia, ktoré zo zákonov priamo nevyplývajú, ale chráni sa nimi niektorý environmentálny záujem podľa osobitných zákonov. Medzi takéto opatrenia nepatria zákonné povinnosti alebo povinnosti, ktoré priamo vyplývajú z právnych predpisov. Ďalej citoval ust. , , , Správneho poriadku ako aj zákona o životnom prostredí. Zdôraznil, že vo výrokovej časti má prvostupňový orgán zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú vplyv na životné prostredie. Nemusí ísť len o podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov alebo dotknutej verejnosti, keď môže aj samostatnou úvahou zakomponovať podmienky, ktoré budú mať zmierňujúci vplyv na životné prostredie. Musí sa však vychádzať aj zo stanovísk doručených k zámeru v zmysle . Súčasne platí, že v zmysle má rozhodnutie obsahovať zdôvodnenie uvedenia uložených podmienok alebo absencie navrhovaných podmienok. Dôvody prvostupňového rozhodnutia považoval žalobca za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Mal za to, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhoval riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia ako aj príslušné právne normy s tým súvisiace. Žalobca nerozumel, prečo ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval sa nepremietlo do výroku prvostupňového rozhodnutia. Je pravdou, že žalobca nemá nárok na implementáciu jednotlivých svojich pripomienok, avšak má nárok na určitú kvalitu rozhodnutia, kde sa správny orgán musí vysporiadať so všetkými pripomienkami, pričom konštatovanie, že námietka je nedôvodná nemožno považovať za riadne odôvodnenie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Sžp/21/2012. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že žalobca neuviedol konkrétne pripomienky a návrhy. Ak prvostupňový správny orgán neakceptuje návrhy odvolateľa, musí určiť iné – vo výsledku porovnateľné alebo účinnejšie environmentálne opatrenia v zmysle a a svoj výber náležite zdôvodniť podľa uvedeného zákona. Prvostupňový správny orgán sa k pripomienkam verejnosti nijak nevyjadril, pričom v odôvodnení je uvedené len vyjadrenie spracovateľa. Poukázal na účel v zmysle a tohto zákona. Je povinnosťou štátneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach. Dospel k záveru, že

postup stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné a zrejme aj v rozpore so zákonom. Taktiež uviedol, že v zmysle čl. 4 a 5 Aarhuského dohovoru má žalobca právo na úplné informácie o životnom prostredí. Postupom žalovaného však nedošlo k úplnému a presnému zisteniu informácií o životnom prostredí, čím boli porušené práva žalobcu. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.10 . Podľa názoru žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah rozhodnutia a to aj pokiaľ sa týka vysvetlenia použitia správnej úvahy, pričom okrem iných poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Sžo/11/2013. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezorumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Ďalej uviedol, že nevhodný spôsob vybavenia veci je aj nezvolenie konzultácie podľa , ktorého sa žalobca primárne domáhal. Ak by bola konzultácia zvolaná, nielenže by mal príležitosť získať potrebné podklady, na základe diskusie by mohol ,,vyfiltrovať“ ich rozsah tak, aby bol menší. Nariadenie konzultácií by prispelo nielen k objasneniu predmetu konania, ale i k zodpovedaniu odborných otázok vplyvov na životné prostredie a zmierňujúcich opatrení. Dôsledkom nezvolania konzultácie je nutnosť žalobcu využiť subsidiárne právo na podklady rozhodnutia podľa Správneho poriadku a podanie vyjadrenia podľa Správneho poriadku. Aj odvolací orgán mal povinnosť zvolať konzultácie, keď verejnosť má právo na konzultáciu kedykoľvek ako aj na vyjadrenie podľa Správneho poriadku. Uviedol, že pokiaľ sa týka vykonania konzultácie, ide o osobitný právny termín podľa a nie ústnym pojednávaním podľa Správneho poriadku. Zásada písomnosti sa pritom zachováva vyhotovením zápisnice z konzultácie, ktorej náležitosti sú tiež uvedené v . Uvedeným tak došlo k zabráneniu participácii verejnosti na rozhodovaní v zmysle čl. 6 Aarhuského dohovoru. Účelom konzultácií je viac ako iba poskytnúť podklady na rozhodnutie. Je potrebné umožniť účastníkom konania participovať na rozhodnutí tým, že v súlade s Správneho poriadku si sami ustália potrebu ďalšieho posudzovania. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré pripomienky boli, resp. neboli relevantné a prečo, t.j. tak ako to vyžaduje . Nesúhlasil s tým, že žalovaný zistil úplne a presne podklady pre rozhodnutie v zmysle Správneho poriadku. Do pozornosti dal aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Sžp/41/2009. Taktiež uviedol, že je potrebné vždy aplikačne uprednostniť priamo Aarhuský dohovor. Do pozornosti dal aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-416/10, z ktorého vyplýva možnosť prvoinštančného súdu a povinnosť druhoinštančného súdu obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou záväzného výkladu práva EÚ a preto navrhol súdu túto možnosť využiť, keďže podstatou sporu je rôzny výklad Európskeho práva a jeho smerníc. Záverom požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Ďalší účastník konania - MONTÁŽA, s.r.o. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené s tým, že skutkový stav, ktorý vzal príslušný odvolací orgán za základ svojho rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom a má v ňom oporu. Rovnako v konaní pred orgánmi verejnej správy nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Okrem iného vyslovil názor, že žalobca účelovo vstupuje do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v rámci celého Slovenska pod zámienkou ochrany životného prostredia s rovnakými pripomienkami na akúkoľvek posudzovanú činnosť vo všetkých priemyselných odvetviach za iným ako deklarovaným účelom ochrany životného prostredia.

