Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-71-2008.pdf
PDF · 112.67 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Er/71/2008
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35925922, sídlom Bratislava, Mliekarenská č. 10, proti povinnému: Q. L., A.. XX.XX.XXXX, W. U., S. Č.. XXX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou E. P., súdnou tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Zvolen, o vymoženie 516,31 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD, Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom, Lipová č. 7, pod sp. EX 4426/2007, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
138,17 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením č. 5608 010458 zo dňa 21.02.2008 poveril tunajší súd súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 09.11.2007. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, č.k. UD-135/2007-EK zo dňa 25.04.2007.
K vydaniu exekučného titulu došlo z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Dohody o pristúpení k záväzku č. 1338013055 (ďalej len Dohoda) uzavretej dňa 20.06.2006 medzi oprávneným a povinným, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné ustanovenia.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Novelami OZ bola do slovenského právneho poriadku prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica). Na základe nepriameho účinku je predmetná smernica záväzná pre Slovenskú republiku a podľa názoru súdu sa má používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam k ustanoveniam slovenského právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 bodu 1. a 2. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 3 bodu 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa prílohy bodu 1. písm. q) patria medzi vyššie uvedené podmienky aj podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
V zmysle § 52 OZ možno predmetnú zmluvu požadovať za spotrebiteľskú zmluvu. Následne súd preskúmal predmetnú zmluvu so zistením, že obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorou je rozhodcovská doložka. Predmetná rozhodcovská doložka je upravená v čl. 9.1 a čl. 9.2.1. Zmluvných ustanovení, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody a
všetky spory alebo nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov špecifikovaných v bode (B) a (C) tejto Dohody, z ktorých záväzky Spoludlžník uznal čo do dôvodu a výšky v článku 2 tejto Dohody, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 9.2 tejto Dohody. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Dohody spočíva na žalobcovi. Podľa čl. 9.2.1 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody a všetky spory alebo nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov špecifikovaných v bode (B) a (C) tejto Dohody, z ktorých záväzky Spoludlžník uznal čo do dôvodu a výšky v článku 2 tejto Dohody, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: a) JUDr. Gustávom Retom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Tomášikova č. 30, b) Mgr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Martine, Konevova č. 3. c) JUDr. Mariannou Mochnáčovou, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Tyršovo nábrežie č. 11. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ.
Na spotrebiteľské právne vzťahy sa aplikujú spotrebiteľské právne normy a použijú sa ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Systém ochrany spotrebiteľa vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči dodávateľovi. Demonštratívny výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa obsahuje § 53 ods. 4 OZ. Tento výpočet zahŕňa i prípad, kedy sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom. Výnimkou je prípad, keď rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom.
Predmetná rozhodcovská doložka umožňuje riešenie všetkých sporov z Dohody rozhodcom uvedeným v Dohode resp. určeným oprávneným alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka je upravená vo Zmluvných ustanoveniach, ktoré boli oprávneným vopred vyhotovené pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy a sú predtlačené na druhej strane Dohody. Podpisom Dohody povinný súčasne vyslovil súhlas so Zmluvnými ustanoveniami bez toho, aby ich mohol meniť, či dopĺňať. Spotrebiteľ - povinný tak pri podpise Dohody nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s dodávateľom, mohol len celú Dohodu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Zmluvným ustanoveniam, a teda aj rozhodcovskej doložke. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Rozhodcovská doložka síce umožňuje vybrať si medzi rozhodcom a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcom a štátnym súdom, avšak pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom, sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, ide o značne nerovné postavenie spotrebiteľa voči dodávateľovi. Oprávnený podal žalobu na rozhodnutie rozhodcovi, čím povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vo veci rozhodovať, a teda bola nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. U povinného tak bola obmedzená možnosť výberu súdu, ktorý bude rozhodovať spor zo zmluvy, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán na strane povinného.
Predmetnú zmluvnú podmienku považuje súd za neprijateľnú, pretože nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodnutie rozhodcovi. Vzhľadom na tieto skutočnosti je toto ustanovenie zmluvy o úvere v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neplatné.
Prípustnosťou posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní sa zaoberal Súdny dvor Európskej únie, ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa
vnútroštátnych pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný skúmať, či sú splnené podmienky na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však môže skúmať prípustnosť exekúcie aj počas jej vykonávania, čo skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010, podľa ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Na základe skutočnosti, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, ide o nulitný právny akt, ktorý je nevykonateľný, a teda nie je splnená podmienka materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe týchto skutočností súd predmetnú exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 3 vyhlášky vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. apríla 2008 (ďalej len vyhláška) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
Podľa § 14 ods. 2 a 3 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa § 14 ods. 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky sa paušálnou sumou odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora ja zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Následne súd rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 356,27 €, ktoré špecifikoval nasledovne:
1. odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 99,60 € za 15 hodín účelne vynaložených na exekúciu nasledovným spôsobom:
- preštudovanie návrhu oprávneného
- založenie a zaregistrovanie spisu
- žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
- upovedomenie o začatí exekúcie
- výzva na splátky
- súčinnosť - SP (3x)
- súčinnosť - ODI
- súčinnosť - MsÚ
- súčinnosť - ÚPSVaR
- súčinnosť - doručenie
- súpis hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii
- upovedomenie o vykonaní súpisu hnutelných vecí
- urgencia splátok
- žiadosť o ustanovenie opatrovníka
- príkaz na začatie exekúcie
- súčinnosť - SP (elektronická žiadosť): 2x
- žiadosť o oznámenie
- predloženie špecifikácie
- súpis listín
- vrátenie poverenia súdu
- oznámenie o ukončení exekúcie - SP, MsÚ, ODI, MsÚ
- príkaz na odblokovanie - všetky banky
- vyúčtovanie trov exekúcie
2. paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 3 vyhlášky vo výške 102,92 € za tieto úkony exekučnej činnosti:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (2x)
- zisťovanie účtu povinného - SP (5x)
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného - SP (5x)
- zisťovanie bydliska povinného - MsÚ
- zisťovanie účtu povinného - MsÚ
- zisťovanie majetku povinného - MsÚ
- zisťovanie majetku povinného - ODI
- zisťovanie majetku povinného - ÚPSVaR
- zisťovanie majetku povinného - www. katasterportal.sk
- zisťovanie majetku povinného - www. orsk.sk
- zisťovanie majetku povinného - www. zrsr.sk
- doručenie príkazu na začatie exekúcie (10x)
3. hotové výdavky vo forme:
- poštovného vo výške 58,70 €
- poplatkov vo výške 0,15 €
- administratívného materiálu vo výške 23,47 € a ostatných výdavkov vo výške 11,57 €
4. 20 % DPH z vyčíslených trov exekúcie vo výške 22,58 €.
Súd nemal preukázanú účelnosť času vynaloženého na vykonanie exekúcie pri úkone označenom ako preštudovanie návrhu oprávneného, založenie a zaregistrovanie spisu a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré súd považoval za duplicitne uplatnené, pretože súdny exekútor si uplatnil odmenu aj podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za získanie poverenia, ktorý úkon podľa názoru súdu nevyhnutne zahrňuje aj vyššie uvedené úkony. Súd tiež nepriznal odmenu súdnemu exekútorovi v prípade úkonov označených ako upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, súčinnosť
- SP, súčinnosť - SP (elektronická žiadosť), súčinnosť - ODI, súčinnosť - MsÚ a súčinnosť - ÚPSVaR, pretože ak by súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony, za ktoré mu patrí paušálna odmena i hodinová odmena, došlo by k duplicitne priznaným trovám exekúcie, čo podľa názoru súdu vyhláška
nepripúšťa. Rovnako súd nepovažoval za oprávnene uplatnenú odmenu za úkony označené ako predloženie špecifikácie, súpis listín, vrátenie poverenia súdu a vyúčtovanie trov exekúcie, pretože v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Pokiaľ ide o ostatné úkony, tieto súd nepovažoval za preukázané z hľadiska časovej súvislosti s exekučným konaním v uplatnenom rozsahu, preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 2 začaté hodiny, t.j. vo výške 13,28 €. Pri krátení odmeny súd vychádzal aj z gramatického výkladu § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, z ktorého vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu, a nie počet úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda ide o čas reálne potrebný na ich vykonanie. V danom prípade súd mal za to, že čas potrebný na vykonanie úkonov uplatnených súdnym exekútorom boli 2 hodiny. Ak by sa vychádzalo z toho, že základná hodinová sadzba patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bolo by nevyhnutné použitie formulácie ako je v § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, avšak formulácia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky taká nie je.
Súdny exekútor si uplatnil v rozpore s § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky paušálnu sumu 3,32 € za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie a upovedomenia o začatí exekúcie. Súd vychádzal z gramatického a doslovného výkladu § 15 ods. 1 písm. b) a c) vyhlášky, z ktorého vyplýva, že súdny exekútor má nárok na paušálnu sumu len vo výške 3,32 € aj napriek tomu, že bolo doručených viac príkazov na začatie exekúcie a upovedomení o začatí exekúcie. Ak by sa vychádzalo z toho, že súdny exekútor má nárok na paušálnu sumu vo výške 3,32 € za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie resp. upovedomenia o začatí exekúcie, zákonodarca by použil formuláciu ako je v § 15 ods. 1 písm. g) až j) vyhlášky, avšak formulácia § 15 ods. 1 písm. b) a c) vyhlášky taká nie je. Ďalej zo spisu súdneho exekútora nebolo preukázané vykonanie úkonov označených ako zisťovanie účtu povinného - SP, zisťovanie majetku povinného - www. katasterportal.sk, zisťovanie majetku povinného - www. orsk.sk a zisťovanie majetku povinného - www. zrsr.sk. Na základe týchto skutočností súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 43,16 € za 13 úkonov exekučnej činnosti.
Zo spisu súdneho exekútora bolo preukázané poštovné vo výške 58,70 €, preto mu súd priznal náhradu týchto hotových výdavkov v uplatnenej výške. Súd však súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu poplatkov ani náhradu administrativného materiálu a ostatných výdavkov, pretože z jeho spisu predmetné hotové výdavky neboli preukázané.
Nakoľko mal súd preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, súd mu priznal 20 % DPH z priznaných trov exekúcie vo výške 23,03 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 138,17 €.
Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, čím zavinil zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.