Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/17/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Martina Bargela, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslav Čierny, advokát, miesto podnikania ul. Holubyho č. 51, 036 01 Martin, IČO: 42 213 185, právne zastúpený advokátom JUDr. Vladimír Kašuba, so sídlom ul. G. č. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Krajský súd v Žiline, Orolská č. 3, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr I 8/2012, zo dňa 20.02.2012, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. Spr I 8/2012 zo dňa 20.02.2012, ako aj rozhodnutie Okresného súdu v Martine č. I 6/12 zo dňa 02.02.2012 podľa z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania v celkovej výške 515,16 Eur, spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 449,16 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote ( ) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. I 8/2012 zo dňa 20.02.2012, ktorým rozhodnutím bolo odvolanie žiadateľa zo dňa 02. februára 2012 podľa vety prvej, vety prvej zamietnuté a rozhodnutie Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 02. februára 2012, ktorým nebolo vyhovené žiadosti o sprístupnenie informácii - koľkokrát bol Okresným súdom Martin v roku 2011 obvineným ustanovený obhajca z dôvodu povinnej obhajoby v trestnom konaní potvrdené. V žalobe poukázal na to, že povinnú osobu - Okresný súd Martin v zmysle ust. § 14 zák. č. NR SR č. 2011/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám dňa 01.02.2012 v spojení so zákonom, resp. ust. žiadal - koľkokrát bol Okresným súdom v Martine v roku 2011 obvineným ustanovený obhajca z dôvodu povinnej obhajoby v trestnom konaní. Okresný súd Martin rozhodnutím pod sp. zn. zo dňa 02.02.2012 rozhodol o nevyhovení jeho žiadosti o sprístupnenie informácií, nakoľko podľa názoru prvostupňového orgánu ako povinnej osoby túto informáciu za nastaveného kritéria nemá a zákon súdu neukladá vytvárať informácie, ktoré by museli prejsť spracovaním, usporadovaním, či sumarizáciou. Následne bolo podané proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie a druhostupňový odvolací správny orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia druhostupňový správny orgán len zopakoval argumentáciu orgánu prvého stupňa. Žalobca uviedol, že Okresný súd Martin je v zmysle ust. povinnou osobou. Žiadaná informácia nie je informáciou s obmedzeným prístupom k nim ( až zákona s poukazom na ). Poukázal na zákona o slobodnom prístupe k informáciám, že každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Je zrejmé, že žiadanú informáciu má k dispozícii výlučne Okresný súd Martin. Je irelevantné,

