Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/81/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľky: Y.. Y. L., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale R. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Ivan Mikloška, advokát so sídlom Q. XX, XXX XX A., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (príspevok): Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale Z. XXX/XX, XXX XX N. N., zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Katarína Filipovičová, advokátka so sídlom U. XXXX/ X, XXX XX A., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -117 zo dňa 07. júna 2023, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a IV. z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo výroku III. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. -117 zo dňa 07.06.2023 rozhodol, že I. odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky výživným príspevkom vo výške 100,- eur mesačne s účinnosťou od 22.11.2022 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. II. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 22.11.2022 do 30.06.2023 vo výške 730,- eur súd povoľuje odporcovi splácať, a to v mesačných splátkach po 50,- eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. III. vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta. IV. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka v návrhu doručenom súdu dňa 22.11.2022 sa domáhala proti osobe, ktorá podľa návrhu povinná platiť výživné (príspevok), ďalej len „odporca“ určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky sumou 150,- eur mesačne na tom skutkovom odôvodnení, že jej manželstvo s odporcom bolo právoplatne rozvedené a nie je schopná sa živiť, pretože v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 383,- eur mesačne. Zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťaťa. Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. 1.2 Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“. Na základe vykonaného dokazovania návrhu navrhovateľky vyhovel čiastočne. V konaní mal preukázané, že navrhovateľka je v čase rozhodovania poberateľkou rodičovského príspevku a nie je schopná sama sa živiť z dôvodu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré jej bolo zverené do osobnej starostlivosti. Bolo možné preto konštatovať, že vzhľadom na vek maloletého dieťaťa (2 roky), kedy matka zabezpečuje jeho celodennú osobnú starostlivosť, nemá možnosť zabezpečiť zdroj príjmu inou formou na svoje potreby. V konaní bolo nepochybné, že medzi účastníkmi nedošlo pred rozhodnutím súdu k dohode o určení príspevku na výživu, a preto jeho rozsah určil súd. Príspevok na výživu navrhovateľka žiadala v

