Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-177-2011.pdf
PDF · 91.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/177/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným v 1. rade: M. Š.W., J.. XX.XX.XXXX, J. G. K. XX, K., v 2. rade: Z. Š., J.. XX.X.XXXX, J. G. K.Ě. XX, K., obaja zastúpení opatrovníčkou M. Z., N. Y. Q. N.Ú. I. J. Y., v 3. rade: V. E., J.. X.X.XXXX, G. K. J. XX, H., právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Janočkom, advokátom so sídlom Mlynská 1, Košice, o zaplatenie 5.774 EUR s prísl. takto
rozhodol:
z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 3,79%-tného ročného úroku z omeškania zo sumy 4.678,83 EUR od 2.6.2009 do zaplatenia,
žalovaní v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 2.189,04 EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 6.6.2009 do zaplatenia, tak že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 11.4.2011 navrhol žalobca zaviazať žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaplatiť žalobcovi sumu 5.774 EUR s 12,79%-tným ročným úrokom z omeškania z istiny 4.678,83 EUR od 1.4.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku. V rámci žaloby poukázal na to, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.7.2004 poskytol žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 6.638,78 EUR, pričom žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali splácať do pridelenia cieľovej sumy úroky z mimoriadneho medziúveru vo výške 7,79% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,12 EUR a do nasporenia 35% cieľovej sumy sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 46,47 EUR, pričom po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 46,47 EUR. Žalovaný v 3. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými v 1. a 2. rade omeškaním v splácaní (článok 5 zmluvy), odstúpil žalobca listom zo dňa 26.5.2009 od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Žalovanému v 3. rade bolo odstúpenie od zmluvy zaslané na vedomie listom zo dňa 26.5.2009, doručeným dňa 29.5.2009 s upozornením, že ak žalovaní v 1. a 2. rade nezaplatia celý dlh, bude
žalobca nútený pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou a následne prostredníctvom súdneho exekútora.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa súdu nepodarilo zistiť aktuálny pobyt žalovaných v 1. a 2. rade, bol im ustanovený opatrovník, ktorý sa k žalobe nevyjadril.
Žalovaný v 3. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že žalovaným v 1. a 2. rade podpísal ručenie, keďže spolu so žalovaným v 1. rade pracovali ako vojaci z povolania v kasárňach v G.. Po zrušení kasární v G. bol žalovaný v 1. rade prevelený do V. M. Q. O. S., pričom asi 3 - 4 roky po tom, keď už bol I. S. mu bol doručený list týkajúci sa skutočnosti, že žalovaní v 1. a 2. rade nesplácajú úver. Zároveň poukázal na to, že keď mu prvýkrát prišiel list od žalobcu, bola tam uvedená aj nejaká kontaktná osoba, s ktorou aj telefonoval a povedal, že žalovaný v 1. rade poberá výsluhový dôchodok, preto predpokladal, že vec je už vysporiadaná.
Z prehľadov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný v 1. rade vložil na účet stavebného sporenia č. zmluvy XXXXXXXXXX celkovo vklady v sume 2.306,93 EUR, do ktorej nie sú zarátané úroky a štátna prémia stavebného sporenia. Z ďalšieho dokladu vyplýva, že žalovaný v 1. rade vložil na účet medziúveru č. zmluvy XXXXXXXXXX celkovo vklady v sume 2.026,64 EUR, teda spolu vložil sumu celkovo 4.333,57 EUR a žalobcom mu bola poskytnutá suma 6.522,61 EUR.
