Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoPr/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobkyne: W. S., B.. XX.X.XXXX, T. XXX/ XX, V., zastúpenej: W. &. L. U..G..C.., U. X, W., N.: XX XXX XXX, proti žalovanej: O. U..G..C.., S. X, X., N.: XX XXX XXX, zastúpenej: H. H. W. U..G..C.., L. V.B. T. XX, X., N.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a mzdové nároky, na odvolanie žalovanej proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -273, zo dňa 1.12.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou žalovanej z 26.10.2020 je neplatné a pracovný pomer medzi stranami naďalej trvá (výrok I.). Určil, že žalobkyni patrí za vykonanú prácu pre žalovanú na základe pracovnej zmluvy zo 17.1.2020 v období od 17.1.2020 do 30.11.2020 minimálny mzdový nárok zodpovedajúci druhému stupňu náročnosti práce (výrok II.). Uviedol, že o výške uplatneného nároku na doplatok mzdy, nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a o trovách konania rozhodne v rozsudku o celom žalobou uplatnenom procesnom nároku (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovanej z 26.10.2020 je neplatné a pracovný pomer medzi sporovými stranami naďalej trvá; určenia, že žalobkyňa vykonáva v pracovnom pomere prácu zodpovedajúcu štvrtému stupňu náročnosti práce podľa písm. d) prílohy č. 1 k ; uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej náhradu mzdy 4.812,94 eura s príslušenstvom za mesiace december 2020 až apríl 2021, ako aj náhradu mzdy vo výške 971,04 eura s príslušenstvom za každý ďalší kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru až do času, keď žalovaná umožní žalobkyni pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru; uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej doplatok mzdy vo výške 4.307,18 eura s príslušenstvom.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaná ako zamestnávateľ uzavreli 17.1.2020 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej bola žalobkyňa prijatá na pracovné miesto vedúca prevádzky. Žalovaná 30.9.2020 písomne vyhotovila rozhodnutie o organizačnej zmene, na základe ktorej bolo s účinnosťou od 1.10.2020 zrušené pracovné miesto vedúceho prevádzky v L. zastávané žalobkyňou za účelom zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce; toto pracovné miesto doposiaľ nebolo u žalovanej obnovené. Žalobkyni bola 29.10.2020 prostredníctvom poštového podniku doručená výpoveď z pracovného pomeru datovaná 26.10.2020 z dôvodu jej nadbytočnosti podľa , a to v nadväznosti na rozhodnutie žalovanej o organizačnej zmene z 30.9.2020, ktorým sa ruší jej pracovné

miesto. Žalovaná vo výpovedi ďalej uviedla, že v predmetnej prevádzke zúžila pracovné miesta v trvalom pracovnom pomere na jedno pracovné miesto stolára, ktoré je obsadené dlhodobo iným zamestnancom. Žalobkyňu dlhodobo nezamestnávala prácami dohodnutými v pracovnej zmluve a ani nemá možnosť ďalej ju týmito prácami zamestnávať, pretože tieto ňou vykonávané práce nepotrebuje vôbec. Keďže nemá možnosť ďalej žalobkyňu zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas a v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, stala sa žalobkyňa v dôsledku uvedenej organizačnej zmeny nadbytočnou. Žalobkyňa listom z 1.12.2020 oznámila žalovanej, že s výpoveďou nesúhlasí a trvá na tom, aby ju žalovaná ďalej zamestnávala.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v spore nebolo medzi stranami sporné dodržanie obligatórnej písomnej formy výpovede, to, že bola daná zo zákonom dovoleného (predpokladaného) dôvodu podľa (teda z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca) a že tento dôvod bol formálne v obsahu výpovede dostatočne skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Podmienka zachovania účasti zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru v zmysle bola v danom prípade bezpredmetná, pretože v konaní nebolo zistené, že by zástupcovia zamestnancov pôsobili u žalovanej v čase, kedy so žalobkyňou skončila pracovný pomer výpoveďou.

