Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-10-2022.pdf
PDF · 92.15 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovanej A. B., trestne stíhanej pre zločin podľa § 243 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 4. októbra 2023, takto
rozhodol:
Obžalovaná
A. B. C. D., nar. X. X. XXXX v E., trvale bytom F. G. H. XXXX/XX, E.
j e v i n n á , ž e
hoci vedela, že JUDr. Jozef Tarabčák ako správa konkurznej podstaty úpadcu I. D. – DLUKOR, E., J. G. H. XXXX, IČO: 43 385 362, dňa 28. 9. 2015 vypovedal zmluvy o zapožičaní dopravných prostriedkov Citroen Jumper, VIN: K., EČV: E., Citroen Jumpy, VIN: K., EČV: E. a Citroen C3 Picasso, VIN: K., EČV: E., uzatvorené dňa 11. 12. 2014 medzi spoločnosťou DLUKING TRADE, s. r. o. so sídlom E., Ul. F. G. H. XXXX/XX, IČO: 47 241 683 ako nájomcom a I. D. – D., E., J. G. H. XXXX, IČO: 43 385 362 ako vlastníkom, keďže predmetnú výpoveď ako konateľka spoločnosti DLUKING TRADE, s. r. o. prevzala osobne dňa 30. 9. 2015, v dôsledku čoho zmluvy o zapožičaní dopravných prostriedkov zanikli ku dňu 30. 11. 2015 a mala vedomosť o tom, že predmetné vozidlá boli poňaté do súpisu hnuteľných vecí podliehajúcich konkurzu, napriek tomu, ako aj ďalším výzvam zo strany správcu konkurznej podstaty do zániku zmluvy predmetné vozidlá patriace do konkurznej podstaty v období od 1. 12. 2015 do 31. 1. 2018 nevydala správcovi konkurznej podstaty L. L. M. a naďalej ich bezodplatne užívala, kde takýmto spôsobom po dlhší čas marila priebeh konkurzného konania úpadcu I. D. – DLUKOR, IČO: 43 385 362 a spôsobila tak na majetku, patriacom do konkurznej podstaty škodu vo výške minimálne 26.209,99 eur,
t e d a
marila konkurzné konanie tým, že nevydala vec patriacu do konkurznej podstaty a spôsobila tak väčšiu škodu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,
č í m s p á c h a l a
zločin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o j e j s ú d u k l a d á :
Podľa § 243 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona jej určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a zároveň jej podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona jej ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému: JUDr. Jozef Tarabčák, Hlavná 13, 080 01 Prešov – správca úpadcu I. D., nar. XX. XX. XXXX, F. G. XXXX/XX, E., podnikajúcu pod obchodným menom I. D. – DLUKOR s miestom podnikania G. XXXX, XXX XX E., IČO: 43 385 362, škodu vo výške 6.148,43 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného: JUDr. Jozef Tarabčák, Hlavná 13, 080 01 Prešov – správca úpadcu I. D., nar. XX. XX. XXXX, F. G. XXXX/XX, E., podnikajúcu pod obchodným menom I. D. – DLUKOR s miestom podnikania G. XXXX, XXXXX E., IČO: 43 385 362 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 18. 2. 2022 podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. 1 Pv 7/21 zo dňa 14. 2. 2022 na obvinenú A. B. pre zločin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, a to na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete výroku tohto rozsudku.
Súd vo veci dňa 7. 3. 2022 vydal trestný rozkaz, ktorým obvinenú uznal vinnou z trestnej činnosti pre ktorú bola podaná obžaloba za čo jej uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov ktorého výkon jej podmienečne odložil s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov a uložil jej aj povinnosť v rámci probačného dohľadu podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Obvinenú súčasne zaviazal na náhradu spôsobenej škody poškodenému vo výške 6.148, 43 eur a so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na civilný proces. Proti vydanému trestnému rozkazu obvinená v zákonnej lehote podala odpor, a preto súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. 10. 2023 obžalovaná po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 1 Tr. poriadku urobila vyhlásenie o vine, s tým, že súčasne svoj skutok oľutovala, ktoré vyhlásenie súd prijal. Zároveň rozhodol, že vo veci vykoná dokazovanie spojené s rozhodovaním o treste, resp. uložením ochranného opatrenia a náhrade škody.
