Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-6-2012.pdf
PDF · 168.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci navrhovateľky E. E. (D. R.), U.. XX.XX.XXXX, bytom v F.E.Z., F., H. K. R. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Renátou Endrödyovou, advokátkou so sídlom v Lučenci, Dr. Herza č. 26, proti odporcom: 1/ Imagination, spol. s r.o., IČO: 44150083, so sídlom v Partizánskom, Jilemnického č. 1714/58, zastúpenému JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom v Partizánskom, Hrnčírikova č. 1/B, 2/ Správa majetku mesta, n.o. Partizánske, IČO: 37923145, so sídlom v Partizánskom, 29. augusta č. 1191/51, zastúpenému Mgr. Tatianou Vrankovou, nar. 23.02.1983, bytom v Bánovciach nad Bebravou, Malé Chlievany č. 82, 3/ K. R., U.. XX.XX.XXXX, bytom v D.E.O., G.E.É. Č.. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom v Partizánskom, Hrnčírikova č. 1/B, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že dobrovoľná dražba, ktorá sa konala dňa 28.11.2011 o 09:00 hod. na U.Á.E.O. Ú. G.. G. H.E.O., E. E. H. D.E.O., W.Á. Č.. XXX/X, na návrh odporcu 2/ ako navrhovateľa dražby, vykonaná odporcom 1/ ako dražobníkom, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky - byt č. X H. H. Č.. XX U. D. D. R. N. E.. Č.. XXXX U. Z. H. O., D. U. D. D.. Č.. L. XXXX Q. D. K. U. O. H. XXX G.X K. D.. Č.. L. XXXX Q. D. K. U. O. H. XXX G.X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX K. E. D. L. D. O. H. XXXX/XXXXX4, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX H. E. L. D.E.Y. D. L..Ú.. D.E.Y., na ktorej bol udelený príklep odporcovi 3/ ako vydražiteľovi, je n e p l a t n á.
Odporcovia 1/, 2/ a 3/ sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 883,31 € na účet JUDr. Renáty Endrödyovej, advokátky so sídlom v Lučenci, Dr. Herza č. 26, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcovia 1/, 2/ a 3/ sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok z návrhu v sume 99,50 € na príjmový účet tunajšieho súdu vedený v systéme Štátnej pokladnice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 08.02.2012 doručila navrhovateľka tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 06.02.2012, ktorým sa voči odporcom 1/, 2/ a 3/ domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 28.11.2011 U. U.E.O. Ú. G.. G. H.E.O. H. D.E.O., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti a to byt Č.. X H. H. Č.. XX U. D. D. R. N. E.. Č.. XXXX U. Z. H. O. D. U. D. D.. Č.. L. XXXX Q. D. K. U. O. H. XXX G.X K. D.. Č.. L. XXXX Q. D. K. U. O. H. XXX G.X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX K. E. D. L. D. O. H. XXXX/XXXXXX (Ď.K. K. „. U.), nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX H. E. L. D.E.Y. D. L..Ú.. D.E.Y. a náhrady trov konania. Návrh
odôvodnila v podstate tým, že bola vlastníčkou uvedeného bytu, dňa 28.11.2011 bol jej byt predaný na dražbe o čom sa dozvedela od odporcu 3/, ktorý ju aj s otcom telefonicky kontaktoval so žiadosťou o vysťahovanie z bytu. S otcom žije a býva štyri roky v Taliansku a o konaní dražby ju nikto neinformoval. Predmetný byt užívala jej matka N. R., ktorá trpí vážnou psychickou poruchou, v dôsledku ktorej ju v žiadnom prípade nemohla zastupovať pri dražbe bytu. O dôvode dražby sa dozvedela len to, že ním mali byť nedoplatky na službách spojených s užívaním bytu. Z dôvodu, že jej neboli poskytnuté základné informácie o dražbe a jej dôvodoch došlo vážnemu porušeniu jej ústavného práva vlastniť majetok ako aj ústavného práva na obydlie.
V priebehu konania doplnila navrhovateľka odôvodnenie návrhu (č.l. 106-109 spisu) tak, že neplatnosť dražby vidí v tom, že v rámci dražby nebola zastúpená kolíznym opatrovníkom pre nespôsobilosť matky zastupovať ju, resp. v tom, že dražbu nemožno považovať za bežnú vec a preto mal byť zisťovaný názor obidvoch rodičov; ďalej poukázala na to, že písomnosti (najmä znalecký posudok, oznámenie o dražbe a zápisnica o dražbe) jej boli v rámci dražby doručované na priezvisko „.Á., hoci jej priezvisko je „. a odporcovia 1/ a 2/ mali o tejto skutočnosti vedomosť; ďalej poukázala na to, že v čase doručovania sa nezdržiavala v mieste doručovania, preto aj keď zásielky neprebrala nemožno voči nej uplatniť zákonnú fikciu doručenia; ďalej poukázala na to, že znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby bol podaný bez ohliadky predmetu dražby; nakoniec poukázala na neurčitosť a nezrozumiteľnosť splnomocnenia, ktorým vlastníci bytov a nebytových priestorov navrhli vykonať dražbu ako aj na chýbajúci súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Odporcovia 1/, 2/ a 3/ s návrhom navrhovateľky nesúhlasili a navrhli ho zamietnuť (č.l. 31-32 spisu, č.l. 44-45 spisu, č.l. 70-75 spisu, č.l. 135 spisu, č.l. 156-160 spisu).