5. K námietke žalobkyne týkajúcej sa neplatnosti výpovede pre absenciu jej doručenia ako doporučenej zásielky s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ súd prvej inštancie uviedol, že právne následky doručenia písomnosti podľa v spojení s druhej vety vo vzťahu k zamestnancovi nastávajú okamihom osobného prevzatia písomnosti (t. j. „do vlastných rúk“) zamestnancom, a to bez ohľadu na prevedený spôsob doručovania, realizovaný osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom pošty (rozsudok NS SR sp. zn. ). V danom prípade žalobkyňa sama deklarovala osobné prevzatie poštovej zásielky obsahujúcej písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru výpoveďou, keď v oznámení o trvaní na ďalšom zamestnávaní z 1.12.2020 výslovne uviedla, že „dňa 29.10.2020 mi bola doručená výpoveď z pracovného pomeru vyhotovená dňa 26.10.2020, ktorou spoločnosť mieni so mnou skončiť pracovný pomer“. Osobné fyzické prevzatie zásielky s výpoveďou žalobkyňou teda v konaní nebolo sporné a preto súd prvej inštancie vyhodnotil podmienku platnosti výpovede spočívajúcu v jej doručení do vlastných rúk zamestnanca ako druhému účastníkovi pracovného pomeru za splnenú.

6. V súvislosti s danosťou výpovedného dôvodu podľa súd prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie o organizačnej zmene, spočívajúcej v znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, bolo v písomnej forme vydané 30.9.2020 konateľom žalovanej, pričom prijatie tohto rozhodnutia predchádzalo výpovedi danej žalobkyni. Uvedené rozhodnutie žalovanej o organizačnej zmene síce nebolo v konaní predložené, avšak jeho existenciu dokladá samotná výpoveď z pracovného pomeru z 26.10.2020, ako aj odpoveď Inšpektorátu práce Trenčín z 11.3.2021 na prešetrenie pracovnoprávnych predpisov, ktorému bolo predložené počas výkonu inšpekcie práce. Cieľom prijatej organizačnej zmeny teda bolo znížiť stav zamestnancov zrušením pracovného miesta „vedúcej prevádzky“ a rozdeliť tomuto pracovnému miestu zodpovedajúcu prácu medzi zvyšných pracovníkov, ktorí mohli túto pracovnú činnosť vzhľadom na ich kvalifikačné predpoklady vykonávať; takouto organizačnou zmenou teda došlo k zamýšľanému zvýšeniu efektivity práce žalovanej. Na základe rozhodnutia žalovanej o organizačnej zmene tak došlo s účinnosťou od 1.10.2020 k zrušeniu pracovného miesta žalobkyne „vedúcej prevádzky“ ako už ďalej nepotrebného, ktoré až doposiaľ nebolo formálne ani fakticky obnovené. Žalobkyňa sa teda stala v príčinnej súvislosti s rozhodnutím žalovanej o organizačnej zmene nadbytočnou a v tom dôsledku jej následne bola daná výpoveď z 26.10.2020.

7. Vo vzťahu ku ne/splneniu ponukovej povinnosti v zmysle súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa predložila inzerované pracovné ponuky žalovanej na tri pracovné miesta stolárov a jedno pracovné miesto lakerníka do výrobnej dielne v Prievidzi. Tieto pracovné ponuky boli zverejnené na internetových portáloch jobify.sk, profesia.sk a facebook.com, a to 27.8.2020 (t.j. ešte v čase pred prijatím rozhodnutia o predmetnej organizačnej zmene), ako aj 24.11.2020 (t.j. počas plynutia výpovednej doby žalobkyne) a tiež 14.12.2020 (t.j. krátko po skončení pracovného pomeru žalobkyne). Žalovaná teda mala v čase uskutočnenia výpovede voľné pracovné miesta troch stolárov a jedného lakerníka, ktoré mohla pred daním výpovede žalobkyni ponúknuť. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe potvrdila skutočnosť, že uvedenými inzerátmi vyhľadávala zamestnancov, avšak išlo len o hľadanie

stolárov, a nie vedúcich zamestnancov. Samotná žalovaná teda nerozporovala, že by voľné pracovné miesto v čase dania výpovede nemala. Zároveň netvrdila a ničím nepreukázala, že by žalobkyni jedno z týchto voľných pracovných miest žalobkyni ponúkla.