Vo vzťahu k otázke náhrady škody súd vypočul svedka poškodeného L. M., ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 89.037,93 eur. Uvedený svedok vypovedal, že s odstupom času si už nepamätá na vyčíslenia jednotlivých uplatnených nárokov s tým, že tieto vyčísloval v rámci prípravného konania, a to v rámci svojej výpovede, ako aj prostredníctvom osobitných podaní. Poukázal nato, že značná časť nárokovanej sumy je už pokrytá exekučným titulom, ktorý však smeruje vo vzťahu k obchodnej spoločnosti a nie k osobe obžalovanej, a preto svoje nároky, ktoré vyčísloval a špecifikoval si uplatňuje práve vo vzťahu k obžalovanej, ktorú v predchádzajúcich netrestných konaniach nežaloval z toho dôvodu, pretože táto nemala pasívnu legitimáciu. Zároveň zdôraznil, že predchádzajúce rozsudky, ktorými boli priznané nároky poškodeného vychádzali z titulu nie náhrady škody, ale z titulu, tak bezdôvodného obohatenia, ako aj neúčinných zmlúv, s tým, že bezdôvodne obohatenie mohla získať len obchodná spoločnosť (DLUKING TRADE, s. r. o, ktorej obžalovaná bola konateľkou).
V oboznámenej výpovedi z prípravného konania zo dňa 27. 6. 2019 ( na č. l. 532 -538) svedok okrem iného poukázal na skutočnosť, že konkurzné konanie bolo marené tým, že spoločnosť DLUKING TRADE, s. r. o. užívala predmetné vozidlá bez právneho titulu a odmietala ich vydať. Napriek opakovaným výzvam na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie vozidiel, ktoré výzvy boli prebraté, spoločnosť vozidla naďalej užívala a bezdôvodné obohatenie nezaplatila. V konaní 18 Cb/21/2016 potom rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom z 10. 3. 2018, právoplatným 12. 6. 2018 spojený s opravným uznesením 18 Cb/217/2016 právoplatným 22. 8. 2018, že žalovaná spoločnosť už pod označením Mui Ne, s. r. o. je povinná zaplatiť sumu 12.283,88 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 30. 7. 2016 do zaplatenia, a to za obdobie od 30. 11. 2015 do 31. 7. 201, keďže k zaplateniu nedošlo,
bol podaný návrh na exekúciu. V konaní 4Cbi/5/2017 rozhodol Okresný súd Prešov platobným rozkazom 7. 7. 2017 právoplatným 18. 8. 2017 v spojení s opravným uznesením s 23. 10. 2017, právoplatným 25. 11. 2017 o zaplatení sumy 7.777, 68 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21. 2. 2017 do zaplatenia, za obdobie 31. 7. 2016 až 17. 1. 2017, pričom ani v tomto prípade, priznaná suma nebola zaplatená a bol podaný návrh na exekúciu. Rozsudkom 2 Cbi/36/2015 zo dňa 23. 2. 2017, právoplatným 31. 3. 2017 bolo rozhodnuté o neúčinnosti dohody o započítaní z 31. 12. 2014 medzi úpadkyňou a DLUKING TRADE, s. r. o. a žalovaná DLUKING TRADE, s. r. o. bola zaviazaná zaplatiť správcovi 8.971,36 eur do troch dní od právoplatnosti. Zároveň súd rozhodol o neúčinnosti dohody o započítaní a zaviazal DRUKING TRADE, s. r. o. zaplatiť správcovi 3.557,13 eur do troch dní od právoplatnosti. Aj uvedené sumy zaplatené neboli, a preto sú exekučne vymáhané. Rozsudkom Okresného súdu Prešov 2Cbi/37/2015 zo dňa 23. 2. 2017, právoplatným 31. 3. 2017 súd určil, že zmluvy o zapožičaní vozidiel sú neúčinné voči konkurzným veriteľom a DLUKING TRADE, s. r. o. bol zaviazaný zaplatiť sumu 1.331,50 eur za užívanie vozidla E. XXX N., sumu 3.350,55 eur, za užívanie vozidla TP 440 BU a 4.391,20 eur, za užívanie vozidla E. XXX D., za obdobie od uzavretia zmluvy do uplynutia výpovednej doby. Ani toto nebolo zaplatené a je vedené exekučné konanie. Rozsudkom 1 Cbi/44/2015 zo dňa 9. 3. 2016, právoplatným 10. 5. 