Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/82/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803, so sídlom Coburgova 84, Trnava, zastúpený advokátkou JUDr. Soňou Pohovejovou, Záhradnícka 37, Bratislava proti žalovanému: Ľuboš Križan, Štefánikova 22, Trnava, IČO: 33 203 318, zastúpený AK - JUDr. Martin Modlitba, s.r.o., Jelenia 11, Bratislava, o zaplatenie 4.687,36 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -172 zo dňa 5.3.2012 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 214,32 eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorý žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 4.687,36 eur s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 17.3.2009 do zaplatenia titulom neuhradeného nájomného za mesiac marec 2009 a poistného z predmetu nájmu za 1. štvrťrok 2009.

Rozhodol tak na základe návrhu žalobcu ktorý poukazoval na to, že dňa 15.2.2006 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 1/2006, titulom ktorej žalovaný užíva ubytovňu ako nebytové priestory nachádzajúce sa v E., na J. ul.č. XXX, na parc.č. XXXX/X, súpisné č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX. Žalobca z účtovných dokladov úpadcu zistil, že žalovaný dlhuje žalobcovi za obdobie marec 2009 nájomné a náhradu za poistenie celkom vo výške 5.013,57 eur, z ktorej po čiastočnej úhrade 326,21 eur, ako sumy zo zloženej zábezpeky zostala žalovaná istina. Žalobca tiež uviedol, že úpadca TAZ a.s. v likvidácii bol do marca 2009 v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník predmetného bytu, preto i správcovi konkurznej podstaty TAZ, a.s. - úpadcu svedčí oprávnenie nakladať s majetkom a dôvodnosť pre podanie žaloby.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu a poukazoval na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spis.zn. nebolo preukázané vlastnícke právo úpadcu TAZ a.s. v likvidácii k predmetnej ubytovni, žalobca nebol jej vlastníkom, preto mu nemohol vzniknúť ani nárok na nedoplatok na nájomnom na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy, ktorá je neplatnou. Súčasne uviedol, že zmluvu o odpredaji časti podniku, ktorú uzatvoril správca konkurznej podstaty TAZ š.p. Mgr. Ing. Pavol Korytár dňa 19.3.2009 došlo k prevodu predmetného priestoru, pričom si žalobca uplatňuje nájomné za mesiac marec 2009, ale k prevodu došlo 19.3.2009. Žalovaný nesúhlasil ani s nárokom na poistenie, pretože takáto dohoda medzi účastníkmi uzatvorená nebola.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že na majetok TAZ š.p. v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -70 zo dňa 12.9.2007 konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička a po jeho odvolaní Mgr. Ing. Pavol Korytár. Z konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod spis. zn. vyplýva, že správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ a.s. v likvidácii sa v postavení žalobcu domáhal voči správcovi konkurznej podstaty TAZ š.p. v likvidácii Mgr. Petrovi Ondreičkovi vylúčenia ubytovne súp.č. XXXX, nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX/X v k.ú. E. na LV č. XXXX z konkurznej podstaty, ktorý návrh bol rozsudkom č.k. -653 zo dňa 26.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. -767 zo dňa 23.9.2008 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. -915 zo dňa 29.10.2009 zamietnutý. Súd zo zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 17.3.2009 mal za preukázané, že správca konkurznej podstaty TAZ š.p. Mgr. Ing. Pavol Korytár odpredal ubytovňu, ktorá kúpna zmluva dňa 20.3.2009 nadobudla právoplatnosť a v súčasnosti je podľa LV č. XXXXX vlastníkom M. A. v celosti. Súd na základe výsledkom dokazovania dospel k záveru, že žalobca nárok na opodstatnenosť podanej žaloby v konaní nepreukázal, keď nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu pre podanie takejto žaloby a podľa názoru súdu žalobcovi ani v prejednávanej veci sa nepodarilo preukázať, že v rozhodnom období bol TAZ a.s. v likvidácii Trnava, vlastníkom ubytovne a teda osobou oprávnenou nakladať so spornou nehnuteľnosťou. Súd uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v príslušnom konaní nepreukázal existenciu práva, ktoré by vylučovalo zapísanie majetku do súpisu, iné dôkazy, hoci bol podľa o následkoch neunesenia dôkazného bremena poučený, súdu vykonať nenavrhol ani nepredložil, z čoho súd ustálil, že dôkazné bremeno vo veci nároku na nájomné neuniesol, rovnako ako súdu v konaní nepreukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie poistného, pretože zmluva medzi účastníkmi o takomto nároku uzatvorená nebola a do úvahy neprichádza ani bezdôvodné obohatenie podľa ust. Obč. zák., nakoľko zmluva o nájme je neplatná a žalovaný nie je pasívne legitimovaný pre platenie poistného.

Z hľadiska právneho posúdenia súd aplikoval právnu úpravu uvedenú v ust. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do 31.7.2007 a v ust. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom do 31.7.2008 v spojení s ust. a . O trovách konania súd rozhodol podľa .

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal odvolací súd, aby uvedené rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zotrval na tvrdení, že súdu v priebehu konania preukázal, a to potvrdením Správy katastra Trnava zo dňa 6.7.2009, že do marca roku 2009 bol vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, na základe čoho bol i oprávnený nakladať s majetkom podstaty ako aj k výkonu práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty a ktoré prechádzajú na správcu v súlade s ust. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Súd návrh zamietol bez toho, aby zisťoval, či žalovaný ako nájomca skutočne predmet nájmu, ktorého bol žalobca vlastníkom užíval. Odvolateľ uviedol, že správcovi konkurznej podstaty svedčí oprávnenie nakladať s vecami, ktoré sú zapísané do súpisu podstaty až do momentu právoplatného rozhodnutia o vylúčení vecí zo súpisu majetku podstaty úpadcu, pričom stále nebolo rozhodnuté, že by veci, ktoré správca zapísal do súpisu podstaty úpadcu TAZ a.s. v likvidácii boli zo súpisu podstaty vylúčené. Predmetom súdnych konaní pritom v rozhodnutiach a v konaniach o vylúčení veci z konkurznej podstaty nie je určenie vlastníckeho práva toho, kto má túto vec zapísanú v konkurznej podstate, ani určenie vlastníckeho práva toho, kto podáva žalobu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty, predmetom konania je vylúčenie veci z konkurznej podstaty, ale zamietnutie takejto žaloby nie je rozhodnutím, ktorým by sa konštituovali vlastnícke právo žalovaného a takéto rozhodnutie ani nedeklaruje existenciu vlastníckeho práva žalovaného, preto ak súd vychádzal z právneho názoru, že vlastnícke právo je a prislúcha žalovanému, je takýto názor nesprávny, nakoľko vlastnícke právo svedčí o opaku, a to podľa zápisu na LV, a kým sa nepreukáže opak, platí vyvrátiteľná domnienka. Opak nebol preukázaný, žalobca bol v predmetnom období vedený ako vlastník nehnuteľnosti a prvostupňový súd, napriek návrhom vzneseným na pojednávaní nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie aktívnej legitimácie žalobcu, ale o veci rozhodol na prvom pojednávaní bez riadne vykonaného dokazovania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. K tvrdeniu žalobcu, že bol vlastníkom predmetnej ubytovne, keďže bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník je právne nekvalifikované, pretože žalobca vlastnícke právo legitímnym spôsobom nikdy nenadobudol a túto skutočnosť nemôže zmeniť ani protiprávne vykonaný zápis v katastri nehnuteľností. V konaní vykonal súd prvého stupňa dostatočné dokazovanie a správne rozhodol, keď objektívne a preukázateľne mal zistené, že žalobca nie je vlastníkom a ani dobromyseľným držiteľom predmetnej ubytovne.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou včas (, 204 ) proti rozhodnutiu proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa , podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudkom podľa , , ktorý verejne vyhlásil. Účastníkov konania o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o doručovanie písomnosti touto formou nepožiadali ( ).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním ( ) podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody z ktorých má byť preskúmané.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil, v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, s ktorým sa v rozsahu odôvodnenia odvolací súd stotožňuje a právny záveru, ku ktorému dospel keď návrh zamietol z poukazom na to, že sa žalobcovi nepodarilo súdu v konaní preukázať, že v rozhodnom období bol úpadca TAZ, a.s. v likvidácii vlastníkom ubytovne resp. osobou oprávnenou s ňou nakladať je správny.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa správne v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca bol osobou oprávnenou disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou v rozhodnom období i vzhľadom na to, že predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti. Nemožno nevziať do úvahy, že Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. -653 zo dňa 26.3.2008 zamietol žalobu žalobcu o vylúčenie predmetnej nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze Trnava, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené i rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. -767, ktorý rozsudok dňa 20.11.2008 nadobudol právoplatnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -653 zo dňa 26.3.2008 vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze vylučuje, ani existenciu právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti na FNM SR a následne na žalobcu z čoho vyplýva, že žalobca v uvedenom konaní vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti postupom podľa o konkurze a reštrukturalizácii neosvedčil, preto platí zákonná domnienka, že sporná nehnuteľnosť bola do súpisu úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze zapísaná oprávnene a jej vlastníkom tak bol úpadca Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze. V súvislosti s uvedeným ešte odvolací súd dopĺňa, že i keď platí zásada priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát, práve vyššie spomenutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -653 bolo právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku, čím zásada priority prestáva mať opodstatnenie a pokiaľ správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, pretože podľa Obč. zák. takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (ÚS SR 263/2009). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca nemôže byť aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, preto súd prvého stupňa správne rozhodol keď uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii a odvolací súd v súlade s ust. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania spočívajúce v odmene za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, podané písomne dňa 9.5.2012 na Okresný súd Trnava vo výške 170,97 eur k tomu 7,63 eur paušálna náhrada, ktorá suma je zvýšená o DPH vo výške 35,72 eur, čo celkom predstavuje trovy odvolacieho konania vo výške 214,32 eur, určené v súlade s vyhl.č. , ku ktorých náhrade súd vo výroku tohto rozsudku v konaní neúspešného žalobcu zaviazal.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.