8. Tvrdenie žalovanej, že opakovaným uverejňovaním pracovných ponúk si len robila prieskum na trhu práce a v skutočnosti žiadne voľné pracovné miesto nemala, súd prvej inštancie nemal za vierohodné. Pokiaľ totiž zamestnávateľ opakovane v krátkych časových intervaloch zverejňuje pracovné ponuky na prijatie do zamestnania, potom sotva možno jeho skutkové tvrdenie o tom, že žiadne voľné pracovné miesto nemá, považovať za preukázané resp. dostatočne pravdepodobné. Rovnako ak by žalovaná aj mala plne obsadený stav zamestnancov a robila si len prieskum na trhu práce, potom dostatočne nevysvetlila, prečo sa všetky jej pracovné ponuky týkali obsadenia až troch (a nielen jedného) pracovných miest stolárov. Samotný počet pracovných miest stolárov nasvedčuje záveru, že tieto miesta mala žalovaná skutočne voľné a mienila ich zamestnancami obsadiť.

9. Za neopodstatnenú mal súd prvej inštancie tiež námietku žalovanej o tom, kto uverejnil predmetné pracovné ponuky na internetových portáloch. Pokiaľ by aj bolo pravdou, že tieto ponuky zverejnila na internetových portáloch samotná žalobkyňa, tak potom v prípade ich neodôvodnenosti, nesprávnosti či neaktuálnosti ich mohla žalovaná kedykoľvek stiahnuť, zrušiť či vymazať z profilu, čo ale nikdy neurobila. Odhliadnuc od uvedeného sa však skutkové tvrdenie žalovanej o tom, že žalobkyňa bola tou osobou, ktorá zverejnila predmetné pracovné ponuky na internete, nejavilo ako hodnoverné. Ak by aj samotná žalobkyňa zverejnila ponuku troch pracovných miest stolárov a jedného pracovného miesta lakerníka 27.8.2020, rovnaké pracovné ponuky s totožným obsahom na iných internetových portáloch boli uverejnené aj v čase, kedy žalobkyňa už nevykonávala pre žalovanú žiadnu prácu (t.j. počas plynutia výpovednej doby - 24.11.2020) alebo kedy už u žalovanej vôbec nepracovala (t. j. v čase po skončení pracovného pomeru - 14.12.2020). Z toho potom v logickej nadväznosti vyplýva, že totožné pracovné ponuky boli odôvodnené a aktuálne v čase pred skočením pracovného pomeru žalobkyne, ako aj v čase po jeho skončení.

10. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná v čase, kedy žalobkyni dala výpoveď, mala voľné pracovné miesta, ktoré jej mohla ponúknuť, a preto ňou (vo výpovedi) tvrdená existencia absolútnej nemožnosti žalobkyňu ďalej zamestnávať (ani po predchádzajúcej príprave) a v dôsledku toho spôsobený zánik jej ponukovej povinnosti vo vzťahu k žalobkyni v danom prípade nevyšla počas konania najavo (nebola dostatočne hodnoverne preukázaná).

11. Nakoľko splnenie ponukovej povinnosti žalovanej v zmysle je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede podľa , pričom k jej splneniu nedošlo, treba predmetnú výpoveď z pracovného pomeru žalobkyne z tohto dôvodu považovať za neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie preto žalobe v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyhovel formou medzitýmneho rozsudku (výrok I.).

12. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa vykonávala pre žalovanú nielen administratívne činnosti spojené s chodom prevádzky, ale aj manuálne stolárske práce. Pokiaľ jej odpadla pracovná náplň spočívajúca v administratívnych činnostiach spojených s chodom prevádzky, teda ak sa organizačná zmena týkala len časti jej pracovnej náplne, avšak ďalšia časť jej pracovnej náplne spočívajúca vo výkone manuálnych stolárskych prác bola naďalej pre žalovanú potrebná (čo preukazujú viaceré zverejnené inzeráty pracovných ponúk na pracovnú pozíciu stolára), javí sa ako odôvodnené, aby sa žalovaná pokúsila so žalobkyňou dohodnúť na zmene pracovných podmienok. Nemal však preukázané, že by žalovaná akúkoľvek zmenu pracovných podmienok žalobkyni ponúkla. Nakoľko žalovaná takýmto spôsobom nepostupovala, a teda sa nepokúsila dohodnúť zmenu pracovných podmienok, uvedené tiež spôsobuje neplatnosť danej výpovede.

13. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol o tom, že pracovný pomer medzi stranami naďalej trvá (výrok I.), pretože žalovaná dala žalobkyni neplatnú výpoveď a žalobkyňa jej listom z 1.12.2020, doručeným 3.12.2020, oznámila, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnávala. Žiadnu okolnosť odôvodňujúcu aplikáciu výnimky z pravidla o neskončení pracovného pomeru v zmysle veta prvá pritom nezistil.

14. Nakoľko sa žalobkyňa domáhala aj doplatenia mzdových nárokov, pričom súd prvej inštancie sa po vyhodnotení charakteru ňou vykonávanej pracovnej činnosti priklonil k záveru o druhom stupni náročnosti tejto práce, považoval za účelné medzitýmnym rozsudkom najskôr rozhodnúť o žalobe v časti doplatenia mzdových nárokov len čo do jej základu (výrok II.).

15. Po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku bude súd prvej inštancie ďalej pokračovať v konaní o výške uplatneného nároku na doplatok mzdy a na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a v rozsudku o celom žalobou uplatnenom procesnom nároku zároveň rozhodne aj o trovách celého konania (výrok III.).

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku I. podala žalovaná odvolanie, podľa obsahu ktorého žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu o určenie neplatnosti výpovede a o určenie trvania pracovného pomeru zamietnuť.

17. Uviedla, že súd prvej inštancie mal za splnené všetky predpoklady platnosti danej výpovede okrem splnenia ponukovej povinnosti v zmysle . V tejto súvislosti poukázala na svoje predchádzajúce tvrdenie, že dôvodom prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene spočívajúcej v zrušení pracovného miesta „vedúcej prevádzky“ boli zlé medziľudské vzťahy na pracovisku a ekonomické dôvody. Zamestnávanie žalobkyne v prevádzke v Prievidzi pre jej ďalší chod nebolo možné z objektívneho hľadiska ukončenia sporov medzi jednotlivými pracovníkmi prevádzky. Komunikácia o zrušení pracovného miesta žalobkyne prebehla medzi stranami už 7.10.2020; žalobkyni tak bola táto skutočnosť známa už od tohto dňa, a nie až pri prevzatí výpovede z 26.10.2020, ako to sama nesprávne tvrdí. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ekonomickou stránkou jej rozhodnutia, keď ku zmene organizačnej štruktúry pristúpila najmä z ekonomických dôvodov. Ako vyplýva z voľne dostupného portálu www.finastat.sk, žalovaná mala v roku 2020 pri tržbe vo výške 198.685 eur zisk 10.294 eur a daň z príjmu 2.737 eur. V súčasnosti žalovaná vykazuje záväzky v sume 1,12 mil. eur a bankový úver v sume 1,5 mil. eur. Preukázateľne z ekonomického dôvodu tak mala dôvod na zmenu organizačnej štruktúry vo svojej prevádzke. V roku 2020 aj napriek existencii inzerátov na ponuku pracovných miest nemala ekonomické ukazovatele na to, aby do pracovného pomeru prijala nového zamestnanca. Tvrdenie o nesplnení ponukovej povinnosti v súvislosti s existenciu pracovného miesta je preto nepreukázané.

18. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.

