Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sd-34-2012.pdf
PDF · 102.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/34/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa JUDr. R. N., bytom B., L. XXXX/X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 09.05.2012 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 09.05.2012 odporkyňa podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 15.05.2005.
Rozhodnutie odôvodnila tým, že žiadosťou spísanou dňa 22.06.2011 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku od 15.05.2005. Podľa § 65 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súlade s § 65 ods. 2 zákona 62 rokov, ak zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na to, že vek 62 rokov dovŕšil navrhovateľ dňa 15.05.2012, nárok na starobný dôchodok mu k 15.05.2005 nevznikol, pretože nedosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a tým nesplnil jednu z podmienok stanovených zákonom.
Dôvodila, že inak ako v § 65 ods. 1 zákona je dôchodkový vek stanovený v § 274 zákona, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie je možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo
e) 60 rokov.
Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.
Uviedla, že podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. SC-31.432/5-96 zo dňa 19.12.1996 bol navrhovateľovi od 01.12.1996 priznaný príspevok za službu podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Od 01.07.2002 bol príspevok za službu v súlade s § 124 ods. 3 písm. c/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preklasifikovaný na výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. MV-SRLZ-31.432-18/SZ-2010 zo dňa 16.03.2011 pre nárok a výšku príspevku za službu mu bola zhodnotená doba služby:
- výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1974 do 28.02.1975
- služobný pomer v pohotovostnom útvare Policajného zboru od 01.03.1975 do 31.05.1975
- služobný pomer príslušníka Policajného zboru od 01.10.1975 do 31.01.1976 a od 01.03.1976 do 30.11.1996.
Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p.: SC-31.432/5-96 zo dňa 19.12.1996 mu bolo zhodnotených 21 rokov doby služby v ozbrojených službách.
Citovala, že podľa ust. § 60 ods. 2 zákona, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 255 ods. 5 zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok nie je rozhodujúce, či bol navrhovateľovi skutočne priznaný výsluhový dôchodok, ale či dobu výkonu služby policajta získal v rozsahu zakladajúcom nárok na tento výsluhový dôchodok. Pretože získal obdobie výkonu služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné na nárok na starobný dôchodok zohľadniť dobu, ktorá bola zhodnotená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, pretože by takýmto postupom došlo k dvojakému zhodnoteniu doby.
Dôvodila ďalej, že v civilnom zamestnaní, t.j. vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, nezískal ani jeden deň zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Zákon v § 60 ods. 2 a § 25 ods. 5 jednoznačne stanovuje, za akých podmienok sa obdobie výkonu služby policajta považuje za obdobie dôchodkového poistenia. Kritérium nie skutočnosť, či poistencovi bola priznaná dávka výsluhového zabezpečenia (a teda nie je rozhodujúci ani druh priznanej dávky výsluhového zabezpečenia), rozhodujúcou skutočnosťou je rozsah v akom bolo obdobie výkonu služby policajta poistencom získané. Žiadne ustanovenie zákona neukladá Sociálnej poisťovni prihliadať na zvýhodnené pracovné kategórie, resp. kategórie funkcií získané v dobe, ktorá nie obdobím dôchodkového poistenia. Obdobie výkonu služby v ozbrojených silách získal navrhovateľ v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (21 rokov), preto uvedené obdobie nie je možné hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia, na základe čoho pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok na toto obdobie neprihliadala. Pretože k 15.05.2005 nezískal ani jeden deň zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nie je možné rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ust. § 274 zákona, t.j. v prípade navrhovateľa nie je možné určiť nižší dôchodkový vek ako je vek 62 rokov a žiadosť o priznanie starobného dôchodku z tohto dôvodu zamieta. Týmto realizuje rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.01.2012 č. 5Sd 96/2011-27.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, v ktorom namietal, že rozhodnutie odporkyňa opätovne odôvodnila ust. § 65 ods. 2 zákona s tým, že nespĺňa podmienku dovŕšenia veku 62 rokov a že obdobím výkonu služby policajta zakladajúcim nárok na výsluhový dôchodok nie je možné na nárok na starobný dôchodok zohľadniť dobu, ktorá bola zhodnotená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, pretože by takýmto postupom došlo k dvojitému zhodnoteniu doby. Uviedla, že od 01.07.2002 bol príspevok za službu v súlade s § 124 ods. 3 písm. c/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov preklasifikovaný na výsluhový dôchodok. Ďalej rozhodnutie odôvodnila ust. § 60 ods. 2 zákona a § 255 ods. 5 zákona. Teda, že za obdobie dôchodkového poistenia nemožno počítať obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby do 31.12.2003, za ktoré získali nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa názoru navrhovateľa odporkyňa opätovne nezistila skutočný stav veci, neobstarala potrebné podklady, neprehodnotila skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke z jej činnosti, a preto ich vo svojom rozhodnutí ani nezdôvodnila. Domáha sa výnimky dôchodkového veku ustanovenej v § 274 ods. 1 zákona uplatňovanej u osôb, ktoré v minulosti pracovali v I. a II. pracovnej kategórii do 31.12.2003 a ich dôchodkový vek sa určuje v rozpätí od 55 rokov do 59 rokov. Je toho názoru, že spĺňa túto podmienku, pretože žiadosť o starobný dôchodok podal v roku 2011, v Policajnom zbore odpracoval 21 rokov v priamom výkone služby so zaradením v I. resp. II. kategórii a dôchodkový vek 55 rokov dosiahol v zákonom stanovenom období od 01.01.2004 do 31.12.2007. Celých 21 rokov výkonu služby bol zaradený do všeobecného dôchodkového poistenia, kde poistné bolo odvádzané v plnej výške Sociálnej poisťovni. Odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí o splnení podmienok tejto výnimky vôbec nezaoberala a ani ju nezdôvodnila. Nepreukázala teda, že bol poistený v inom systéme. Do 30.06.2003 boli policajti zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení v rámci všeobecného systému sociálneho zabezpečenia bez obmedzenia. Rovnako v napadnutom rozhodnutí nebrala do úvahy skutočnosť, že ku dňu 22.06.2008 a ani doteraz mu nebola priznaná žiadna výsluhová dávka podľa zákona č. 328/2002 Z.z., teda výsluhový dôchodok. Podľa § 119 a § 120 mu bol od 01.12.1996 priznaný príspevok za službu. Príspevok za službu a výsluhový dôchodok sú navzájom dve rozdielne kategórie. Odporkyňa sa nezaoberala pri svojom rozhodnutí a neriadila sa Zbierkou stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7/2011 - rozhodnutie č. 110, str. 17, 18, 19, ktoré je jej známe. V odôvodnení tohto rozhodnutia je stanovené, že výsluhový príspevok, vzhľadom na iný spôsob jeho výpočtu, nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznanú podľa predchádzajúcich predpisov sa tento príspevok iba považuje. Ak nebola priznaná žiadna výsluhová dávka podľa vyššie citovaného zákona, dobu služby v Policajnom zbore podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nemožno vylúčiť z obdobia dôchodkového poistenia. Záver odporkyne, že doba služby sa nepovažuje za dobu poistenia, teda nezodpovedá zákonu.
Ďalej namietal, že odporkyňa sa nezaoberala a neriadila ani rozhodnutím uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 - rozhodnutie č. 55 str. 14, 15, 16, 17, ktoré je jej taktiež známe a z ktorého vyplýva, že príspevok za službu podľa § 124 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. má charakter štátnej sociálnej dávky a nie je výsluhovým dôchodkom podľa § 38 zákona, hoci sa za takýto dôchodok považuje. Cieľom zákona tu zrejme bolo zabezpečiť ďalšie poskytovanie dávok výsluhového zabezpečenia, ktoré vyššie citovaný zákon nepozná a ktoré neprevzal z predchádzajúcich právnych predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia policajtov. Odporkyňa aj napriek tomu vo svojom rozhodnutí konštatuje, že získal obdobie výkonu služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, a preto nie je možné na nárok na starobný dôchodok zohľadniť dobu, ktorá bola zhodnotená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, pretože by takýmto postupom došlo k dvojitému zhodnoteniu doby. Právna úprava, podľa ktorej táto dávka nemá byť zhodnotená v dôchodkovej dávke dvakrát však nemôže znamenať stanovenie iných, menej výhodných podmienok pre posúdenie vzniku trvania a výšky nároku na starobný dôchodok.
Poukázal na čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého za správny výklad možno považovať len taký výklad zákonných ustanovení upravujúcich vznik nároku na starobný dôchodok, ktorý nebude mať za následok neodôvodnený znevýhodňujúci rozdiel v starobnom zabezpečení osoby, ktorá vykonávala službu v ozbrojených zložkách v porovnaní s občanmi, ktorí službu v ozbrojenej zložke nevykonávali. Z tohto dôvodu je rozhodnutie odporkyne diskriminujúce.