2017, Okresný súd Prešov určil, že zmluvy o postúpení prevádzky, medzi úpadkyňou a DLUKING TRADE, s. r. o. je voči veriteľom neúčinná a spoločnosť DLUKING TRADE, s. r. o. bola povinná zaplatiť 3.068,24 eur za zásoby a 35.089,80 eur za majetok v prílohe č. 1 a 3.068,24 eur za súbor drobného majetku. Spolu ide sumu 41.226, 28 eur, ktorá suma nebola zaplatená a je vymáhaná exekučne. Na Okresnom súde v Prešove je vedené aj konanie 4 Cbi/14/2015 o neexistencii záložného práva, ktoré zriadil DLUKING TRADE, s. r. o. v prospech Slovak Business Agenci Bratislava k majetku, ktorý je uvedený v prílohe č. 1 zmluvy z 1. 11. 2014 o postúpení prevádzky. Majetok však patril úpadkyni, a preto DLUKING TRADE, s. r. o., nemohol zriadiť záložné právo. O tejto veci doposiaľ rozhodnuté nebolo. Za obdobie od januára 2017 až do doby, kedy boli vozidlá vrátené, pravdepodobne nedošlo k podaniu žaloby, lebo pri odovzdaní vozidiel zistil, že došlo k zmene obchodného podielu, k zmene názvu a sídla, pričom nároky od spoločnosti Mui Ne, s. r. o. sú nevymožiteľné, keďže spoločnosť je mŕtva a v tejto súvislosti oznamoval trestný čin nekalej likvidácie . Uvedeným konaním obžalovaná, tým, že marila konkurzné konanie spôsobila škodu vo výške 82.889,50 eur, ktorá bola priznaná právoplatnými rozsudkami a aj ďalšiu škodu, ktorú vyčísli dodatočne. Má vedomosť, že v súvislosti s exekučnými konaniami došlo k zaplateniu sumy 295,70 eur, a to vo vzťahu k exekučnému titulu na sumu 41.226,20 eur. Doplnil, že v súvislosti s neoprávneným užívaním predmetných vozidiel, a s tým súvisiacou škodou vychádzal z právnych predpisov, spojených s náhradami za používanie súkromného motorového vozidla, t. j. 0,183 eur za km. Táto náhrada vyjadruje opotrebovanie vozidla a aj žaloby boli podávané na základe udaných prejdených kilometrov.
Podaním zo dňa 24. 7. 2019 (na č. l. 572) si uplatnil ďalší nárok na náhradu škody spojený s neoprávneným používaním vozidiel, za obdobie od 18. 1. 2017 do 31. 1. 2018, kedy vozidlá boli vrátené, a to v sume 6.148,40 eur (pričom aj v tomto prípade vychádzal zo stavu najazdených km jednotlivých používaných vozidiel a násobením celkového stavu o koeficient 0,183 eur/km).
Uplatnené nároky sumarizoval v podaní zo dňa 21. 11. 2021 (na č. l. 740), a to na sumu 82.899,50 eur, ktorú sumu vyčíslil pri výsluchu 27. 6. 2019 a vo výške 6.148,43 eur, keď si uplatnil ďalšiu škodu listom z 24. 7. 2019. Celková škoda potom predstavuje sumu 89.047,93 eur.
Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dodal, že sumu 4.148,43 eur nežaloval v civilnom konaní z dôvodu, že už predtým mu bolo priznaných viacero nárokov, ktoré však neboli vymožené, a preto sa rozhodol, že sumu žalovať nebude. Čaká na rozhodnutie vo veci, aby mohol ukončiť konkurz.
Na hlavnom pojednávaní, súd ďalej vykonal dokazovanie spojené s oboznámením listinných dôkazov, a to najmä návrhov žalôb a rozhodnutí súvisiacich s vymáhaním nárokov poškodeného v civilnom konaní, registra trestov obžalovanej, výpisu z evidencie priestupkov a charakteristiky obžalovanej. Z registra trestov súd zistil, že obžalovaná v registri trestov nemá žiaden záznam, v súčasnosti je voči nej vedené na OR PZ OKP Poprad ešte iné trestné konanie, a to pre trestný čin podľa § 251b Tr. zákona. V evidencii priestupkov, má dva záznamy, obidva však súvisia s páchaním menej závažných priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré navyše boli spáchané až po skutku pre ktorý bola podaná obžaloba. V zmysle bydliska je hodnotená všeobecne.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovanej kvalifikoval ako zločin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, pretože marila konkurzné konania, tým, že nevidela vec patriacu do konkurznej podstaty a spôsobila tak väčšiu škodu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas.
