Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28C/19/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľky: M. N., bytom E. X, U. U., nar. XX.X.XXXX, zastúpená JUDr. Maricou Koreňovou, advokátkou, so sídlom J. Cikkera 8, Banská Bystrica, proti odporcovi: G. N., bytom F. XX, Košice, nar. XX.XX.XXXX, v konaní o zaplatenie 35.950,- Eur s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 35.602,50 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľky z a m i e t a.

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a vo vzťahu medzi účastníkmi a štátom ako aj o poplatkovej povinnosti odporcu r o z h o d n e p o p r á v o p l a t n o s t i rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 8.2.2010, sa navrhovateľka proti odporcovi pôvodne domáhala zaplatenia sumy 28.250,- Eur. Uznesením vyhláseným za prítomnosti oboch účastníkov na pojednávaní dňa 24.9.2012, súd na základe návrhu navrhovateľky pripustil zmenu návrhu, spočívajúcu v rozšírení pôvodne uplatňovaného nároku na sumu 35.950,- Eur. Uplatnená pohľadávka predstavovala, podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu, peňažnú náhradu za vyporiadanie hodnoty členského podielu účastníkov v Stavebnom bytovom družstve II. Košice (ďalej tiež len bytové družstvo"), s ktorým bol spojený nájom bytu č. 12 na F. XX v Košiciach (ďalej tiež len "družstevný byt"), s tým, že tento nárok navrhovateľka odôvodnila poukazom na to, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 14.1.1999, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov došlo uplatnením zákonnej domnienky podľa ust. (vzhľadom na to, že v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou ani k uplatneniu vyporiadania na súde) a že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 28.3.2007 došlo k zrušeniu spoločného nájmu družstevného bytu účastníkov a k určeniu odporcu za výlučného nájomcu, a tým aj člena bytového družstva, avšak bez toho, aby v tomto konaní došlo zároveň i k finančnému vyrovnaniu navrhovateľky za jej spoluvlastnícky podiel na hodnote členského podielu v bytovom družstve. Navrhovateľka výšku peňažného vyrovnania odvíjala od všeobecnej hodnoty členského podielu a veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu na ňom (1/2 k celku).

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 7.12.2010 navrhovateľkou uplatnený nárok neuznal; namietal hodnotu členského podielu v bytovom družstve, z ktorej navrhovateľka vychádzala, tvrdil, že podľa jeho názoru, táto nebola reálna a nezohľadňovala stav bytu a navrhoval, aby sa výška peňažného vyrovnania určila zo zostatkovej hodnoty členského podielu, ktorá podľa oznámenia bytového družstva predstavovala sumu 483,76 Eur. V priebehu konania (v písomnom stanovisku zo dňa 26.4.2012 k znaleckému posudku) sa odporca dožadoval zohľadnenia nesplatenej anuity členského podielu v sume

1.799,86 Eur a s ohľadom na cenu, za akú sa obdobné byty v súčasnosti predávajú, navrhoval určiť výšku peňažného vyrovnania sumou 20.000,- Eur.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým posudkom Ing. X. X., znalkyne z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností č. 6/2012 zo dňa 16.3.2012 (čl. 107) a oboznámením s podstatným obsahom listinných dôkazov, a to: rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 28.3.2007 (čl. 5), rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 14.1.1999 (čl. 10), zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu (čl. 12) a oznámením zostatkovej hodnoty členského podielu Stavebného bytového družstva II. Košice zo dňa 7.12.2011 k 31.12.2007 (čl. 135, čl. 136).

