Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/98/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom N. č. XX, XX XXX D., proti povinnému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX Q. K., pre vymoženie pohľadávky 234,68 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -45 zo dňa 18. apríla 2011, takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie potvrdzuje.

V nenapadnutých výrokoch ostáva uznesenie nedotknuté.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd ako súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa ust. a ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) v spojení s ust. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "") exekúciu zastavil. Podľa ust. Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi trovy exekúcie vo výške 98,- Eur. Novo poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd prvého stupňa ex offo preskúmal podmienky zákonnosti exekúcie a zistil, že táto je vedená na základe exekučného titulu, ktorý sčasti priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a spotrebiteľským právom. Predmetná exekúcia sa vykonáva na základe tuzemského rozhodcovského rozsudku, pričom konanie dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo neplnenia si povinnosti povinným, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o úvere zo dňa 11.7.2005, uzavretej podľa ust. a nasl. . Prvostupňový súd mal preukázané, že sa v danom prípade jednalo o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musia aplikovať normy spotrebiteľského práva. Pričom pre posúdenie, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nebol určujúci iba taxatívny výpočet zmlúv v ust. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „“), ale aj vymedzenie spotrebiteľských zmlúv v ust. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere. Naviac právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje aj špeciálnu úpravu spotrebiteľského úveru, ktorou bol v čase uzatvorenia zmluvy o úvere o spotrebiteľských úveroch, ktorý definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Jednou zo základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), pričom tento údaj absentuje. Pri absencii RPMN v zmluve, je pritom predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. Súd pri posudzovaní právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľského vzťahu, vychádzal z obsahu zmluvy o úvere. Základnou črtou spotrebiteľských je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a tak nie je pripravený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Na posúdenie právneho vzťahu nemá význam skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení . Pri preskúmaní exekučného titulu súd dospel k názoru, že rozhodcovský súd v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa neaplikoval priaznivejšie ustanovenia a priznal 0,25% úrok z omeškania, čo predstavuje 91,25% úrok ročne. Priznané úroky z omeškania prevyšujú zákonné úroky, ktoré upravovalo Nakoľko z formulácie výroku ako aj z odôvodnenia exekučného titulu nie je možné oddeliť nedovolené plnenie od ostatného vymáhaného plnenia. Súd prvého stupňa exekúciu zastavil z dôvodu, že exekučný titul priznáva aj právo nedovolené odporujúce dobrým mravom a popierajúce spotrebiteľské právo. Exekučný titul je zároveň po materiálnej stránke nevykonateľný. Tento stav zavinil oprávnený, nakoľko rozhodcovské konanie sa viedlo na rozhodcovskom súde, ktorý jednostranne určil oprávnený, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že oprávnený sa domáha svojich práv zo zmluvy o úvere výlučne na tom istom rozhodcovskom súde. Oprávnený sám určil podmienky rozhodcovskej doložky a bol prakticky jediný tvorca podmienok uzavretia zmluvy o úvere, svojim konaním zapríčinil, že bol vydaný exekučný titul, ktorý je nevykonateľný. Súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a pôvodnému exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 98 Eur. Vzhľadom na to, že novo poverenému súdnemu exekútorovi ešte nemohli vzniknúť žiadne trovy, súd mu ich nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že zmluvu medzi ním a povinným nie je možné považovať za zmluvu spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený ďalej uviedol, ktoré náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, aby ju bolo možné podľa zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za spotrebiteľský úver. Poukázal tiež na to, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie peňažných prostriedkov, teda nie tovarov alebo služieb, zmluvy o úvere spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., preto ani nemôžu obsahovať zákonné náležitosti pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený nesúhlasil so záverom okresného súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania poznamenal, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, teda aj s úrokom, ktorý má sankčný charakter. Podľa jeho názoru výška úroku 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko úver poskytol z vlastných zdrojov a nepožadoval jeho zabezpečenie, vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver povinnému a s ohľadom na jeho ďalšie obchodné riziko. V tomto smere poukázal na zmluvnú voľnosť obchodných záväzkových vzťahov deklarovanú ustanovením , pričom uviedol, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.5.1996). V ďalšom poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. z 21.12.2004, rozsudok sp. zn. z 22.9.2005, rozsudok z 22.9.2005) uviedol, že súd zaoberajúc sa otázkou úrokov z omeškania z hľadiska dobrých mravov v týchto rozhodnutiach zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t.j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojim konaním porušil. Podľa jeho názoru by súd pri takejto aplikácii moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené, či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by teda viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si však svoju povinnosť nesplnil a za porušenie svojej povinnosti by mal znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo-právneho vzťahu súhlasil. Oprávnený poukázal tiež na to, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. „absolútny obchod,“ čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýkoľvek zákonných obmedzení. Záverom poukázal na to, že v tomto prípade (či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie) súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v súlade s ustanovením zrušil.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (ust. ), po zistení, že odvolanie podal účastník (ust. prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote (ust. ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. , ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, tento dôsledne zohľadnil všetky skutkovo a právne významné okolnosti a príslušné právne normy na daný prípad aj správne aplikoval. Odvolací súd sa stotožňuje i s obsahom písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia a len na zvýraznenie správnosti jeho dôvodov poukazuje na ďalšie súvislosti, vzhľadom na odvolacie argumentácie vznesené odvolateľom v odvolaní.

