Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/103/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci navrhovateľa: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., XX. augusta XXX/XX, proti odporcovi v rade X/: B. Y., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. H., S. XXX a odporcovi v rade 2/: mal. X. Vitkovská, nar. XX.XX.XXXX bytom ako matka, zastúpené I. práce, sociálnych vecí a rodiny B., pracovisko F. X. H., o zapretie otcovstva k maloletej odporkyni v rade X/, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporkyniam v rade I. a II./ náhradu trov konania súd n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu 6. 3. 2012 sa navrhovateľ domáhal zapretia otcovstva voči maloletej X. a náhrady trov konania z odôvodnením, že s odporkyňou v I./ rade dňa 26. 7. 2003 uzavrel manželstvo, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. -35 zo dňa 8. 10. 2007 rozvedené a súčasne bola ním schválená rodičovská dohoda o zverení mal. X. do osobnej starostlivosti odporkyni v I./ rade a o prispievaní navrhovateľa na jej výživu mesačne sumou 66,39 €. Maloletá X. sa narodila 19. 6. 2003, ešte pred uzavretím manželstva s odporkyňou v I./ rade a napriek tomu, že nie je dieťaťom navrhovateľa, súhlasil s uvedením ako otca maloletej. Nakoľko v súčasnosti sa s maloletou nestýka a jej otcom je niekto iný, navrhol otcovstvo zaprieť.

Odporkyňa v rade I./ (matka maloletej odporkyne v rade II./) sa k návrhu na zapretie otcovstva vyjadrila v tom smere, že navrhovateľ sa sám odmietol stretávať s maloletou, pričom už pred jej osvojením vedel, že nie je jej biologickým otcom. Napriek tomu zo svojej slobodnej vôle otcovstvo k maloletej uznal.

Ďalej poukázala, že je na materskej dovolenke, a preto nemá z čoho zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne v rade I./ a oboznámením sa s rodným listom maloletej a Zápisnicou matričného úradu Čadca zo dňa4.7.2003 a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletá X. sa narodila XX. 6. XXXX t. j. pred uzavretím manželstva, ktoré sa uzatvorilo dňa XX. 7. XXXX. Zo zápisnice o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov spísanej na Matričnom úrade Mesta Čadce dňa 4. 7. 2003 vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa v rade I./ súhlasne vyhlásili, že navrhovateľ

je otcom mal. X. P., nar. XX. 6. XXXX v Čadci s tým, že maloletá bude užívať priezvisko navrhovateľa - Y.. Z výsluchu účastníkov súd zistil, že už v čase tohto uznania navrhovateľ vedel, že nie je biologickým otcom dieťaťa a k súhlasnému vyhláseniu pristúpil z dôvodu dobrých vzťahov s odporkyňou v rade I./ a nastávajúceho sobáša.

Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:

Podľa § 90 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“): Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 98 odsek 1, 2 ZR: Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

Podľa § 93 ZR: Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Hmotnoprávnou podmienkou pre zapretie otcovstva podľa citovaného ustanovenia § 93 Zákona o rodine je skutočnosť, že je vylúčené, aby bol muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov otcom dieťaťa. Do úvahy v zásady prichádzajú dva dôvody: buď preto, že vôbec s matkou dieťaťa nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa alebo preto, že hoci v tejto dobe s matkou súložil, je vylúčené, aby sploditeľom dieťaťa bol práve on (napríklad pre biologickú neschopnosť plodiť dieťa). Nestačí pochybnosť o pravdivosti vyhlásenia alebo vedomosť o tom, že v uvedenej dobe s matkou súložilo viacero mužov. Súd musí mať niektorú z týchto okolností za preukázanú.