Vyhodnotením vykonaných dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, súd ustálil skutkový stav takto:

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 14.1.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť (v časti výroku o rozvode manželstva) dňa 8.3.1999. Na základe zhodných tvrdení účastníkov si súd s použitím ust. skutkovo osvojil, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov rozvodom ich manželstva, navrhovateľka a odporca nevyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dohodou a žiaden z nich ani neuplatnil vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na súde. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 28.3.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.6.2007, došlo k zrušeniu spoločného nájmu družstevného bytu účastníkov a k určeniu odporcu za výlučného nájomcu, a tým aj člena bytového družstva. Predmetom tohto konania podľa zistenia súdu vyrovnanie navrhovateľky za jej spoluvlastnícky podiel na hodnote členského podielu v bytovom družstve, nebolo. Na základe zhodných tvrdení účastníkov si súd s použitím ust. skutkovo osvojil, že po zrušení spoločného nájmu družstevného bytu účastníkov, k vyrovnaniu účastníkov za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky na hodnote členského podielu v bytovom družstve, nedošlo. Na základe posudku Z.. X. X., znalkyne z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností č. 6/2012 zo dňa 16.3.2012 súd skutkovo ustálil, že všeobecná hodnota družstevného bytu v stave ku dňu zániku spoločného členstva účastníkov v bytovom družstve predstavuje 71.900,- Eur. Z oznámenia zostatkovej hodnoty členského podielu Stavebného bytového družstva II. Košice zo dňa 7.12.2011 súd zistil, že ku dňu 31.12.2007 predstavovala výška nesplateného investičného úveru sumu 695,03 Eur. V tejto súvislosti konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť, že po zrušení spoločného nájmu družstevného bytu, splácal zostatok investičného úveru výlučne odporca.

Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. , predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa ust. , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ust. , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ust. , ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa ust. , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa ust. , ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. , ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa ust. , občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

Podľa ust. veta prvá až tretia , členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden členský podiel.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení zákona, posúdil súd uplatnený nárok navrhovateľky v podstatnej časti za dôvodný. Vo svojom závere o dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľky (čo do zaplatenia sumy 35.602,50 Eur) súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že spoločný členský podiel manželov v bytovom družstve predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a po jeho zániku, rovnako ako veci (hnuteľné a nehnuteľné), podlieha vyporiadaniu zákonom predpokladaným spôsobom. V tomto zmysle zákon predpokladá v prvom rade že vyporiadanie sa vykoná dohodou bezpodielových spoluvlastníkov, v druhom rade, pokiaľ sa spoluvlastníci na vyporiadaní nedohodnú, že vyporiadanie vykoná na základe návrhu jedného z nich súd a nakoniec, že v prípade ak by spoluvlastníci do troch rokov od zániku bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadali dohodou alebo ak by v tejto lehote nepodali na súde návrh na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím, nastupuje zákonná domnienka o spôsobe vyporiadania podľa ust. (pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné). V danom prípade účastníci svoje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadali dohodou a vyporiadanie rozhodnutím súdu žiaden z nich neuplatnil ani na súde. Následkom toho, uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty počítanej odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva, teda dňom 9.3.2002, je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov vyporiadané uplatnením zákonnej domnienky o spôsobe vyporiadania podľa ust.