Odvolací súd konštatuje, že nie je právne významné, ako oprávnený (úverovú) zmluvu s povinným označí. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 1, 2 definuje tiež, kto je veriteľom a spotrebiteľom. Pokiaľ boli splnené (tieto) podmienky pre charakteristiku úverového vzťahu, nemožno vylúčiť uplatnenie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch označením zmluvy ako „zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obch. zákonníka.“ Odvolací súd zároveň poukazuje na § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa spotrebiteľským úverom na účely zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľským úverom môže byť aj úver na základe zmluvy o úvere podľa ust. .

Pokiaľ teda Zmluva, hoc má formu zmluvy o úvere podľa ust. , je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, údaj o RPMN musí byť jej náležitosťou pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Napokon, z obsahu zmluvy o úvere je nesporné, že sa jednalo vo svojej podstate o spotrebiteľský úver. Vzhľadom na uvedené je odvolacia argumentácia oprávneného, že RPMN nebola obligatórnou náležitosťou neopodstatnená.

Ako účelový možno vyhodnotiť výklad ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch oprávneným a z neho vyplývajúci záver, že na zmluvu o úvere normy tohto zákona nemožno aplikovať, keďže predmetom úverov poskytovaných oprávneným nie je tovar alebo služby, ale peňažné prostriedky. Je celkom logické, že opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, bude obsahovať len tá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytnutý úver bude použitý na financovanie obstarania tovaru alebo služby.

Podľa ust. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). Výpočet neprijateľných podmienok v ust. je (a vždy bol) len demonštratívny - príkladmý. Z toho vyplýva, že neprijateľnou podmienkou nemusia byť výlučne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy výslovne vymedzené v ust. až r/ . Práve naopak, neprijateľnou podmienkou môže byť akékoľvek ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ spĺňa charakteristiku zadefinovanú v citovanom ust. .

Úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (t.j. ročne 91,25 %) z dlžnej sumy nemožno v žiadnom prípade považovať za primeraný. Naopak, možno ho kvalifikovať ako neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa. Takéto ustanovenie zmluvy medzi účastníkmi je nutné vyhodnotiť ako neprimeranú podmienku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. .

Nakoľko sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že dojednanie úroku z omeškania 0,25 % denne z dlžnej sumy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, zvyšnou časťou argumentácie odvolateľa, týkajúcou sa úroku z omeškania, bolo bezpredmetné sa zaoberať. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje odvolateľ, sú aktuálne - aj vzhľadom na judikatúru Súdneho dvoru EÚ - v "spotrebiteľských veciach" prekonané.

Vo vzťahu ku komunitárnemu právu odvolací súd poukazuje tiež na aktuálnu judikatúru, týkajúcu sa priamo právnej úpravy v Slovenskej republike - prípad C-76/10, rozhodnutie zo dňa 16.11.2010. V zmysle bodu 2 výroku dotknutého uznesenia exekučný súd je oprávnený určiť, či podmienka spotrebiteľskej zmluvy neupravuje sankciu v neprimerane vysokej výške. V prípade kladnej odpovede je povinný vnútroštátny súd zabezpečiť, že spotrebiteľ nebude takouto podmienkou viazaný. Z predmetného záveru Súdneho dvora EÚ je nepochybné, že v zmysle komunitárneho práva exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný vykonať tiež vecný prieskum rozhodcovského rozsudku práve tým, že posúdi charakter jednotlivých podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Súčasne odvolací súd dáva do pozornosti aj bod 34 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-40/08, ktoré "stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci".

Odvolacia námietka oprávneného, spočívajúca v názore, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, t.j. či je exekučný titul v súlade s právnymi predpismi, nie je dôvodná. V zmysle konštantnej judikatúry exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený a zároveň aj povinný skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v ust. . Pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle ust. v spojení s Podľa ust. Exekučného poriadku je exekučný súd oprávnený preskúmavať prípadný rozpor exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či tu nie sú také ustanovenia zákona, ktoré bránia vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok (na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v ust. Exekučného poriadku) preskúmava exekučný súd aj z hľadiska hmotného práva. Uvedené oprávnenie dané exekučnému súdu vychádza z ustanovenia ust. , Z označeného ustanovenia možno bez dôvodných pochybností vyvodiť záver, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, nesmie tento exekučný titul zaväzovať účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, resp. odporuje dobrým mravom (ust. ). O významne materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí niet žiadnych pochybností. Európsky súd pre ľudské práva v súlade so svojou judikatúrou v tomto smere uvádza, že jedným zo základných aspektov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby tam, kde súdy konečným spôsobom rozhodli, nebolo ich rozhodnutie ďalej spochybňované.

Z ustanovenia ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Ak je exekučný súd podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu - ex offo, urobí tak aj bez vyjadrenia účastníkov exekučného konania.

Odvolací súd uzatvára, že exekučný súd je ex offo povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný a spôsobilý exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd môže v rozsahu jemu danej prieskumnej právomoci skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že okresný súd neprekročil rámec prieskumnej právomoci formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku.

Na základe konštatovaného odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva, ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že povinnému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nepriznal, pretože aj keď mal vo veci plný úspech náhradu trov si neuplatnil a v súvislosti s predmetným konaním mu ani žiadne trovy nevznikli. Oprávnený ako odvolateľ nebol v tomto štádiu konania úspešní a preto podľa v spojení s nemá právo na náhradu trov.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.