čase, keď je na materskej dovolenke a nárok na rodičovský príspevok má až do troch rokov veku dieťaťa (do 31.07.2024), ktorý príjem navrhovateľky predstavuje sumu 383,80 eur mesačne a tento nemožno považovať za dostatočný na uspokojenie všetkých odôvodnených základných a nevyhnutných potrieb navrhovateľky v dôsledku starostlivosti o dieťa. Súd zdôraznil, že základným predpokladom na priznanie tohto príspevku je nedostatočná schopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť a s tým súvisiaca odkázanosť na pomoc bývalého manžela. Podaný návrh pre určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky v danej veci v čase starostlivosti o zverené maloleté dieťa, ako i samotná skutočnosť, že navrhovateľka bráni odporcovi v styku s maloletým synom (ktorá je však na báze tvrdení odporcom) nemôže byť považovaná za rozpor s dobrými mravmi a mať za následok neurčenie príspevku. Súd nepochyboval o tom, že príjmová situácia odporcu v súčasnosti a ktorú deklaroval na základe uzavretej pracovnej zmluvy so spoločnosťou SLOMAC s.r.o. je vo výške 1.200,- eur a je pre neho nepriaznivá vo vzťahu k vyživovacej povinnosti voči svojim trom deťom, pretože vyživovacia povinnosť je zákonná a povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov. Na druhej strane z výpisov z Obchodného registra bolo nepochybné personálne a majetkové prepojenie uvedených subjektov, teda odporcu a obchodných spoločností. Bolo potrebné zdôrazniť, že zmyslom pracovného pomeru je výkon závislej práce v podriadenom postavení na základe pokynov zamestnávateľa, zmyslom vzťahu spoločnosti a štatutárneho orgánu je úprava obchodného vedenia a konania osoby v mene spoločnosti, ide o dva odlišné inštitúty. Samotný súbeh to ale samozrejme nevylučuje, ale vyvstáva otázka konfliktu záujmov, nakoľko na oboch stranách stojí tá istá osoba, konateľ, podpisuje tú istú pracovnú zmluvu za spoločnosť i za seba. Skutkové tvrdenia odporcu, že v spoločnosti, v ktorej je i v súčasnosti zamestnancom a konateľom nedosahuje zisk a poberá len mzdu 1.200,- eur, podľa názoru súdu nemôže byť na ťarchu druhej strany. Bol tak názoru, že pokiaľ činnosť spoločnosti neprináša žiadne príjmy, logickým vyústením by bolo ukončenie takýchto aktivít a nie pokračovanie v nich. Bolo nepochybné, že spoločnosť SLOMAC s.r.o. má aktíva 84.766,- eur a v spoločnosti ROYALE CHROME s.r.o. aktíva predstavujú 16.219,- eur (č. l. 102, 103 spisu), pričom odporca vo svojom vyjadrení udával, že tieto spoločnosti nevykazujú žiadnu činnosť, pričom je konateľom s účasťou na majetkovom peňažnom vklade, a teda i konečným poberateľom výhod. 1.3 Podľa súdu kritéria uvedené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine predstavujú všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti a súd ich posudzoval v súvislosti s kritériami platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti (§ 72 - nedostatočná schopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť a s tým súvisiaca odkázanosť na pomoc bývalého manžela) a či je v možnostiach a schopnostiach odporcu vzhľadom na príjem platiť výživné navrhovateľke sumou 150,- eur mesačne. Na strane povinného vyššie uvedené skutočnosti, jeho personálne a majetkové prepojenie (s účasťou v obchodných spoločnostiach) boli rozhodné pre posúdenie výšky príspevku na výživu rozvedeného manžela. Po zhodnotení uvedených skutočností tak určil túto výšku príspevku len na nevyhnutné potreby, a to vo výške 100,- eur a túto sumu považoval za primeranú odôvodneným potrebám navrhovateľky v rozhodnom období v čase osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Vo zvyšku (nad 100,- eur mesačne po 150,- eur) súd návrh navrhovateľky zamietol. 1.4 Zároveň súd stanovil nedoplatok príspevku na výživu navrhovateľky za obdobie od 22.11.2022 (t.j. odo dňa podania návrhu) do 30.06.2023 (t.j. do konca mesiaca, v ktorom bol rozsudok vyhlásený) vo výške 730,- eur, keďže v konaní bolo zistené, že odporca jej na výživu dobrovoľne neprispieval, ktorú sumu súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50,- eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok s tým, že ak tieto nebudú dodržané, môže navrhovateľka žiadať zaplatenie celého nedoplatku výživného, ktoré právo však môže použiť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. 1.5 Výrok o trovách konania súd oprel o ust. , ďalej len „CMP“, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade vzhľadom na osobitosť konania (vo veci vyživovacej povinnosti rozvedeného manžela) súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie zo dňa 17.07.2023 odporca prostredníctvom splnomocneného zástupcu. 2.1 V odvolaní uviedol, že rozsudok napáda čo do výšky priznaného príspevku na výživu rozvedenej manželky, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Výšku súdom určeného príspevku považoval za neprimerane vysokú.

