Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/188/2008

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa: X. O., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XXXX/XX, O., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Petrom Jankovským, advokát, Krížna 47, Bratislava, proti odporcovi: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 33.193,92 eur (1.000.000,- Sk), takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.061,75 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.233,12 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Petra Jankovského, advokáta, so sídlom Krížna 47, Bratislava, vedený v spoločnosti I. O., U..W.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 19,80 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2008 domáhal proti odporcovi ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo sume 1.000.000,- Sk (33.193,92 €). Žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť odvysielať ospravedlnenie za podmienok a v znení obsiahnutých v petite návrhu.

Okresný súd Bratislava IV rozhodol vo veci rozsudkom č. k. - 159 zo dňa 01.10.2010 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. - 203 zo dňa 04.03.2011 tak, že zaviazal odporcu odvysielať v rovnakom programe, ako boli uverejnené napádané údaje, ospravedlnenie navrhovateľovi, ktoré bude zreteľne označené ako ospravedlnenie pánovi X. O. v znení, ako je uvedené vo výroku rozsudku, a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 16.500,- €. Súd návrh v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo zvyšku v sume 16.694,- € zamietol, keďže Rada pre vysielanie a retransmisiu SR v konaní o sťažnosti č. 4198/196-2008 dospela k záveru, že odporca v predmetnom odvysielanom príspevku porušil ustanovenia a odporcovi uložila pokutu vo výške 3.500,- eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odporca odvolanie, a žiadal zmeniť rozsudok prvostupňového súdu tak, že odvolací súd návrh v celom rozsahu zamietne.

Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní rozsudkom č. k. - 215 zo dňa 12.12.2011 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v napadnutej časti tak, že odporca je povinný odvysielať ospravedlnenie sa navrhovateľovi v rovnakom vysielacom čase, v akom boli odvysielané napádané tvrdenia, ktoré bude zreteľne označené ako ospravedlnenie sa pánovi X. O., pretože relácia V. noviny, v rámci ktorej bola odvysielaná predmetná reportáž, už TV JOJ nevysiela, a preto nie je možné uložiť odporcovi povinnosť odvysielať ospravedlnenie v rovnakom programe, ako to urobil súd prvého stupňa v

napadnutom rozsudku. Vo zvyšku napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Bratislave zároveň podľa uložil povinnosť súdu prvého stupňa rozhodnúť o trovách konania.

Okresný súd Bratislava IV rozhodol o trovách konania uznesením č. k. - 247 zo dňa 19.01.2012 tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.061,75 eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.928,07 eur a náhradu trov štátu vo výške 19,80 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu odporca podal odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozhodol na odvolanie odporcu uznesením č. k. - 304 zo dňa 29.06.2012 tak, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. - 247 zo dňa 19.01.2012 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava IV ako súd prvého stupňa v intenciách odvolacieho súdu opätovne rozhodol o náhrade trov konania. Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal úspech v pomere nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Súd pri posudzovaní úspechu účastníkov v celom konaní vychádzal z hodnotenia úspechu jednak v časti morálnej satisfakcie (zadosťučinenia, ktoré navrhovateľ žiadal realizovať formou odvysielania ospravedlnenia) a jednak v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ako je vyššie uvedené, navrhovateľ sa v návrhu domáhal ochrany pred neoprávneným zásahom do svojej osobnosti a žiadal, aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie, ktoré mal odporca realizovať formou odvysielania ospravedlnenia sa navrhovateľovi v rovnakom programe, v ktorom zasiahol do jeho osobnostných práv uverejnením napádaných údajov. Nakoľko podľa navrhovateľa však šlo o zásah takej intenzity, že zadosťučinenie len formou ospravedlnenia nemožno pokladať za postačujúce, zároveň žiadal, aby mu súd priznal aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to v sume 1.000.000,- Sk, t.j. 33.193,92 €.

