Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-5Sa/43/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobkyne: S.. M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N. J. I., J. S. XXXX/X, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, tá so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.06.2020 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Písomným podaním zo dňa 29.06.2020 doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 07.07.2020 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXXXX zo dňa 29.06.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) a priznania jej plného invalidného dôchodku s opomenutím 20 % spätne. Uznesením č. k. -6 zo dňa 10.07.2020 Okresný súd Spišská Nová Ves vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a vec postúpil príslušnému správnemu súdu, a to Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj pôvodný správny súd). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2020. Ďalšími svojimi písomnými podaniami doručenými pôvodnému správnemu súdu žalobkyňa poukázala na svoj zlý zdravotný stav a žiadala priznanie celého invalidného dôchodku od zistenia poškodenia jej zdravia. Uviedla tiež, že Centrum právnej pomoci jej právnu pomoc v prejednávanej veci neposkytlo. Súčasťou súdneho spisu sú i rôzne lekárske správy a posudky týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne. Písomné podania žalobkyne pôvodný správny súd posúdil v súlade s (ďalej aj ) ako správnu žalobu v sociálnych veciach.

administratívne konanie

2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.02.2020 podľa a o sociálnom poistení (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení uviedla, že trvanie invalidity bolo na základe žiadosti žalobkyne opätovne preskúmané s tým záverom, že podľa záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice je žalobkyňa naďalej invalidná podľa zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne je obsahom odborného posudku o invalidite zo dňa 29.01.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia. Sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že je žalobkyňa naďalej invalidná s rovnakou mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu. Z tohto dôvodu jej patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Nakoľko sa žalobkyňa s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nestotožnila, podala proti nemu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou posudkovým lekárom sociálneho poistenia na 55 % a navrhla, aby jej bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %, a to so spätnou platnosťou. Namietala neakceptovanie všetkých lekárskych správ a nálezov ako dôkazných prostriedkov a ich nesprávne vyhodnotenie. Zápisnicu o ústnom pojednávaní spísanú posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 29.01.2020, na základe ktorej bol dňa 29.01.2020 vypracovaný odborný posudok o invalidite, považovala za neplatnú, nakoľko ju nepodpísala. Žalobkyňa namietala aj zaujatosť lekárov, úmyselné poškodzovanie jej osoby a politické pozadie všetkých nespravodlivostí, ktoré pociťuje a požiadala o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu.

3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 25.02.2020. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 31.03.2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobkyne, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 02.06.2020 s nasledujúcim záverom:

„Účastníčka konania bola naposledy posúdená posudkovým lekárom dňa 29. januára 2020, na základe žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Posudkovým lekárom boli zhodnotené všetky odborné vyšetrenia, ktoré účastníčka konania predložila. Podľa záverov odborných vyšetrení posudkový lekár pobočky za rozhodujúce zdravotné postihnutie hodnotil stav po operácii chrbtice s pretrvávaním vertebrogénnych ťažkostí a túto skutočnosť vyjadril zaradením účastníčky konania podľa v znení neskorších predpisov a prílohy č. 4 tohto zákona do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia deformujúca dorzopatia, spondylopatie, položky 4 - stavy po operácii medzistavcových platničiek, písmeno b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, čo je horná (maximálna) možná percentuálna hodnota v tejto položke a kapitole. V kapitole iné zdravotné postihnutia boli zhodnotené ďalšie ochorenia, ktoré sa spolupodieľajú na celkovom nepriaznivom stave účastníčky konania so zvýšením o 10 %, čo je tiež maximálna možná hodnota zvýšenia v tejto kapitole podľa platnej legislatívy. Účastníčka konania vo svojom odvolaní poukázala aj na poruchy sluchu a žiadala vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť- „na úroveň plnej invalidity“.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie sa dôkladne oboznámil so všetkými odbornými nálezmi, ktoré sa nachádzajú v spisovej dokumentácii. Zaoberal sa aj pripomienkami účastníčky konania v listoch v rámci odvolanie. Konštatuje, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice správne zhodnotil zdravotný stav podľa doložených lekárskych nálezov v súvislosti so stavom po operácii chrbtice s pretrvávajúcimi zdravotnými ťažkosťami v oblasti pohybového aparátu a správne zhodnotil aj ďalšie ochorenia so zvýšením percentuálnej hodnoty v kapitole iné zdravotné postihnutia. Poruchy sluchu na ktoré poukázala účastníčka konania boli hodnotené na základe vyšetrení z otorinolaryngologickej ambulancie zo dňa 23. augusta 2018 a 23. augusta 2019. Pri prvom vyšetrení bola dokumentovaná celková strata sluchu podľa Fowlera 10 %, pri druhom vyšetrení bola celková strata sluchu 4,3 %. Takéto hodnoty straty sluchu nepodmieňujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20-25% ako to požaduje účastníčka konania vo svojom odvolaní.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie nemal dôvod na zmenu v percentuálnom hodnotení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré bolo stanovené posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice. Zároveň uviedol, že nie je v kompetencii posudkových lekárov riešiť obvinenia na politikov, prokurátorov, sudcov, lekárov a