13. Ďalší účastník konania – Mesto Krásno nad Kysucou poukázal vo vyjadrení k žalobe na to, že účelom navrhovanej činnosti je pokračovanie v činnosti zberu nie nebezpečných odpadov v existujúcom zariadení s vyhovujúcou technickou infraštruktúrou v priemyselnej zóne mesta Krásno nad Kysucou od roku 2011. Od roku 2011 neeviduje porušovanie VZN mesta alebo sťažnosti občanov na prevádzkovateľa zariadenia na zber odpadov. Uvedená prevádzka je pokračovaním činnosti a je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta. Pri plnení podmienok a navrhnutých opatrení počas prevádzky zariadenia na zber ostatných odpadov nie sú reálne riziká významných negatívnych dopadov na obyvateľstvo a kvalitu životného prostredia.

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval v plnom rozsahu na tom, čo je uvedené vo výrokovej časti ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a je po formálnej aj obsahovej stránke správne, pričom odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Uviedol, že žalobca na viacerých miestach žaloby uvádza znenia

všeobecne záväzných právnych predpisov a následne poukazuje na ich porušovanie bez toho, aby uviedol akým konkrétnym spôsobom sa mali orgány verejnej správy tohto porušenia dopustiť. Obsah správnej žaloby je tak koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie aj na ďalšie konania, čo je možné pozorovať aj na obsahovo veľmi podobných žalobách doručených žalovanému, v rámci iných súdnych konaní. S výnimkou uvedenia čísla napadnutého rozhodnutia tak žalobca vo svojej žalobe vôbec nezohľadňuje konkrétny druh navrhovanej činnosti, všetky citácie rozsudkov sú vytrhnuté z kontextu. Pričom neuvádza, ako by v nich prijaté závery mohli byť aplikované na konkrétnu posudzovanú vec. Žalobca si na podklade stanoviska uplatňuje konzultácie, ktorých vykonanie sa z hľadiska nedôvodných pripomienok javí ako nezmyslené a v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Potom najpodstatnejšou otázkou vo vzťahu ku konzultáciám je posúdenie, či koncepcia príslušných ustanovení zavádza možnosť alebo povinnosť správneho orgánu vykonať konzultácie. Mal za to, že ak je posúdenie nevyhnutnosti vykonania konzultácií na úvahe správneho orgánu, správny orgán pochopiteľne nenariadi ich vykonanie na podklade nedôvodných a často absurdných pripomienok žalobcu. Prvostupňový správny orgán tak vzhľadom na úroveň spracovania zámeru navrhovanej činnosti a s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov nepovažoval vykonanie konzultácií v zmysle za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný ako odvolací orgán. Mal za to, že prvostupňový správny orgán preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutých orgánov. Žalobca mal taktiež možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa k ním a navrhnúť ich doplnenie a preto nedošlo k porušeniu Správneho poriadku. Žalobca mal možnosť nahliadnuť do spisu, pričom neposkytnutie podkladov vo forme scanu a zaslania do elektronickej schránky nemôže mať za následok porušenie Správneho poriadku. S poukazom na uvedené navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

15. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania okrem argumentácie, ktorú už uviedol v správnej žalobe poukázal na to, že príslušné orgány nepostupovali v súlade s cieľom a účelom zákona, t.j. tak ako to predpokladá SR. Mal za to, že štátna správa v oblasti životného prostredia zlyháva nielen v jednotlivých prípadoch, ale zlyháva systémovo nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Žalobcovi nejde len o jednotlivý prípad, ale o zmenu vnímania problematiky životného prostredia v najširšej verejnosti. Postup žalobcu nemožno považovať za zneužitie práva, či jeho šikanózne využívanie, ale je naplnením ústavných práv a princípov Slovenskej republiky o priamej účasti občanov na správe veci verejných. Postupom orgánov verejnej správy tak zároveň došlo i k porušeniu čl. 3 ods. 8 Aarhuského dohovoru. Taktiež dodal, že ďalší účastník konania nie je v neutrálnej pozícii, ale je de facto v pozícii protistrany, ktorej cieľom je za každú cenu zabrániť týmto negatívnym dôsledkom, t.j. aj za cenu porušenia zákona. Výklad zákona, ktorý sa opiera najmä o stanoviská dotknutých orgánov a nimi argumentuje prečo neakceptoval pripomienky verejnosti je v rozpore s ako aj SR. Zároveň v rámci repliky žalobca prezentoval nové skutočnosti vyplývajúce z analýzy VIA IURIS a taktiež navrhol doplniť dokazovanie výsluchom predsedu žalobcu ku skutočnostiam, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci.

16. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

17. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako súd vecne a miestne príslušný na predmetné konanie ( § 10 a § 13 ods. 1 S.s.p.), preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup v konaní orgánov verejnej správy oboch stupňov, a to výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 S.s.p.) a po prejednaní veci na pojednávaní dňa 28.9.2023 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol.

18. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

21. Podľa , účelom zákona je najmä určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia.

22. Podľa , na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

23. Podľa , dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

24. Podľa , verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa , odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa , odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa , odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa .

25. Podľa , rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa a prílohy č. 12 časti VII a ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

26. Podľa , ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v , navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

27. Podľa , ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa .

28. Podľa , výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

29. Podľa , príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie

konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

30. Podľa , obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. 31. Podľa Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 32. Podľa Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 33. Podľa Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

34. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

35. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. ); každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

36. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru; každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: a) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem; b) v požadovanej forme s výnimkou, ak i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.

37. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru; 3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. 4. Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné. 5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí, aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe k spravodlivosti.

38. Podľa SR, každý má právo na priaznivé životné prostredie.

39. Podľa SR, každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

40. Podľa SR, každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. 41. Podľa SR, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

42. Podľa SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

43. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2021/034534-002 zo dňa 24.11.2021, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa – Okresného úradu Čadca, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-CA-OSZP-2021/006322-015 zo dňa 2.7.2021, ktorým rozhodol podľa a a Správneho poriadku, po vykonaní zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť ,,Prevádzka MONTÁŽA, s.r.o. – zariadenie na zber nie nebezpečných odpadov“ navrhovateľa MONTÁŽA, s.r.o., tak, že navrhovaná činnosť ,,Prevádzka MONTÁŽA, s.r.o. – zariadenie na zber nie nebezpečných odpadov“, uvedená v predloženom zámere, ktorá sa bude realizovať v k.ú. A. B. A., na parc. C. A. XXXX/XXX, XXXX/XXX, sa nebude posudzovať podľa .

44. Žalobca vo svojej žalobe primárne namietal, že orgány verejnej správy nesprávne aplikovali, resp. porušili , , keď mal za to, že neboli splnené kvalitatívne a zákonné náležitostí pokiaľ sa týka formy a obsahu výroku, ale i odôvodnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní. K predmetnej, žalobcom na viacerých miestach žaloby vznášanej námietke správny súd uvádza, že tvrdené porušenie zákona nezistil. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalobca prejavil záujem na navrhovanej činnosti doručením stanoviska - listu zo dňa 28.5.2021, v ktorom žiadal ozrejmiť priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, porovnať jednotlivé varianty, určiť environmentálne opatrenia. Vyjadril záujem najmä na zohľadnení ochrany a obnovy biodiverzity, budovaní zelenej infraštruktúry, ochrany vôd, ako i realizácie programu odpadového hospodárstva SR. Takto formulované požiadavky žalobcu podľa názoru správneho súdu mali skutočne iba povahu všeobecne zrejmých ustanovení právnej úpravy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie. Napriek uvedenému orgán verejnej správy prvého stupňa zaujal svoj záver k žalobcom nastolenému okruhu požiadaviek, ktoré sa mali v procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti zohľadniť. Na uvedené reagoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj žalovaný ako odvolací orgán a to s odkazom na konkrétne body odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v ktorých sú žalobcom označené okruhy vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie riešené.

45. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia primárne poukázal na to, že predložený zámer bol spracovaný v súlade aktuálnou environmentálnou legislatívou a to najmä s tým, že boli dodržané všetky územnoplánovacie regulatívy, vrátane požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia, čím reagoval na žalobcom uvádzané body, ktoré definoval. Pokiaľ sa týka priamych a nepriamych vplyvov navrhovanej činnosti, tieto boli popísané a vyhodnotené v kapitole č. II bod 3 odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Variantné riešenie navrhovanej činnosti a jeho vyhodnotenie je obsiahnuté v kapitole č. III. odôvodnenia rozhodnutia. Okrem toho žalovaný pokiaľ sa týka jednotlivých variantov, ich porovnania a vyhodnotenia odkázal aj na predložený zámer. Vo vzťahu k opatreniam na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti tieto boli ozrejmené v odvodnení rozhodnutia, v kapitole č. II. bod 9, ako i v predloženom zámere. Orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň určil tzv. zmierňujúce opatrenia a to na základe údajov vyplývajúcich zo zámeru, stanovísk dotknutých orgánov a tieto premietol vo výrokovej časti rozhodnutia v bodoch 1-3, zahŕňajúcich: znižovanie prašnosti, ktoré bude zabezpečené kropením suchých povrchov vodou, používanie dopravných prostriedkov a mechanizmov v dobrom technickom stave a zabezpečenie vypracovania bezpečnostných predpisov a určenie osoby zodpovednej za manipuláciu s ropnými látkami