2.2 V tejto súvislosti považoval za podstatné uviesť, že napriek tomu, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že osoba sa považuje za neschopnú sama sa živiť, pokiaľ zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vo veku do troch rokov, aj keď je navrhovateľka na rodičovskej dovolenke, uvedená skutočnosť nepredstavuje sama o sebe prekážku, ktorá by jej bránila hľadať možnosti, ako si finančne hoci i len v minimálnom rozsahu privyrobiť. Na uvedené poukázal v súvislosti so samotným vyjadrením navrhovateľky, ktorá na pojednávaní uskutočnenom v danej veci dňa 17.04.2023 pri výsluchu potvrdila, že v r. 2022 (teda v čase, keď už bola na rodičovskej dovolenke) si brigádne privyrábala. Napriek samotnému tvrdeniu navrhovateľky súd uvedené pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. On ako dôkaz do konania tiež predložil ponuky práce, ktorú je možné vykonávať aj z pohodlia domova a popri starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. K uvedenému tiež uviedol, že podľa princípu právnej istoty by mal súd postupovať a rozhodovať v podobných veciach rovnako, ktorá skutočnosť sa však prieči v porovnaní s rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. , ktorým súd návrh navrhovateľky na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky zamietol, pričom v odôvodnení uviedol: „Z doterajšej súdnej praxe vyplýva, že rozvedený manžel nie je schopný samostatne sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa stará o maloleté deti, vyžadujúce si osobitnú starostlivosť...“ Rozhodnutím o priznaní príspevku v sume 100,- eur v danom konaní, v ktorom nebolo preukázané, že maloletý by bol dieťaťom vyžadujúcim si osobitnú starostlivosť, v zásade poprel svoje predchádzajúce odôvodnenie, čím porušil princíp právnej istoty. 2.3 Pokiaľ súd v rozsudku uviedol, že mesačný príjem navrhovateľky pozostávajúci z rodičovského príspevku v sume 383,80 eur nepovažuje za dostatočný na uspokojenie všetkých odôvodnených základných nevyhnutných potrieb navrhovateľky v dôsledku starostlivosti o dieťa, pričom samotná navrhovateľka v podanom návrhu deklarovala výšku svojich mesačných výdavkov v úhrnnej sume 500,- eur tak na pojednávaní v rámci výsluchu navrhovateľky bolo zistené, že na bývanie nemá nijaké náklady, keďže tieto hradia jej rodičia, žijúci s ňou v spoločnej domácnosti a do ktorých bezpodielového spoluvlastníctva patrí aj predmetná nehnuteľnosť. S poukazom na uvedené tak mal odporca za to, že príspevok na bývanie uvedený v návrhu v sume 100,- eur navrhovateľka poprela, a teda možno konštatovať, že jej skutočné výdavky zodpovedajú sume cca 400,- eur mesačne. Predmetnú skutočnosť podľa neho súd nezobral pri svojom rozhodovaní do úvahy. Z toho podľa neho vyplýva, že príjem navrhovateľky pozostávajúci z rodičovského príspevku vo výške 383,80 eur takmer postačuje na krytie jej nevyhnutných životných potrieb, ktorých výšku na pojednávaní navrhovateľka modifikovala na sumu cca 400,- eur mesačne, a tak priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky v sume 100,- eur nie je dôvodné. 2.4 V ďalšej časti odvolania odporca poukázal na to, že charakteristickou črtou príspevku na výživu rozvedeného manžela je primeranosť a nie zabezpečenie rovnakej životnej úrovne bývalých manželov, ako je tomu pri posudzovaní výživného na manželku. Alimentačná povinnosť jedného z bývalých manželov voči druhému po zániku manželstva by mala byť skôr výnimkou a najmä v prípadoch, kedy sa jedná o hrubý nepomer medzi príjmovými, osobnými a majetkovými pomermi bývalých manželov. V danom prípade ani jeden z bývalých manželov nie je vlastníkom nijakej nehnuteľnosti, ani iných vecí vyššej hodnoty a ani príjmy odporcu s prihliadnutím na jeho vyživovaciu povinnosť k trom deťom, z ktorých dve sú ešte maloleté neodôvodňuje priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky v sume 100,- eur. 2.5 V súvislosti s hodnotením súdu, jeho príjmových a majetkových pomerov odporca uviedol, že netvrdil, že by spoločnosť SLOMAC s.r.o. nevykazovala žiaden zisk, o čom svedčí aj skutočnosť, že on je v tejto spoločnosti zamestnaný, jeho príjem predstavuje cca 1.100,- až 1.200,- eur mesačne, čo pre spoločnosť predstavuje výdavky v sume cca 2.000,- eur, vrátane odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Teda je zrejmé, že spoločnosť zisk vykazuje, ktorú skutočnosť on nikdy nerozporoval. Personálne prepojenie povinného s tromi obchodnými spoločnosťami, z ktorých dve nevykonávajú žiadnu činnosť, nemôže byť samo o sebe dôvodom na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky bez toho, aby bola skúmaná ekonomická situácia spoločnosti, ktorá je osobou odlišnou od osoby povinného. Napriek skutočnosti, že povinný má účasť na majetkovom peňažnom vklade v spoločnosti s ručením obmedzeným, a teda je aj konečným užívateľom výhod z ekonomického hľadiska, príjem ktorý dosahuje spoločnosť ako právnická osoba je oddeleným od majetku fyzickej osoby, ktorého nie je zákonnou povinnosťou nechávať si vyplácať zisk spoločnosti. Taktiež sa nestotožnil s vyjadrením súdu, že pokiaľ činnosť v spoločnosti neprináša žiadne príjmy, logickým vyústením by bolo ukončenie takýchto aktivít a nie pokračovanie v nich. V danom prípade obchodná spoločnosť PERFECT BRAND s.r.o. je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti SLOMAC s.r.o, a teda ukončenie obchodných aktivít spoločnosti PERFECT BRAND s.r.o. by spôsobil, že obchodná spoločnosť SLOMAC s.r.o., ktorá ako jediná vykazuje zisk by zostala bez spoločníka.

2.6 Ďalej odporca poukázal na skutočnosť, že si riadne plní vyživovaciu povinnosť k trom deťom, pričom na výživu najmladšieho syna prispieva dokonca najvyššou sumou, pričom okrem úhrady určeného výživného prispieva na výživu svojich detí tiež inou formou, nákupom darčekov, vecí ktoré bežne potrebujú, či o ne zabezpečuje osobnú starostlivosť, a teda aj znáša náklady s tým súvisiace v čase, keď sú maloleté deti v jeho starostlivosti, v rámci realizácie styku. Výnimkou je syn N., s ktorým v styku mu navrhovateľka bráni, resp. ho podmieňuje úhradou ďalších výdavkov. On na pojednávaní uskutočnenom v danej veci dňa 07.06.2023 tiež deklaroval, že v najbližšej dobe bude najstaršej dcére prispievať na úhradu poplatku za získanie vodičského oprávnenia v sume cca 500,- eur (mimoriadny výdavok). Keďže v jeho prípade vyživovanie detí nespočíva len v platení rozhodnutiami určených súm výživného, ale aj iným hmotným zabezpečením, bol súd povinný na túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní prihliadnuť, aby nedošlo k ohrozeniu výživy maloletých detí z jeho strany, ktorá je nadradená výžive rozvedenej manželky. 2.7 Napokon mal odporca za to, že priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 100,- eur by bolo odôvodnené v prípade, keby účastníci konania žili v manželstve po dobu podstatne dlhšiu, než len 17 mesiacov. Hoci zo žiadneho zákonného ustanovenia priamo nevyplýva povinnosť súdu prihliadať pri rozhodovaní na dĺžku trvania manželstva, mala by byť táto skutočnosť relevantná z dôvodu predchádzania špekulatívnemu zámeru zo strany oprávnenej osoby. 2.8 S poukazom na uvedené odporca navrhol odvolaciemu súdu, aby po posúdení všetkých listinných dôkazov, ako aj okolností daného konania rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že ho zaviaže povinnosťou prispievať na výživu rozvedenej manželky v sume maximálne 30,- eur mesačne.

3. Navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 31.07.2023 uviedla, že odporca svoje odvolanie odôvodňuje podľa Z. z , ďalej len „CSP“ tým, že konanie na súde prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V zmysle ustálenej judikatúry súdov SR odvolací dôvod vymedzený odporcom spočíva výlučne v nesprávnosti procesného postupu prvoinštančného súdu, pričom predmetné odvolanie odporcu nie je podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na vady procesného postupu resp. iné vady prvoinštančného konania a z uvedeného dôvodu ona odvolací dôvod odporcu považuje za procesne neúčinne uplatnený. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 05.11.2019, taktiež aj na ust. , podľa ktorého odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. 3.1 K samotnému obsahu odvolania navrhovateľka uviedla, že odporca v konaní o rozvod manželstva nepožadoval úpravu styku s maloletým synom na čas po rozvode a od rozvodu manželstva o dieťa neprejavuje absolútne žiaden záujem. Dieťa tak vyrastá bez otca v neúplnej rodine a ona sústavnou celodennou starostlivosťou sa snaží dieťaťu nahradiť druhého rodiča a zabezpečiť preň všetky potreby nevyhnutné pre jeho správnu výchovu a zdravý vývoj. V tejto súvislosti nútiť ju, aby si hľadala možnosti ako si finančne privyrobiť považuje za nepochopiteľné. 3.2 Ďalej navrhovateľka uviedla, že je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 383,80 eur mesačne. Rodičovský príspevok je podľa štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Rodičovský príspevok je nepochybne účelovo viazaný na krytie oprávnených potrieb maloletého dieťaťa a nie potrieb rodiča dieťaťa. Podľa o rodičovskom príspevku riadnou starostlivosťou o dieťa je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. Z odvolania odporcu však vyplýva, že tento považuje rodičovský príspevok v sume 383,80 eur za jej výlučný príjem na krytie jej potrieb počas rodičovskej dovolenky. Vyplýva to i z jeho tvrdení, že ona nepreukázala platbu 100,- eur na bývanie v byte svojej matky. 3.3 K majetku odporcu navrhovateľka uviedla, že je jediným konateľom a spoločníkom obchodných spoločností SLOMAC s.r.o., ROYALE CHROME s.r.o. so sídlom na Slovensku a spoločnosti PERFECT BRAND s.r.o. so sídlom v Českej republike. Z dostupných webových stránok je možné jednoznačne zistiť, že spoločnosti SLOMAC s.r.o. má účtovné aktíva 84.766,- eur a spoločnosť ROYALE CHROME s.r.o. aktíva v sume 16.219,- eur, celkovo viac ako 100.000,- eur. U spoločnosti PERFECT BRAND s.r.o. účtovný stav spoločnosti nie je možný overiť. S prihliadnutím na majetok obchodných spoločností, ktoré

vlastní odporca ako jediný spoločník považovala navrhovateľka výšku príspevku stanovenú napadnutým rozsudkom súdu za primeranú. 3.4 Na základe toho žiadala, aby odvolací súd napadnuté odvolanie odmietol v súlade s , prípadne ak dospeje k názoru, že odvolanie spĺňa náležitosti podľa , žiadala odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny v súlade s .

4. Odporca sa k vyjadreniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, ( , , ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (, , ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu za viazanosti rozsahom odvolania ( a contrario, ), bez viazanosti odvolacími dôvodmi ( ) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (, ) z nasledovných dôvodov: 6. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky na tom skutkovom odôvodnení, že jej manželstvo s odporcom bolo právoplatne rozvedené a ona zabezpečujúc osobnú starostlivosť o dieťa čerpá rodičovskú dovolenku a poberá rodičovský príspevok vo výške 383,- eur mesačne, z ktorého nie je schopná sa živiť. 7. Podľa Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (ods. 1). Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi (ods. 2). Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru (ods. 3). 8. V zásade zánikom manželstva zanikajú i všetky osobné a osobnomajetkové práva a povinnosti medzi bývalými manželmi. Výnimkou tak nie je ani vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá má týmto počas trvania manželstva zabezpečiť rovnakú životnú úroveň. V zmysle ust. Zákona o rodine sa však pri splnení zákonných predpokladov môže solidarita plynúca z manželského zväzku preniesť v obmedzenej miere i do času po zániku manželstva, a to v podobe príspevku na výživu rozvedeného manžela. Ten je možné uplatniť len po rozvode manželstva. Napriek tomu, že ide o prejav solidarity medzi bývalými manželmi, v tom prípade ide len o zabezpečenie primeranej výživy pre toho z manželov, ktorý nie je schopný sám sa živiť, a nie o zabezpečenie rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov tak, ako to bolo počas trvania manželstva. Primeranosť, ktorá obmedzuje výšku príspevku, je daná účelom, ktorému má príspevok na rozvedeného manžela slúžiť, a teda pokrytie časti niektorých opodstatnených výdavkov rozvedeného manžela a jeho domácnosti. Predmetný príspevok teda nemá slúžiť na udržanie rovnakej životnej úrovne rozvedeného manžela. Základnou podmienkou na jeho priznanie je nedostatočná schopnosť rozvedeného manžela, ktorý o tento príspevok žiada, sám sa živiť a z toho vyplývajúca odkázanosť od pomoci bývalého manžela. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o deti a rodinu. Objektívnymi skutočnosťami sú osobná starostlivosť o maloleté dieťa do troch rokov veku, resp. staršie, ak vyžaduje nepretržitú opateru, alebo faktickú nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho dennú starostlivosť v danom mieste, alebo faktickú nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov.

9. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky výživným príspevkom vo výške 100,- eur mesačne s účinnosťou od 22.11.2022 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. II. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 22.11.2022 do 30.06.2023 vo výške 730,- eur súd povoľuje odporcovi splácať, a to v mesačných splátkach po 50,- eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim

po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. III. vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta. IV. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

10. Odporca, ktorý napadol rozsudok okresného súdu odvolaním de facto súhlasí s uplatneným nárokom navrhovateľky, nesúhlasí však s výškou, ktorú považuje za neprimerane vysokú. V tejto súvislosti namietal, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný tav veci. V prvom rade podľa neho si navrhovateľka môže hoci len v minimálnom rozsahu privyrobiť. Bolo tiež podľa neho zistené, že táto nemá nejaké náklady na bývanie (v návrhu si uplatňovala sumu 100,- eur), keďže tieto jej hradia rodičia žijúci s ňou v spoločnej domácnosti a do ktorých bezpodielového spoluvlastníctva patrí aj predmetná nehnuteľnosť. Za nesprávne považoval hodnotenie jeho príjmových a majetkových pomerov. Taktiež nezohľadnenie jeho vyživovacej povinnosti k trom deťom, ktoré nespočíva len v platení rozhodnutiami určených súm výživného, ale aj iného hmotného zabezpečenia, ktoré je prednostným výdavkom oproti výživy rozvedenej manželke. Napokon mal odporca za to, že relevantná mala by byť aj skutočnosť týkajúca sa doby trvania manželstva (17 mesiacov).

11. Odvolací súd v prvom rade k námietke navrhovateľky vo vyjadrení ohľadom náležitosti odvolania odporcu uvádza, že toto má zákonné náležitosti ( a ) pričom nebolo rozhodné, že odporca sa odvolával na ust. . V danej veci ide totiž o konanie vo veciach výživného plnoletých osôb ( ), ktoré má nesporový charakter a preto vzhľadom na princíp oficiality platí v odvolacom konaní zásada neviazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ).

12. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, odvolania odporcu a obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je založené na nedostatočne zistenom skutočnom stave.

13. V prvom rade uvádza, že navrhovateľka je, resp. v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bola poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, aktuálne nepracuje. Objektívne možno považovať za udržateľný názor, že navrhovateľka ako osoba poberajúca rodičovský príspevok sa aktuálne osobne stará o maloleté dieťa, pričom táto starostlivosť je celodenná a nemožno nevyhnutne požadovať, aby si ako matka hľadala v tejto situácii iný príjem. Aj brigádnická práca resp. práca na doma by mohla znamenať zásah do sústavnej a osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa. Rovnako tak možno objektívne ustáliť, že za príjem matky, z ktorého hradí svoje osobné potreby, možno považovať len rodičovský príspevok. V čase podania návrhu tento predstavoval sumu 383,80 eur mesačne, z ktorej okresný súd ako vyplýva z odôvodnenia pri rozhodovaní vychádzal. Tento však od 01.01.2023 predstavuje už sumu 412,60 eur mesačne a od 01.08.2023 je vo výške 473,30 eur (navrhovateľka má príspevok priznaný do 31.07.2024). Preto príjmové pomery navrhovateľky sú s prihliadnutím na zmeny vo výške rodičovského príspevku už iného rozsahu čo môže mať vplyv na výšku či dobu jeho určenia.

14. Podľa odvolacieho súdu navrhovateľka skutočne na pojednávaní dňa 17.04.2023 uviedla, že kupuje potraviny a jej matka hradí náklady týkajúce sa bývania (mesačne 350,- eur), potom však uviedla, že 100,- eur ako náklady na bývanie predstavujú vyčíslenie za elektrinu, plyn a vodu. Navrhovateľka si danú sumu uvádzala do výdavkov, avšak ju neplatí. Zároveň napr. navrhovateľka uviedla ako náklady na stravu 250,- eur mesačne, do ktorej sumy ale pravdepodobne zahrnula minimálne svoje 3 deti a je možné, že tam započítala aj nákupy potravín do domácnosti. Matka, s ktorou navrhovateľka býva, sa stravuje v práci, čo však nie sú celkové výdavky na stravu, ale je zrejmé, že suma uvádzaná navrhovateľkou 250,- eur mesačne zahŕňa náklady na stravu (okrem stravovania jej matky v práci) pre celú domácnosť, čo však nemôže byť kryté z výživného na rozvedeného manžela. S uvedeným sa však súd prvej inštancie bližšie nezaoberal.

15. V súvislosti s príjmovými pomermi odporcu okresný súd konštatoval, že jeho príjmové pomery sú 1.200,- eur mesačne ako čistý príjem, je ale personálne zainteresovaný v spoločnostiach, ktoré majú určité aktíva, niektoré generujú zisk a odporca toto nepopiera. Pokiaľ súd pri vyššie uvedenej úvahe poukazuje napr. na aktíva spoločnosti SLOMAC s.r.o. vo výške 84.766,- eur, podľa odvolacieho súdu vôbec neprihliadol napr. na krátkodobé záväzky spoločnosti (napr. nesplatené faktúry) vo výške 32.000,- eur či iné pasíva spoločnosti (údaje z finstat-u za r. 2021). Práve v tejto spoločnosti je odporca aj zamestnaný a je mu vyplácaný príjem. Neznámou je nakladanie odporcu so ziskom spoločností v

ktorých figuruje (či je táto suma vyplácaná, alebo ide do aktív spoločnosti) a taktiež iné životné náklady odporcu. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti bližšie neskúmal.

16. Bez ohľadu na uvedené ale výživné na rozvedeného manžela nemá za účel vyrovnať príjmové a majetkové pomery bývalých manželov. Uvedené má preklenúť obdobie (max 5 rokov), kedy jeden z manželov pre objektivizované dôvody po rozvode „stráda“ a nevie si zabezpečiť primeranú výživu. V danom prípade možno ustáliť, že navrhovateľka časť svojej pracovnej činnosti upustila pre starostlivosť o domácnosť a maloleté deti, zatiaľ čo odporca takýto dopad manželstva a rodiny pri svojej príjmovej situácii nepociťoval (nebol a nie je „limitovaný“). Uvedené ale neznamená, že aj prípadné vysoké príjmy odporcu majú automaticky znamenať jeho priamo úmerne zvyšujúcu sa vyživovaciu povinnosť voči rozvedenému manželovi.

17. Možno súhlasiť s odporcom v tom, že jeho vyživovacia povinnosť k maloletým deťom má prednosť pred výživným rozvedeného manžela, čo vyplýva z § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pričom nie je zanedbateľné, že výživné na maloleté deti predstavuje sumu 585,- eur mesačne. Preto námietka týkajúca sa potreby zohľadnenia vyživovacej povinnosti na deti je dôvodná.

18. Pri rozhodovaní o (ne)určení výživného na rozvedeného manželstva sa skúmajú aj dôvody rozvratu manželstva (§ 72 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), čo v danom prípade súd prvej inštancie nevykonal. V rámci skúmania týchto príčin je možné zaoberať sa aj otázkou dĺžky trvania samotného manželstva, spolužitia bývalých manželov bez manželského zväzku a podobne. Jedná sa o zisťovanie kategórie dobrých mravov, ktorá je pri rozhodovaní o výživnom na rozvedeného manžela dôležitou.

19. Odvolací súd pripomína, že mimosporové konania sú ovládané vyšetrovacím princípom ( ) a preto procesná aktivita súdu má smerovať k vyšetreniu právne relevantných skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci. Tento princíp vylučuje (resp. obmedzuje) využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, pričom zodpovednosť za zistenie skutočného stavu zaťažuje súd.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd pre popísané pochybenia pri zisťovaní skutočného stavu veci, ktoré dokazovanie vzhľadom na rozsah nie je účelné doplniť odvolacím súdom, napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. a súvisiacom výroku IV. týkajúcom sa trov konania podľa zrušil a podľa vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo výroku III. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

21. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie ohľadom ujasnenia si výšky poberaného rodičovského príspevku navrhovateľkou od r. 2023 a ozrejmí si jej výdavky. Zistí príjmové pomery odporcu aj za roky 2022 a 2023 a jeho životné náklady. Oboznámi sa s obsahom spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. týkajúcom sa rozvodu manželstva účastníkov konania. Vykonané dôkazy vyhodnotí v zmysle ust. a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. . V novom rozhodnutí zároveň okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania ( ).

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).