Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_4CoE-109-2012.pdf
PDF · 76.03 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/109/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421 proti povinnému M. G., bytom T., C. XXXX, o vymoženie 617,07 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na prerušenie konania, takto
rozhodol:
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením zo dňa 11. apríla 2012, č.k. 4Er/710/2008-18 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej dňa 14.10.2003 na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom N 3686/2003, NZ 91743/2003. Po preskúmaní notárskej zápisnice dospel k záveru, že je nespôsobilým exekučným titulom pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že splnomocnenie udelené povinným v zmluve o úvere je absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto neplatnosť splnomocnenia udeleného povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi spôsobuje, že nevyvoláva žiadne právne účinky, a preto, ak splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír následne uznal v mene povinného záväzok tvoriaci predmet danej exekúcie a zároveň súhlasil s jej vykonateľnosťou, potom je notárska zápisnica nulitným právnym aktom a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 7. augusta 2012, č. k. 4CoE/109/2012-32 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a tiež vyslovil záver, že notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu.
Po rozhodnutí odvolacieho súdu oprávnený písomným podaním, doručeným Krajskému súdu v Trenčíne dňa 21. augusta 2012 podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd. Pripomenul, že na základe ust. § 135 O.s.p. je všeobecný súd viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. V nadväznosti na to poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 14.03.2012 sp. zn. I.ÚS 120/2012-12 v súvislosti s jeho argumentáciou týkajúcej sa porušenia povinností okresného súdu skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného práva. Podľa jeho názoru podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy exekučného súdu relevantnou skutočnosťou je, či: a/ splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je skutočne koncipované široko a všeobecne; b/ zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho
mena zástupcu, vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu hovoriť; c/ povinný, ktorý splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku údajne nebolo možné predpokladať, sa tým skutočne vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok; d/ zástupca povinného, ktorý určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený, tak skutočne urobil bez splnomocnenia povinným a e/ tým dlžníka zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej skutočne nemohol mať/nemal vedomosť. Pripomenul, že zákonom č. 384/2008 z 23.09.2008 v kontexte notárskych zápisníc ako exekučných titulov bolo doplnené nové ustanovenia § 41 ods. 3. V súlade s platnou výkladovou metódou argumentu a contrario a judikatúrou Najvyššieho súdu SR teda zákon umožňoval a aproboval notársku zápisnicu, ktorá vznikla z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov a umožňovalo jej exekúciu, ktorá sa mohla určite týkať sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania, ako aj peňažných sankcií (napr. zmluvných pokút). Uviedol, že ako rozhodujúci právny argument exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že uvedené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust. § 23a ods. 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov a toto plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Neprijateľnosť podmienky súd vidí v tom, že je ňou založený hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Uvedený záver súdu podľa jeho názoru neobstojí a súd ho ani nijako nezdôvodnil. Tvrdil, že uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa podľa jeho názoru nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Podoba a legislatívne zakotvenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a spôsob posudzovania ich uplatnenia podľa ust. 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka pramení z právnej úpravy, ktorá nemá pôvod v slovenskom právnom poriadku, ale v práve Európskej únie. Konkrétne V. hlava prvej časti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov označená ako „spotrebiteľské zmluvy“, t. j. § 50, § 52-60, vychádza najmä zo Smernice Rady 93/13 EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uvedenú smernicu cituje aj súd vo svojom rozhodnutí. Tvrdil, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13 EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh vo výške vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Namietal, že exekučný súd v svojom rozhodnutí vôbec neuviedol, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v konkrétnych právach a povinnostiach zmluvných strán. Takisto exekučný súd vôbec nezobral do úvahy ust. čl. IV. ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, keď jednotlivé ustanovenia Smernice nemožno aplikovať vo vytrhnutom kontexte, izolovane, v prospech jednej zo zmluvných strán, resp. účastníkov následného sporového konania, ale v celom jej znení, v kontexte z nadväznosti a podmienenosti jednotlivých jej ustanovení pri výklade a následnom aplikovaní na konkrétny právny vzťah. Preto tvrdil, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Pokiaľ sa týka prejudiciálnej otázky, uviedol, že túto môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štádiu v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred ním prebieha, a bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Dodal, že Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. V danom prípade je preto potrebné požiadať Súdny dvor Európskej únie aj o výklad článku 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, a to v súvislosti s výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná podmienka“ v kontexte Smernice Rady 93/13/EHS a je následnej aplikácie exekučným súdom a dopadom na existujúce právne vzťahy. Vyslovil názor, že ustanovenia vnútroštátneho práva by mali byť vykladané v rámci Smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s čl. 17 až čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorá im je ako prameň primárneho práva Európskej únie nadriadená. S poukazom na uvedené, ako aj s poukazom na argumenty obsiahnuté v podanom odvolaní navrhol, aby súd na základe § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie takto rozhodol: Konanie sa prerušuje podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie sa na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predkladajú prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby
v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s článkom 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Krajský súd v Trenčíne po oboznámení sa s návrhom oprávneného na prerušenie konania a s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4CoE/109/2012 dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie konania je už v súčasnom štádiu konania bezpredmetný.
Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd už rozhodol o odvolaní oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 7. augusta 2012, č.k. 4CoE/109/2012-32 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Návrh oprávneného na prerušenie konania bol odvolaciemu súdu predložený až dňa 21. augusta 2012, t.j. po vydaní rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného dôvodu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako bezpredmetný zamietol, pričom návrhom sa po vecnej stránke nezaoberal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .