Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/300/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom v právnej veci žalobkyne O. T., nar. X.X.XXXX, M. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Milanom Sivým, advokátom so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 3006/116, proti žalovaným 1. M. T., nar. XX.X.XXXX, M. č. XXX, 2. L. C., nar. XX.X.XXXX, O., G. XX, právne zastúpeným JUDr. Jánom Derevjaníkom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 76, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania súd účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.12.2011, opravenou a spresnenou podaním doručeným súdu dňa 7.9.2012, domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako darcom a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou dňa 1.9.2009, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX na 1. p. obytného domu súp. č. XXX stojaceho na parc. č. XXXX v k.ú. Z. H. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 5/592 evidovaných na LV č. XXXX k.ú. Z. H. a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/592 k pozemku parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1194 m2, na ktorom je obytný dom postavený, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Z. H.. Rovnako žiadala určiť, že vyššie uvedené nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva jej a žalovaného v 1. rade, ktoré vzniklo 23.10.1993 a zaniklo 27.5.2011. Zároveň požadovala náhradu trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 7.9.2012 navrhla žalobkyňa tiež pripustiť zmenu žaloby - jej rozšírenie a uložiť žalovanej v 2. rade povinnosť vyššie uvedené nehnuteľnosti vydať, vypratať a vypratané odovzdať žalobkyni a žalovanému v 1. rade. Navrhnutú zmenu žaloby súd nepripustil.

V žalobe poukázala na to, že so žalovaným v 1. rade uzavrela manželstvo 23.10.1993, ktoré zaniklo rozvodom v zmysle rozsudku tunajšieho súdu č.k. - 53 zo dňa 14.4.2011 právoplatného dňa 27.5.2011, pričom do ich bezpodielového spoluvlastníctva patril

-X- XC/XXX/XXXX

aj byt č. XX na 1. p. bytového domu vo vchode XX na ul. P. v Z. H. zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. Z. H., ktorý však žalovaný v 1. rade bez jej súhlasu a vedomia počas trvania manželstva previedol na inú osobu. Poukazovala na to, že išlo o vec vybočujúcu z obvyklej správy spoločného majetku manželov, že na darovanie nehnuteľnosti patriacej do BSM je potrebný súhlas oboch spoluvlastníkov, pričom vzhľadom na skutočnosť, že na dotknutý prevod nebol daný z jej strany žiaden súhlas, ide o relatívne

neplatný právny úkon. Naliehavý právny záujem videla v snahe zabrániť znižovaniu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva.

Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 25.1.2012 uviedol, že mu bolo po porade povedané, že darovacia zmluva zrejme nespĺňa náležitosti hoci bol ako vlastník zapísaný sám, touto zmluvou chcel žalovanej v 2. rade vysporiadať dlh, ktorý voči nej má, ale bude nútený zmluvu zrušiť. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe nevyjadrila. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesli žalovaní na pojednávaní dňa 13.9.2012 námietku premlčania vo vzťahu k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti napadnutej darovacej zmluvy zo strany žalobkyne.

Na pojednávanie nariadené na deň 13.9.2012 sa žalovaná nedostavila, pričom neboli splnené podmienky podľa na odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu, preto súd vec podľa prejednal v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného v 1. rade konania, oboznámením obsahu žaloby, rozsudku tunajšieho súdu č.k. -53 zo dňa 14.4.2011 právoplatného 27.5.2011, informatívneho výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z. H. zo dňa 15.10.2011, doručeniek tunajšieho súdu z č.l. 17 spisu vo vzťahu k uzneseniu č. k. -17 zo dňa 10.1.2012 a vo vzťahu k doručovaniu podanej žaloby, podania Správy katastra Stará Ľubovňa doručeného súdu dňa 20.1.2012 a k nemu pripojeného výpisu z LV č. XXXX, ako aj kópie dokumentu Správy katastra Stará Ľubovňa značka V 28/09 všetko, podania žalovaného v 1. rade doručeného súdu 25.1.2012, podania právneho zástupcu žalobkyne doručeného súdu 27.1.2012, podania žalovaného v 1. rade doručeného súdu dňa 10.2.2012 a k nemu pripojenej kópie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, dokumentov predložených Správou katastra Stará Ľubovňa dňa 13.2.2012, a to výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z. H. a spisového materiálu pol. vz. XXXX/XX k.ú. Z. H., správy Okresného stavebného bytového družstva (ďalej tiež iba „OSBD“) Stará Ľubovňa doručenej súdu dňa 21.3.2012 a k nej pripojenej dohody o prevode členských práv k družstevnému bytu a kópie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, kópie darovacej zmluvy zo dňa 9.1.2009, dokumentov predložených Správou katastra Stará Ľubovňa dňa 18.7.2012, a to výpisov z LV č. XXXX a č. XXXX k.ú. Z. H., podania právneho zástupcu žalobkyne doručeného súdu 24.8.2012, podania právneho zástupcu žalobkyne adresovaného právnemu zástupcovi žalovaných doručeného súdu dňa 6.9.2012, podania právneho zástupcu žalobkyne doručeného súdu 7.9.2012, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzavreli manželstvo dňa 23.10.1993, čím zároveň vzniklo medzi nimi bezpodielového spoluvlastníctvo. K zániku ich bezpodielového vlastníctva došlo rozvodom ich manželstva rozsudkom tunajšieho súdu č.k. - 53 zo dňa 14.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.5.2011, a to dňom právoplatnosti uvedeného rozsudku. Počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, žalovaný v 1. rade dňa 24.9.2003, kedy žalobkyňa a žalovaný v 1. rade žili trvale spolu, uzavrel