Obžalovaná je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa dopustila zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona. Objektom uvedeného trestného činu je právo veriteľa na zákonne uspokojenie svojej pohľadávky voči páchateľovi, ktoré ustanovenie postihuje marenie konkurzného konania vo vzťahu ku konkurznej podstate špecifickými a taxatívne vymedzenými spôsobmi konania. Medzi protiprávnym konaním obžalovanej a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.
Za uvedený trestný čin obžalovanej hrozil trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov.. V jej prípade súd konštatoval existenciu 2 poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. j), písm. l) Tr, zákona, teda, že pred spáchaním trestnej činnosti viedla riadny život a trestný čin priznala a úprimne oľutovala. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zákona súd nezistil žiadne. Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria trestu vyjadrené v ustanovení § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a zároveň funkciu individuálnej aj generálnej prevencie a súčasne má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. S prihliadnutím na zákonné kritéria, rozhodné pre ukladanie trestu, potom súd bo tohto názoru, že jeho účel bude naplnený aj uložením trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, pričom osoba obžalovanej a jej doterajší život dáva dostatočnú garanciu nato, aby sledovaný účel bol naplnený aj hrozbou trestu počas primeranej skúšobnej doby, a preto trest vyslovil, ako trest podmienečný, pričom vzhľadom na skutočnosť, že výmera takto ukladaného trestu, presahuje výmeru 2 rokov a bolo súčasne nevyhnutné trest ukladať aj s probačným dohľadom, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 2 rokov. Zároveň, vzhľadom na okolnosti skutku, potom súd v rámci ukladania primeraných obmedzení či zákazov, ktoré tvoria súčasť probačného dohľadu mal zato, že obžalovanej je potrebné uložiť aj povinnosť spočívajúcej podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Zároveň na podklade vykonaného dokazovania, súd v danej veci nekonštatoval existenciu žiadnych mimoriadnych okolnosti daných samotným prípadom či pomermi páchateľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu za podmienok uvedených v § 39 ods. 1 Tr. zákona, ale ani analogicky v zmysle § 39 ods. 4 Tr. zákona, keďže obžalovaná v prípravnom konaní skutok nepriznávala.
O nárokoch poškodeného na náhradu škody, súd rozhodol tak, že obžalovanú zaviazal k náhrade spôsobenej škody vo výške 6.148,43 eur, o základe a rozsahu ktorej škody pochybnosti nemal, a to vzhľadom na skutočnosti, vyplývajúce so spisového materiálu, keď ide o škodu spôsobenú s neoprávneným užívaním motorových vozidiel za obdobie od 17. 1. 2017 do 31. 1. 2018, teda v období, ktoré nie je pokryté žiadnym predchádzajúcim exekučným titulom spojeným s uplatňovanými nárokmi poškodeného. Výška škody v danom prípade predstavuje rozdiel medzi najazdenými km neoprávnene užívaných motorových vozidiel v uvedenom období a zákonnou úpravou podľa Zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v zmysle neskorších zmien a doplnkov a stým súvisiacich predpisov, keď výška takýchto náhrad, spojených s užívaním osobného motorového vozidla v roku 2017 a 2018 predstavovala sumu 0,183 eur/km. V danom prípade ide nepochybne o škodu spôsobenú konaním páchateľa, na úhradu ktorej potom súd zaviazal obžalovanú.
Keďže nároky poškodeného uplatnené v rámci trestného konania presahovali sumu, o ktorej pochybnosti súd nemal a na úhradu ktorej obžalovanú aj zaviazal, pričom súčasne išlo o nároky, o ktorých bolo rozhodované už v iných konaniach netrestného charakteru vedených na Okresnom súde Prešov, v ktorých veciach už súd priznal práva poškodenému spojené s majetkovým plnením, na podklade rovnakých skutočností spojených s neoprávneným užívaním motorových vozidiel súvisiacich so skutkom, z ktorého súd uznal obžalovanú vinnou, rozhodovanie o takýchto nárokoch v rámci trestného konania by presahovalo jeho rámec, a preto súd s prípadnými ďalšími nárokmi poškodeného na civilný proces. V tomto smere súd dopĺňa, že samotné trestné stíhanie, ktoré je vedené proti obžalovanej má súvis iba s neoprávneným užívaním motorových vozidiel, pričom nároky poškodeného sú spojené aj s inými skutočnosťami, nesúvisiacimi s trestným stíhaním obžalovanej, čo vo vzťahu k neoprávnenému užívaniu iných veci či majetku úpadcu.
marila konkurzné konanie tým, že nevydala vec patriacu do konkurznej podstaty a spôsobila tak väčšiu škodu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.