Súd pri posudzovaní navrhovateľovho úspechu v konaní má za to, že navrhovateľ mal v časti návrhu, v ktorom žiadal morálnu satisfakciu (zadosťučinenie) za zásah do jeho práv na ochranu osobnosti plný úspech, keďže prvostupňový súd jeho návrhu v tejto časti celkom vyhovel a tento výrok ako vecne správny odvolací súd potvrdil. Súd zmenu výroku odvolacím súdom týkajúceho tejto časti nepokladá pri posudzovaní úspechu navrhovateľa v konaní za natoľko závažnú a rozhodujúcu, aby pomer úspechu navrhovateľa hodnotil len ako čiastočný, pretože táto zmena sa netýkala samotného znenia ospravedlnenia, ale len otázky času a programu, v ktorom má byť odvysielané, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu odporca reláciu, v ktorom bola odvysielaná predmetná reportáž, už nevysielal.

Ďalej pri vyhodnocovaní celkového úspechu účastníkov v konaní súd posudzoval úspech v časti návrhu, ktorou sa navrhovateľ domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. finančnej satisfakcie). Prvostupňový súd priznal navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 16.500,- €, čo odvolací súd v odvolacom konaní potvrdil. Návrh vo zvyšku, t.j. v sume 16.694,- € bol zamietnutý. Súd sa však nestotožnil s posúdením úspechu účastníkov v tejto časti konania len na základe percentuálneho vyjadrenia miery priznaného a zamietnutého plnenia, t.j. 16.500,- € : 16.694,- €, teda 49,71 % : 50,29 %. Súd má za to, že pri posúdení úspechu nemožno ako jediné kritérium brať len pomer medzi výškami priznaného a nepriznaného plnenia. Súd pri rozhodovaní o priznaní práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch musel primárne vyhodnotiť, či neoprávneným zásahom do osobnosti navrhovateľa bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť alebo jeho vážnosť v spoločnosti ako to ukladá ustanovenie , a až keď dospeje k záveru, že takéto značné zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti nastalo (čoho právnym dôsledkom je, že navrhovateľ má právo na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch), sekundárne môže rozhodnúť o rozsahu (výške) náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú mu prizná.

Súd teda úspech účastníkov v konaní vyhodnotil nasledovne: navrhovateľ mal plný úspech v časti návrhu, ktorou sa domáhal morálnej satisfakcie. Navrhovateľ mal plný úspech v časti o priznaní práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko v tejto časti mu prvostupňový súd vyhovel a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil, keďže bol toho názoru, že dôstojnosť navrhovateľa a jeho vážnosť v spoločnosti bola znížená v takej miere, že len morálna satisfakcia vo forme odvysielania ospravedlnenia nie je postačujúca. V časti rozsahu (výšky) náhrady nemajetkovej ujmy bol úspech oboch účastníkov čiastočný, a to v pomere 49,71 % pre navrhovateľa a 50,29 % pre odporcu, avšak tu súd poznamenáva, že výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch závisela od úvahy súdu, nakoľko skutočnú výšku škody v takýchto prípadoch určiť buď nemožno vôbec alebo len s nepomernými ťažkosťami. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľovi patrí plná náhrada trov konania podľa , pretože hoci bol navrhovateľ úspešný len čiastočne (t.j. navrhovateľov úspech spočíva v tom, že súd zaviazal odporcu na odvysielanie ospravedlnenia a navrhovateľovi priznal právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to v rozsahu 16.500,- €,) rozhodnutie o výške plnenia (náhrady), ktorá bola navrhovateľovi sčasti priznaná a vo zvyšku zamietnutá (čo je navrhovateľovým neúspechom a odporcovým úspechom v konaní), záviselo od úvahy súdu.

Súd preto neaplikoval pri rozhodnutí o trovách konania , keďže navrhovateľ nemal plný úspech v celom konaní, t.j. súd nevyhovel jeho návrhu v celom rozsahu. Súd neaplikoval ani , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právom, pretože ak by súd za základ výroku o náhrade trov jedine vyhodnotil pomer úspechu a neúspechu podľa výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, poprel by tým navrhovateľov úspech v časti konania o morálnej satisfakcii, ako aj úspech v časti konania o finančnej satisfakcii, keď na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, že samotná morálna satisfakcia vo forme odvysielania ospravedlnenia nie je postačujúca vzhľadom na značnú mieru zníženia dôstojnosti navrhovateľa alebo jeho vážnosti v spoločnosti. Hodnotenie pomeru úspechu a neúspechu podľa priznania náhrady nemajetkovej ujmy 49,71 % : 50,29 % by základ sporu obmedzilo len na spor o rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom otázkou rozsahu priznania náhrady nemajetkovej ujmy sa môže súd zaoberať, až keď primárne vyhodnotí, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti a sekundárne dospeje k názoru, že samotná morálna satisfakcia nie je postačujúca.

Súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení z 05.08.2010, sp. zn. , k aplikácii ustanovenia uviedol, že toto ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania; súd podľa neho prizná účastníkovi konania plnú náhradu trov konania, i keď mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch: 1. ak účastníkov neúspech v pomere k úspechu v konaní bol nepatrný, 2. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a 3. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. V prípade uvedenom pod bodom 3. sa úvaha súdu môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu účastníka konania (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Ako príklad takéhoto určenia výšky plnenia v závislosti od úvahy súdu sa aj v odbornej právnickej literatúre uvádza rozhodovanie súdu o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa , v zmysle ktorého súd určí výšku náhrady nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Z hľadiska rozhodovania o trovách konania v takýchto prípadoch nie je určujúce, akú výšku tejto náhrady navrhovateľ požadoval, a akú výšku mu priznal súd; rozhodujúce bolo, že výška náhrady závisela od úvahy súdu. So zreteľom na to má súd aplikovať a nie .

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol o trovách konania podľa v spojení s ustanoveniami a tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vyčíslených na základe MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“).

Súd zaviazal vo veci neúspešného odporcu na zaplatenie v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy v sume 66,- € a 995,75 €, t.j. 3 % z výšky uplatnenej

z nemajetkovej ujmy, spolu v sume 1.061,75 €, ktorú navrhovateľ zložil na účet tunajšieho súdu dňa 02.02.2009.

Ďalším sporným bodom medzi účastníkmi pri rozhodnutí o trovách konania bola výška základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej pomoci, nakoľko v konaní boli poskytované úkony právnej pomoci ešte v čase, kým nenadobudla účinnosť , ktorou sa mení MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. do 31.05.2009.

Podľa účinnej od 01.06.2009 vo veciach ochrany osobnosti podľa , vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1.000,- eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2.000,- eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Podľa citovaného ustanovenia v spojení s základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby odo dňa 01.06.2009 je 91, €.

Pred nadobudnutím účinnosti ustanovenia , t.j. do dňa 31.05.2009, tarifná hodnota sporov o ochranu osobnosti nebola osobitne určená vo . Navrhovateľ si vo vyčíslení trov konania uplatnil sadzbu 486,34 € podľa , pričom vychádzal z toho, že hodnota predmetu sporu predstavuje sumu 33.193, € (1.000.000,- Sk), ktorú žiadal ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia in fine v prípadoch, v ktorých má účastník úspech len čiastočný, avšak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto neustanovuje inak.

Podľa účinnej do 31.05.2009 základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Súd nevychádzal pri výpočte tarifnej odmeny advokáta za úkony vykonané predo dňom 01.06.2009 z ustanovenia in fine a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania z výšky súdom priznaného plnenia, ktorá by podľa bola v sume 320, € za jeden úkon právnej pomoci. Podľa ustanovenia sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví z tarifnej hodnoty veci, alebo druhu veci, alebo práva. Ako už vyššie súd uviedol, v konaniach o ochrane osobnosti súd najskôr posudzuje dôvodnosť podaného návrhu, t.j. či skutočne došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, a až následne po vyhodnotení, že odporca konal v rozpore s , a teda neoprávnene zasiahol do navrhovateľovho práva na ochranu osobnosti, môže odporcovi uložiť sankciu v zmysle . Sekundárne súd posudzuje, či zadosťučinenie podľa prvého odseku sa javí ako postačujúce, a to najmä vzhľadom na mieru zníženia dôstojnosti poškodenej fyzickej osoby alebo jej vážnosti spoločnosti ( ). Ak súd vyhodnotí, že takéto zadosťučinenie nie je postačujúce, terciárne podľa určí výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na závažnosť ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.