-X- XC/XXX/XXXX

s manželmi T. M. a I. M. dohodu o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v OSBD Stará Ľubovňa a nájmom bytu č. XX na ul. P. XX v Z. H., ktorý byt č. XX na 1. p. obytného domu súp. č. XXX vo vchode č. XX v celosti, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 5/592 (všetko evidované na LV č. XXXX pre k.ú. Z. H.) a spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 5/592 k obytným domom zastavanému pozemku parcele reg. C parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1194 m2 (evidovanému v tom čase na LV č. XXXX, t.č. na LV č. XXXX, pre k.ú. Z. H.) nadobudol následne od OSBD Stará Ľubovňa zmluvou (o prevode vlastníctva družstevného bytu) zo dňa 29.9.2003 do vlastníctva, pričom v katastri nehnuteľností bol evidovaný ako vlastník vyššie uvedených nehnuteľností iba žalovaný v 1. rade. Uvedené nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade darovacou zmluvou zo dňa 9.1.2009, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra Správou katastra Stará Ľubovňa povolený pod V XX/XX pol. vz. XX/XX taktiež dňa 9.1.2009, daroval v celom rozsahu žalovanej v 2. rade.

Žalobkyňa na pojednávaní poukazovala na to, že o skutočnosti, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností, sa dozvedela dňa 8.1.2009 a uvedenú skutočnosť si overila na katastri. Následne asi po dvoch týždňoch sa dozvedela o prevode uvedeného bytu na žalovanú v 2. rade, ktorá podľa tvrdení žalobkyne je liečiteľka a žalovaný v 1. rade ju pravidelne navštevoval. Vo vzťahu k žalovaným v 1. rade uvádzanému dlhu, ktorý má mať voči žalovanej v 2. rade poukazovala žalobkyňa na to, že podľa nej si žalovaný v 1. rade peniaze od žalovanej v 2. rade nepožičiaval, skôr požičiaval on jej. Uviedla, že nevie prečo žalovaný v 1. rade kupoval dotknutý byt, pričom poukazovala na to, že v uvedenej dobe stavali rodinný dom, autoumyvárne, kupovali pozemky, kde na všetko brali úvery, preto si myslí, že dotknutý byt je ich spoločný, a zároveň spochybňovala tvrdenia žalovaného v 1. rade na pojednávaní, že peniaze na nadobudnutie vyššie uvedených nehnuteľností mal vlastné, od svojich rodičov. Vo vzťahu k dovolaniu sa neplatnosti v tomto konaní napadnutej darovacej zmluvy žalobkyňa výslovne uviedla, že v roku 2011 oslovila svojho právneho zástupcu s tým, čo sa dá v danej veci robiť, ako by sa dosiahlo vrátenie dotknutého bytu do bezpodielového spoluvlastníctva, pretože si myslí, že keď mali spoločné úvery, tak nech majú spoločný aj všetok majetok. Ďalej uviedla, že relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy sa dovolávala len podaním žaloby, ktorú podal jej právny zástupca. Uviedla tiež, že žalovaného v 1. rade po určitej dobe žiadala aby byt „vrátil, resp. napísal späť“, a to už na nich oboch

- o to žiadala ešte v januári 2009 z dôvodu, že majetok je spoločný a chcela aby ten byt mohol byť napísaný na deti. Vyslovene uviedla, že so žalovanou v 2. rade nebola v žiadnom kontakte, o týchto veciach s ňou nerozprávala.