Odporcovia 1/ a 3/ (zastúpení rovnakým právnym zástupcom) svoj nesúhlas s návrhom odôvodnili najmä tým, že navrhovateľka, resp. jej rodičia napriek jej tvrdeniu, že už štyri roky žije s otcom v Taliansku nenahlásili zmenu trvalého pobytu registru obyvateľov, preto písomnosti týkajúce sa dražby odporca 1/ správne doručoval navrhovateľke a jej matke N. R. na adresu D.E.Y., H. O. Č.. XXXX/XX, súčasne o existencii otca navrhovateľky nemali žiadnu vedomosť a dozvedeli sa o ňom až v prejednávanej veci, navrhovateľka nikomu neoznámila ani zmenu svojho priezviska a vo všetkých podkladoch k dražbe bolo uvedené jej priezvisko ako „.; ďalej čo sa týka zastupovania maloletej navrhovateľky v procese dražby jej matkou N. R. poukázali na to, že matka ju zastupovala aj v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 21Ro/421/2010 v ktorom sa odporca 2/ voči navrhovateľke domáhal zaplatenia sumy 1.314,93 € z titulu nedoplatkov na službách spojených s užívaním bytu, ktorý bol predmetom dražby, platobný rozkaz vydaný v uvedenom konaní bol doručený matke navrhovateľky a nadobudol právoplatnosť, rodičia sú zákonnými zástupcami svojho maloletého dieťaťa zo zákona, obidvaja rodičia sú rovnocennými zástupcami a každý z nich môže maloleté dieťa zastúpiť v bežných veciach samostatne a nie je potrebné, aby rodičia vystupovali spoločne, preto nakoľko matka navrhovateľky nebola obmedzená v rodičovských právach, na zastupovanie v bežných veciach nebolo potrebné vyjadrenie druhého rodiča; pokiaľ navrhovateľka uviedla, že jej matka trpí duševnou poruchou, odporcovia poukázali na to, že táto nebola pozbavená rodičovských práv a ani nebola pozbavená alebo obmedzená spôsobilosti na právne úkony; na správu ošetrujúceho psychiatra matky navrhovateľky, že v čase konania dražby bol jej zdravotný stav najskôr závažne zhoršený odporcovia uviedli, že táto nie je dôkazom o tom, že jej stav aj skutočne bol závažne zhoršený, preto so správou nesúhlasia a na stotožnenie sa so správou by musel mať súd bezpochyby preukázané, že v čase konania dražby nebola matka spôsobilá na výkon rodičovských práv, preto navrhol výsluch matky navrhovateľky v spojení so znaleckým dokazovaním na jej zdravotný stav a spôsobilosť zastupovať navrhovateľku v období od septembra 2011 až novembra 2011; odporcovia ďalej poukázali aj na dostatok času na zaplatenie dlžnej sumy v procese dobrovoľnej dražby vzhľadom na to, že k predaju zálohu môže dôjsť najskôr po uplynutí 30 dní od oznámenia o začatí výkonu záložného práva, tiež najneskôr 30 dní pre dňom konania dražby je dražobník povinný zaslať ohodnotenie predmetu dražby a v rovnakej lehote aj oznámenie o dražbe, pričom poukázali aj na to, že transparentnosť dražby je pri dobrovoľných dražbách zaručená zákonom; ďalej poukázali na to, že odporca 1/ doručoval písomnosti navrhovateľke do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu, pretože nemal vedomosť o jej vycestovaní do zahraničia, pretože rodičia si nesplnili zákonnú ohlasovaciu povinnosť registru obyvateľov, písomnosti boli súčasne doručované aj
matke navrhovateľky na rovnakú adresu; nakoľko u navrhovateľky nebol podľa nich žiadny dôvod na ustanovenie opatrovníka, písomnosti mohli byť s účinkami riadneho doručenia doručované iba matke navrhovateľky ako jej zákonnej zástupkyni rovnako ako predtým platobný rozkaz vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 21Ro/421/2010, súčasne aj podľa poštových podmienok zásielky určené maloletým preberá jeden z rodičov, preto aj keď matka navrhovateľky zásielky týkajúce sa dražby neprebrala došlo k účinkom náhradného doručenia podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) aj vo vzťahu k navrhovateľke, pokiaľ v tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na to, že žiadna písomnosť jej nebola doručená, odporcovia uviedli, že zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ukladá dražobníkovi povinnosť jednotlivé písomnosti „zaslať“ a nie aj „doručiť“, ktoré pojmy majú rozdielny obsah; ďalej poukázali na to, že nad činnosťou dražobníka vykonáva kontrolu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky povereným zamestnancom formou náhodných previerok dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov, na samotný priebeh dražby dohliada aj notár, ktorý o priebehu dražby spisuje notársku zápisnicu, transparentnosť dražby zabezpečuje aj povinnosť uverejniť všetky potrebné údaje v Notárskom centrálnom registri a v Obchodnom vestníku, dražobník je súčasne povinne poistený pre prípad zodpovednosti za škodu vzniknutú v súvislosti s výkonom dražobnej činnosti; nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby musia byť ohodnotené odborným znaleckým posudkom, z ktorého sa vychádza pri stanovení najnižšieho podania, pričom suma získaná za vydražený predmet dražby prevyšovala hodnotu určenú znaleckým posudkom; nakoľko odporca 3/ uhradil cenu dosiahnutú vydražením nadobudol vlastnícke právo k predmetu dražby.
Odporca 2/ svoj nesúhlas s návrhom odôvodnili najmä tým, že jeho nárok a oprávnenie k realizácii dobrovoľnej dražby vyplýva zo zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (podľa § 15 zákona má povinnosť podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby ak je schválený nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov v dome) ako aj zo zmluvy o výkone správy zo dňa 24.10.2006 (podľa článku IX bod 2 zmluvy ho vlastníci bytov splnomocnili na právne úkony vyplývajúce z uplatnenia záložného práva voči záložným dlžníkom, ktorých dlh prevyšuje trojnásobok stanovenej mesačnej platby za byt vrátane podania návrhu na vykonanie a realizáciu dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov); ďalej poukázal na to, že zmluvu o výkone správy podpísala za navrhovateľku jej matka a jemu jediná známa zákonná zástupkyňa navrhovateľky N. R.Á.; o existencii otca navrhovateľky ako druhého zákonného zástupcu sa dozvedel od jej právnej zástupkyne zo žiadosti o poskytnutie informácií ohľadne dražby zo dňa 20.12.2011, dovtedy si navrhovateľka ani jej matka nesplnili svoju oznamovaciu povinnosť podľa zmluvy o výkone správy a túto informáciu sa nedozvedel ani z jemu prístupného katastrálneho portálu, kde bola ako vlastníčka predmetného bytu zapísaná navrhovateľka ako E. R. (a nie ako E. E.); ďalej poukázal na to, že pohľadávka, pre ktorú bol podaný návrh na dražbu predstavovala ku dňu 28.11.2011 sumu 4.369,73 € a pozostávala z nedoplatkov na preddavkoch za služby spojené s užívaním bytu a preddavkoch do fondu údržby a opráv za obdobie od roku 2002 do 31.12.2011s príslušenstvom (nedoplatky za roky 2009 do 2010 boli vymáhané platobným rozkazom č.k. 21Ro/421/2010-18 zo dňa 30.11.2010 v sume 1.314,93 € s príslušenstvom), navrhovateľka sa z bytu vysťahovala dňa 31.12.2011 a od 01.01.2012 má zmluvu o výkone správy uzavretú odporca 3/ ako nový vlastník; ďalej poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľka v návrhu poukazovala na nedostatočné zastúpenie jej matkou, ktorá je podľa jej tvrdení postihnutá duševnou chorobou, pre ktorú nebola schopná chápať zmysel uvedeného konania, do konania dražby nevyvinula žiadnu snahu o zjednanie nápravy, nemala záujem kontaktovať ho a dohodnúť sa na postupnom znižovaní svojho dlhu, neoznámila zmenu zdravotného stavu svojej matky ako svojej zákonnej zástupkyne, ktorá bola hospitalizovaná až dňa 14.12.2011 teda po konaní dražby, navyše nedisponuje žiadnym rozsudkom o jej pozbavení spôsobilosti na právne úkony, neinformovala ho ani o existencii otca ako ďalšieho zákonného zástupcu; ďalej poukázal na to, že vlastníctvo nielen oprávňuje, ale aj zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných a v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.
Súd prejednal vec na pojednávaniach dňa 07.08.2012 (č.l. 131-134 spisu) a dňa 17.09.2012 (č.l. 164-168 spisu) za účasti právnej zástupkyne navrhovateľky, odporcov 1/ a 3/ a splnomocnenej zástupkyne odporcu 2, ktorých vždy riadne a včas na pojednávanie predvolal (č.l. 97 spisu, č.l. 134 spisu); pojednávania dňa 17.09.2012 sa osobne zúčastnil aj otec navrhovateľky, ktorý napriek tomu, že je štátny občan Talianskej republiky na výslovný dopyt súdu nežiadal o ustanovenie tlmočníka; na pojednávaní dňa 07.08.2012 pojednával súd v neprítomnosti odporcu 2/, hoci predvolanie na pojednávanie mu súd doručil riadne a včas (č.l. 97 spisu) svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal
o odročenie pojednávania, na pojednávaní bol zastúpený svojou splnomocnenou zástupkyňou osobne prítomnou, preto súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v jeho neprítomnosti, keď v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:
Z výpovede odporcu 1/ (prostredníctvom jeho konateľa) ako účastníka konania (č.l. 133 spisu) súd zistil, že s návrhom nesúhlasí, vykonáva dobrovoľné dražby od roku 2009 v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Do dnešnej doby vykonal asi 80 až 90 dražieb, spochybnená bola okrem tohto konania len jedna, konanie bolo pred Okresným súdom Považská Bystrica, kde konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu. Nie je si vedomý porušenia žiadnej povinnosti podľa zákona, pracoval s údajmi, ktoré mu poskytol odporca 2/ ako navrhovateľ dražby. Je pravda, že ak si dobre spomína sporná dražba je prvá, kde vlastníkom draženej nehnuteľnosti bol maloletý.
Z výpovede odporcu 3/ ako účastníka konania (č.l. 133-134 spisu) súd zistil, že s návrhom nesúhlasí. O dražbe sporného bytu sa dozvedel z vývesnej tabule mesta, neskôr ju našiel aj na internetovej stránke dražobnej spoločnosti. Zúčastnil sa dražby, byt vydražil, zaplatil potrebnú sumu. Ešte v ten istý deň si išiel pozrieť byt, doma bola pani R., ktorá mu otvorila, ukázal jej papiere z dražby, chcel sa dohodnúť na prevzatí bytu ako nový vlastník, k dohode však nedošlo, pani R. mu dala telefonický kontakt na otca navrhovateľky pána E., že sa má dohodnúť s ním. Zavolal mu, pán E. prišiel asi o 30 minút ešte s nejakým pánom, ktorého nepozná, povedal, že o ničom nevie, ale na odovzdaní bytu sa tiež nedohodli. Svoje doklady mu nedával s tým, že nech si ich vyžiada, neskôr komunikovali už len cez právnikov. Pani R. na neho nepôsobila, že by bola nejako „mimo“, podľa neho vedela o čom sa rozprávajú. Byt mu doteraz nebol odovzdaný, fyzicky v ňom nikdy nebol, zatiaľ platí nájom odporcovi 2/ v sume 60,- € mesačne podľa jeho výmeru. Je pravda, že pred samotnou dražbou sa nezúčastnil na ohliadke bytu, po dražbe čakal na to, že dôjde k odovzdaniu bytu, to sa však nestalo, s pani R. hovoril v deň dražby, termín odovzdania bytu mal byť však v iný deň. Byt nekupoval pre seba, má vlastný byt, kupoval ho pre rodinu, buď pre brata alebo mamu, nepotreboval byt fyzicky vidieť, videl bytový dom, videl, že sú staré okná, pôvodný stav, aj tak plánoval byt kompletne rekonštruovať.