iných ľudí, o ktorých sa zmieňuje účastníčka konania vo svojom odvolaní. Úlohou posudkového lekára je prioritou posudzovať zdravotný stav v súlade so závermi odborných vyšetrení a túto skutočnosť zhodnotil podľa platnej legislatívy.

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k , zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E

- dorzopatia deformujúca dorzopatia, spondylopatie, položky 4 - stavy po operácii medzistavcových platničiek, písmena b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35 % - 45 %). Za iné ochorenia bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, na celkových 55 % naďalej.

Pre posúdenie zdravotného stavu účastníčky konania boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: očné vyšetrenie zo dňa 21. októbra 2019, (Neštátne zdravotnícke zariadenie Spišská Nová Ves MUDr. Dagmar Mrázová), neurologické vyšetrenie zo dňa 18. októbra 2019 (neurologická ambulancia Spišská Nová Ves MUDr. Alica Mižíková), ortopedické vyšetrenie zo dňa 11. októbra 2019 (ortopedická ambulancia Spišská Nová Ves MUDr. Stanislav Tomčo), fyziatricko-rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 21. októbra 2019 (Kineton spol. s.r.o.), otorinolaryngologické vyšetrenia zo dňa 23. augusta 2018 a 23. augusta 2019 (Nemocnica Poprad).

Účastníčka konania bola posudzovaná v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s v znení , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.“

4. Záverom žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. V konaní o invalidnom dôchodku žalobkyne bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalovaný preto odvolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietol.

súdne konanie

5. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Namietala, že nesúhlasí s posúdením jej zdravotného stavu a určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žiadala o zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a priznanie plného invalidného dôchodku.

6. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 10.05.2021, v ktorom uviedol, že v odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobkyne opakovane posúdený posudkovými lekármi, no ani v odvolacom konaní nedošlo k zmene v posudkových záveroch. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie sa dôkladne oboznámil so všetkými odbornými nálezmi, ktoré sa nachádzajú v spisovej dokumentácii, taktiež sa zaoberal aj námietkami žalobkyne, ktoré vzniesla v odvolacom konaní. Podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach zo dňa 2. júna 2020, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia ponechaná na 55 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie, teda ochorenie chrbtice, bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, za ostatné ochorenia bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, na celkových 55 % naďalej. Posudkový lekár sociálneho poistenia môže percentuálnu mieru poklesu zvýšiť najviac o 10 % podľa v prípade, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť. Z vykonaného dokazovania mal žalovaný za preukázané, že závery o zdravotnom stave žalobkyne boli objektívne preukázané a dostatočne zdôvodnené. Nezvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne posudkovými lekármi organizačných zložiek žalovaného tak, ako požaduje žalobkyňa, bola taktiež zdôvodnená. Žalovaný dodal, že správny orgán prvého stupňa sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pri čom výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané spôsobom súladným so zákonom. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe replikou zo dňa 20.05.2021, v ktorej uviedla, že súdu predkladá nové lekárske správy, na základe ktorých žiada zvýšenie invalidného dôchodku v súlade s § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 % za iné zdravotné postihnutia. Ďalej namietala, že žalovaný sa nezrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané v rozpore so zákonom, pretože zákon nevylučuje možnosť zmeny a opravy. Poukázala na to, že aj kontrolné odborné nálezy potvrdzujú trvalé následky na zdraví. Žiadala o priznanie poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 75 %.

