Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_2Er-42-2009.pdf
PDF · 83.04 KB
No categories available
2Er/42/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: X./. B. S., A.. XX. XX. XXXX, W. Š. X, XXX XX W. W., Š. E. X., X./. P.. P. S., A.. XX. XX. XXXX, W. Š.Á. X, XXX XX W. W., Š. E. X. Y. X./. P.. P. S., A.. XX. XX. XXXX, W. Š. X, XXX XX W. W., Š. E. X., P. X./. Y. X./. N.. N..N.X. P. P.. U. S., A.. XX. XX. XXXX, W. Š. X, XXX XX W. W., Š. E. X., zast. Mgr. Anetou Tabačkovou, advokátkou, Nám. SNP 17, Banská Bystrica, a maloletí 2./ a 3./ zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, proti povinnému: G.. P. S., A.. XX.XX.XXXX, W. Š. X, XXX XX W. W., Š. E. X., právne zast. Cipciar & partners, s.r.o., AK so sídlom Haburská 49/F, 821 01 Bratislava, na vymoženie zameškaného výživného vo výške 4.622,12 Eur za obdobie od 18.07.2005 do 31.08.2008, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Alenou Bohovičovou so sídlom exekútorského úradu 29. augusta 16, Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 4/09, na základe návrhu oprávnených zo dňa 15.01.2009, doručeného súdnej exekútorke dňa 19.01.2009 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 045252 zo dňa 06. 02. 2009 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnení prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne podali návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie zameškaného výživného vo výške 4.622,12 Eur za obdobie od 18.07.2005 do 31.08.2008 a to na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C 75/2003-532 zo dňa 09. 11. 2007 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 12Co 4/08 zo dňa 29. 05. 2008.
Poverením č. 5601 045252 zo dňa 06. 02. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Alenu Bohovičovú so sídlom exekútorského úradu 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, ktorá ju vedie pod spis. zn. EX 4/09.
Písomným podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 06.10.2009 povinný ako zákonný zástupca oprávnených podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica vydaným dňa 08.04.2009 v konaní č.k. 31P/331/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16CoP/40/2009 zo dňa 30.07.2009 boli mal. deti S. zverené do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude mal. deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach, matku mal. detí zaviazal prispievať na ich výživu v stanovených sumách, upravil jej styk s mal. deťmi a nad výchovou detí nariadil dohľad. Na základe uvedeného povinný žiadal o zastavenie exekúcie, čo je aj v záujme mal detí, t.j. aby finančné prostriedky výživného neobdržala v prípade vykonania exekúcie neoprávnená osoba, ktorá nie je aktívne legitimovaná na ich prevzatie a kedy by takto vymožené finančné prostriedky neslúžili na úhradu potrieb oprávnených mal. detí, nakoľko matka nie je oprávnená mal. deti zastupovať, či už pri hmotnoprávnych alebo pri procesných úkonoch.
Podľa § 37 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok" ), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona 233/1995 Z.z., exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 26 a § 27 zák.č. 40/1964 Občianskeho zákonníka v platnom znení, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia. Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.
Podľa § 31 ods. 1 zák.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
Podľa § 24 ods. 1 zák.č. 36/2005 Z.zu. Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
K predmetnému návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného, ktoré sa opiera o ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku sa vyjadrila matka oprávnených prostredníctvom právneho zástupcu v podaní doručenom dňa 06.11.2009, v ktorom uviedla, že povinný nie je oprávnený na takéto podanie, nakoľko nie je držiteľom práva vyplývajúceho z exekučného titulu, t.j. nemá aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu. Nakoľko v zmysle exekučného titulu rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 12Co/4/2008 zo dňa 29.05.2008 jasne vyplýva, ktorý z rodičov je povinný platiť výživné k rukám ktorého druhého rodiča. Zmeškané výživné vymáhané v tomto exekučnom konaní bolo splatné v období od 18.07.2005 do 31.08.2008, t.j. v čase kedy mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec mal. detí bol zaviazaný na platenie výživného k rukám matky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva kto je osobou oprávnenou na vymáhanie zmeškaného výživného, t.j. komu svedčí právo z exekučného titulu a kto osobou povinnou na jeho zaplatenie, t.j. komu vyplýva povinnosť z exekučného titulu. Následnou zmenou osobnej starostlivosti o mal. deti sa status otca ako povinného zaplatiť výživné za uvedené obdobie v stanovenej výške nezmenil. Zmenou v osobnej starostlivosti o mal. deti takisto nedošlo k zániku súdom uloženej povinnosti otca zaplatiť výživné za uvedené obdobie, ani k prechodu jeho povinností na inú osobu či dokonca na jeho osobu z uvedeného exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže osoba povinného nie je totožná s osobou oprávnenou, t.j. neprešlo na ňu právo vyplývajúce z exekučného titulu a nie je aktívne hmotnoprávne legitimovaná na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, má za to, že nie je ani možné očakávať, že exekúcia bude zastavená podľa ust. § 57, nakoľko na taký postup nie sú splnené zákonné podmienky a žiadala, aby sa pokračovalo vo vykonávaní exekúcie na zameškané výživné.