Z informatívneho čiastočného výpisu z LV č. XXXX D. L..Ú.. D.E.Y. zo dňa 14.09.2011 (č.l. 6 spisu) súd zistil, že navrhovateľka (označená ako E. R.) bola výlučnou vlastníčkou v celosti bytu č. X H. H. Č.. XX U. D. D. R. N. E.. Č.. XXXX U. Z. H. O. D. U. D. D.. Č.. L. XXXX Q. D. K. U. O. H. XXX G.X K. D.. Č.. L. XXXX Q. D. K. U. O. H. XXX G.X spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX K. E. D. L. D. O. H. XXXX/XXXXXX; ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva zn. V 667/2002.
Z rodného listu navrhovateľky č. 499/2012 zo dňa 07.08.2012 (č.l. 144 spisu) súd zistil, že ako jej matka je zapísaná N. R., U.. XX.XX.XXXX a ako jej otec I. E., U.. XX.XX.XXXX.
Z potvrdenia Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie zo dňa 24.01.2012 (č.l. 11 spisu) a zo dňa 13.07.2012 (č.l. 103 spisu) súd zistil, že matka navrhovateľky N. R. bola u nich hospitalizovaná od 14.12.2011 do 03.02.2012 s diagnózou schizofrénia paranoides, bola prijatá ako dobrovoľná liečba na odporúčanie MUDr. Majzlanovej pre dekompenzáciu dlhodobého psychického ochorenia; zo správy MUDr. Márie Majzlanovej zo dňa 07.09.2012 (č.l. 151 spisu) súd zistil, že matka navrhovateľky bola hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie v období od 14.12.2011 do 03.02.2012 pre vážnu duševnú chorobu, ku zhoršeniu ktorej dochádzalo postupne a dlhšie pred hospitalizáciou, ku ktorej bola doporučená až na základe avizovania o jej stave sestrou, sama nebola schopná svoj ťažko chorobný stav rozpoznať; duševná choroba, ktorou menovaná trpí sa prejavuje závažnými zmenami psychických funkcií, úplným narušením kontaktu s realitou a schopnosti správneho testovania reality vrátane osobného fungovania ako i fungovania ako rodiča vrátane plnenia si rodičovských povinností a občianskych povinností vôbec; v dôsledku tejto duševnej poruchy nemohla zastupovať maloleté dieťa v rámci dobrovoľnej dražby v období septembra 2011 až novembra 2011 nakoľko jej zdravotný stav bol už v tom čase najskôr závažne zhoršený.
Z písomného vyjadrenia G.. G. H.E.O. zo dňa 12.09.2012 (č.l. 161 spisu) súd zistil, že matka navrhovateľky niekoľkokrát navštívila jeho notársky úrad s tým, že žiadala informáciu o tom v ako stave je odovzdanie finančných prostriedkov z dražby nehnuteľnosti, ktorú vlastnila navrhovateľka; menovaná žiadala od neho informáciu, či je možné vyplatenie polovice sumy dosiahnutej vydražením na čo jej uviedol, že pokiaľ nedôjde k ukončeniu sporu na okresnom súde nie je možné aby odporca 1/ vyplatil finančné prostriedky.
Z potvrdenia odporcu 2/ zo dňa 17.09.2012 (č.l. 162 spisu) súd zistil, že matka navrhovateľky sa v mesiaci január 2012 k nemu dostavila za účelom potvrdenia tlačiva na účely posúdenia nároku na príspevok na bývanie, ktoré sa predkladá úradu práce ako súčasť k vyplácaniu dávok v hmotnej núdzi.
Z potvrdení Mesta Partizánske o pobyte zo dňa 12.09.2011 (č.l. 34 spisu) súd zistil, že navrhovateľka a jej matka je prihlásená na trvalý pobyt na adrese D.E.Y., H. O. Č.. XXXX/XX; navrhovateľka je v potvrdení označená ako E. E..
Zo zásielok (č.l. 35 spisu, č.l. 36 spisu, č.l. 37 spisu, č.l. 38 spisu, č.l. 87 spisu, č.l. 88 spisu, č.l. 89 spisu, č.l. 90 spisu, č.l. 91 spisu, č.l. 92 spisu a č.l. 93 spisu) súd zistil, že v období od septembra 2011 do novembra 2011 doručoval odporca 1/ písomnosti v rámci konania o dobrovoľnej dražbe navrhovateľke (na zásielkach označenej ako E. R.) a jej matke na adresu D.E.Y., H. O. Č.. XXXX/XX do vlastných rúk, na doručenke je vždy vyznačený len deň uloženia zásielky, všetky zásielky sa odosielateľovi vrátili s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
Z listu zo dňa 02.08.2011 (č.l. 49 spisu) súd zistil, že ním odporca 2/ oznámil „všetkým obyvateľom H. O. XXXX D.E.Y.“, že eviduje značný dlh na byte č. X, ktorého vlastníčkou je navrhovateľka, z dôvodu neplnoletosti zastúpená matkou; nakoľko nereaguje na jeho výzvy o zaplatenie (platobný rozkaz, exekúcia), pristúpil v zmysle zákona a zmluvy o výkone správy k vymáhaniu dlhu prostredníctvom dražby bytu; navrhovateľka si neplní svoje zákonné povinnosti vlastníka bytu tým, že neplatí zálohové platby za odobraté energie ani príspevky do fondu opráv, čím poškodzuje záujmy všetkých vlastníkov bytového domu; pre splnenie podmienok k vykonaniu dražby bytu je potrebné podpísať splnomocnenie záložných veriteľov podľa prílohy; z listiny označenej ako splnomocnenie (č.l. 50-53 spisu) súd zistil, že sú na nej podpísaní záložní veritelia a vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome č. XXXX U. H. O. H. D.E.O. Q. XX R., Q. XX R. chýbajú podpisy.
Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 24.10.2006 (č.l. 56-64 spisu) súd zistil, že vlastníci bytov splnomocnili odporcu 2/ ako správcu na všetky právne úkony vyplývajúce z uplatnenia záložného práva voči tým záložným dlžníkom obytného domu, ktorých dlh prevyšuje trojnásobok stanovenej mesačnej výšky preddavkov a príspevkov vrátane podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby a na jej realizáciu až do úplného uhradenia dlhu a to na celé konanie podľa zákona č. 527/2002 Z. z. v platnom znení vrátane vymáhania pohľadávok voči dlžníkom (článok IX bod 2 zmluvy).
Z vyhlásenia navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby zo dňa 14.09.2011 (č.l. 41-43 spisu) súd zistil, že odporca 2/ ako navrhovateľ dražby vyhlásil odporcovi 1/ ako dražobníkovi, že vlastníci bytov majú voči navrhovateľke zastúpenej matkou ako zákonnou zástupkyňou splatnú pohľadávku ku dňu 18.03.2011 v sume 3.925,57 €, preto navrhol vykonať dražbu na predmetný byt navrhovateľky; zo zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 14.09.2011 (č.l. 146-148 spisu) súd zistil, že vlastníci bytov bytového domu súp. č. XXX H. L..Ú.. D.E.Y. ako navrhovatelia dražby zastúpení odporcom 2/ ako splnomocneným zástupcom uzavreli s odporcom 1/ ako dražobníkom zmluvu o výkone dražby bytu navrhovateľky a dohodli jej podmienky.
Z notárskej zápisnice zn. N 288/2011 (Nz 48199/2011, NCRls 49391/2011) notára Mgr. Martina Výskoka so sídlom v Partizánskom zo dňa 28.11.2011 (č.l. 79-81 spisu) súd zistil, že ním notár osvedčil priebeh dobrovoľnej dražby predmetného bytu č. X U. D. D. H. H. Č.. XX R. N. E.. Č.. XXXX H. D.E.O.,
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a na návrh odporcu 2/ s tým, že dražobníkom bol odporca 1/ a vydražiteľom odporca 3/, ktorému bol udelený príklep za najvyššie podanie v sume 21.450,- €; znaleckým posudkom č. 192/2011 zo dňa 20.10.2011 (č.l. 112-130 spisu) bola stanovená všeobecná hodnota predmetu dražby na sumu 20.200,- €; z oznámenia Katastrálneho úradu Trenčín, Správa katastra Partizánske, zo dňa 06.12.2011 (č.l. 96 spisu) súd zistil, že správa katastra oznámila odporcovi 3/, že na základe uvedeného osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby bol vykonaný zápis do operátu katastra nehnuteľností na LV č. XXXX H. L..Ú.. D.E.Y..
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 21Ro/421/2010 súd zistil, že návrhom na začatie konania zo dňa 19.11.2010 sa odporca 2/ voči navrhovateľke domáhal zaplatenia sumy 1.314,93 € spolu so zmluvnou pokutou z titulu nezaplatených predpísaných úhrad spojených s užívaním predmetného bytu č. X U. D. D. H. H. Č.. XX R. N. E.. Č.. XXXX U. Z. H. O. H. D.E.O. za obdobie od mája 2009 do októbra 2010; o návrhu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 21Ro/421/2010-18 zo dňa 30.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2011; platobný rozkaz doručil súd matke navrhovateľky N. R. ako jej zákonnej zástupkyni do vlastných rúk dňa 06.04.2011 prostredníctvom polície.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z. z.), písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa § 47 ods. 1 a 2 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16.550,- €, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
Podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z., v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z. z.), v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.
Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
Podľa § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa upravuje Zákon o rodine.
Podľa § 28 ods. 1 písm. b) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä zastupovanie maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
Podľa § 31 ods. 3 Zákona o rodine, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
Podľa § 33 ods. 1 Zákona o rodine, ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností.
Podľa § 8b ods. 2 písm. i) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), pri správe domu je správca povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
Podľa § 14 ods. 6 prvá až ôsma veta zákona č. 182/1993 Z. z., ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2.
V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľky je v plnom rozsahu dôvodný.
Súd konštatuje, že navrhovateľka podala návrh na začatie konania na súd v zákonnej lehote troch mesiacov od udelenia príklepu podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. (príklep udelený dňa 28.11.2011 - návrh podaný na súd dňa 08.02.2012); súčasne okruh účastníkov bol určený správne podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. Napriek tomu, že išlo o určovací návrh, návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nie je určovacím návrhom v zmysle § 80 O.s.p., pri ktorom je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, tento preto nebolo potrebné v konaní skúmať, pretože možnosť podania návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na súd vyplýva priamo zo zákona.