a kontrolu technického stavu dopravných prostriedkov a mechanizmov. V súvislosti s požiadavkou žalobcu na to, aby boli do rozhodnutia, resp. jeho výrokovej časti zapracované zmierňujúce opatrenia, t.j. ako záväzné podmienky podľa : 1. prvky zelenej infraštruktúry a obnovy biodiverzity podľa h až zj , 2. opatrenia ochrany vôd podľa až vodného zákona, 3. opatrenia realizácie Programu odpadového hospodárstva, 4. opatrenia realizácie obehového hospodárstva, správny súd poukazuje na to, že jednotlivé pripomienky orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil a to nielen z pohľadu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov (ako to žalobca namietal v žalobe), ale predovšetkým zohľadnením osobitosti navrhovanej činnosti, jej povahy, miesta, rozsahu a významu vplyvov na životné prostredie, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov. Konkrétne správny orgán k bodu 1. poukázal na to, že prevádzka navrhovanej činnosti je situovaná v priemyselnej časti mesta, ktorá je funkčne určená na priemyselné využitie. Ide o lokalitu pozostávajúcu z pozemkov druhu zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú v minimálnej miere porastené vegetáciou s tým, že sa nevyžaduje ani výrub drevín, pričom navrhovateľ je v súvislosti s rekonštrukciou a prevádzkou povinný dodržiavať platnú legislatívu vo oblasti životného prostredia. Uvedená pripomienka preto bola vyhodnotená ako neopodstatnená, a preto ani nebola premietnutá do výrokovej časti rozhodnutia. K bodu 2. dal správny orgán do pozornosti, že pokračovanie v činnosti zberu nie nebezpečných odpadov si vzhľadom na technickú vybavenosť nevyžaduje stavebnotechnické úpravy, resp. zásahy do vodných stavieb, či zmeny v odvádzaní povrchových a podzemných vôd. Prevádzkovanie navrhovanej činnosti tak nebude mať nepriaznivý vplyv na kvalitu povrchových a podzemných vôd a to s poukazom na izolačné zabezpečenie technologických zariadení, v ktorých sa nachádzajú znečisťujúce látky. Navrhovanou technológiou nebude vznikať technologická voda a nakladanie s nebezpečným odpadom pochádzajúcim z vlastnej produkcie je riešené tak, aby bol minimalizovaný únik do vonkajšieho prostredia. Opatrenia na ochranu podzemných a povrchových vôd boli pritom uvedené v predloženom zámere a tieto boli zároveň ako podmienky pod č. 2 a 3 súčasťou výroku rozhodnutia. Predmetná pripomienka preto nebola vyhodnotená ako opodstatnená. Pokaľ sa týka bodov 3. a 4. pripomienok žalobcu, bolo správnym orgánom poukázané na to, že v súvislosti navrhovanou činnosťou je zachovaná kapacita zariadenia na zber odpadov a má za cieľ zachovať technickú kapacitu k zabezpečeniu požiadavky podľa zákona o odpadoch. Zároveň bol ozrejmený aj prínos v pokračovaní navrhovanej činnosti z pohľadu environmentálne vhodného nakladania s ostatnými odpadmi, vznikajúcimi v priemyselnej, resp. komunálnej sfére, pričom opatrenia v tomto smere už boli obsiahnuté v predloženom zámere a ako podmienky č. 2 a 3 premietnuté do výrokovej časti rozhodnutia. Do pozornosti bol daný i súlad navrhovanej činnosti s programovými strategickými dokumentami. Uvedené pripomienky tak neboli vyhodnotené ako opodstatnené.

46. Správny súd taktiež poukazuje na to, že orgánmi verejnej správy bol vzatý do úvahy aktuálny stav životného prostredia v dotknutom území a pri rozhodovaní boli použité kritériá podľa prílohy č. 10 k . Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu pritom vyplývajú dostatočne konkrétne dôvody, pre ktoré boli vyhodnotené vyššie označené pripomienky žalobcu k navrhovanej činnosti ako neopodstatnené, resp. neodôvodňujúce záver o nutnosti ich premietnutia do výrokovej časti rozhodnutia. V posudzovanej veci boli zohľadnené jednotlivé stanoviská dotknutých orgánov s tým, že v nich formulované pripomienky vyhodnotené správnym orgánom ako relevantné a opodstatnené boli uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Opodstatnené požiadavky pritom bude potrebné zohľadniť pri príprave dokumentácie v následnom povoľovacom konaní. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy preto nepostupovali v rozpore s a , resp. .

47. Z ust. vyplýva, že stanovisko podané verejnosťou musí byť odôvodnené, aby boli v ňom uvedené konkrétne argumenty a pripomienky, ktoré majú súvislosť s navrhovanou činnosťou. Zákon stanovuje kritériá pre zisťovacie konanie, ktoré musí správny orgán zohľadniť a zhodnotiť, ako aj osobitné náležitosti rozhodnutia o tom, či sa navrhovaná činnosť bude alebo nebude posudzovať podľa tohto zákona. Správny súd tiež zdôrazňuje, že proces zisťovacieho konania má poskytnúť základné informácie a hodnotenia pred prvým povolením podľa osobitných predpisov. Pred vydaním rozhodnutia o povolení konkrétnej činnosti dotknuté orgány vydávajú vyjadrenia, v ktorých určujú podmienky za akých, z hľadiska ochrany životného prostredia, je možné danú činnosť povoliť. V tomto povoľovacom procese má „zainteresovaná verejnosť“ postavenie účastníka, kde si môže uplatniť relevantné pripomienky. V danom prípade možno konštatovať, že pripomienky vznesené zo strany žalobcu už jednak boli riešené v zámere navrhovanej činnosti, taktiež ich dodržiavanie

vyplýva priamo zo zákona, resp. už boli premietnuté do výroku rozhodnutia, keď bolo prihliadané na stanoviská doručené k zámeru od zainteresovaných subjektov, pričom vo výroku rozhodnutia boli určené podmienky, ktoré vyplynuli z týchto stanovísk, a ktoré je potrebné rešpektovať v konaní o povoľovaní navrhovanej činnosti.