Podľa § 38 ods. 2 Exek. poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podaným návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnení, prostredníctvom zák.zástupcu matky domáhali od povinného zaplatenia dlžného výživného za obdobie od 18.07.2005 do 31.08.2008 vo výške 4.622,12 Eur.
Rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 12Co/4/2008 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/75/2003 aj čo do výroku o povinnosti otca prispievať na výživu mal.detí a to tak, že bol zaviazaný na platenie výživného vo vyššom rozsahu, spätne ku dňu podania návrhu od 18.07.2005, ako to bolo určené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica. Predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňom 30.06.2008. Otec bol povinný prispievať na výživu dcéry B. výživným v sume 132,76 Eur mesačne, na výživu syna P. výživným v sume 116,18 Eur mesačne a na výživu syna P. výživným v sume 99,58 Eur splatných vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 18. júla 2005.
Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia zákona o rodine ako aj zo samotného výroku rozhodnutia predstavujúceho exekučný titul v predmetnej exekúcii, výživné sa poskytuje vopred, čo znamená že je splatné mesačne dopredu. Jeho zmyslom je zabezpečiť oprávnenému prostriedky na živobytie. Povinný bol teda zaviazaný uhrádzať výživné od právoplatnosti rozsudku, t.j. od 18.07.2005. Rovnakým spôsobom je potrebné posudzovať platby aj vo všetkých nasledujúcich kalendárnych mesiacoch.
Dňa 29.10.2008 Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 31P/300/2008-11 nariadil predbežné opatrenie, ktorým nariadil matke odovzdať mal. deti do starostlivosti otca. Matku detí zaviazal na výživné a otcovi uložil povinnosť do 30 dní od doručenia uznesenia podať na súd riadny návrh na začatie konania o zmenu výchovného prostredia. Predmetné predbežné opatrenie sa stalo právoplatným dňom 12.12.2008. Dňa 02.12.2008, v súdom stanovenej lehote otec mal. detí podal Návrh na zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv. Keďže k zániku vydaného predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 1 písm. a) OSP nedošlo, v čase začatia exekučného konania a to dňa 19.01.2009 sa mal. deti právne nachádzali vo výchove a opatere otca.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, ktorým zrušil uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 17CoE/157/2010 zo dňa 07.09.2010 uviedol, že rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine zostávajú rodičovi zachované i vtedy, ak mu súd predbežným opatrením nariadi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, a aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere. Predbežným opatrením, nariadeným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 29.10.2008 č.k. 31P 300/2008-11, ktorým bola matke detí uložená povinnosť odovzdať maloleté deti (vtedy ešte aj oprávnenú 1) do dočasnej starostlivosti ich otca a bolo jej nariadené prispievať na ich výživu mesačne sumou rovnajúcou sa 30 %-tim percentám zo sumy životného minima k rukám ich otca, neboli rodičovské práva matky detí nijak obmedzené v zmysle § 38 a 39 Zákona o rodine, týmto predbežným opatrením ani nebolo určené, že by maloleté deti mohol zastupovať iba ich otec. Právo zastupovať svoje maloleté deti preto zostalo matke zachované aj po nariadení predbežného opatrenia a svoje procesné práva nestratila ani vo vzťahu k dcére B. S., ktorá medzitým nadobudla plnoletosť.
Exekučný súd rešpektujúc právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení č.k. 6Cdo 61/2011 zo dňa 11.05.2011 ako aj Krajským súdom Banská Bystrica č.k 17CoE/253/2011-301 zo dňa 27.10.2011, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/42/2009-202 zo dňa 12.04.2010 zisťoval skutočnosť, či existujúci skutkový a právny stav - úkon matky (návrh na vykonanie exekúcie proti otcovi mal. deti) nie je v kolízii so záujmami mal. detí P. a P..
Podaním doručeným súdu dňa 18.07.2012 kolízny opatrovník mal. detí Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica oznámil, že pokiaľ ide o návrh na vykonanie exekúcie v zmysle exekučného titulu daného rozsudku súdu, nevidí tak stret záujmov rodičov a mal. detí, nakoľko všetci majú zákonný záujem na riadnom plnení vyživovacej povinnosti. Naopak pri návrhu na zastavenie exekúcie sa domnieva, že dochádza k stretu záujmov rodiča, ktorý je zároveň povinným a maloletého dieťaťa.
V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia. Skúma len tie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie súd konštatuje, že v danom prípade nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov, kedy je súd povinný exekúciu zastaviť alebo kedy súd exekúciu môže zastaviť. Naopak sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie / exekučný titul / ako aj tá skutočnosť, že si povinný dobrovoľne nesplnil
to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, nakoľko exekúcia bola navrhnutá na vymoženie výživného na mal. deti od otca za čas, kedy deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.