že žiadanú informáciu povinná osoba musí spracovať alebo nie, pokiaľ jej zákon jednoznačne ukladá túto informáciu zverejniť. Väčšina možných žiadaných informácií vyžaduje istý stupeň intelektuálnej činnosti spočívajúcej v ich spracovaní, usporadúvaní a sumarizácii. Povinná osoba chce tým zrejme povedať, že napriek vzdelanému aparátu, ktorým disponuje dokáže sprístupniť len takú informáciu, ktorú nie je potrebné následne akýmkoľvek spôsobom spracovať prostredníctvom jednoduchej myšlienkovej činnosti ako napr. koľko poschodí má budova povinnej osoby. Okresný súd Martin je de lege lata potrebné považovať za subjekt s tzv. plnou informačnou povinnosťou a to v zmysle § 2 Zákona o slobode informácií. Mal teda povinnosť sprístupniť všetky informácie, ktoré má k dispozícií okrem tých informácií, ktoré sú vymedzené v § 8 a § 11 Zákona o slobode informácii. Len a len táto kategória nesprístupnených informácií alebo prístupných len za určitých stanovených podmienok a predpokladov suspenduje právo na informácie. K povahe práva každého na prístup k informáciám v súlade s ustanovením SR a na podporu svojej argumentácie žalobca uviedol aj autentický výklad o slobode informácii je založený na princípe „čo nie je tajné, je verejné", t.j. na princípe, že ak neexistuje zákonný dôvod pre nesprístupnenie informácie (ak nemožno uplatniť zákonnú výnimku zo sprístupnenia informácie), informácia sa musí sprístupniť, aj ustanovenie o súdnom prieskume rozhodnutia o nesprístupnení informácie by malo vyjadrovať konštrukciu, že súd môže uložiť povinnosť sprístupniť informácie, ak neexistujú dôvody pre nesprístupnenie informácie. Informácia sa v zmysle zákona sprístupní nie vtedy, ak sú dôvody pre jej sprístupnenie, ale vtedy, ak nie sú dôvody pre jej nesprístupnenie. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava a to konkrétne rozsudku , v ktorom vyslovil, že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii vtedy, ak s nimi pri svojej činnosti narába, resp. ak sú predmetom jej činnosti. Podľa rozsudku možno odmietnuť prístup k informáciám len z dôvodov výslovne uvedených v a nasl. zákona. Poukázal aj na to, že odvolací správny orgán nereagoval na jeho argumentáciu, ktorú uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, uviedol judikát Ústavného súdu SR , č. 23/2004. Poukázal aj na to, že podľa sú orgánmi správy súdov predseda a podpredseda súdu. Žiadal teda rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť pri aplikácii ust. a a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal uložiť podpredsedovi Okresného súdu Martin sprístupniť žalobcovi informáciu v zmysle v aktuálnom znení koľkokrát bol Okresným súdom v Martine v roku 2011 obvineným ustanovený obhajca z dôvodu povinnej obhajoby v trestnom konaní. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.06.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.07.2012. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v konaní s poukazom na to, že podľa , o súdoch v danom prípade predseda krajského súdu koná v mene súdu a zabezpečuje riadenie a správu súdu v súlade so a podľa osobitných zákonov. V konaní ako žalovaný mal byť označený Krajský súd v Žiline, Orolská č. 3, 010 01 Žilina, čo vyplýva aj z rozhodnutia druhostupňového orgánu, ktorý vydal Krajský súd v Žiline, za ktorého konal JUDr. Róbert Urban, predseda Krajského súdu v Žiline. Žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný, ani nie je povinnou osobou, ktorá má poskytnúť informácie žalobcovi. Pokiaľ by súd neakceptoval vyslovený právny názor, žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia Krajského súdu v Žiline Spr I 8/12 zo dňa 20.02.2012, s ktorého dôvodmi sa v plnom rozsahu stotožnil a naň poukázal. Krajský súd v Žiline nemal k dispozícii informácie, o ktoré poskytnutie žalobca podanou žiadosťou žiadal, predmetné informácie sa netýkali informácii ustanovených v až f) , teda povinné zverejňovanie informácií a taktiež predmetné informácie nie sú súčasťou centrálneho informačného systému v súlade s ust. a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré by bol povinný Krajský súd v Žiline ako povinná osoba s poukazom na , viesť v rámci zavedeného centrálneho informačného systému a nejedná sa ani o informácie, ktoré sú vedené v jednotlivých súdnych registroch pod samostatnou položkou.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci konal a rozhodoval vo vzťahu k žalovanému - Krajský súd v Žiline, vzhľadom k tomu, že je nepochybné, že rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti a to konkrétne rozhodnutie Spr I 8/2012 zo dňa 20.02.2012 je vydané Krajským súdom v Žiline, preto v súlade aj s ustálenou súdnou praxou a judikatúrou NS SR v týchto veciach súd konal so žalovaným ako Krajským súdom v Žiline, aj keď žalobca za žalovaného označil predsedu Krajského súdu v Žiline ako osobu konajúcu v mene Krajského súdu v Žiline. V danom prípade sa neaplikuje všeobecná definícia účastníka konania, t.j. ten, koho

za žalovaného označí žalobca v zmysle . Z uvedených dôvodov neobstojí argument žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 03.10.2012. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil žalovaný, doručenie predvolania mal vykázané riadnym spôsobom. Svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 18.09.2012 s tým, že podpredsedníčka Krajského súdu v Žiline ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu čerpania plánovanej dovolenky. Zároveň vyslovila súhlas, aby bolo pojednávané v jej neprítomnosti, pričom sa pridržiavala vyjadrenia zo dňa 09.06.2012. Preto senát Krajského súdu vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného pri aplikácii ust.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ako aj ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že obidve rozhodnutia bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ust. a to pre nesprávne právne posúdenie veci z nasledovných dôvodov:

Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení na pojednávaní sa pridržiaval písomne podanej žaloby vrátane dôvodov v nej uvedených.