19. Mala za to, že v konaní boli preukázané viaceré dôvody neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Skutočným dôvodom pre skončenie pracovného pomeru bolo uplatnenie zákonných mzdových nárokov žalobkyne a jej rodinné pomery (spor s jej bývalým partnerom a súčasne de facto tieňovým obchodným spoločníkom žalovanej, p. V.), pre ktoré sa stala pre žalovanú „nepohodlnou a problémovou“ a s tým súvisiaca osobná animozita konateľa žalovanej a p. V. voči nej. Uviedla, že zrušenie jej pracovného miesta účelovými organizačnými zmenami a jej údajná nadbytočnosť, vychádzajúce z protiprávnych pohnútok a úplne iných (nezákonných) výpovedných dôvodov ako deklarovaných, zakladajú v zmysle konštantnej judikatúry neplatné skončenie pracovného pomeru. Samotná žalovaná v odvolaní priznáva, že dôvodom prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene, ktorá viedla k nadbytočnosti žalobkyne, boli zlé medziľudské vzťahy na pracovisku a ekonomické dôvody a ďalej, že zamestnávanie žalobkyne v prevádzke v L. pre jej ďalší chod nebolo možné z objektívneho hľadiska ukončenia sporov medzi jednotlivými pracovníkmi prevádzky. Nadbytočnosť zamestnanca nemožno vyvodiť z organizačných zmien, ktoré majú svoj základ čo i len čiastočne nie v ekonomických či iných racionalizačných dôvodoch objektívneho charakteru ale v subjektívnom a zjavne svojvoľnom vyhodnotení určitého zamestnanca zamestnávateľom ako „nechceného“ či „problémového“. Konštantná judikatúra nepripúšťa „vytypovanie si“ nepohodlného zamestnanca, pre ktorého sa následne účelovo vymyslí („ušije na mieru“) organizačná zmena, ktorá má založiť jeho nadbytočnosť, avšak celkom z iných ako zákonných dôvodov. Postup žalovanej zjavne nebol naplnením zákonného výpovedného dôvodu podľa ; práve naopak, jej postup bol zjavným zneužitím práva na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Argumentácia, že žalobkyňa je „problémovým“ zamestnancom, nebola v konaní nijakým dôkazom preukázaná (práve naopak, výpoveď svedkyne T. preukazuje opak).

20. Žalobkyňa ďalej uviedla, že akákoľvek subjektívna nespokojnosť so zamestnancom nemôže byť objektivizovaná ako základ pre organizačnú zmenu. Uvedené robí skončenie pracovného pomeru nielen

nepreskúmateľným, ale tiež neplatným a zmätočným (s poukazom na absenciu tohto konkrétneho dôvodu v rozhodnutí o organizačnej zmene a tiež v doručenej výpovedi). Uvedené je v rozpore s pravidlami skončenia pracovného pomeru podľa - najmä taxatívne vymedzených a prípustných výpovedných dôvodov pre zamestnávateľa, požiadavkou skutkového vymedzenia výpovede nezameniteľným spôsobom, s dobrými mravmi a napokon aj zásadou zákazu zneužitia výkonu práv na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu.

21. V konaní bolo podľa žalobkyne preukázané, že u žalovanej neprebehli riadne organizačné zmeny - tieto boli len predstierané a skutočným dôvodom skončenia jej pracovného pomeru bola snaha žalovanej „zbaviť sa žalobkyne“. Svedecké výpovede zamestnancov p. Š. a p. T. potvrdili, že u žalovanej prebiehali intenzívne konflikty medzi žalobkyňou a p. V. ako jej bývalým partnerom - ktorý v prevádzke, kde pôsobila žalobkyňa, zastupoval štatutára žalovanej, organizoval prácu iných zamestnancov a vydával sa za budúceho spoločníka žalovanej. P. V. bol na prevádzke denno-denne prítomný a opakovane mal pohroziť skončením pracovného pomeru žalobkyni a dokonca mal použiť voči žalobkyni fyzické a psychické násilie. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že príčinu týchto rozporov na pracovisku nemožno hľadať v osobe žalobkyne. Ak by aj žalovaná toto dôkazné bremeno v konaní uniesla (čo sa nestalo), uvedené nezakladá v žiadnom prípade uplatnený výpovedný dôvod podľa

- nadbytočnosť zamestnanca.

22. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná nepreukázala splnenie (či neexistenciu) ponukovej povinnosti. Naopak, žalovaná hľadala zamestnancov na voľné pracovné pozície - hlavne na pozíciu stolár, na ktorú bola žalobkyňa plne kvalifikovaná a túto prácu aj preukázateľne vykonávala popri, resp. v rámci pozície vedúceho prevádzky. Išlo pritom o inzercie na niekoľkých pracovných portáloch a nemohlo sa jednať o náhodu či nedopatrenie, ale iba o vedomý postup žalobkyne. Prácu, ktorú žalobkyňa vykonávala, tak žalovaná aj naďalej potrebovala. Nesplnenie ponukovej povinnosti žalovaná po neplatnom skončení pracovného pomeru aj dokonala, keď pozíciu stolár v dotknutej prevádzke preukázateľne obsadila inými

- novými zamestnancami; vytvorila aj iné nové pozície, ktoré pre žalobkyňu boli taktiež vhodné.

23. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie uložil žalovanej predložiť úplný zoznam všetkých zamestnancov, ktorých zamestnávala v rozhodnom období. Uvedenú povinnosť žalovaná nesplnila, keď predložila zoznam súčasných zamestnancov (dávno po vykonanej organizačnej zmene a skončení pracovného pomeru), ktorý ale nie je úplným zoznamom všetkých zamestnancov, ktorých zamestnávala a ktorí k nej nastúpili v období skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, vrátane tých, ktorí nastúpili bezprostredne po skončení pracovného pomeru. Predložením úplného zoznamu zamestnancov by sa podľa žalobkyne jasne preukázala nie len snaha obsadiť voľné pracovné pozície, ktoré žalovaná skutočne mala neobsadené, ale taktiež aj následné faktické prijatie nových zamestnancov do pracovného pomeru na hneď viaceré pracovné pozície rôzneho druhu - práce, ktoré žalobkyňa mohla vykonávať, avšak neboli jej ponúknuté. Dôvod, pre ktorý žalobkyni tieto pozície neboli ponúknuté, uvádza vo svojej procesnej obrane samotná žalovaná; žalobkyne sa mienila zbaviť, nakoľko v nej videla dôvod sporov na pracovisku a neprispôsobivého zamestnanca s údajne neuspokojivým plnením pracovných úloh (teda čokoľvek iné, len nie nadbytočnosť práce žalobkyne).

24. Argument žalovanej ohľadom zverejnenia niekoľkých ponúk na niekoľko pracovných miest výlučne za údajným účelom prieskumu trhu podľa žalobkyne neobstojí. Toto tvrdenie žalovaná nepreukázala, pričom bez dôkazu ťažko presvedčí, že si dlhodobo robila prieskum trhu. Údajný dôkaz o finančných a ekonomických ukazovateľoch žalovanej obdobne nepreukazuje žiadne z jej tvrdení. Naopak je zjavné, že u žalovanej došlo k prudkému rastu tržieb a expanzii podnikania; podnikateľské úvery v objeme 1,5 milióna eur nečerpá podnikateľský subjekt, ktorý je alebo smeruje k úpadku, ale naopak skôr zamestnávateľ, ktorého podnikanie expanduje. Z výpovede zamestnanca p. Š. vyplynulo, že žalovaná bezprostredne po skončení pracovného pomeru so žalobkyňou prijala hneď niekoľkých zamestnancov na rôzne pracovné pozície, ktoré podľa ich popisu mohla zastávať aj žalobkyňa. Nešlo pritom o náhlu zmenu podnikateľskej situácie - žalovaná sa dlhodobo a po celý čas trvania pracovného pomeru so žalobkyňou snažila uvedené pracovné pozície obsadiť. Skončenie pracovného pomeru bolo teda neplatné, nakoľko celá organizačná zmena bola zjavne účelová, odporujúca dobrým mravom a preto nezákonná; žalovaná si navyše nesplnila ponukovú povinnosť.

25. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobkyňa zotrvala aj na neplatnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu porušenia pravidiel doručovania výpovede zamestnancovi. Žalovaná jednak preukázateľne

nesplnila povinnosť doručiť písomnosť žalobkyni osobne, ale doručovala poštovým podnikom, čo pripúšťa až keď nie je osobné doručenie do rúk zamestnanca možné. Zároveň žalovaná preukázateľne nedoručila výpoveď do vlastných rúk žalobkyne - túto zákonnú požiadavku platného skončenia pracovného pomeru žalovaná nijakým dôkazom nepreukázala. Pokiaľ súd nemá s dostatočnou istotou preukázaný deň, kedy mala výpoveď vyvolať právne účinky (momentom doručenia), v tejto súvislosti nemá osvedčený ani začiatok a plynutie výpovednej doby a samotný dátum skončenia pracovného pomeru. Žalovaná doručila výpoveď vhodením poštovej zásielky do schránky žalobkyne nevedno v ktorý presný deň; samotné tvrdenie žalobkyne, ktorá uviedla deň, kedy si výpoveď mala nájsť v poštovej schránke, samo o sebe nepostačuje. S ohľadom na právny význam účinkov (dátumu doručenia) výpovede nemôže ako hodnoverný dôkaz k uvedenému slúžiť len neistá a ničím verifikovateľná spomienka žalobkyne, či ona sama a v ktorý presný deň si mala zásielku od žalovanej náhodne nájsť v poštovej schránke.

26. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobkyne vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalobkyne o neexistencii ekonomických dôvodov rozhodnutia žalovanej predchádzajúcich výpovedi. Tvrdenie žalobkyne, že údajne dobré ekonomické ukazovateľa majú byť preukázané skutočnosťou, že žalovanej mala byť poskytnutá pôžička v sume 1,5 mil. eur, je založené na omyle. Žalovaná ako záložca dňa 30.10.2020 uzavrela so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. 1564/2020/ZZ na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej nachádzajúce sa v k. ú. X. - U. T., zapísané na LV č. XXXX (bytové a nebytové priestory) na zabezpečenie úveru v sume 1,5 mil. eur zo zápisom v katastri nehnuteľností V-30691/2020 zo dňa 26.11.2020. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalovaná kúpnou zmluvou V-1088/20 zo dňa 6.2.2020. Práve z tejto skutočnosti vyplýva, že na konci roka 2020 bol u žalovanej zlý ekonomický stav, ktorý musela žalovaná riešiť bankovým úverom, ktorý jej bol poskytnutý bankou až po zápise záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, dňa 26.11.2020, čo bolo až po tom ako došlo ku rozhodnutiu o zrušení pracovného miesta žalobcu, a doručení predmetnej výpovede. Nie je tak pravdivé tvrdenie žalobkyne o neexistencii ekonomických dôvodov na rozhodnutie žalovanej o organizačnej zmene a ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou.

27. Žalobkyňa vo vyjadrení k replike žalovanej uviedla, že žalovaná sa snaží vzbudiť dojem nepriaznivého ekonomického stavu, ktorý údajne zdôvodňoval skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, a to na podklade založenia nehnuteľnosti v prospech banky financujúcej podnikateľský úver pre žalovanú vo výške 1,5 milióna eur. Uvedenú argumentáciu a predložené dôkazy mala žalobkyňa za „dymovú clonu“ bez akejkoľvek relevancie pre otázku určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žalovaná jednak sama otvorene a opakovane priznáva (a považuje to dokonca za argument v jej prospech), že dôvodom prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene, ktorá viedla k nadbytočnosti žalobkyne, boli okrem údajných ekonomických dôvodov taktiež „zlé medziľudské vzťahy na pracovisku“. Žalobkyňa ďalej uviedla, že založenie nehnuteľnosti je štandardný právny inštitút, ktorým banka zabezpečuje poskytnutie úveru; platí, že žiadna banka neposkytne úver ekonomicky nezdravej či neperspektívnej spoločnosti. Údajná zlá ekonomická situácia (ktorá nebola preukázaná) nie je sama o sebe výpovedným dôvodom podľa . Tým je nadbytočnosť zamestnanca, ktorá je v dôsledku organizačnej zmeny u zamestnávateľa, ktorá môže vyplývať z takejto zlej ekonomickej situácie a potreby napr. redukcie výroby a zníženia počtu zamestnancov. Samotná ekonomická situácia zamestnávateľa teda ešte nijako nezakladá nadbytočnosť konkrétneho zamestnanca a zákonnosť procesu skončenia pracovného pomeru. Úplne nepresvedčivé je tvrdenie o zlej ekonomickej situácii v kontexte toho, že žalovaná inzerovala a mienila obsadiť hneď niekoľko nových pozícií „stolár“ a tieto aj preukázateľne obsadila.

28. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil v zmysle v spojení s .

29. Medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, pretože je vecne správny a keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( a ).

30. Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri určení neplatnosti výpovede mal za preukázané riadne doručenie výpovede žalobkyni, existenciu rozhodnutia o organizačnej zmene, nadbytočnosť žalobkyne a príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a nadbytočnosťou žalobkyne. Dôvod neplatnosti danej výpovede mal za daný pre nesplnenie ponukovej povinnosti v zmysle zo strany žalovanej, keď mal preukázanú opakovanú inzerciu voľných pracovných miest (3 miesta stolárov a 1 miesto lakerníka), ktoré žalobkyni neboli ponúknuté; obranu žalovanej ohľadom prieskumu trhu s tým, že v skutočnosti nemala žiadne voľné pracovné miesto, nemal za vierohodnú.

31. Žalovaná v odvolaní uviedla ako dôvody prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene zlé medziľudské vzťahy na pracovisku a ekonomické dôvody. Vytkla súd prvej inštancie, že tento sa nezaoberal ekonomickou stránkou jej rozhodnutia, keď ku zmene organizačnej štruktúry pristúpila najmä z ekonomických dôvodov; poukázala na údaje z www.finstat.sk, podľa ktorých mala v roku 2020 pri tržbe 198.685 eur zisk 10.294 eur a daň z príjmu 2.737 eur; poukázala aj na záväzky v sume 1,12 mil. eur a bankový úver v sume 1,5 mil. eur. V roku 2020 teda aj napriek existencii inzerátov na ponuku pracovných miest nemala ekonomické ukazovatele na to, aby do pracovného pomeru prijala nového zamestnanca. Tvrdenie o nesplnení ponukovej povinnosti v súvislosti s existenciu pracovného miesta mala preto za nepreukázané.

32. Z odvolacej argumentácie žalovanej je zrejmé, že rozšírila dôvody tvrdenej neexistencie voľných pracovných miest (hoci inzerovaných) o ekonomické. Nedostatok ekonomických ukazovateľov v roku 2020 na prijatie nových zamestnancov do pracovného pomeru, preukazovaných údajmi z www.finstat.sk, ako dôvod neexistencie voľných pracovných miest však predstavuje novoty v odvolacom konaní, pre aplikáciu ktorých žalovaná neuviedla žiadne dôvody ich prípustnosti ako prostriedku procesnej obrany v odvolacom konaní v súlade s .

33. Pri viazanosti odvolacími dôvodmi sa odvolací súd nemohol zaoberať preskúmavaním ďalších tvrdených podmienok neplatnosti danej výpovede, ktoré vo vyjadrení k odvolaniu uvádzala žalobkyňa. Ako odvolací súd uviedol vyššie, jediným odvolacím dôvodom bola nemožnosť splnenia si ponukovej povinnosti zo strany žalovanej pre neexistenciu voľných pracovných miest pre nedostatok ekonomických ukazovateľov v roku 2020 na prijatie nových zamestnancov do pracovného pomeru. Uvedené však spolu s údajmi z www.finstat.sk predstavuje novoty v odvolacom konaní, ktoré sa netýkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ktorými nemá byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ohľadom ktorých žalovaná nezdôvodnila, prečo ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie; na uvedenom základe ich preto nemožno v odvolaní použiť.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).