Preto súd ďalej posudzoval vecnú opodstatnenosť návrhu. Z dokazovania vyplýva, že dňa 28.11.2011 sa uskutočnila dražby bytu navrhovateľky, ktorú na návrh odporcu 2/ zo dňa 14.09.2011 ako navrhovateľa dražby realizoval odporca 1/ ako dražobník; na základe najvyššieho podania v sume 21.450,- € bol príklep udelený odporcovi 3/ ako vydražiteľovi (všeobecná hodnota bytu bola znaleckým posudkom stanovená na sumu 20.200,- €). Odporca 2/ podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby na základe nedatovaného splnomocnenia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V uvedenom relevantnom období od septembra 2011 do novembra 2011 navrhovateľka nebývala v byte, bývala tam len jej matka N. R.Á., ktorá ju v rámci procesu dobrovoľnej dražby zastupovala ako zákonná zástupkyňa; súčasne podľa tvrdenia odporcov 1/ a 2/ otec navrhovateľky ako jej druhý zákonný zástupca im nebol známy. Pokiaľ ide o matku navrhovateľky bolo preukázané, že táto trpí duševnou chorobou (schizofrénia), v jej dôsledku bola od 14.12.2011 hospitalizovaná v nemocnici, pričom podľa vyjadrenia jej psychiatra v období od septembra 2011 do novembra 2011 bol jej zdravotný stav najskôr tak závažne zhoršený, že nebolo v jej schopnostiach plniť si svoje rodičovské povinnosti. Odporca 1/ ako dražobník doručoval písomnosti do vlastných rúk navrhovateľke a jej matke ako zákonnej zástupkyni obidvom na adresu evidovaného trvalého pobytu D.E.Y., H. O. Č.. XXXX/XX.
Neplatnosť dražby môže súd určiť v prípade ak boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. a súčasne porušením zákona došlo k ujme na právach osoby, ktorá navrhuje určiť neplatnosť dražby.
Súd v prvom rade konštatuje, že na základe výsledkov dokazovania nebol zachovaný postup podľa zákona č. 527/2002 Z. z. pri doručovaní písomností navrhovateľke a v dôsledku porušenia ustanovení zákona o doručovaní (najmä nezachovanie zákonnej lehoty 30 dní od doručenia oznámenia o dražbe do konania dražby) došlo k ujme na právach navrhovateľky.
Právna úprava doručovania vo všeobecnosti plní veľmi významnú funkciu. Proces dobrovoľnej dražby môže pokračovať len ak dražobník (z hľadiska prejednávanej veci odporca 1/) má riadne preukázané, že príslušným subjektom podľa zákona č. 527/2002 Z. z. boli doručené písomnosti, ktorých doručenia zákon predpokladá. Zákon č. 527/2002 Z. z. predpokladá doručovanie predovšetkým formou listovej zásielky do vlastných rúk, pričom súčasne odkazuje na primerané použitie ustanovení osobitného predpisu o doručovaní (týmto predpisom je v zmysle poznámky ustanovenie § 47 ods. 2 O.s.p.). Ak nebola písomnosť doručená správne podľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok chybnosť (nezákonnosť) doručenia. Pri doručovaní písomnosti prostredníctvom pošty sa splnenie podmienok doručenia zisťuje s doručenky. Odporca 1/ doručoval písomnosti navrhovateľke v zásielkach určených do vlastných rúk. Z predložených zásielok (č.l. 35 spisu, č.l. 36 spisu, č.l. 37 spisu, č.l. 38 spisu, č.l. 87 spisu, č.l. 88 spisu, č.l. 89 spisu, č.l. 90 spisu, č.l. 91 spisu, č.l. 92 spisu a č.l. 93 spisu) nie je však zrejmé, že bol zachovaný postup pri doručovaní podľa § 47 ods. 2 O.s.p., pretože z doručenky je možné zistiť len deň uloženia zásielky (nie je z nej teda zrejmé, či a kedy sa uskutočnil prvý pokus o doručenie a s akým výsledkom a či bola navrhovateľka upovedomená o uskutočnení nového pokusu o doručenie ani či a kedy sa uskutočnil druhý pokus o doručenie a s akým výsledkom). Nakoľko zo zásielok je zrejmé, že doručované písomnosti neprevzala navrhovateľka osobne (resp. prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne) a tieto sa vrátili odporcovi 1/ s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, v dôsledku absencie vyššie uvedených údajov o zachovaní postupu podľa § 47 ods. 2 O.s.p. nemožno konštatovať, že nastali účinky náhradného (fikcie) doručenia uvedených zásielok navrhovateľke.
Ďalším nedostatkom v postupe odporcu 1/ pri doručovaní písomností týkajúcich sa dražby navrhovateľke je nezachovanie zákonnej lehoty 30 dní od doručenia oznámenia o dražbe vlastníkovi predmetu dražby do konania samotnej dražby. Sporná dražba sa konala dňa 28.11.2011. Z predložených zásielok o doručovaní oznámenia o dražbe (č.l. 90 spisu, č.l. 91 spisu) vyplýva, že tieto boli uložené na pošte dňa 26.10.2011, pričom však najskôr dňa 15.11.2011 ich pošta vrátila odosielateľovi (odporcovi 1/) ako nedoručené, resp. neprevzaté v odbernej lehote. V zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. sa však písomnosť v prípade jej neprevzatia adresátom považuje za doručenú v deň jej vrátenia odosielateľovi (odporcovi 1/), ktorý deň zrejme nastal až po 15.11.2011; od tohto dňa do konania dražby dňa 28.11.2011 celkom zjavne nemohlo uplynúť 30 dní požadovaných zákonom (pre zjavnosť tejto skutočnosti nebolo potrebné skúmať skutočný deň vrátenia zásielok odporcovi 1/). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľke nemohla byť zachovaná lehota 30 dní od oznámenia dražby do jej konania, čo nepochybne predstavuje porušenie zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré spôsobuje ujmu na jej právach (bez ohľadu na to, že na základe vyššie uvedeného podmienky náhradného doručenia neboli splnené). Nakoniec súd poznamenáva, že nemožno súhlasiť s názorom odporcov, že postačuje „zaslanie“ písomností (aj keď zákon č. 527/2002 Z. z. tento pojem používa), pretože v praktickej rovine je potrebné zaslanie písomností stotožniť s doručením nakoľko aj samotné ustanovenie § 10 zákona č. 527/2002 Z. z. ako všeobecné ustanovenie hovorí o doručovaní písomností.