ods. 4 . To ďalej znamená, že od toho času členský podiel účastníkov v bytovom družstve, predtým v ich spoluvlastníctve bezpodielovom, stal sa predmetom ich podielového spoluvlastníctva, pričom podiely oboch účastníkov na tejto majetkovej hodnote boli rovnaké. Zrušením spoločného nájmu a tým aj spoločného členstva v bytovom družstve rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 28.3.2007, došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva účastníkov k členskému podielu v bytovom družstve a sčasti i k jeho vyporiadaniu tým, že určením odporcu za výlučného nájomcu, a tým aj člena bytového družstva, došlo k prikázaniu celého členského podielu v bytovom družstve odporcovi. Týmto rozhodnutím však zároveň nedošlo i k finančnému vyrovnaniu navrhovateľky za jej spoluvlastnícky podiel na hodnote členského podielu v bytovom družstve, tak, ako to predpokladá ust. veta tretia , analogicky použiteľný na predmetný prípad postupom podľa ust. . Nakoľko toto vyrovnanie nebolo medzi účastníkmi vykonané ani súdnym rozhodnutím a ani mimosúdne, nič nebráni tomu, aby v záujme spravodlivého usporiadania spoluvlastníckeho právneho vzťahu s odporcom a sledujúc naplnenie ust. , ktorý umožňuje prikázať predmet spoluvlastníctva len jednému zo spoluvlastníkov, a tým zbaviť vlastníctva ostatného spoluvlastníka, zásadne len za náhradu, sa navrhovateľka domáhala zaplatenia finančného vyrovnania samostatným návrhom (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2009). Čo sa výšky finančnému vyrovnania navrhovateľky za jej spoluvlastnícky podiel na hodnote členského podielu v bytovom družstve týka, súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že členstvo v bytovom družstve, na rozdiel od iných typov družstiev, má konkrétny obsah v tom smere, že práva a povinnosti člena sú spojené s jednotlivým, presne špecifikovaným bytom. Pokiaľ sa potom členské práva a povinnosti prevádzajú (alebo prechádzajú), prevádza sa (prechádza) vo svojej podstate právo dispozície ku konkrétnemu bytu, ktorý však zostáva vo vlastníctve družstva, voči ktorému má i nový člen povinnosti. Prevod práv a povinností spojených s členstvom v tomto type družstva na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva, čo znamená, že s členským podielom v bytovom družstve možno voľne disponovať, pričom tiež otázka majetkového vyporiadania prevodcu a nadobúdateľa je výlučne ich záležitosťou. Dispozícia s členským podielom v bytovom družstve nepochybne podlieha, a to bez akýchkoľvek obmedzení, trhovým pravidlám správania subjektov občianskoprávnych vzťahov. Preto spravodlivé vyporiadanie spoluvlastníctva členského podielu môže zabezpečiť iba také vyporiadanie, v ktorom v danom okamihu vyporiadania budú práva a povinnosti, ktoré prechádzajú na toho ktorého z bývalých manželov, zodpovedať majetkovým hodnotám, za ktoré je možné inak (v danom mieste a čase) tieto práva (povinnosti) nadobudnúť. To znamená, že pre vyporiadanie hodnôt (práv a povinností v bytovom družstve) v žiadnom prípade nemôže byť rozhodujúca výška zostatkovej hodnoty členského podielu, ale vždy hodnota, za akú je možné v danom mieste a čase tieto práva a povinnosti nadobudnúť, teda hodnota trhová (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ). Je pritom nesporné, že trh s bytmi pri stanovení kúpnej ceny bytu vo vlastníctve fyzickej osoby pri prevode medzi fyzickými osobami a cenou prevodu práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve vôbec nerozlišuje (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , uverejnený v ZSP č. 25/1998), a preto podľa posúdenia súdu za trhovú (všeobecnú) hodnotu členského podielu v bytovom družstve je treba považovať všeobecnú hodnotu bytu, nájom ktorého je s členským podielom spojený. Všeobecná hodnota bytu č. 12 na F. XX T. X. v stave ku dňu zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov k členskému podielu v bytovom družstve (rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 28.3.2007), bola v konaní ustálená na podklade znaleckého posudku na sumu 71.900,- Eur. Nakoľko ku dňu zrušenia spoluvlastníctva bol členský podiel účastníkov zaťažený nesplateným investičným úverom v sume 695,03 Eur, tento súd zohľadnil a ustálil všeobecnú hodnotu členského podielu účastníkov v bytovom družstve na sumu 71.204,97 Eur. Hodnota spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky na členskom podiele v bytovom družstve tak predstavovala sumu 35.602,50 Eur, ktorú súd navrhovateľke na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu na hodnote členského podielu v bytovom družstve i priznal, s tým zároveň, že pre splnenie uloženej povinnosti uložil súd odporcovi lehotu 30 dní, predstavujúcu pre odporcu dostatočný priestor na zabezpečenie prostriedkov na splnenie uloženej peňažnej povinnosti. V prevyšujúcom rozsahu (čo do zaplatenia sumy 347,50 Eur) súd návrh na začatie konania navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. veta pred bodkočiarkou , v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

V Košiciach 24. septembra 2012