Podľa tvrdení žalovaného v 1. rade na pojednávaní, peniaze na nadobudnutie vyššie uvedených nehnuteľností mu dali jeho rodičia, pri čom bol prítomný iba on, jeho otec a mama a dali mu 600.000,- až 700.000,- Sk, a to s tým, že keď bude treba, tak ich vráti. Uviedol ďalej, že žalobkyňa ho nežiadala po darovaní vyššie uvedených nehnuteľností žalovanej v 2. rade o ich prepis na neho a žalobkyňu, ako uvádzala ona na pojednávaní. Poukazoval tiež na to, že si na podnikateľskú činnosť požičiaval peniaze nielen od žalovanej v 2. rade (od nej konkrétne 2.400.000,- Sk, ktoré jej stále dlží), ale aj od iných osôb. Uvedené skutočnosti popierala žalobkyňa s tým, že o nich nemá vedomosť.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesli na pojednávaní žalovaní v 1. a 2. rade námietku premlčania vo vzťahu k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy

-X- XC/XXX/XXXX

formou žaloby podanej súdu 6.12.2011, a to s odkazom na to, že podľa nich sa žalobkyňa o tom, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností dozvedela už v septembri 2003 a už vtedy sa mala domáhať, že je tiež ich spoluvlastníčkou.

Podľa , (v znení platnom a účinnom ku dňu 24.9.2003), ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.

Podľa (v znení platnom a účinnom k 29.9.2003), byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu () previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

Podľa (v znení platnom a účinnom k 29.9.2003), nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.

Podľa (v znení platnom a účinnom k 29.9.2003), s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo

k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

Podľa (ďalej tiež iba „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so

-X- XC/XXX/XXXX

všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnom konaní mal súd preukázané, že počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade vzniklo žalovanému v 1. rade v dôsledku uzavretia dohody zo dňa 24.9.2003 (kedy žalovaný v 1. rade a žalobkyňa spolu trvale žili) o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v OSBD Stará Ľubovňa a nájmom bytu č. XX na ul. P. XX v Z. H. právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu (ktorá nájomná zmluva vychádzajúc z obsahu v tomto konaní predložených kópií zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 29.9.2003 bola uzavretá taktiež 24.9.2003), čím podľa súdu v zmysle vznikol tak spoločný nájom uvedeného bytu žalobkyňou a žalovaným v 1. rade ako manželmi, ako aj ich spoločné členstvo v družstve, z ktorého členstva boli obaja oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, a to bez ohľadu na skutočnosť, že príslušné právne úkony uzatváral iba žalovaný v 1. rade. OSBD Stará Ľubovňa bolo teda povinné následne uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu aj so žalobkyňou, ktorá mala byť tiež nadobúdateľkou touto zmluvou prevádzaných nehnuteľností (viď §, 28 a 23 ods. 1 ). Uvedenú zmluvu OSBD však uzavrelo iba so žalovaným v 1. rade, ktorý tak následne bol sám zapísaný v evidencii príslušnej správy katastra ako výlučný vlastník týmto konaním dotknutých nehnuteľností.

Žalovaný v 1. rade pritom v tomto konaní nijako nepreukázal, že by mal prostriedky na nadobudnutie vyššie uvedených nehnuteľností vlastné od svojich rodičov, v tomto smere nielen on, ale ani žalujúca

strana nenavrhovala doplnenie dokazovania a vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania vo vzťahu k samotnému predmetu tohto konania považoval súd dokazovanie v uvedenom smere za nadbytočné a nehospodárne.

Z uvedených dôvodov má súd za to, že byt č. XX na 1. p. vo vchode č. XX obytného domu súp. č. XXX, s ním spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 5/592 evidované na LV č. XXXX pre k.ú. Z. H. ako aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/592 na parcele reg. C parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1194 m2 evidovanej t.č. na LV č. XXXX pre k.ú. Z. H. patrili povolením vkladu vlastníckeho práva pod V XXXXX/XX z 3.11.2003 Správou katastra Stará Ľubovňa, podľa zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 29.9.2003, nie do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, ale do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného v 1. rade a žalobkyne.