Poverená zástupkyňa odporkyne navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí alebo zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovení inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný, pretože rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 22.06.2011 odporkyni žiadosť, ktorá jej bola doručená dňa 29.06.2011 o priznaní starobného dôchodku od 15.05.2005, kedy dovŕšil 55 rokov života.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, orgánu sociálneho zabezpečenia Č.p.: SC-31.432/5-96 zo dňa 19.12.1996 bol navrhovateľovi podľa § 19 ods. 1 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov priznaný príspevok za službu od 01.12.1996. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie riadenia ľudských zdrojov, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava Č.p.: MV- SRLZ-31.432-18/SZ-2010 zo dňa 16.03.2010 bola navrhovateľovi pre nárok a výšku príspevku za službu zhodnotená doba služby od 01.10.1974 do 28.02.1975 - základná vojenská služba, od 01.03.1975 do 31.05.1975 - pohotovostný útvar PZ, od 01.10.1975 do 31.01.1976 - Policajný zbor a od 01.03.1976 do 30.11.1996 - Policajný zbor. Zároveň je v tomto potvrdení uvedené, že od 01.07.2002 bol príspevok za službu podľa § 124 ods. 3 písm. c/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov preklasifikovaný na výsluhový dôchodok.
Podľa § 65 ods. 1 zákona (v znení účinnom ku dňu 15.05.2005), poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 274 ods. 1 zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.
Podľa § 255 ods. 1 prvá veta zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 5 zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa prechodného ust. § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.) výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
Z uvedeného vyplýva, že výsluhový príspevok vzhľadom na iný spôsob jeho výpočtu nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. a naďalej je výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 73/1998 Z.z. Za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznanú podľa predchádzajúcich predpisov sa tento príspevok iba považuje. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona je vyjadrením zásady zachovania získaných nárokov rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31.12.2023. Z tohto dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok pri vykonávaní zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné stanoviť iné (menej výhodné) podmienky ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So 112/2009). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi nebola priznaná žiadna výsluhová dávka podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Dobu služby v Policajnom zbore mu preto podľa § 255 ods. 5 zákona nemožno vylúčiť z obdobia dôchodkového poistenia. Záver odporkyne, že doba služby sa nepovažuje za dobu poistenia preto nezodpovedá zákonu.
Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So 214/2008, kde v obdobnom prípade okrem iného Najvyšší súd uviedol, že pokiaľ § 124 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. príspevky za služby, na ktoré vznikol nárok podľa § 110 až 114 zákona č. 100/1988 Zb. používa termín „považuje sa“, podľa názoru odvolacieho súdu aj naďalej takýto príspevok za službu podľa § 124 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. má charakter štátnej sociálnej dávky a nie je výsluhovým dôchodkom podľa § 38 a nasl. ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. hoci sa za takýto dôchodok považuje. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že cieľom zákon tu zrejme bolo zabezpečiť ďalšie poskytovanie dávok výsluhového zabezpečenia, ktoré zákon č. 328/2002 Z.z. nepozná a ktoré neprevzal z predchádzajúcich právnych predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia policajtov. Tomuto záveru nasvedčuje aj prechodné ust. § 156 ods. 6 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a § 284 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, podľa ktorých príspevok za službu sa považoval za príspevok za službu podľa zákona č. 410/1991 Zb., resp. za výsluhový príspevok podľa zákona č. 73/1998 Z.z.
V danom prípade odporkyňa dostatočne právne nevyhodnotila obdobie dôchodkového poistenia, ani dávku výsluhového príspevku, na ktorú vznikol nárok navrhovateľovi a ktorú poberá na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Nezaoberala sa skutočnosťami, ktoré sú jej známe z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä závermi rozhodnutí, na ktoré bolo poukázané vyššie.
Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Odporkyňa sa neriadila dôsledne ustanoveniami § 209 ods. 1, 2 a 4 zákona. Úlohou súdov v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, resp. pri odôvodňovaní rozhodnutí, ale preskúmavať ich zákonnosť.
Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ak preskúmavaním rozhodnutia a postupu správneho orgánu dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Pretože odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí nevyrovnala so všetkými skutočnosťami, ktoré mali tvoriť podklad rozhodnutia, tieto skutočnosti nevyhodnotila, spoločne s aplikáciou právnych predpisov, ktoré sa k predmetnému konaniu vzťahujú súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto predmetné rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ust. § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní je opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok a rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo kritériám uvedeným v ust. § 209 ods. 4 zákona a zároveň sa vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku. Odporkyňa je pri rozhodovaní viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorých má právo na náhradu trov konania iba úspešný účastník. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si nežiadal, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.