48. Vo vzťahu k záverom orgánov verejnej správy o dostatočnej nekonkrétnosti pripomienok žalobcu, resp. jeho nereagovaní na špecifiká zámeru žalobca s odvolávaním sa na judikatúru Najvyššieho súdu SR okrem iných aj na rozhodnutie sp.zn.5Sžp/21/2012 uvádzal, že ekologické spolky nemajú nárok na konkrétne opatrenia, ale majú nárok na určitú kvalitu vysporiadania sa s uplatnenými pripomienkami. Správny súd k uvedenému poznamenáva, že žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti tak z Aarhuského dohovoru ani vnútroštátnej právnej úpravy síce nevyplýva právny nárok, aby jeho pripomienkam v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vyhovené. Je však na príslušnom orgáne verejnej správy, aby po vyhodnotení jednotlivých podkladov, resp. stanovísk dotknutých orgánov posúdil opodstatnenosť jednotlivých pripomienok a v nadväznosti na to vo veci rozhodol. Samotná nenárokovateľnosť vyhovenia pripomienkam však neznamená, že by žalobca nemal dostatočne konkrétne vymedziť pripomienky k zámeru navrhovanej činnosti, t.j. tak, aby príslušný orgán verejnej správy mohol tieto pripomienky vecne konfrontovať s ďalšími podkladmi, z ktorých pri vydaní rozhodnutí, resp. formulácii výroku vrátane prijatých opatrení vychádza. Napokon je na žalobcovi, aby v záujme čo najefektívnejšieho naplnenia jeho účelu v predmetnom konaní formuloval jednotlivé pripomienky jasne, konkrétne a so zohľadnením osobitostí posudzovaného zámeru. Iba tak mohol spochybniť správnosť vyhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie dotknutými orgánmi a docieliť tak prípadne i premietnutie jeho pripomienok/zamýšľaných opatrení do výrokovej časti rozhodnutia. Ako už bolo vyššie uvedené orgány verejnej správy navyše pripomienky žalobcu vo svojich rozhodnutiach uviedli a vyhodnotili. Pokiaľ orgán verejnej správy preto nepovažoval tieto pripomienky za opodstatnené a z tohto dôvodu ich ani nepoňal do výrokovej časti rozhodnutia, táto skutočnosť neodôvodňuje záver o nezákonnosti rozhodnutia. Výroková časť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa spĺňala náležitosti podľa . Pokiaľ sa týka dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy z nich vyplýva, že boli použité kritériá podľa prílohy č. 10 za súčasného prihliadnutia k stanoviskám podľa tohto zákona.

49. Spôsob akým sa orgán verejnej správy prvého stupňa vysporiadal so stanoviskom, resp. pripomienkami žalobcu považoval správny súd za dostatočný, v kontexte s pripomienkami a stanoviskami dotknutých orgánov ho/ich vyhodnotil. Rozhodnutie teda obsahuje aj úvahu, prečo neuviedol vo výroku rozhodnutia uvádzané podmienky žalobcu. Jednoznačne konštatoval, akú povahu majú tieto pripomienky a prečo nemusia byť uvedené vo výroku rozhodnutia, s čím sa správny súd stotožnil. Ide pritom o riadne vysporiadanie sa s požiadavkami, návrhmi žalobcu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Na tomto mieste je potrebné opätovne poznamenať, že žalobcom vznášané pripomienky boli formulované všeobecne t.j. bez zohľadnenia špecifík navrhovanej činnosti, pričom samotný žalobca v písomnom vyjadrení k zámeru navrhovanej činnosti zo dňa 28.5.2021 uviedol, že z dôvodu zdržanlivosti vlastné vyhodnotenie a pripomienky k zámeru nezasiela a teda nemožno konštatovať, že by žalobca svoje pripomienky riadne a vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti, ktorá bola predmetom zisťovacieho konania konkretizoval.

50. Správny súd nespochybňuje, že podmienky podľa majú byť zmierňujúce opatrenia, ktorými sa pôsobí proti negatívnemu vplyvu navrhovanej činnosti. Je však potrebné zdôrazniť, že zákon predpokladá negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Žalobca sa dožadoval zapracovania opatrení na zmiernenie negatívneho vplyvu bez toho, aby uviedol konkrétny negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Medzi prijatými opatreniami a negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti musí byť príčinná súvislosť. Je nelogické prijať eliminujúce opatrenia negatívneho vplyvu, ak ho nezistil správny orgán, resp. dotknuté orgány a napokon nešpecifikoval ho konkrétne ani žalobca.

51. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že ako verejnosť mal právo v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, správny súd uvádza, že postupom tak orgánu verejnej správy prvého stupňa ako i žalovaného ako odvolacieho orgánu nedošlo k porušeniu jeho procesného práva ako účastníka konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže žalobca bol listom zo dňa 15.6.2021 orgánom verejnej správy prvého stupňa riadne oboznámený s ukončením zisťovacieho konania a zároveň bol poučený aj o možnosti vyjadriť sa k podkladom

rozhodnutia a spôsobu ich zistenia, vrátane možnosti navrhnúť ich doplnenie. Žalobcovi pritom nebolo žiadnym spôsobom upreté právo nahliadnuť do administratívneho spisu. Žalobca však túto možnosť v stanovenej lehote preukázateľne nevyužil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že v zmysle § 23 Správneho poriadku právo nazerať do spisov je procesným prejavom práva dotknutej osoby na prístup k informáciám v správnom konaní a to k informáciám, ktoré by mal spis - vzhľadom na svoj účel - obsahovať. V tejto súvislosti aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn.5Svk/40/2022 zo dňa 30.3.2023, konštatoval, že ,,Je pravdou, že § 23 ods. 1 správneho poriadku predpokladá, že pri nahliadaní sú účastníci konania, ich zástupcovia a zúčastnené osoby oprávnení okrem nazerania do spisov, aj na robenie si výpisov, odpisov a taktiež sú oprávnení dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Z normatívneho textu je však zrejmé, že predpokladom pre uplatnenie si práva dostať kópie je aktívne využitie samotného oprávnenia nahliadnuť do spisu, čo žalobca nevyužil a keďže ani iným podaním výslovne nepožiadal o vyhotovenie kópií, tak je potrebné konštatovať, že jeho procesné práva neboli v tomto smere upreté. Správne orgány nie sú spôsobilé proaktívne z vlastnej iniciatívy doručovať účastníkovi konania ďalšie podklady, resp. zabezpečovať ich kópie (na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie), pokiaľ o to samotný účastník výslovne nepožiada. Nemožno tak konštatovať, že by bolo v tejto súvislosti obmedzené alebo porušené právo sťažovateľa ako verejnosti na informácie o životnom prostredí. Pokiaľ sťažovateľ vo vzťahu k uvedenému argumentoval porušením čl. 4 ods. 1 a 2 Aarhuského dohovoru tento síce počíta aj s poskytnutím kópií dokumentácie/podkladov rozhodnutia, avšak tiež za predpokladu, že tieto boli požadované. Zo spisového materiálu však nevyplynulo, že by sťažovateľ v niektorom z jeho podaní výslovne žiadal poskytnutie kópie spisového materiálu. Uvedené ustanovenia Aarhuského dohovoru teda taktiež nepredpokladajú proaktívne automatické zasielanie kópií dokumentácie“