Vyššie uvedené nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade bez súhlasu žalobkyne dňa 9.1.2009 daroval zmluvou žalovanej v 2. rade, pričom vklad jej vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam bol príslušnou správou katastra povolený pod V XX/XX pol. vz. XX/XX taktiež dňa 9.1.2009. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže darovanie nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva nie je možné hodnotiť ako tzv. bežnú vec

-X- XC/XXX/XXXX

v zmysle a v zmysle uvedeného ustanovenia je k takémuto právnemu úkonu potrebný súhlas aj druhého z manželov (v tomto prípade bol v rozhodnom období potrebný k uvedenému právnemu úkonu súhlas žalobkyne), a keďže žalobkyňa na tento právny úkon súhlas neudelila, je vyššie uvedená darovacia zmluva neplatným právnym úkonom ( ), avšak považuje sa za platný právny úkon pokiaľ sa ten (tu žalobkyňa) kto je ním dotknutý, jeho neplatnosti nedovolá ( ) voči všetkým účastníkom daného právneho úkonu - teda ide o tzv. relatívne neplatný právny úkon.

Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je jednostranný hmotnoprávny úkon adresovaný účastníkom dotknutého právneho úkonu a možno ho urobiť oznámením, námietkou, v zásade aj ústne, pričom jeho účinky, teda účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu nastávajú až okamihom keď dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu dôjde účastníkom dotknutého právneho úkonu, teda až touto skutočnosťou je dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu vykonané úplne a riadne.

Dovolať sa úspešne neplatnosti právneho úkonu je možné aj v žalobe, resp. vo vzájomnej žalobe, avšak úspešne iba za podmienky, že žaloba, resp. vzájomná žaloba obsahujúca prejav o dovolaní sa neplatnosti právneho úkonu bude v zákonom stanovenej lehote (teda pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu) doručená riadne všetkým účastníkom, proti ktorým toto dovolanie smeruje (viď obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu ako prejav vôle musí vyjadrovať jednak skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti a tiež aj konkrétnu vadu právneho úkonu, ktorá má v danej veci relatívnu neplatnosť za následok. Pokiaľ ide o dvojstranné či viacstranné právne úkony, musí sa dotknutý subjekt dovolávať neplatnosti voči všetkým účastníkom napádaného právneho úkonu a právne účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu nastávajú až okamihom, keď dôjde účastníkom dotknutého právneho úkonu dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu. Právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu pritom podlieha premlčaniu, pretože v súvislosti s ustanovením nie je uvedené inak. Premlčacia doba je v danom prípade všeobecná - trojročná ( ) a plynie odo dňa, kedy mohlo toto právo byť vykonané po prvý raz, pričom začína plynúť objektívne, a takýmto dňom je zásadne deň, kedy bolo možné právo vykonať, teda kedy je žalovateľné (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Vo vzťahu k vyššie uvedenému ide o časový okamih, kedy sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým je deň kedy došlo k vzniku právneho úkonu (tu darovacej zmluvy), lebo vtedy vznikol právny dôvod zakladajúci

porušenie vlastníckeho práva žalobkyne (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.1.2008, resp. rozhodnutie uverejnené pod R 50/85).

Márne uplynutie trojročnej premlčacej doby má za následok, že sa nemožno s úspechom dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania. Právny úkon síce naďalej trpí vadou, avšak treba naň pozerať ako na platný právny úkon so všetkými následkami (viď obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Žalobkyňa sama poukázala na to, že po tom, ako zistila, že žalovaný v 1. rade daroval týmto konaním dotknuté nehnuteľnosti žalovanej v 2. rade, žiadala žalovaného v 1. rade „aby ten byt napísal späť, a to už na nás dvoch. O to som ho žiadala ešte v januári 2009, a to

-X- XC/XXX/XXXX

z dôvodu, že majetok je spoločný a chcela som, aby ten byt mohol byť napísaný na deti.“ - uvedené žalovaný v 1. rade spochybňoval, uvádzal, že o toto žalobkyňa nežiadala. Takáto žiadosť okrem toho postráda taktiež vyjadrenie skutočnosti, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti a tiež aj konkrétnej vady právneho úkonu, ktorá má mať v danej veci relatívnu neplatnosť za následok, teda takúto žiadosť by súd ani nemohol hodnotiť ako dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu. Okrem toho, žalobkyňa sama poukázala na to, že vo vzťahu k uvedenému, či neplatnosti darovacej zmluvy, so žalovanou v 2. rade nerozprávala. Výslovne poukázala na to, že neplatnosti darovacej zmluvy sa dovolávala len podaním žaloby, ktorú podal jej právny zástupca. To, že sa žalobkyňa dovolala neplatnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy) podaním žaloby vyplýva aj z podania jej právneho zástupcu zo dňa 3.9.2012 adresovaného právnemu zástupcovi žalovaných a doručeného súdu na vedomie 6.9.2012.