Podľa § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia predpisu. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z ustanovenia citovaného § 23a zákona č. 634/1992 Zb. vyplýva, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva uzavretá účastníkmi spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase jej uzatvorenia. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákona aj vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. apríla 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§52 až § 60). Uvedená práva úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009). Nepochybne teda zmluva uzavretá medzi účastníkmi ako takzvaná typová zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle už spomínanej smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, keďže nepochybne ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde
nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda zmluvne strany dojednali si úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade s úpravou § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dojednanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú podľa predpisov Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej požadované plnenie. Pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009 novelizoval ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa vyplývajúcu z prepisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku a zákonom o spotrebiteľskom úvere, aby odstránil prípadné pochybnosti. Vychádzajúc však z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa platnej v čase účinnosti zmluvy, na základe § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy majúce charakter absolútnych obchodov, aj do 15.1.2009 bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 96 O.s.p, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
V prejednávanej veci žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 26.5.2009. Žalobca sám zvolil túto formu ukončenia zmluvného vzťahu, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré nerušia zmluvu od začiatku, ale zachovávajú jej platnosť (napr. výpoveď). V zmysle už citovaného § 48 ods. 2 OZ sa totiž zmluva pri odstúpení ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Žalobca si teda mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Vychádzajúc zo záveru o zrušení zmluvy o stavebnom sporení a mimoriadnom medziúvere od začiatku, sú účastníci povinní si vrátiť navzájom poskytnuté plnenie, teda žalobca má nárok len na vrátenie nesplateného úveru poskytnutého vo výške 6.522,61 EUR, pričom iba táto suma, teda nie suma 6.638,78 EUR ako to uvádza žalobca, bola žalovaným v 1. a 2. rade na základe ním predložených dokladov poskytnutá skutočne poskytnutá. So žalobcom poskytnutého prehľadu úhrad zároveň nepochybne vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade uhradili žalobcovi celkovo sumu 4.333,57 EUR. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm t.j. sumu 2.189,04 EUR (6.522,61 - 4.333,57 = 2.189,04 EUR), preto súd túto sumu žalobcovi priznal a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podaním zo dňa 23.7.2012 žalobca súdu oznámil, že pôvodne žalovaná suma 5.774 EUR pozostáva z istiny 4.678,83 EUR a 12,79 %-tného ročného úroku z omeškania z uvedenej sumy ku dňu 31.3.2011, čo predstavuje sumu 1.095,17 EUR. Týmto podaním žalobca zároveň navrhol zaviazať žalovaných zaplatiť sumu 4.678,83 EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 2.6.2009 do zaplatenia.
Z obsahu uvedeného podania je teda zrejmé, že žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 3,79%- tného ročného úroku z omeškania (pôvodne žalovaný úrok vo výške 12,79% - 9% = 3,79%), preto súd v tejto časti konanie v súlade s ustanovením § 96 O.s.p. zastavil.
V zmluve sú účinky odstúpenia od zmluvy uvedené v čl. VII., kde si účastníci dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy a v takomto prípade sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII zmluvy. V tomto článku však nie je konkretizované čo sa má považovať za poplatky a v tejto časti možno považovať zmluvu za neurčitú a tým aj neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Podľa citovaného ustanovenia totiž právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Zároveň je potrebné upozorniť na to, že aj v prípade konkretizácie poplatkov, ktoré spotrebiteľ má zaplatiť pri odstúpení od zmluvy, by bola takáto zmluvná úprava nevýhodnejšia pre spotrebiteľa, bola by totiž v rozpore s už citovaným ustanovením § 48 ods. 2 OZ, keďže by zaväzovala spotrebiteľa nad rámec povinností po zániku zmluvy ex tunc. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvných podmienok by boli nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, preto sa jedná o rozpor so zákonom, t.j. § 54 ods. 1 OZ v spojení s § 39 OZ a takéto zmluvné dojednanie je preto neplatné.
Podľa § 517 ods. 1 OZ prvej vety, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 OZ ak časť plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Žalobca vyzval žalovaných na vrátenie dlhu listom zo dňa 26.5.2009, v ktorom stanovil na zaplatenie lehotu 7 dní od doručenia tohto listu, ktorý bol žalovanému v 3. rade doručený dňa 29.5.2009, dlh teda mal byť vyrovnaný do 5.6.2009. Vzhľadom na uvedené preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 6.6.2009 do zaplatenia a to z prisúdenej istiny, pričom v prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania za obdobie od 2.6.2009 do 5.6.2009 žalobu taktiež zamietol.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keďže úspech žalobca a žalovaných bol približne rovnaký (úspech žalobcu 46,8%, úspech žalovaných 53,2%), súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.