Ďalším nedostatkom v postupe odporcu 1/ je to, že nebolo dôsledne rešpektované jej postavenie ako maloletej osoby. Zákon č. 527/2002 Z. z. neobsahuje osobitné ustanovenia pre prípad, kedy vlastníkom predmetu dražby je maloletý, preto je tu potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 26 Občianskeho zákonníka a § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a na základe odkazu príslušné ustanovenia Zákona o rodine.
Za maloleté osoby v prvom rade konanú ich zákonní zástupcovia. Zákonnými zástupcami maloletej navrhovateľky sú jej rodičia, len za splnenia zákonných podmienok možno za zástupcu maloletej ustanoviť inú osobu. V prvom rade treba uviesť, že kto je zástupcom, resp. možná kolízia sa posudzuje v každom prípade samostatne, preto ak v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 21Ro/421/2010 zastupovala navrhovateľku jej matka (ako na to poukazovali odporcovia) neznamená to, že ju môže bez ďalšieho zastupovať v akomkoľvek inom konaní alebo právnom úkone. Zastupovanie navrhovateľky v konaní o dobrovoľnej dražbe (aj z hľadiska hodnoty predmetu dražby) nie je bežnou vecou. Zákon o rodine pri zastupovaní dieťaťa alebo spravovaní jeho majetku nerozlišuje medzi bežnými alebo inými vecami (toto rozlíšenie platí pri zastupovaní medzi manželmi vo veciach týkajúcich sa rodiny). Medzi rodičovské práva tak patrí aj zastupovanie maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. b/ Zákona o rodine), rodičia majú pritom postupovať tak, aby chránili záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona
o rodine). V prípade existencie zákonnej prekážky (resp. kolízie), ktorá bráni rodičom v zastupovaní maloletého dieťaťa, je tu možnosť ustanoviť maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka a to okrem prípadov možnosti kolízie záujmov aj v prípade, ak zákonný zástupca (rodič) nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (§ 31 ods. 3 Zákona o rodine), resp. je to potrebné z iných dôvodov a súčasne je to v záujme maloletého dieťaťa (§ 60 ods. 1 Zákona o rodine). Keďže proces dražby majetku maloletého dieťaťa sa úzko týka správy majetku maloletého, v prípade, že záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku sú ohrozené a rodičia neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia, na ochranu jeho majetku, je možné ustanoviť maloletému majetkového opatrovníka, pričom tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností (§ 31 ods. 1 Zákona o rodine). Ako vidieť z uvedeného prehľadu zákon o rodine poskytuje viacero možností ako zabezpečiť maloletému dieťaťu ochranu jeho záujmov alebo majetku v prípade, že záujmy rodičov sú v možnej kolízii so záujmami ich maloletého dieťaťa alebo v prípade, že rodičia z nejakého dôvodu nie sú schopní zabezpečiť záujmy ich maloletého dieťaťa.
Z hľadiska prejednávanej veci zo skutočnosti, že matka bývala v byte navrhovateľky, ktorý bol predmetom dražby a riadne neplatila za služby spojené s užívaním bytu podľa názoru súdu vyplýva možnosť kolízie medzi jej záujmami a záujmom maloletej navrhovateľky; súčasne z pasivity matky v takej dôležitej veci ako je správa majetku maloletej, ktorý aj sama užívala, vyplýva neschopnosť matky urobiť vhodné opatrenia na ochranu záujmov maloletej navrhovateľky. Uvedené skutočnosti boli zrejmé aj odporcom 1/ a 2/, preto podľa názoru súdu ak chceli pokračovať v konaní dobrovoľnej dražby zákonným spôsobom bolo nevyhnutné dať podnet na súd na ustanovenie kolízneho opatrovníka, resp. majetkového opatrovníka maloletej (nakoľko otec maloletej odporcom podľa ich tvrdenia nebol známy). Neschopnosť matky zastupovať maloletú podľa výsledkov dokazovania vyplýva aj z jej nepriaznivého zdravotného stavu v relevantnom období od septembra 2011 do novembra 2011, pričom v tomto smere na ochranu záujmov maloletej stačí odôvodnená pochybnosť o tej skutočnosti, ktorá dostatočne vyplýva zo správy ošetrujúceho lekára spolu s dôkazom o hospitalizácii matky, preto doplnenie dokazovania jej výsluchom alebo znaleckým dokazovaním ohľadne jej duševného stavu nebolo podľa názoru súdu potrebné.
Nakoniec na základe vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že odporca 2/ ako navrhovateľ dobrovoľnej dražby nebol na to oprávnený. Odporca 2/ svoje právo navrhnúť dražby bytu navrhovateľky odvodzoval od nedatovaného splnomocnenia, podpísaného väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (č.l. 50-53 spisu). Z dokazovania však vyplýva, že udeleniu splnomocnenia nepredchádzala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.) a ani písomné hlasovanie (§ 14 ods. 6 prvá až ôsma veta zákona č. 182/1993 Z. z.), pričom inú formu kreovania vôle vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zákon č. 182/1993 Z. z. nepozná. Nebola preto zachovaná zákonná forma potrebná na rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o tom, že odporca 2/ ako správca bytového domu je oprávnený na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu navrhovateľky, keď na uvedené nestačí jednoduché splnomocnenie v zmluve o výkone správy. Predložené splnomocnenie nie je navyše ani dostatočne určité a zrozumiteľné (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože najmä nie je z neho zrejmé na čo konkrétne vlastníci splnomocnenie udeľujú a ani komu a nie je ani datované. Odporca 2/ preto podľa názoru súdu nebol oprávnený podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu navrhovateľky.
Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel a určil, že sporná dražba je neplatná.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo veci bola plne úspešná navrhovateľka, ktorej vzniklo voči odporcom 1/, 2/ a 3/ právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Preto súd uložil odporcom 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania spolu v sume 883,31 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnych služieb [pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ako 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, kde výpočtovým základom je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho polroka, a to za úkony vykonané v r. 2011 je základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 57,- € a za úkony vykonané v r. 2012 predstavuje sumu 58,69 €; súd má na rozdiel od navrhovateľky za to, že je potrebné pri jej určení vychádzať z § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pretože hodnotu predmetu navrhovateľkou požadovaného určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nemožno vyjadriť v peniazoch; predmetom konania je totiž preskúmavanie platnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, predmetom konania nie sú teda právne vzťahy ku konkrétnej nehnuteľnosti, preto aj trovy konania nie je možné vyčísliť z hodnoty nehnuteľností dosiahnutej vydražením; súd vychádzal podporne aj z právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/9/2009 zo dňa 21. 10. 2010 v právnej veci návrhu na určenie neúčinnosti právneho úkonu, podľa ktorého hodnotu predmetu navrhovateľom požadovaného určenia nemožno vyjadriť v peniazoch; i keby bolo podanie tohto návrhu jedným z viacerých procesných prostriedkov, ktorými navrhovateľ sleduje dosiahnutie takého konečného cieľa, ktorý je vyjadriteľný v peniazoch, nemožno prehliadať, že návrhom na určenie neúčinnosti právneho úkonu sa má (a môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu (v otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti); podaným návrhom navrhovateľa sa teda nemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch] - 1. prevzatie a príprava zastúpenia (19.12.2011) v sume 57,- € spolu s režijným paušálom v sume 7,41 €, 2. podanie návrhu na súd v sume 58,69 € spolu s režijným paušálom v sume 7,63 €, 3. návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov (v rozsahu 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny) v sume 29,35 € spolu s režijným paušálom v sume 7,63 €, 4. ďalšia porada s klientom (zo dňa 03.08.2012 za každú skončenú hodinu vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny) v sume 39,13 € spolu s režijným paušálom v sume 7,63 €, 5. písomné podanie vo veci samej (vyjadrenie k písomným podaniam odporcov zo dňa 08.06.2012) v sume 58,69 € spolu s režijným paušálom v sume 7,63 €, 6. účasť na pojednávaní dňa 07.08.2012 v sume 117,38 € (dvojnásobok úkonu, pretože pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny) spolu s režijným paušálom v sume 7,63 € a 7. účasť na pojednávaní dňa 17.09.2012 v sume 117,38 € (dvojnásobok úkonu, pretože pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny) spolu s režijným paušálom v sume 7,63 €, spolu v sume 522,81 €, k tomu náhrada cestovného v sume 78,02 € (za cestu na pojednávanie dňa 07.08.2012 z Lučenca do Partizánskeho a spať, 136 km x 2, spolu 272 km, pri použití osobného motorového vozidla zn. Nissan Quashqai, pri spotrebe 6,7 l na 100 km, pri cene benzínu 1,55 € za liter, pri náhrade za použitie motorového vozidla 272 km x 0,183 €/km) a v sume 79,12 € (za cestu na pojednávanie dňa 17.09.2012 z Lučenca do Partizánskeho a späť, 136 km x 2, spolu 272 km, pri použití osobného motorového vozidla zn. Nissan Quashqai, pri spotrebe 6,7 l na 100 km, pri cene benzínu 1,61 € za liter, pri náhrade za použitie motorového vozidla 272 km x 0,183 €/km), k tomu náhrada za stratu času stráveného cestou na pojednávania dňa 07.08.2012 a dňa 17.09.2012 (za 16 polhodín po 12,71 €) v sume 203,36 €, spolu účelne vynaložené trovy konania navrhovateľky v sume 883,31 €. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. sú odporcovia 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť trovy konania právnej zástupkyni navrhovateľky.
Súd nepriznal navrhovateľke uplatnené trovy právneho zastúpenia za osem úkonov právnych služieb (č.l. 177 spisu), pretože buď nešlo o úkony právnych služieb (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení vyhlášky č. 209/2009 Z. z. v znení účinnom od 01.06.2009), nakoľko tieto boli vykonané pred začatím konania a ako také nemôžu byť priznané v rámci trov konania alebo nemali súvis s vecou samou, ale išlo o plnenie zákonnej povinnosti podľa § 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. (oznámenie správe katastra o začatí konania a súvisiaci úkon komunikácie so správou katastra po vrátení listiny). Súd následne nepriznal ani náhradu cestovného a stratu času za úkony, ktoré neboli úkonmi právnych služieb; v rámci náhrady cestovného súd znížil priznanú náhradu, pretože z predloženého osvedčenia o evidencii vozidla je zrejmé, že spotreba paliva použitého motorového vozidla právnej zástupkyne navrhovateľky je 6,7 litra na 100 km a nie uplatnených 8,0 litrov na 100 km.
Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa položky I/1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, z návrhu na začatie konania ak nie je ustanovená osobitná sadzba ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi sa vyberie súdny poplatok v sume 99,50 €.
Keďže v prejednávanej veci bola navrhovateľka oslobodená od súdnych poplatkov uznesením č.k. 5C/6/2012-30 zo dňa 14.05.2012 a súd jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel, uložil podľa výsledku konania odporcom 1/, 2/ a 3/, ktorí nie sú tiež od súdnych poplatkov oslobodení, spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok z návrhu v sume 99,50 € na príjmový účet tunajšieho súdu vedený v systéme Štátnej pokladnice do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vyhlásený rozsudok bol v prejednávanej veci písomne vyhotovený v predĺženej lehote podľa § 158 ods. 4 O.s.p. (č.l. 203 spisu, č.l. 204 spisu).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).