Pri konaniach vo veciach ochrany osobnosti teda súd musí skúmať viacero rozhodných skutočností, a preto nepokladá za spravodlivé, aby jedinou smerodajnou skutočnosťou pri určovaní hodnoty sporu bola výška súdom priznaného plnenia, a to z dôvodu, že výška plnenia je nerozlučne naviazaná na kladné rozhodnutie o časti návrhu, ktorou sa navrhovateľ domáha materiálneho zadosťučinenia (teda, že navrhovateľovi patrí právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch), ktorému zasa predchádza kladné rozhodnutie o časti návrhu, ktorou sa navrhovateľ domáhal ospravedlnenia (morálnej satisfakcie). Ak by súd zamietol návrh v časti priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo už v časti morálnej satisfakcie, nemohol by hodnotu sporu posúdiť, keďže sa nijaké plnenie nepriznalo.

V prípade teoretickej konštrukcie, ak by súd za základ pre určenie hodnoty sporu vzal do úvahy len výšku súdom priznaného plnenia, tak v prípade plného úspechu navrhovateľa a plného úspechu odporcu (ak by súd návrh na ochranu osobnosti celkom zamietol) by súd hodnotu sporu musel určiť odlišne. V prípade úspechu navrhovateľa by ňou bola výška súdom priznaného plnenia, avšak v prípade úspechu odporcu by musel za hodnotu sporu považovať 1/13 výpočtového základu, pretože súd žiadne plnenie nepriznal a hodnotu práva nie je možné vyjadriť v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

V tomto súd považuje za nespravodlivé, aby hodnota sporu bola určená výškou súdom priznaného plnenia navrhovateľovi podľa in fine , pretože, ak by súd rozhodol opačne, odporcovi by nemohol priznať vyššiu základnú sadzbu za úkon právnej pomoci, ako je 1/13 výpočtového základu. V tomto súd vidí nerovné postavenie strán (účastníkov) konania pri uplatnení práva na náhradu trov konania ( ), a preto ochranu osobnosti účastníka považuje za právo, ktorého hodnotu nie je možné vyjadriť v peniazoch, resp. ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pred 01.06.2009 súd určil podľa , ktorá v roku 2008 bola v sume 1.465,- Sk (t. j. 48, €).

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslenú podľa , , , , , účinnej do 31.05.2009 a podľa , , , , , , , a účinnej od 01.06.2009. V konaní boli vykonané nasledovné úkony právnej služby: 3x 48, € (za 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 23.10.2008, 2. písomné podanie protistrane Žiadosť o ospravedlnenie protistrane dňa 23.10.2008, 3. podanie návrhu na začatie konania dňa 13.11.2008), 7x 91,29 € (za 1.-5. účasť na pojednávaniach dňa 11.01.2010, 15.03.2010, 14.05.2010, 10.09.2010 a 28.11.2011, 6. vypracovanie záverečného vyjadrenia dňa 17.09.2010, 7. vyjadrenie sa k odvolaniu odporcu dňa 01.12.2010), 4x 22,82 € (za 1.-2. účasť na pojednávaniach dňa 15.07.2009 a 30.09.2009, ktoré boli odročené bez prejednania veci, 3.-4. účasť na pojednávaniach dňa 01.10.2010 a 12.12.2011, pri ktorých sa iba vyhlásilo rozhodnutie), 1x 45,65 € (za vyjadrenie sa k odvolaniu proti rozhodnutiu o náhrade trov konania zo dňa 21.03.2012, avšak podľa iba v 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, nakoľko ide o vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré nebolo rozhodnutím vo veci samej); paušálna náhrada 3x 6,31 € za tri úkony vykonané v r. 2008, 2x 6,95 € za dva úkony v r. 2009, 7x 7,21 € za sedem úkonov v r. 2010, 2x 7,41 € za dva úkony v r. 2011, 1x 7,63 € za jeden úkon v r. 2012; t.j. 1.027,60 € + 20 % DPH = 1.233,12 eur.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkony Sťažnosť na Radu pre vysielanie a retransmisiu SR pre porušenie zo dňa 23.10.2008 a Žiadosť o priznanie postavenia účastníka správneho konania 20.02.2009, nakoľko šlo o úkony, ktoré právny zástupca navrhovateľa vykonal v správnom konaní, t.j. v konaní o sťažnosti pre porušenie o vysielaní a retransmisii, ktoré bolo vedené pred Radou pre vysielanie a retransmisiu, a nárok na náhradu vzniknutých trov mal byť uplatnený v tomto správnom konaní. Súd taktiež nepriznal navrhovateľovi paušálnu náhradu za úkony právnej služby Účasť na pojednávaní dňa 15.07.2009 a Účasť na pojednávaní dňa 30.09.2009 vo výške 7,21 €, ako bola vyčíslená vo Vyčíslení trov právneho zastúpenia navrhovateľa zo dňa 13.12.2011, ale len vo výške 6,95 € podľa vo výške jednej stotiny výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, nakoľko tieto úkony boli vykonané v roku 2009, a nie v r. 2010 ako sa chybne uvádza vo Vyčíslení.

Ďalšou namietanou skutočnosťou bolo priznanie náhrady trov za úkon Žiadosť o ospravedlnenie zo dňa 23.10.2008. Podľa účinnej do 31.05.2009 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.

Podľa názoru súdu navrhovateľ sa týmto úkonom účelne domáhal ochrany svojho práva, nakoľko sa najskôr pokúsil o mimosúdne riešenie sporu, na ktoré sa nechal právne zastúpiť a v súvislosti s týmto zastúpením mu vznikli výdavky (trovy), keďže jeho advokát vypracoval a zaslal predmetnú žiadosť protistrane. Nakoľko odporca túto žiadosť o mimosúdne urovnanie sporu neakceptoval, navrhovateľ až následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa domáhal svojho nároku súdnou cestou, a to podaním návrhu na začatie konania (doručený súdu dňa 13.11.2008). Úkon Žiadosť o ospravedlnenie datovaný dňa 23.10.2008 hoci bol vykonaný pred začatím súdneho konania, má súvis s nárokom neskôr

uplatneným v súdnom konaní (navrhovateľ v ňom žiada ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.000.000,- Sk rovnako ako aj v návrhu na začatie konania) a v čase jeho uskutočnenia platná tento úkon (písomné podanie protistrane vo veci samej) za úkon právnej služby pokladala [ účinnej do 31.05.2009].

Námietku, že úkon Žiadosť o ospravedlnenie dňa 23.10.2008 bol vykonaný ešte pred začatím súdneho konania, a preto by náhrada trov zaň nemala byť priznaná, súd považuje za bezpredmetnú, nakoľko výslovne priznáva odmenu aj za úkony vykonané ešte pred tým, ako je konanie začaté ( ), a tie sú uvedené najmä v a (napr. prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania). V čase uskutočnenia tohto úkonu (dňa 23.10.2008) výslovne priznávala odmenu advokátovi aj za písomné podanie protistrane, ak sa týkalo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené a na základe citovaného ustanovenia súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon Žiadosť o ospravedlnenie protistrane zo dňa 23.10.2008, nakoľko mal preukázané, že uvedený úkon, ktorý je písomným podaním protistrane týkajúci sa veci samej, bol právnym zástupcom navrhovateľa vykonaný a protistrane odoslaný. Súd mal z doručenky (č. l. 6) preukázané, že odporca tento úkon prevzal dňa 24.10.2008.

Podľa účinnej do 31.05.2009 ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa až o daň z pridanej hodnoty.

Podľa o dani s pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka.

Odporca v odvolaní proti uzneseniu o náhrade trov konania č. k. - 247 zo dňa 19.01.2012 namietol, že súd priznal navrhovateľovi uplatnenú 20 % daň z pridanej hodnoty z náhrady výdavkov (režijných paušálov) podľa , hoci podľa platnej v čase vykonania úkonov právnej služby (v roku 2008) sa o daň z pridanej hodnoty zvyšovala iba tarifná odmena určená podľa až . Náhrada za stratu času a náhrada výdavkov podľa do základu pre výpočet DPH vstupujú až od 01.06.2009, kedy nadobudla účinnosť , ktorou sa mení a dopĺňa

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na , z ktorého vyplýva, že každá odplata (a teda aj odmena advokáta, ak je advokát platiteľom DPH) znížená o daň na výstupe predstavuje základ pre výpočet DPH. Základ dane zahŕňa aj súvisiace náklady účtované platiteľom príjemcovi plnenia alebo inej osobe, ktoré sú priamo spojené so zdaniteľným plnením a za ktoré platiteľ požaduje úhradu.

Súd sa nestotožnil s výkladom ustanovenia účinnej do 31.05.2009, že jednoznačne vymedzuje presný (taxatívny) výpočet úkonov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty a na ostatné položky (paušálna náhrada, cestovné a náhrada za stratu času sú upravené v až 17 ) sa DPH nevzťahuje. Citované ustanovenie určuje, že tarifná odmena podľa až sa zvyšuje o DPH, avšak už výslovne neustanovuje resp. vôbec neupravuje, že hotové výdavky advokáta súvisiace s tarifnou odmenou nemôžu byť resp. nie sú základom dane z DPH. Citované ustanovenie je podľa názoru súdu potrebné vykladať v širšom kontexte, extenzívne, v súvislosti so , ktorý má jednak vyššiu právnu silu ako , a jednak pri výklade ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy treba klásť dôraz na potrebu vykladať ich v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily, a teda aj so zákonmi. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že uvedené rozdielnosti je potrebné vykladať v súlade so zákonom a nie s .

Súd pokladá samotný úkon právnej pomoci za hlavné plnenie, ktorého protihodnotou je tarifná odmena, a s ním súvisiace činnosti (miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné) za vedľajšie plnenie, ktorého protihodnotou je náhrada hotových výdavkov. Súd teda vychádzal z toho, že účinná do 31.05.2009 neustanovovala resp. vôbec neupravovala, že hotové výdavky advokáta (medzi ktoré patrí aj paušálna náhrada podľa ) nemôžu byť základom pre výpočet DPH, preto svoje rozhodnutie oprel o , ktorý v vymedzuje, čo je základom DPH pri dodaní tovaru alebo služby, a v nasledujúcom odseku pod písm. b) výslovne ustanovuje, že do základu dane sa zahŕňajú aj súvisiace náklady (výdavky), za ktoré súd pokladá aj paušálnu náhradu podľa . Ak teda zaraďuje do základu dane z pridanej hodnoty aj súvisiace náklady (výdavky), na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi uplatnenú 20 %-nú daň z pridanej hodnoty z paušálnej náhrady za tri úkony vykonané v roku 2008.

Nakoľko podľa je aktuálna sadzba dane z pridanej hodnoty za tovary a služby 20 %, súd priznal ku každému úkonu právnej služby zvýšenie odmeny advokáta o 20 %-nú sadzbu dane z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd podľa citovaného ustanovenia rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré vynaložil na úhradu svedočného

- náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku v sume 19,80 €, o ktoré po výsluchu požiadala svedkyňa G. O. (2x 9,90 € za cestu Banská Bystrica - Bratislava a späť). Súd podľa výsledku konania na ich úhradu zaviazal v konaní neúspešného odporcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne na Okresný súd Bratislava IV.

Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, v potrebnom počte rovnopisov) a náležitosti podľa (t.j. proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).