52. Postup správneho orgánu bol v súlade so Správnym poriadkom, v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutočného stavu veci a zachovania procesných práv účastníka administratívneho konania. To, že žalobca sa v lehote k podkladom rozhodnutia nevyjadril a nevyužil inštitút nazretia do administratívneho spisu, je inou otázkou, z ktorej nemožno vyvodiť záver v neprospech orgánu verejnej správy, ktorý neuprel účastníkovi konania právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca tým, že nevyužil možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nielenže neprejavil aktívny postoj a skutočný záujem na výsledku konania, na naplnení toho čo deklaruje, ale sám vytvoril prekážku pre plynulé konanie bez prieťahov a jeho účasť na ochrane životného prostredia sa tak efektívne nenaplnila. V preskúmavanej veci správny orgán si splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote. Žiada sa dodať aj to, že v rámci odvolacieho konania neboli do administratívneho spisu doložené žiadne ďalšie podklady t.j. k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku nemohlo dôjsť ani zo strany odvolacieho orgánu – žalovaného.

53. v ust. predpokladá zverejnenie zámeru na webovom sídle ministerstva, ku ktorému sa môže verejnosť vyjadriť. Pokiaľ sa týka stanovísk dotknutých orgánov, tieto sa doručujú príslušnému orgánu verejnej správy, pričom verejnosť má právo oboznámiť sa s nimi (ako podkladmi) pred vydaním rozhodnutia v zisťovacom konaní. V danej veci bol zo strany orgánu verejnej správy uvedený postup zachovaný. Aj s poukazom na uvedené nebolo tak možné konštatovať porušenie práva na prístup k informáciám o životnom prostredí.

54. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku týkajúcu sa neumožnenia žalobcovi zúčastniť sa konzultácie, t.j. ohľadom tvrdeného nesprávneho postupu prvostupňového orgánu v rozpore s . Účelom konzultácie by malo byť vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami a podkladmi rozhodnutia medzi subjektmi procesu posudzovania, vrátane verejnosti. Správny orgán nepochybil, ak nepristúpil k zvolaniu konzultácie po oboznámení sa s jednotlivými stanoviskami, keď vyhodnotil a usúdil, že vzhľadom na obsah týchto vyjadrení nie je nutné zvolať konzultácie. Je zrejmé, že z vyjadrení všetkých zainteresovaných vyplynulo, že nemajú žiadne namietavé, protichodné stanoviská, nenavrhli konzultácie, keď v zásade všetky predložené stanoviská sú kladné s odkazom na nutnosť dodržania príslušných právnych predpisov pre tú ktorú oblasť. Žalobca, ktorý sa dožadoval konzultácie, sám vo vyjadrení v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie uplatnil požiadavky, ktoré neboli dostatočne konkretizované vo vzťahu k navrhovanej činnosti, resp. boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Pri vyhodnotení vo vzájomnom kontexte stanovísk rezortného orgánu a dotknutých orgánov a takto všeobecne a neadresne koncipovaných požiadaviek žalobcu, nezohľadňujúcich osobitostí navrhovanej činnosti, nebolo potrebné zvolávať konzultácie s prihliadnutím

na ich účel definovaný v . V danej veci nešlo o prípad, kedy by bolo potrebné riešiť ne/zhodu v požiadavkách verejnosti s následnou realizáciou projektu. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky už vo vyššie zmienenom rozhodnutí sp.zn.5Svk/40/2022 zo dňa 30.3.2023 konštatoval, že: ,,pokiaľ sa týka sťažovateľom namietaného neuskutočnenia konzultácií, ktoré mali mať za následok porušenie práva účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach, kasačný súd v zhode s krajským súdom ako aj žalovaným uvádza, že konzultácie podľa sú vykonávané v súlade s tohto zákona ako ústne pojednávanie podľa správneho poriadku. Vychádzajúc z správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak si to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. V tomto prípade prvostupňový správny orgán v konaní o posudzovaní vplyvov zámeru navrhovanej činnosti „Zariadenie na zhodnocovanie odpadov - úprava odpadov drvením a lisovaním, paketovaním“ nenariadil ústne pojednávane, pretože si to nevyžadovala povaha veci a v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa . Z obsahu nevyplýva, že by konzultácie za každých okolností museli byť realizované vyslovene ústnou formou. V nadväznosti na uvedené kasačný súd s poukazom na upresňuje, že z predmetného ustanovenia vyplýva, že vo vzťahu k realizácií konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť správneho poriadku, teda ani ust. o nariadení ústneho pojednávania. Toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ho nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V posudzovanom prípade kasačný súd konštatuje, že v nenariadení ústnej formy konzultácií nevzhliadol porušenie ani správneho poriadku a sťažovateľ ani neprezentoval argumentáciu, ako by toto namietané porušenie zákona malo viesť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Okrem uvedeného kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že samotný čl. 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže byť realizovaná nie len výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou, kedy výslovne ustanovuje, že: ,,Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.“. Vzhľadom na uvedené ako aj skutočnosť, že sťažovateľ ako zainteresovaná verejnosť mohol písomne zaslať stanoviská podľa a tieto stanoviská by boli konzultované resp. k týmto stanoviskám by bolo zaslané vyjadrenie dotknutého orgánu, resp. prvostupňového orgánu nemožno sa stotožniť s námietkou sťažovateľa, že došlo k porušeniu práva účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach.