Riadnym dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu, teda vyjadrením skutočnosti, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, vyjadrením konkrétnej vady právneho úkonu, ktorá má mať v danej veci relatívnu neplatnosť za následok a doručením takéhoto prejavu vôle všetkým účastníkom napadnutého právneho úkonu možno napadnutý právny úkon považovať za neplatný. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu možno síce učiniť i v žalobe, avšak pre jeho úplné a riadne vykonanie, teda jeho zavŕšenie a dosiahnutie účinku takéhoto dovolania sa neplatnosti právneho úkonu je potrebné doručenie takéhoto prejavu vôle všetkým účastníkom napadnutého právneho úkonu. V danom prípade dovolanie sa neplatnosti darovacej zmluvy učinila žalobkyňa iba v žalobe, ktorá bola doručená súdu 6.12.2011, avšak žalovanému v 1. rade bola doručená až 13.1.2012 a žalovanej v 2. rade až 16.1.2012 - teda až 16.1.2012 bolo dovolanie sa neplatnosti darovacej zmluvy zavŕšené. Keďže právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote plynúcej objektívne od prvého dňa, kedy mohlo byť takéto dovolanie učinené, pričom žalovaní v konaní vzniesli námietku premlčania práva žalobkyne dovolať sa neplatnosti darovacej zmluvy, na ktorú námietku je potrebné prihliadať, a ktorá ako vyplynulo z vykonaného dokazovania bola vznesená dôvodne vzhľadom na čas zavŕšenia uvedeného prejavu vôle žalobkyne až doručením žaloby jednotlivým žalovaným ako účastníkom napadnutej darovacej zmluvy (i keď odkaz na september 2003 kedy žalovaný nadobudol nehnuteľnosti dotknuté touto žalobou s ňou nemá relevantný súvis) pretože premlčacia doba vo vzťahu k právu žalobkyne dovolať sa neplatnosti darovacej zmluvy uplynula dňom 9.1.2012 ( ), súd žalobu v časti o určenie neplatnosti napadnutej darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade 9.1.2009 zamietol.

Treba zdôrazniť, že právne úkony uvedené v sú neplatné až riadnym dovolaním sa neplatnosti, ktorého neoddeliteľnou podmienkou je aj jeho doručenie, resp. iné preukázateľné adresovanie, účastníkom napadnutého právneho úkonu, a už samotným takýmto riadnym dovolaním sa neplatnosti. Iná by bola situácia pokiaľ by sa žalobkyňa v premlčacej lehote preukázateľne riadne dovolala neplatnosti právneho úkonu voči obom žalovaným, hoci aj ústnou formou, a žalovaní alebo niektorý z nich by následne účinky tohto dovolania neakceptovali a neodstránili závadný stav. Na podklade následne podanej žaloby, podanej hoci aj po uplynutí troch rokov od uzavretia napadnutej darovacej zmluvy, by totiž súd už len formálne potvrdil neplatnosť napadnutého právneho úkonu nakoľko účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle nastávajú vždy ex tunc. V danom prípade však žaloba

bola podaná pred samotným riadnym dovolaním sa neplatnosti príslušnej darovacej zmluvy, dovolanie sa jej neplatnosti v rámci podanej žaloby bolo

-X- XC/XXX/XXXX

účastníkom napadnutého právneho úkonu, ktorí vzniesli vo vzťahu k tomuto dovolaniu námietku premlčania, doručené (zo subjektívnych postupov žalujúcej strany pri podaní žaloby - nezaplatenie súdneho poplatku spolu s podaním žaloby, následná výzva na jeho zaplatenie atď.) až po uplynutí zákonom určenej trojročnej premlčacej doby na dovolanie sa neplatnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov súd podanú žalobu zamietol čo sa týka požadovaného určenia neplatnosti žalovanými dňa 9.1.2009 uzavretej darovacej zmluvy týkajúcej sa bytu č. XX vo vchode č. XX na 1. p. obytného domu súp. č. XXX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 5/592 (všetko evidované na LV č. XXXX pre k.ú. Z. H.) a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/592 k obytnému domu zastavanému pozemku parcele reg. C parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1194 m2 (evidovanému na LV č. XXXX, pre k.ú. Z. H.).

