Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-239-2011.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/239/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom, Michalská 9, Bratislava proti žalovanému H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, I., o zaplatenie 1.594,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k. 9C/351/2010-54 zo dňa 1.3.2011 jednohlasne t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 1.594,56 eur ako plnenia zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.7.2005 (1.545,66 eur), na základe ktorej žalovanému poskytol peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 140.000,- Sk, a plnenia zo zmluvy o bežnom účte - debetného zostatku vo výške 48,90 eur. Poukazoval na to, že žalovaný úver nesplácal riadne a včas a dlh neuhradil ani na základe osobitnej výzvy, preto bol veriteľ nútený podľa ustanovení Obchodných podmienok vyhlásiť celú svoju pohľadávku za splatnú dňom 11.5.2008. Ako príslušenstvo pohľadávky žiadal priznať úrok z úveru vo výške 12,50% zo sumy 1.058,75 eur od 11.8.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 15% od 11.8.2010, úrok z omeškania vo výške 15 % zo sumy 286,91 eur od 11.8.2010 a úrok vo výške 25 % zo sumy 48,90 eur od 1.7.2010.
Žalovaný pohľadávku žalobcu vo výške 1.594,56 eur uznal a prejavil ochotu k jej úhrade, avšak s tým, že vzhľadom na ďalšie svoje peňažné záväzky (hypotekárny úver, pokuta) a výšku zárobku okolo 700 eur mesačne je schopný iba plnenia v splátkach.
Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom zo dňa 1.3.2011 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.594,56 eur s 12,5 % úrokom z úveru zo sumy 1.058,75 eur od 11.8.2010, s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 1.345,66 eur (1.058,75 eur + 286,91 eur) a s úrokom vo výške 25 % zo sumy 48,90 eur od 1.7.2010, všetko do zaplatenia. Priznanú sumu, vrátane náhrady trov konania vo výške 282,52 eur, súd žalovanému povolil zaplatiť v splátkach po 200 eur mesačne. V časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6 % zo sumy 1.345,66 eur od 11.8.2010 do zaplatenia súd návrh zamietol a súčasne určil, že zmluvné podmienky uvedené v zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 1125938R zo dňa 11.07.2005 žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to časť VI - Úrok z omeškania, o oprávnenosti žalobcu účtovať žalovanému úrok z omeškania vo výške 15 % p.a. zo sumy, ktorú je
klient povinný zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch ich splatnosti, ČSOB je oprávnená inkasovať úrok z omeškania z účtu klienta aj bez jeho súhlasu - sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, z čoho vyvodzoval, že je dodávateľom a zároveň veriteľom podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd konštatoval, že žalovaný je v tomto zmluvnom vzťahu spotrebiteľom, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 4 zák. o spotrebiteľských úveroch a zo zákona o ochrane spotrebiteľa, je preto zrejmé, že ide o spotrebiteľský úver, ktorý sa bude riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákonom o spotrebiteľskom úvere, teda aj úroky z omeškania sa budú riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenie § 517 ods. 2 Obč. zák. výšku úrokov z omeškania obmedzuje odkazom na jej stanovenie vykonávacím predpisom, podľa ktorého je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, považoval súd dojednanie úroku z omeškania nad rámec 9 % za neplatné a v tejto časti návrh zamietol. Súčasne podľa § 153 ods. 4 O.s.p. bez návrhu vyslovil, že v časti výšky úroku z omeškania ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Úhradu dlžnej sumy v splátkach súd žalovanému povolil podľa § 160 ods. 1 O.s.p. a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby jeho návrhu bolo vyhovené v celom rozsahu a aby žalovanému bola uložená povinnosť uhradiť dlžnú sumu s príslušenstvom v lehote do troch dní.
Namietal, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v období do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 až § 54 Obč. zák. na zmluvu o úvere nevzťahovali. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere je upravená iba v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch, je s poukazom na vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy zrejmé, že túto zmluvu nie je možné považovať za spotrebiteľskú. Preto sa na účastníkov konania nemôže vzťahovať ani povinnosť dať zmluvu do súladu s ustanoveniami §§ 53 a 54 Obč. zák. uvedená v § 879 písm. f) ods. 3 ani sankcia neplatnosti. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Obč. zák. sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. V danom prípade ide podľa odvolateľa o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, nakoľko účastníkom zmluvy je osoba, ktorú možno označiť za spotrebiteľa, je potrebná aj aplikácia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý však neobsahuje osobitnú úpravu úrokov z omeškania a preto je pri posudzovaní ich výšky potrebné postupovať podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. V súlade s týmto ustanovením boli úroky z omeškania účastníkmi zmluvy dohodnuté vo výške 15 %, ktorú za dôvodne uplatnenú uznal aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí č. k. 9Co/81/2010, pričom aj podľa stanoviska kolégia NS SR zo dňa 23.9.2012 sp. zn. Obpj 3/2002 ustanovenie § 3 nar. vl. č. 87/1995 Zb. nie je použiteľné pre určenie výšky úrokov z omeškania s plnením dlhu vo vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Je možné pripustiť, že zmluva účastníkov nespĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa jej definovania v § 52 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom v čase jej uzavretia, súčasne však je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase nakoľko ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Právny vzťah účastníkov je preto vzťahom spotrebiteľským a bolo potrebné naň aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa platné v čase uzavretia predmetnej zmluvy, vrátane ustanovenia § 54 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Z ustanovenia § 517 ods. 2 Obč. zák. je pritom zrejmé, že v občiansko- právnych vzťahoch je kogentne stanovená horná hranica úrokov z omeškania (určuje ju vykonávací predpis - Nar. vlády č. 87/1995 Zb.), ktorú súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí rešpektoval.
Pokiaľ súd prvého stupňa za takýchto okolností právny vzťah účastníkov posudzoval ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou a pri preskúmavaní prípustnosti účastníkmi dohodnutej a v konaní uplatnenej výšky úroku z omeškania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľských zmlúv a v súvislosti s tým i právnu úpravu nárokov veriteľa v prípade omeškania dlžníka, rozhodol vecne správne. Vzhľadom na jednu z námietok odvolateľa je pritom potrebné uviesť, že z hľadiska výšky úroku z omeškania by výhodnejším v jeho prospech nebolo ani jej určenie pri počiatku omeškania žalovaného dňom 12.1.2008.
Nakoľko v súvislosti s rozhodnutím súdu prvého stupňa o povolení plnenia v splátkach podľa § 160 ods. 1 O.s.p. žalobca napriek svojmu odvolaciemu návrhu na zmenu rozhodnutia aj v tejto časti v obsahu odvolania neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce správnosť rozsudku, odvolací súd rozsudok v celom rozsahu jeho napadnutia odvolaním podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.