8. Žalovanému bola replika doručená dňa 15.06.2021, no žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky.

právny názor správneho súdu

9. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami (ďalej aj ) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ), vyhlásil dňa 03.10.2023 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 21.09.2023), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

10. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.

11. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že na podklade žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým žiadosť žalobkyne podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamietol, nakoľko po opätovnom preskúmaní jej zdravotného stavu dospel k záveru, že sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumy. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 29.01.2020 vyplýva, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (55 %) ako pri predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu.

12. Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako zákonné potvrdil. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade zo dňa 02.06 2020, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie, teda ochorenie chrbtice, bola určená miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, za ostatné ochorenia bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, na celkových 55 %.

13. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

14. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

15. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

18. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

19. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

20. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

21. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

22. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

23. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

24. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

25. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.

26. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a s tým spojeného zvýšenia sumy invalidného dôchodku.

27. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 %.

28. V preskúmavanej veci posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných lekárskych posudkoch zo dňa 29.01.2020, 31.03.2020 a 02.06.2020 zhodne ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určili ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia deformujúca dorzopatia, spondylopatie, položky 4 - stavy po operácii medzistavcových platničiek, písmena b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35 % - 45 %), teda horná (maximálna) možná percentuálna hodnota v tejto položke a kapitole. Za iné ochorenia bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, na celkových 55 % naďalej.

29. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: očné vyšetrenie zo dňa 21. októbra 2019, (Neštátne zdravotnícke zariadenie Spišská Nová Ves MUDr. Dagmar Mrázová), neurologické vyšetrenie zo dňa 18. októbra 2019 (neurologická ambulancia Spišská Nová Ves MUDr. Alica Mižíková), ortopedické vyšetrenie zo dňa 11. októbra 2019 (ortopedická ambulancia Spišská Nová Ves MUDr. Stanislav Tomčo), fyziatricko- rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 21. októbra 2019 (Kineton spol. s.r.o.), otorinolaryngologické vyšetrenia zo dňa 23. augusta 2018 a 23. augusta 2019 (Nemocnica Poprad).

30. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

31. Správny súd zastáva názor, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi lekárov - špecialistov, ako aj zdravotnou dokumentáciou a sú bez nejasností a vnútorných rozporov vo svojich záveroch. Preto pokiaľ žalobkyňa hodnotila svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

32. K novým lekárskym správam, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe správny súd, s poukazom na uvádza, že nakoľko na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, na nové lekárske správy súd nemohol prihliadať, nakoľko v čase posudzovania zdravotného stavu žalobkyne tieto lekárske správy posudkoví lekári sociálneho poistenia k dispozícii nemali. Ak je žalobkyňa toho názoru, že nové lekárske správy preukazujú zhoršenie jej zdravotného stavu, žalobkyňa má právo opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti, alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenia novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

33. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskych posudkov súd nemal dôvod pochybovať. Navyše v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Nemožno považovať za porušenie práva žalobkyne skutočnosť, že orgány verejnej správy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa jej predstáv. Z uvedených dôvodov považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

34. Záverom správny súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že za “spisy žalovaného správneho orgánu“ súdna prax považuje iba úplný, riadne zažurnalizovaný a originálny spisový materiál orgánu verejnej správy v danej veci, spisy musia obsahovať aj originály dokladov o doručení rozhodnutí, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.04.2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.04.2016). V preskúmavanej veci žalovanému možno vytknúť, že správnemu súdu predložil administratívne spisy, ktoré neboli riadne zažurnalizované, jednotlivé listiny neboli chronologicky usporiadané a zviazané, pričom povinnosťou žalovaného je predložiť správnemu súdu kompletný, žurnalizovaný administratívny spis spolu s kompletným, žurnalizovaným administratívnym spisom správneho orgánu prvého stupňa, čo v predmetnej veci absentuje.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa a nasl. , podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.