Keďže na vyššie uvedenú darovaciu zmluvu treba v zmysle vyššie uvedených skutočností hľadieť ako na platný právny úkon so všetkými jeho následkami, ktorým je aj vlastníctvo ňou prevádzaných nehnuteľností žalovanou v 2. rade, nebolo možné vyhovieť žalobe ani v časti požadovaného určenia, že nehnuteľnosti, ktorých sa napadnutá darovacia zmluva týka, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, preto súd zamietol žalobu aj v tejto časti.

Súd pritom vzhľadom na predmet konania bližšie neprihliadal a neskúmal otázku existencie či neexistencie peňažných pôžičiek žalovaného v 1. rade počas trvania jeho manželstva so žalobkyňou, ktorá otázka bude podľa názoru súdu, rovnako ako aj následky zníženia majetkovej podstaty patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade v dôsledku ním učineného darovania týmto konaní dotknutých nehnuteľností žalovanej v 2. rade, relevantná v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade. V tomto smere, osobitne aj s poukazom na v tomto konaní vznesenú námietku premlčania a vzhľadom na výsledky dokazovania na pojednávaní 13.9.2012 zamietol súd návrhy právneho zástupcu žalobkyne vo vzťahu k vypočutiu žalovanej v 2. rade k pôžičkám z jej strany poskytnutým žalovanému v 1. rade ako nedôvodné a nehospodárne.

Súd tiež zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchmi svedkov prednesené v závere pojednávania právnym zástupcom žalobkyne na potvrdenie že už 8.1.2009 (kedy ešte nebola uzavretá napadnutá darovacia zmluva) sa žalobkyňa domáhala zápisu bytu na ňu (takéto dokazovanie je absolútne nadbytočné vo vzťahu k predmetu konania) a na preukázanie, že sa voči žalovanému v 1. rade taktiež domáhala uvedeného zápisu a odstránenia závadného stavu po prevode bytu na žalovanú v 2. rade - tu už z vyššie uvedených vyjadrení žalobkyne vyplýva nadbytočnosť a nehospodárnosť takéhoto dokazovania.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti

-X- XC/XXX/XXXX

a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Žalobkyňa bola v predmetnom konaní neúspešná, avšak úspešným žalovaným súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na , kde dôvod hodný osobitného zreteľa na uvedený postup súd videl v tom, že žalovaný v 1. rade v roku 2003 obišiel žalobkyňu pri nadobúdaní týmto konaním dotknutých nehnuteľností, svojim konaním zabránil zápisu jej vlastníckeho práva k nim do katastra nehnuteľností, čo mu následne umožnilo uvedené nehnuteľnosti jednoducho darovať žalovanej v 2. rade, pričom táto, ako bolo v konaní preukázané, poznala žalovaného v 1. rade viac než dobre, poznala aj žalobkyňu ako jeho manželku a pred uzavretím darovacej zmluvy mohla taktiež, osobitne vzhľadom na čas, kedy nadobudol dotknuté nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade, preveriť, či sú výlučným vlastníctvom žalovaného v 1. rade alebo patria do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a žalobkyne a tiež predísť stavu, ktorý tu vznikol. Rovnako súd vidí dôvod hodný osobitného zreteľa na uvedený postup aj v tom, že napriek premlčaniu práva žalobkyne na dovolanie sa neplatnosti darovacej zmluvy, stále uvedená darovacia zmluva trpí vadou spočívajúcou v neudelení súhlasu žalobkyne ako bezpodielovej spoluvlastníčky uvedenou zmluvou žalovanej v 2. rade darovaných nehnuteľností, len sa na danú darovaciu zmluvu hľadí ako na platný právny úkon. Pritom uvedená právna vada podľa názoru súdu môže byť stále dôvodom na postup žalovanej v 2. rade podľa a vrátenie daru z jej strany žalovanému v 1. rade, kde následne v príslušnom katastrálnom konaní alebo na podklade prípadného následného určenia súdu, že žalovaný v 1. rade a žalobkyňa sú bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností možno dosiahnuť nápravu stavu vyvolaného žalovaným v 1. rade v roku 2003, kedy dotknuté nehnuteľnosti boli nadobudnuté od OSBD Stará Ľubovňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

-XX- XC/XXX/XXXX

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.