Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/95/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Kontríkovou v právnej veci navrhovateľa: A. I., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, I. I., zastúpený advokátom Ľubomírom Samuelom, so sídlom Horná 27, Banská Bystrica, proti odporcovi: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie škody v sume 3.429,29 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 2.6.2010 domáhal zaplatenia škody vo výške 3.429,29 eura s príslušenstvom odporcom titulom náhrady škody spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15.12.2005 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície odboru skráteného vyšetrovania v Nitre, sp. zn. ČVS: ORP-4631/1-OSV-NR - 05 pre trestný čin všeobecného ohrozenia. Dňa 4.5.2006 Okresná prokuratúra v Nitre podala voči navrhovateľovi obžalobu pre trestný čin všeobecného ohrozenia podľa . Po prejednaní veci bol navrhovateľ dňa 23.4.2007 rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. uznaný vinným zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia. Po odvolaní navrhovateľa Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.4.2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a navrhovateľa spod obžaloby oslobodil. Následkom nezákonného rozhodnutia vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 3.429,29 eura, pozostávajúca z trov obhajoby, cestovného, stravného a ušlej mzdy. Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29.7.2011 a na pojednávaní 9.10.2012. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ nepreukázal predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, nepreukázal vznik škody v uplatňovanej výške, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na strane navrhovateľa a nezákonným rozhodnutím. Odporca namietol pasívnu legitimáciu v spore a z uvedených dôvodov navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, pripojeným spisovým materiálom okresného súdu v Nitre , ako i ostatnými spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav: Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že v súvislosti s trestným konaním, v ktorom bol navrhovateľ napokon rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.4.2008 spod obžaloby oslobodený mu vznikli náklady, ktoré pozostávajú zo stravného, cestovného, trov obhajoby a ušlej mzdy. Navrhovateľ si viedol evidenciu ciest, súvisiacich s trestným konaním /ktorú založil do spisu, č.l. 76/, v tejto evidencii mal poznačený dátum cesty, mesto, kde cestoval, počet najazdených kilometrov, spotrebu motorového

vozidla, pričom podľa vyhlášky o cestovných náhradách navrhovateľ má nárok na náhradu škody pozostávajúcej z cestovného vo výške 2.105,50 eura za obdobie celého trestného stíhania od 29.12.2005 do 29.4.2008 a stravného, vypočítaného rovnako podľa vyhlášky o cestovných náhradách, vo výške 52,61 eura. Navrhovateľ na cesty používal osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz C 180 svojho otca K. I.. Navrhovateľovi v súvislosti s trestným konaním vznikol nárok na ušlú mzdu. V období roku 2007 navrhovateľ žil a pracoval v Prahe, preto nebolo v jeho silách dostaviť sa na pojednávania do Nitry, na poradu s právnym zástupcom do Banskej Bystrice, a ešte v ten istý deň sa vrátiť do Prahy, preto si v súvislosti s viacerými pojednávaniami zobral dovolenku počas piatich dní. Dovolenka má zamestnancovi slúžiť na oddych, nie na účasť na pojednávaniach, preto bol navrhovateľ toho názoru, že v súvislosti s trestným konaním mu vznikla škoda aj v podobe náhrady mzdy za 5 dní dovolenky v sume 172,19 eura. Navrhovateľ zaplatil svojmu obhajcovi, ktorý ho zastupoval v trestnom konaní 1.098,99 eura, pričom obhajca /Ľubomír Samuel/ si účtoval úkony právnej služby a náhradu za stratu času podľa vyhlášky o advokátoch, neúčtoval si cestovné.

Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že navrhovateľ svoj nárok zakladá na nezákonných rozhodnutiach, ale v tomto prípade žiadne z rozhodnutí v trestnom konaní nebolo zrušené pre nezákonnosť, preto nárok navrhovateľa nie je opodstatnený. Odporca namietal uplatnenú výšku vzniknutých nákladov v trestnom konaní ako celok. Navrhovateľ podľa názoru odporcu nepreukázal skutočne vzniknutú škodu, pretože nevedel verifikovať, či naozaj cestoval na jednotlivé úkony autom. Sám vo výpovedi uviedol, že na cestovanie použil auto svojho otca, teda nemala by mu byť súdom priznaná amortizácia, ktorú si navrhovateľ podľa vyhlášky o cestovných nákladoch vyúčtoval, pretože škoda v podobe amortizácie nevznikla navrhovateľovi, ale jeho otcovi. Navrhovateľ tiež nepreukázal vznik škody v podobe stravného, a ušlej mzdy. Ak navrhovateľovi zamestnávateľ preplatil dovolenku ujma mu nevznikla.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. V danom prípade sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhala náhrady škody spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrhu navrhovateľa nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že odporca v spore nie je pasívne legitimovaným subjektom. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Navrhovateľ sa však náhrady škody nedomáhal voči štátu - Slovenskej republike, ale voči Ministerstvu spravodlivosti SR. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu. Nositeľom vecnej legitimácie v spore je ten, kto je zúčastnený na právnom vzťahu, o ktorý v konaní ide. Odporca je pasívne vecne legitimovaný vtedy, keď má povinnosť, ktorej splnenia sa navrhovateľ od neho domáha alebo ktorá má byť určená v čase rozhodovania súdom. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd návrh na začatie konania zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Štát ako subjekt občianskoprávnych vzťahov, v ktorých môže nadobúdať práva a povinnosti / / je potrebné odlišovať od ostatných právnických osôb, organizácií a orgánov štátnej správy, či už ústredných alebo miestnych, ktoré vystupujú v občianskoprávnych /alebo obchodných/ vzťahoch v mene štátu. V tom ktorom prípade je vždy rozhodujúce, či z právnych úkonov nadobúdajú práva a povinnosti právnická osoba, organizácia, orgán štátnej správy, sami, vlastným menom, alebo či z právnych úkonov, ktoré právnické osoby, organizácie a orgány štátnej správy vykonávajú v mene štátu, nadobúda práva a povinnosti štát, podľa konkrétnych ustanovení napríklad alebo iných, osobitných predpisov. Štát vystupuje ako samostatný subjekt občianskoprávnych vzťahov tam, kde je to vyslovene ustanovené v zákone, napríklad v , nahradenom o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde v jednotlivých ustanoveniach je uvedené, že za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát. V zákone je tiež stanovené, ktoré orgány v mene štátu konanú. Je tomu tak aj v prípadoch ustanovených v §

462 O.z., kde je uvedené, v ktorom prípade nadobudne dedičstvo štát, v §135 ods.1 O.z., v ktorom prípade stratená vec pripadne do vlastníctva štátu, v § 456 O.z., v ktorom prípade sa vydá bezdôvodné obohatenie štátu, v §879i ods. 2 v ktorom sa uvádza, že zostatky zo zrušených vkadov prechádzajú na štát, a ďalšie ustanovenia O.z. atď.