Doba, v ktorom možno otcovstvo zaprieť začína plynúť odo dňa určenia otcovstva, čo je deň, kedy sa druhý rodič svojím súhlasným vyhlásením o otcovstve pripojil k vyhláseniu toho, ktorý z nich to urobil ako prvý. Tieto vyhlásenia samozrejme museli byť platné. Keďže je táto lehota určená ako trojročná, končí dňom ktorý sa svojím číselným označením zhoduje s dňom, kedy došlo k určeniu otcovstva, pokiaľ neskončí skôr. V danom prípade je to dátum 4. 7. 2006.

Z uvedeného je teda zrejmé, že aj keď z výsluchu oboch účastníkov vyplynulo, že je vylúčené, aby navrhovateľ bol otcom maloletej, navrhovateľovi doba, v rámci ktorej sa mohol úspešne domáhať zapretia otcovstva, už uplynula. Vzhľadom k uvedenému súd nemohol návrhu navrhovateľa vyhovieť, a preto ho zamietol tak, ako je uvedené v odseku prvom výroku tohto rozsudku.

Pre úplnosť súd dodáva, že pred rozhodnutím vo veci samej sa zaoberal tým, či je potrebné ako prejudiciálnu otázku vyriešiť súlad citovaného ustanovenia § 93 Zákona o rodine s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to najmä s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 4. 2011 (č. k. -57), ktorým bol vyslovený nesúlad v § 86 odsek 1 Zákona o rodine s dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené ustanovenie zákona stanovovalo lehotu pre manžela matky v rámci ktorej môže zaprieť, že je otcom dieťaťa, a to konkrétne tri roky odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa. Hlavným dôvodom pre vyslovenie nesúladu napadnutého ustanovenia § 86 odsek 1 ZR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bola skutočnosť, že subjektívna lehota ustanovená na podanie zapieracej žaloby nezohľadňuje fakt, že manžel matky ako právny otec vo väčšine prípadov nadobudne status otcovstva a príjme zodpovednosť za plnenie rodičovských práv a povinností dobromyseľne s vedomím, že je biologickým otcom dieťaťa. Napriek všeobecnej požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahov v prípade zistenia, že nie je biologickým otcom dieťaťa až po uplynutí zapieracej lehoty, nemá možnosť sa slobodne a vedome rozhodnúť, či zotrvá v už založenom právnom vzťahu s dieťaťom, alebo sa rozhodne využiť právne prostriedky smerujúce k jeho ukončeniu.

V danej veci však navrhovateľ rovnako ako odporkyňa v rade I./ mali vedomosť, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej, preto súd nemohol žalobe vyhovieť. S poukazom na právo maloletej na ochranu stability rodinných vzťahov a v záujme ochrany práv dieťaťa pred právom právneho otca na zosúladenie jeho biologického a právneho otcovstva, súd poukazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý bol vyslovený v rozhodnutí Európskej komisie pre ľudské práva vo veci Yildirim verzus Rakúsko, rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti č. 34308/96 z 19. 10. 1999, v ktorom významnú úlohu pri jeho posúdení zohrala skutočnosť, že sťažovateľ s istotou vedel alebo mal dôvody sa domnievať, že nie je biologickým otcom dieťaťa od jeho samotného narodenia a pritom nepodnikol žiadne kroky k popretiu svojho právneho otcovstva založeného domnienkou. V súlade s touto judikatúrou Európsky súd pre ľudské práva postupovať aj vo veci Fašang proti Slovenskej republike, rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti č. 54324/00 z 28. 1. 2003, v ktorej konštatoval, že k porušeniu sťažovateľovho práva na prístup k súdu podľa článku 6 dohovoru nedošlo vzhľadom na to, že sťažovateľ si bol ešte pre uplynutím zapieracej vedomý, že nie je biologickým otcom dieťaťa, avšak svoj návrh na zapretie otcovstva podal až po uplynutí tejto lehoty.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Účastníkmi úspešnými vo veci boli odporkyne; nakoľko tieto si náhradu trov konania neuplatnili a tieto im v konaní ani nevznikli, súd im náhradu trov ani nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.