Podľa o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon o slobodnom prístupe k informáciám) tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Podľa informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu mal súd preukázané, že žiadateľ- žalobca žiadosťou zo dňa 01.02.2012 požiadal Okresný súd Martin podľa o slobodnom prístupe k informáciám - koľkokrát bol Okresným súdom v Martine v roku 2011 obvineným ustanovený obhajca z dôvodu povinnej obhajoby v trestnom konaní.

Rozhodnutím sp. zn. zo dňa 02.02.2012 Okresný súd Martin rozhodol ako povinná osoba, nevyhovel žiadosti žiadateľa - žalobcu o sprístupnenie informácie formou zaslania informácie o tom, koľkokrát bol Okresným súdom v Martine v roku 2011 obvineným ustanovený obhajca z dôvodu povinnej obhajoby v trestnom konaní. V odôvodnení poukázal na to, že dospel k záveru, že k času podania konkrétnej žiadosti uvedené informácie neexistujú vo forme prehľadového spracovania, usporadúvania, sumarizácie, podľa v žiadosti požadovaného kritéria, preto postupom podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona vydal rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie informácie tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové prejednanie. Nestotožnil sa s názorom prvostupňového orgánu o nevyhovení jeho žiadosti.

Krajský súd v Žiline rozhodnutím Spr I 8/2012 zo dňa 20. februára 2012 predmetné rozhodnutie potvrdil a odvolanie žiadateľa podľa vety prvej a prvej vety zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zákon povinnej osobe neukladá povinnosť vytvárať a zisťovať na základe žiadosti informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú. Povinná osoba nie je povinná spracovávať a vytvárať prehľady alebo tabuľky informácií, ktoré v momente podania žiadosti o informácie ešte neexistovali alebo inak usporadúvať informácie podľa kritérií stanovených žiadateľom. Žiadateľ pokiaľ požadoval len jedno číslo, ktoré povinná osoba získa lustráciou spisov v registri v počítačovom systéme povinnej osoby, zdôraznil, že informácie, ktoré žiadateľ požadoval sa osobitne nesledujú a nezapisujú sa do súdnych registrov, preto ich nie je možné lustráciou vyhľadávať a usporiadať. Žiadne právne ustanovenie neukladá povinnej osobe tieto informácie zaznamenávať a mať ich k dispozícii, preto nie je povinná ich dodatočne spracovať a žiadateľovi poskytnúť.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil so žalobnými námietkami žalobcu a žalobe ako takej vyhovel s tým, že rozhodnutia obidvoch orgánov uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zrušil pri aplikáciu ust. .

Podľa SR, resp. aj z Zákona o slobode informácií vyplýva, že právo na informácie má „každý", čo znamená, že toto právo majú všetky fyzické i právnické osoby. Informácie musí povinná osoba žiadateľovi sprístupniť bez toho, aby žiadateľ musel uviesť, či preukázať dôvod, pre ktorý informáciu žiada alebo preukázať oprávnenosť, či opodstatnenosť žiadosti. Povinná osoba nemôže podmieňovať sprístupnenie informácie podaním vysvetlenia, za akým účelom žiadateľ informáciu požaduje a tiež nie je oprávnená zisťovať dôvod žiadosti. Na prípadné otázky zamestnancov povinnej osoby, prečo alebo na aký účel žiadateľ informácie požaduje, nie je žiadateľ povinný odpovedať. Pojem informácia je kľúčovým pojmom zákona, pričom zákon výslovnú definíciu informácie neobsahuje, ale význam pojmu informácia vyplýva z kontextu ustanovení zákona a z iných právnych dokumentov. Definícia pojmu informácia vyplýva napr. aj zo Smerníc Európskej únie o opakovanom použití informácií verejného sektora č. 2003/98/ES, o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí č. 2003/4/ ES. Zákon o slobode informácie je transpozíciou týchto smerníc. Podľa princípov uplatňovania práva Európskej únie je potrebné pojem „informácia" v zákone o slobodnom prístupe k informáciám vykladať v súlade so smernicami tak, aby bol dosiahnutý cieľ smerníc. Definícia pojmu informácia vhodnou aj na účely Zákona o slobode informácií je definícia obsiahnutá v Zákona o ochrane utajovaných skutočností, podľa ktorej je informáciou „obsah písomností, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu, obsah ústneho vyjadrenia alebo obsah elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho transportného média". Informácie sú aj dáta a údaje.