V danom prípade, tak ako je hore uvedené je pasívne legitimovaným a zodpovedným subjektom štát - Slovenská republika, v súlade s citovaným v súlade s za ktorého koná odporca, ako štátny orgán, zodpovedný za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Z dôvodu, že navrhovateľ sa nedomáhal nároku voči vecne legitimovanému subjektu, súd návrh navrhovateľa zamietol a nepokračoval v konaní vykonaním dôkazov a nezaoberal sa otázkou, či u navrhovateľa došlo k vzniku majetkovej ujmy. Podľa názoru súdu otázka pasívnej vecnej legitimácie nie je vadou návrhu a súd nebol povinný vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád návrhu. Len navrhovateľ v návrhu na začatie konania je oprávnený uviesť osobu, od ktorej sa svojho nároku bude domáhať. Súd je povinný voľbu navrhovateľa akceptovať a následne len skúmať, či odporca, ktorého v návrhu označil navrhovateľ má alebo nemá byť zaviazaným na plnenie /resp. na určenie/, ktorého sa navrhovateľ v návrhu domáha. V tomto prípade súd zistil, že navrhovateľ sa domáhal nároku od odporcu, ktorému nevznikla povinnosť plniť, preto ho súd nemohol zaviazať na zaplatenie dlžnej sumy a musel návrh navrhovateľa zamietnuť. Pre úplnosť súd dodáva, že si je vedomý stanoviska publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR /stanovisko zo dňa 10.1.1980/. Z neho vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ podal návrh nie proti štátu, ale proti ústrednému orgánu, je povinnosťou súdu, aby predovšetkým poučil navrhovateľa o potrebe zmeny v označení odporcu. Pokiaľ navrhovateľ napriek poučeniu túto zmenu nevykonal, súd návrh zamietne pre nedostatok pasívnej legitimácie. Súd je povinný postarať sa v zmysle o opravu alebo doplnenie návrhu, aby v ňom bol účastník označený v súlade s ustanoveniami Podľa názoru súdu k uvedenému právnemu názoru sa v čase rozhodovania v tejto veci nie je možné prikloniť z nasledovných dôvodov: Navrhovateľ podal návrh na náhradu škody podľa zákona Podaním tohto návrhu začalo sporové konanie, účastníkmi ktorého sú navrhovateľ /žalobca/, odporca /žalovaný/ teda tí, ktorých v návrhu označil navrhovateľ. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania neoznačil subjekt /štát/, ktorý je podľa nositeľom zodpovednosti za škodu, ale označil ústredný orgán štátnej správy Ministerstvo spravodlivosti SR, právnickú osobu so samostatnou právnou subjektivitou. Takto označený odporca /podľa hmotného práva/ nie je nositeľom zodpovednosti za škodu podľa Nedostatok vecnej legitimácie účastníka konania /t.j. keď účastník konania nie je subjektom práv alebo povinností v rámci hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok/ je potrebné odlišovať od nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania /nedostatok procesnej povahy/. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania má z procesného hľadiska za následok zastavenie konania /, / Stanovisko uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk nemožno použiť v prejednávanej veci a v súčasnosti. Je z roku 1980 a bolo vydané na základe vtedy platného a účinného procesného predpisu / / V súčasnosti je potrebné poukázať na zásadu, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie / veta prvá /, súdy poskytujú účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia len o ich procesných právach a povinnostiach, túto pritom nemajú, ak je účastník zastúpený advokátom /, / Ustanovenie je reflexiou ústavoprávneho princípu práva na spravodlivý proces najmä so zreteľom na tzv. rovnosť zbraní. Poučovacia povinnosť súdu sa teda dotýka len oblasti procesného práva. Poučenie o hmotnom práve nie je súčasťou obligatórnej a ani fakultatívnej poučovacej povinnosti súdu. Vecná legitimácia účastníka je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či je navrhovateľ nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či odporca nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti. Ide teda o to, či uplatnený nárok si podľa hmotného práva mohol uplatniť práve navrhovateľ a či v návrhu označil pasívne legitimovaný subjekt, ktorý je podľa hmotného práva nositeľom povinnosti, o ktorú v konaní ide. Tam, kde procesný inštitút vychádza z otázok hmotného práva, je poučenie o tomto procesnom inštitúte neprípustné. Ustanovenie sa aplikuje iba v prípadoch, ak podanie účastníka nespĺňa základné predpoklady, ktoré zákon pre podanie ustanovuje. Ak by však nesprávnosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť podania spočívala vo svojej podstate v hmotnoprávnych otázkach, súd nemôže v uznesení podľa uviesť, ako treba opravu a doplnenie vykonať, pretože by už išlo o poučenie o otázkach hmotného práva, napr. že označovaný subjekt nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie /a podľa názoru súdu aj o porušenie zásady rovnosti účastníkov/. Podľa názoru súdu v danom prípade však nejde o procesný

nedostatok návrhu na začatie konania v označení odporcu. Zo žiadnych ustanovení O.s.p nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť navrhovateľa o tom, že odporca nie je v spore pasívne legitimovaný, išlo by o poučenie o hmotnom práve, čo súd nie je povinný, ale ani oprávnený urobiť. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť podľa , nejde o vadu návrhu zhojiteľnú postupom podľa ustanovenia Takýmto postupom súd neodníma navrhovateľovi možnosť konať pred súdom /porovnaj napr. rozsudok NS SR , stanovisko uverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R 38/1994, rozhodnutie NS SR , , 6Cdo 132/2010/.

O trovách konania súd rozhodol podľa Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal. ona

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona