Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoEk/2/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., naposledy so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, vymazaný z Obchodného registra dňa 9.8.2017, proti povinnému: A. B., bytom C. XXXX/XX, D. A. D. E., o vymoženie 1.934,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 7. apríla 2016, č.k. -23, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku sp. zn. , vydaného dňa 17.2.2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej so sídlom v Bratislave. Zároveň bola súdu prvej inštancie predložená aj zmluva o úvere uzatvorená dňa 16.11.2009 medzi Poštovou bankou, a.s. a povinným, vrátane obchodných podmienok. Vymáha sa plnenia zo zmluvy o úvere, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. V tejto zmluve si dojednali, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach.

4. Súd prvej inštancie po posúdení tejto rozhodcovskej doložky dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa . Táto rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v tomto konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu, než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitné nevyjednal, nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Súd prvej inštancie zdôraznil, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti podľa súdu prvej inštancie boli dostačujúce pre záver o neprijateľnosti rozhodcovskej

doložky, vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

5. Súd prvej inštancie dodal, že rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, resp. Obchodných podmienok, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch zmlúv rovnakého druhu a určitého počtu. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy či obchodných podmienok ovplyvniť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

6. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, tvoriaca podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom, je neprimeranou, neprijateľnou, a preto neplatnou zmluvnou podmienkou. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania priznanej pohľadávky, a teda stať sa spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie preto podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu. Súd prvej inštancie postupoval podľa Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014 vzhľadom na § 243d ods. 2 Exekučného poriadku.

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený.

8. Namietal, že exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napríklad zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Napadnuté uznesenie považoval za nedostatočne zdôvodnené. Exekučný súd tak prekročil svoje právomoci. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť – navyše bez účasti oprávneného.

9. Oprávnený ďalej namietal, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto existuje prekážka rozhodnutej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená.

10. Ďalej oprávnený namietal, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Vzhľadom na to, že to vylúčené nebolo, ako oprávnený nemal inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde.

11. Následne oprávnený uviedol, že je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Zároveň sa exekučný súd nevysporiadal s odlišným právnym názorom iných súdov.

12. Oprávnený dodal, že v prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde, tak súd prvej inštancie sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana mohla brániť.

13. Oprávnený sa tiež nestotožnil s neplatnosťou rozhodcovskej doložky. K tejto argumentácii pripojil viaceré súdne rozhodnutia.

14. Na tomto základe žiadal odvolací súd, aby zmenil napadnuté uznesenie tak, že žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. K podanému odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril.

16. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa potvrdiť.

17. Po podaní odvolania oprávneným, avšak ešte v čase pred uplynutím lehoty na vyjadrenie k odvolaniu povinného, oprávnený navrhol súdu prvej inštancie, aby rozhodol o zmene účastníka exekučného konania na jeho strane, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá sa exekučne v tomto konaní vymáha. Súd prvej inštancie tomuto návrhu vyhovel uznesením zo dňa 2.11.2016, č.k. -52 tak, že pripustil, aby do konania na strane oprávneného na miesto doterajšieho oprávneného Poštová banka, a.s. vstúpil nový oprávnený PRO CIVITAS, s. r. o.

18. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. zanikla dňa 9.8.2017, a to v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava.

19. V spise sa pritom nenachádza návrh oprávneného na zmenu účastníkov exekučného konania.

20. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

21. Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014 ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.

22. Zmena účastníkov exekučného poriadku je možná iba postupom podľa citovaného § 37 Exekučného poriadku. Pritom navrhnúť zmenu účastníka exekučného konania môže len jeho účastník. Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 27.10.2016, sp. zn. -8, skonštatoval, že „výklad ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017 – pozn. odvolacieho súdu), že navrhovať zmenu v osobe účastníka konania môže len pôvodný účastník konania (nie teda ten subjekt, ktorý by sa mal stať novým účastníkom konania), je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľný“.

23. Bez dodržania § 37 Exekučného poriadku, teda s prvotným návrhom oprávneného, súd nemôže ex offo pripustiť zmenu účastníka exekučného konania. Na takýto postup totiž súd nemá zákonný podklad.

24. Preto je v súčasnosti v tomto exekučnom konaní stav taký, že súdny exekútor žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorý neexistuje. V prospech takéhoto subjektu udelené poverenie byť nemôže. Neexistujúcemu subjektu nemôže svedčiť exekučný titul. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že už z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, vecne správne.

25. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. mala možnosť iniciovať zmenu účastníka na jeho strane podľa Exekučného poriadku. Mohla tak učiniť, nakoľko zanikla dobrovoľne, v dôsledku zlúčenia s inou obchodnou spoločnosťou, pričom proces zlúčenia obchodných spoločností je regulovaný v . Ide teda o dlhodobejší proces, v rámci ktorého mala táto spoločnosť dbať i o svoje prebiehajúce exekučné konania.

26. Napriek uvedenému odvolací súd konštatuje, že ani bez vyššie deklarovaného dôvodu na potvrdenie napadnutého uznesenia, by výsledok tohto exekučného konania nebol iný. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení totiž prijal vecne správnu argumentáciu.

27. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto

konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), sa skúmanie tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp. zn. ). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR vo vyššieho uvádzanom rozhodnutí zdôraznil princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.

28. Súd prvej inštancie opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka sa javí ako absolútne nevyvážená, a preto je neprijateľná. Rozhodcovská doložka zakladá bez ďalšieho dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, keď podaním žaloby na tento príslušný súd vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý disponoval konaním na strane žalobcu ako veriteľ. Rozhodcovská doložka neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a civilným konaním. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (viď napr. už spomenuté uznesenie Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 16. januára 2013).

29. Na základe takto uzatvorenej rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom oprávneného na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.

30. Rovnako tak pokiaľ ide o námietku, že rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku res iudicata, ktorá bráni tomu, aby vec bola opätovne prejednaná, tak i túto považuje odvolací súd za neopodstatnenú. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade ide o nulitný právny akt.

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa .

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).