55. Žalobca síce namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa Správneho poriadku v spojení s Aarhuským dohovorom, pre neuskutočnenie konzultácie v zmysle , avšak bližšie v žalobe nekonkretizoval, v čom spočívajú dôvody nezákonnosti rozhodnutia. Úlohou správneho súdu nie je pritom vyhľadávať dôvody nezákonnosti rozhodnutia za žalobcu. Nestačí tvrdiť s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie, že toto bolo porušené. Žalobca síce uvádzal čo je účelom konzultácie a že v prípade nevykonania konzultácie došlo k ukráteniu na jeho právach účinne hájiť záujmy na ochrane životného prostredia, avšak ani toto vyjadrenie žalobcu nie je dostatočne konkrétne, najmä z toho hľadiska, čo konkrétne mienil v rámci konzultácie vyriešiť, resp. čo by sa zmenilo v pozitívnom zmysle na týchto právach, keby sa konzultácie uskutočnili. Z judikatúry kasačného súdu pritom vyplýva, že ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené a musí tak urobiť v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, inak súd na tvrdené dôvody nemôže prihliadnuť. Súd v rámci koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote. Žalobca je teda povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. V zmysle koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Správny súd preto nemohol prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom po lehote, či už v replike alebo vo vyjadrení na pojednávaní, čoho si žalobca musí byť vedomý už pri podávaní žaloby. Práve preto právna úprava vyžaduje už pri podaní žaloby (aj jej spísaní) kvalifikované právne zastúpenie. Žalobca je už v žalobe

povinný uviesť všetky dôvody (skutkové aj právne), pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože na neskôr prednesené dôvody nezákonnosti nie je možné prihliadnuť.

56. Správny súd nezistil ani porušenie zásad uplatňovaných v správnom konaní, a to tvrdené porušenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď malo podľa žalobcu dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. K tejto žalobnej námietke správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že nie každé porušenie procesných ustanovení musí vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.

57. Povinnosťou žalobcu je podľa § 182 ods. 1 písm. e) S.s.p. v žalobe uviesť žalobné body, teda skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné. V procese súdneho prieskumu súd posudzuje, či jeho tvrdenia sú pravdivé. Správny súd postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 S.s.p., teda súdny prieskum je vedený a limitovaný dispozičnou zásadou. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať svojou činnosťou absentujúcu aktivitu žalobcu špecifikáciou jeho všeobecných námietok, neumožňujúcich súdny prieskum. Na uvedené pritom reflektuje aj ustanovenie § 135 ods. 1 S.s.p.

58. Nie je pravdou, že rozhodnutia orgánov verejnej správy, a to prvostupňového aj odvolacieho neobsahujú úvahu pri použití relevantných právnych predpisov na zistený skutkový stav veci. Z ustálenej judikatúry súdov vyšších autorít vyplýva, že účastník konania nemá nárok na odôvodnenie rozhodnutia podľa jeho predstáv. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať zákonné náležitosti v zmysle Správneho poriadku, v danom prípade aj , a , čomu zodpovedá žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Dôvody uvádzané v rozhodnutiach nie sú ani neprimerane všeobecné, pretože reflektujú zrozumiteľným a dostatočným spôsobom na stanoviská účastníkov konania a rozhodnutie žalovaného aj na relevantné, konkrétne odvolacie námietky.

59. To, že žalobca takéto vysporiadanie sa s jeho námietkami považuje za nenáležité, neznamená, že rozhodnutie vysporiadanie sa s námietkami neobsahuje. Žalobca ani nekonkretizuje, prečo by malo ísť o nenáležité vysporiadanie sa s námietkami, resp. v čom tá nenáležitosť by mala spočívať. Takto formulované námietky žalobcu možno vyhodnotiť len ako nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, a s tým ako sa správne orgány s jeho námietkami vysporiadali, čo ale nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že išlo o rozhodnutie v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo keď výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy keď výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia, alebo keď chýbajú právne závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových okolností. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď chýbajúce odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré správny orgán viedli k rozhodnutiu. Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito nedostatkami rozhodnutia tak žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy nie sú zaťažené. Naopak, majú všetky právnou úpravou vyžadované náležitosti, jasne a zrozumiteľne odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia. V zmysle § 182 ods. 1 písm. e) S.s.p., okrem všeobecných náležitostí žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Už sama skutočnosť, že žalobca podáva rovnaké, takmer identické žaloby je signálom toho, že nedostatočne reflektuje na konkrétne skutkové okolnosti tej-ktorej veci.

60. Účelom správneho súdnictva nie je to, aby súd posudzoval zákonnosť žalobcom predostretého právneho posúdenia veci, aby sa zaoberal úvahou a predstavou žalobcu, ako by orgán verejnej správy mal podľa neho postupovať a aké rozhodnutie by mal vydať, ale úlohou správneho súdu je posudzovať postup orgánu verejnej správy a ním vydaného rozhodnutia, vrátane jeho úvahy pri rozhodovaní, teda

či orgán verejnej správy postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či v rozsahu tvrdení žalobcom v žalobe, sú postup a rozhodnutie ne/zákonné. 61. Správny súd poznamenáva, že proti požiadavke na dodržiavanie žalobcom citovanej právnej úpravy, vrátane Aarhuského dohovoru nemožno nič namietať, avšak zo žaloby nie je zrejmé tvrdené ukrátenie na právach žalobcu. Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho konania, ktorým ako sám tvrdí sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak jeho postoj v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy, najmä Aarhuského dohovoru a . Primárnym cieľom tejto právnej úpravy je ochrana životného prostredia a umožniť verejnosti účinne participovať na zachovaní priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácii v oblasti životného prostredia, zabezpečenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať skutočný obsah a nielen formálne dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor napr. aj na šikanózny výkon práv. Je namieste poskytnutie súdnej ochrany tam, kde správny súd zistí na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé životné prostredie, negatívny vplyv predmetu posudzovaného zámeru nie tam, kde by k nemu mohlo len hypoteticky dôjsť.

62. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia s poukazom na konkrétny dopad na práva žalobcu, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, a bez uvedenia s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentami sa žalovaný nevysporiadal, na kvalitatívny prieskum správnym súdom nepostačuje. Žaloba je síce rozsiahla, ale chýba v nej náležitá vecná argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. Išlo v zásade o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré boli v zásade prejavom nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na dispozičnú zásadu, správny súd na tieto žalobné námietky nemohol prihliadať, t.j. za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti, k čomu sa vyjadril správny súd už vyššie.

63. Správny súd si pritom plne uvedomuje, že právo na priaznivé životné prostredie je subjektívnym právom verejnoprávnej povahy. Uvedeného práva sa môže v zmysle platnej legislatívy domáhať ktorýkoľvek subjekt, čo je nepochybne potrebné posudzovať ako spoločensky prospešnú činnosť. V tejto súvislosti sa však žiada dodať, že ochrana realizácie takého práva sa poskytuje iba takému konaniu, ktorého účelom je naozaj ochrana životného prostredia. Preto v danej veci mohla vyvstať aj otázka, či úmysel žalobcu, ktorý prezentoval v predmetnej veci, skutočne smeruje k uplatňovaniu ochrany práva životného prostredia a je v súlade s platným právom. Žalobca totiž sám deklaroval, že jeho konanie je motivované hlavne tým, že v danej oblasti zlyhávajú tak štátne orgány ako aj súdy, nejde mu len o jednotlivý prípad, ale o zmenu prístupu navrhovateľov, úradníkov, a pod., čo naznačuje, resp. nevylučuje, že žalobca, vedomý si svojich práv, svojim konaním môže sledovať primárne iný cieľ, ako je ochrana životného prostredia, hoci sám tvrdil, že to je jeho primárnym záujmom. Uvedené pochybnosti by neboli na mieste, ak by predkladal také námietky, ktoré sú dostatočne konkrétne naviazané na predmet konania a je z nich zrejmý účel ochrany životného prostredia vzťahujúci sa k prejednávanej veci. Žalobca napr. dostatočne nereflektoval ani skutočnosť, že v danej veci išlo už o existujúci areál a budovu v priemyselnej časti mesta, resp. pokračovanie v činnosti zberu odpadov.

64. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcom, t.j. v rozsahu žalobných bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 S.s.p. v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, správny súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. t.j. pre nesprávne právne posúdenie veci, rovnako ani z dôvodu uvedeného v ust. § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú skutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) a taktiež nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní

pred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

65. Ako už bolo vyššie naznačené, v zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností, právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Správny súd preto nemôže prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom v replike, pokiaľ nemali svoj základ v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. V prejednávanej veci v rámci repliky žalobca okrem argumentácie, ktorú už uvádzal v podanej žalobe predložil podanie označené ako vyjadrenie k dôkazom predloženým vedľajším účastníkom, resp. prezentoval nové skutočnosti vyplývajúce z analýzy VIA IURIS, ktorými sa správny súd v dôsledku princípu koncentrácie nemohol zaoberať a to aj s poukazom na viazanosť správneho súdu skutkovým stavom v zmysle ust. § 135 ods. 1 S.s.p.. Správny súd taktiež poukazuje na to, že na vykonanie dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní neboli splnené podmienky aj s poukazom na § 120 S.s.p. t.j. dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 S.s.p. a nešlo ani o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) S.s.p. Pokiaľ sa týka žalobcom (v replike) podaného návrhu na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania výsluchom predsedu žalobcu ku skutočnostiam, ktoré sú podľa žalobcu podstatné pre rozhodnutie vo veci, správny súd uvádza, že všetky, či už právne alebo skutkové otázky bolo zo strany žalobcu potrebné nastoliť už v lehote na podanie správnej žaloby. Tým však nebolo dotknuté právo žalobcu (resp. jeho zástupcu) ako účastníka konania vyjadriť sa či už k skutkovej alebo právnej stránke veci pred správnym súdom na pojednávaní.

66. Vo výroku tohto rozsudku zároveň správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, reagujúc tak na procesný návrh na predloženie veci Súdnemu dvoru EÚ vo veci výkladu práva EÚ (§ 100 ods. 1 písm. c/ S.s.p.). Žalobca v žalobe poukázal (vo všeobecnosti) na to, že prvoinštančný súd má možnosť a druhoinštančný súd má povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, avšak nešpecifikoval v konkrétnostiach predmet otázky, ktorá by mala byť riešená v takomto konaní. Správny súd zároveň nezistil v konaní výkladový rozpor, ktorý by mal viesť k položeniu akejkoľvek otázky Súdnemu dvoru EÚ.

67. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. O trovách konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa § 169 S.s.p. tak, že im náhradu nepriznal, pretože ďalší účastníci majú voči v konaní neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako tak neboli pre priznanie náhrady ďalších trov konania na návrh zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.

XX. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.).

Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.