Podľa názoru súdu senátu Krajského súdu v Žiline je nepochybné, že povinnou osobu v danom prípade v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám bol Okresný súd v Martine. Okresný súd v Martine nepochybne disponuje informáciou o konkrétnom počte obhajcov ustanovených z dôvodu povinnej obhajoby v trestnom konaní za obdobie roku 2011, pričom žalovaný uviedol, že nie je povinnosťou povinnej osoby sprístupniť informáciu, ak teda takáto informácia v čase podanej žiadosti ešte neexistuje. To znamená, že by ju bol povinný spracovávať. Súd sa s týmto názorom nestotožnil. Je nesporné, že v predmetnom prípade nejde o informáciu, ktorá by bola vylúčená z informačnej povinnosti v zmysle § 8 až § 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V predmetnom prípade aj keď je nesporné a z činnosti súdu je známe, že osobitný register - súdny register sa o predmetnej žiadosti nevedie či už v počítačovej alebo inej verzii. Na druhej strane je zrejmé, že takúto informáciu je potrebné zistiť a vyhľadať lustráciou jednotlivých trestných spisov za uvedené obdobie roku 2011, tak aby bolo možné uviesť konkrétne číslo - počet ustanovených obhajcov obvineným v trestnom konaní z dôvodu povinnej obhajoby. Podľa názoru senátu krajského súdu povinná osoba disponuje požadovanými informáciami, okrem iného aj vtedy, ak s požadovanými informáciami pri svojej činnosti pracuje, resp. ak sú predmetom jej činnosti. Zákon o slobode informácii neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti neexistujú. Môžu nastať dva prípady vytvárania novej informácie povinnou osobou. V prvom prípade ide o vytvorenie úplne novej informácie (vypracovanie rozborov, analýz, referátov poskytnutie odborných stanovísk, výklad právnych predpisov, prognóz), pričom povinná osoba nemá takéto dokumenty alebo informácie vôbec vytvorené -spracované. V druhom prípade môže byť vytvorením novej informácie aj určitý kvalifikovaný spôsob spracovania

informácii, ktoré sa už u povinnej osoby nachádzajú, a v dôsledku ktorého vzniká kvalitatívne nová informácia. O vytvorenie novej informácie sa nejedná, ak ku príprave odpovede na žiadosť o informácie stačí mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú a ktoré musia byť vyhľadané v rôznych dokumentoch a "vyňaté" z týchto dokumentov (v prejednávanom prípade trestných spisov), zhromaždené a následne „vtelené" do odpovede na žiadosť (Komentár k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, Peter Wilfling, 2012). Na základe uvedených skutočností, je možné zhrnúť, že v danom prípade ide len o tzv. mechanické (formálne) spracovanie (zhromaždenie) dát - čísel z jednotlivých spisov, a z tohto dôvodu sa nebude jednať o vytvorenie novej informácie, pretože tu dochádza len k formálnemu spracovaniu (zhromaždeniu) informácii existujúcich (ide o jednoduché spracovanie odpovede na žiadosť). Súd zároveň dáva do pozornosti, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje lehoty na vybavenie žiadosti v § 17, pričom § 17 ods. 2 špecifikuje závažné dôvody na predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti v ods. 1, t.j. ak je zrejmé už v štádiu podania žiadosti, že napr. ide o väčší počet spisov, z ktorých sa má daná informácia ,, vytiahnuť,, resp. podrobnejšie s odkazom na § 17 ods. 2 predmetného zákona. Zároveň súd poukazuje aj na legitímne očakávanie žalobcu, keď je zrejmé, že na iných súdoch SR žalobcovi požadovanú informáciu jednotlivé súdy ako povinné osoby poskytli, čo zároveň žalobca súdu doložil (č.l.37 - 49 spisu tohto).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti bude povinnosťou povinnej osoby - Okresného súdu v Martine žalobcovi poskytnúť požadované informácie v zmysle jeho žiadosti - koľkokrát bol Okresným súdom v Martine v roku 2011 obvineným ustanovený obhajca z dôvodu povinnej obhajoby v trestnom konaní.

Podľa žalovaný je viazaný právnym názorom súdu.

Na okraj veci súd poznamenáva, že pokiaľ súd rozhodol v zmysle petitu návrhu pod bodom I. petitu návrhu žalobcu a teda zrušil rozhodnutie žalovaného a aj prvostupňového správneho orgánu. Súd poukazuje na to, že aplikácia ust. prichádza do úvahy vtedy, resp. pri tzv. fiktívnych rozhodnutiach, t.j. vtedy, keď povinná osoba, resp. žalovaný správny orgán nerozhodnú o žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácií, vtedy platí tzv. fikcia, že teda informácie sa nesprístupnia ( , zákona č. 211/200 Z.z. ) a pri preskúmavaní tzv. fiktívnych rozhodnutí nie sú známe dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. V danom prípade tomu tak nebolo, keďže v rámci konania o žiadosti žalobcu podľa boli vydané rozhodnutia, ako prvostupňové rozhodnutie, tak aj druhostupňové rozhodnutie, ktoré obsahovali dôvody, pre ktoré daná informácia nebola sprístupnená. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a nerozhodol v zmysle petitu návrhu pod bodom II.

O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii ust. , podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu rozhodnutí uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, žalobca mal v konaní úspech, preto mu bola priznaná náhrada trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania prijatom na tunajšom súde dňa 08.10.2012 v celkovej výške 703,89 Eur.

Žalobcom uplatnená náhrada trov konania pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 €, z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 127,16 €, písomné podanie na súd- žaloba vo výške 127,16 €, podanie vo veci samej zo dňa 21.09.2012, účasť na pojednávaní dňa 03.10.2012 vo výške 127,16 €, ďalej z náhrady za stratu času vo výške 25,42 €, náhrady hotových výdavkov vo forme cestovného vo výške 19,39 € a režijného paušálu vo výške 30,52 €.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 66 € a z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby a hotové výdavky (viď nižšie podľa rozpisu).

A/ Podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Výpočtový základ pre rok 2012 predstavuje sumu 763 €.

Podľa vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti . V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre 2012 predstavuje sumu 127,17 €.

Podľa názoru súdu právny zástupca pri zaokrúhľovaní zrejme pochybil, keď odmenu určil v sume 127,16 €, keď je zrejmé, že 1/6 z výpočtového základu je 127,17 €. Nie je dôvod použiť iné pravidlá zaokrúhľovania, než základné pravidlá stanovené pre zaokrúhľovanie vypočítaného zvyšku sumy v eurách, ktorá má byť skutočne zaplatená alebo vyúčtovaná- t.j. ak tento je nižší ako polovica jedného euro centa, sa zaokrúhľuje nadol na najbližší eurocent a ak celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica jedného eurocenta, sa zaokrúhľuje nahor na najbližší eurocent. Súd však pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnenej sumy, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť.

Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia ku dňu 14.03.2012 ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe vo výške 127,16 €, za písomne podanie na súd- žalobu zo dňa 14.03.2012 vo výške 127,16 €, a za účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 03.10.2012 vo výške 127,16 €, €, spolu 381,48 €.

Súd nepriznal odmenu za podanie vo veci samej zo dňa 21.09.2012, nakoľko žalobca ním reagoval na súdom zaslané vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktoré mu bolo zaslané len na vedomie, pred nariadeným termínom pojednávania, na ktorom žalobca mohol uplatniť svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu a za účasť na ktorom súd priznal odmenu.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby- tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako trovy konania aj režijný paušál za rok 2012 3 x 7,63 €; režijný paušál spolu 22,89 €.

C/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 66 €.

D/ Súd v súlade s , , vyhlášky a v súlade so o cestovných náhradách priznal aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov- cestovné za použitie osobného motorového vozidla Škoda Fabia, ev. č. MT 787 BA na pojednávanie dňa 03.10.2012 v sume 19,37 € - počet kilometrov (35) x počet ciest (2) x náhrada za jeden kilometer jazdy podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách účinného ku dňu pojednávaní (0,183 €) pri spotreba paliva na 100 km (5,9 l) a cene paliva - benzín Natural 95- stanovenej Štatistickým úradom

SR za 40.týždeň roku 2012 (1,589 €/ l), nakoľko žalobca cenu benzínu, z ktorej vychádzal pri výpočte, neuviedol.

E/ Súd priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky náhradu za stratu času za čas strávený na ceste A.-Žilina v súvislosti s pojednávaním dňa 03.10.2012 v trvaní 4 polhodín, tak ako si ju uplatnil žalobca v sume 25,42 €, nakoľko súdom vypočítaná náhrada bola vyššia (2 x 12,72 €) a v súlade s dispozičnou zásadou súd nemôže priznať viac, ako si žalobca uplatnil.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. .