Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Er/462/2006

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného T-Mobile Slovensko, a.s., IČO: 35 705 019, Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava (dobrovoľný výmaz z Obchodného registra SR dňa 01.07.2010), t.č. Slovak Telecom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, proti povinnému: AFG Bezpečnostný audit, spol. s.r.o., IČO: 36 224 359, Átriová 13, 917 00 Trnava (ex offo výmaz z Obchodného registra SR dňa 14.07.2011), vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 325,20 EUR s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 16,60 EUR a trovy exekúcie takto

rozhodol:

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnenému sa povinnosť na náhradu trov exekúcie n e u k l a d á.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 037192 zo dňa 26.06.2006 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD. v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ““) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave, č.k. zo dňa 13.12.2005.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava oddiel Sro, vložka č. 10642/T súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce jej ďalšie pokračovanie, a to zánik povinného - obchodnej spoločnosti AFG Bezpečnostný audit, spol. s.r.o., ktorá bola ex offo vymazaná z Obchodného registra dňa 14.07.2011.

Súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k náhrade trov konania. Dňa 01.06.2012 bola na tunajší súd doručená odpoveď oprávneného, v ktorej uvádza, že súhlasí so zastavením exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 30.05.2012 na základe výzvy súdu zo dňa 22.03.2012 vyčíslenie trov exekúcie spolu s exekučným spisom EX 9210/2006. Súdny exekútor požaduje priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 84,20 EUR a na ich úhradu žiada zaviazať oprávneného.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 1238/B súd zistil, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., IČO: 35 705 019, Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 1238/B sa na základe Zmluvy

o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRls 22142/2010 zo dňa 17.06.2010 uzatvorenej medzi zanikajúcou spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 a nástupníckou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, ktorá sa na základe tejto zmluvy o zlúčení stáva univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. sa v y m a z u j e v celom rozsahu.

Podľa (ďalej len „“), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa (ďalej len „“), spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , (ďalej len „“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.

Súd podľa prihliada kedykoľvek za konania, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. Ak súd zistí, že nedostatok, ktorý bráni konaniu vo veci, je neodstrániteľný, v zmysle konanie zastaví. Podľa ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Zánik povinného ako právnickej osoby bez právneho nástupcu považuje súd za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý bráni výkonu exekúcie a preto súd exekúciu zastavil.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku rieši otázku náhrady trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie zavinením oprávneného. Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Oprávnený dňa 15.06.2006 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, čím sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie, pričom v tom čase bol povinný riadne zapísaný v obchodnom registri. V predmetnej veci došlo počas exekučného konania k výmazu

povinného z Obchodného registra SR až dňa 14.07.2011, v dôsledku čoho bolo potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekučné konanie zastaviť. Oprávnený ani pri náležitej pozornosti nemohol pri podaní návrhu predvídať skutočnosť, že povinný bude z Obchodného registra SR vymazaný a tým zanikne jeho právna subjektivita, jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Zánik povinného ako právnickej osoby bez právneho nástupcu považuje súd za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý bráni výkonu exekúcie. Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Nakoľko na majetok povinného nebol vyhlásený konkurz, nie je možné pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie aplikovať ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.

Na zánik právnickej osoby možno analogicky aplikovať odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča k uzneseniu Najvyššieho súdu SR z 28.02.2012 sp. zn. o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 13. mája 2010 sp. zn. o zastavení exekúcie z dôvodu smrti povinného: „Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka tohto konania, ktorá vyžaduje posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na právnych nástupcov (dedičov) povinného ( a Exekučného poriadku a podporne aj v spojení s ). Ak vymáhaná povinnosť na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa Exekučného poriadku, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle tohto ustanovenia uvádza právna teória okrem iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav Krajčo, Komentár , Eurounion, spol. s r.o., 2009 jún, str. 207). Ak by u povinného išlo o záväzok osobnej povahy, resp. taký ktorý zo zákona smrťou zaniká, bol by daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Neprichádza však do úvahy zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené ustanovenie umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t. j. ak po vykonaní úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny majetok povinného alebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie by viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku povinného z tohto hľadiska prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti (nemožno hovoriť o nedostatku majetku resp. o nepatrnom majetku nikoho). Vylučuje to povaha smrti ako právnej skutočnosti. Zároveň povinný z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotného práva prestáva byť aj dlžníkom (podľa zásady „mors omnia iura solvit“ - „smrť oslobodzuje od všetkých záväzkov“). Pokiaľ ide o otázku, či v prípade zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku z dôvodu, že došlo k zániku povinného ako právneho subjektu a vymáhaná povinnosť neprešla na jeho právneho nástupcu (nástupcov), možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie, zastávam názor, že rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie je v zmysle Exekučného poriadku existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii, keď k tejto objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho procesné zavinenie však nemožno bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Rovnako aj v prípade zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, možno oprávnenému uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie len ak je dané jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Aj keď znenie veta prvá Exekučného poriadku môže viesť k záveru, že v takomto prípade musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, hoci zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, treba namiesto gramatického výkladu uprednostniť výklad systematický a toto ustanovenie interpretovať v nadväznosti

na jeho odsek 1 tak, že aj v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného je povinnosť oprávneného hradiť trovy exekúcie závislá od jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Takýto výklad rešpektuje hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách exekúcie a je preto ústavne konformný. Vzhľadom na obsahovú podobnosť § 203 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku s § 89 veta prvá a druhá zákona č. 120/2001 Sb. o soudních exekutorech a exekuční činnosti (exekuční řád) a o změně dalších zákonů platného v Českej republike („Dojde-li k zastavení exekuce, hradí náklady exekuce a náklady účastníků ten, který zastavení zavinil. V případě zastavení exekuce pro nemajetnost povinného hradí paušálně určené či účelně vynaložené výdaje exekutorovi oprávněný.“) možno z hľadiska komparatívneho výkladu poukázať na rovnaké právne závery, ku ktorým dospela judikatúra Ústavného súdu Českej republiky (porovnaj napr. , , , - dostupné na www.concourt.cz ). Podľa záverov tejto judikatúry samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, nie je protiústavný. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie. Hľadiská rozhodovania o náhrade trov exekučného konania pri jeho zastavení, vrátane rozhodovania o náhrade trov exekúcie, len zo samotného špecifického postavenia súdneho exekútora neplynú. Východiskom je určenie a hodnotenie dôvodov, pre ktoré k zastaveniu exekúcie došlo, pričom medzi hľadiská skúmania nepatrí majetnosť, resp. nemajetnosť povinného. Výnimkou je situácia, kedy oprávnený nedbal na požiadavke náležitej opatrnosti a uvážlivosti a návrh na nariadenie exekúcie podal, aj keď mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Pokiaľ mu možno pričítať takúto účasť na zastavení exekúcie, nič nebráni, aby bola oprávnenému uložená povinnosť nielen na náhradu trov povinného, ale aj na náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora. Rozhodujúcim kritériom je teda skutočná existencia zavinenia na zastavení exekúcie na strane oprávneného, a nie nutnosť zaistiť súdnemu exekútorovi odmenu za jeho činnosť.“

Ustanovenie § 203 Exekučného priadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať. Vyplýva to z toho, že toto ustanovenie vyplýva z voľnej úvahy opierajúcej sa o vyhodnotenie postupu oprávneného a využíva rozsah na voľnú úvahu, a nie je nelogické alebo prekračujúce hypotézu § 203 Exekučného poriadku, aj keď všeobecné súdy (aj najvyšší súd) nemajú k veci jednotný výklad. (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. -11 zo dňa 23. januára 2008).

Ustanovenie § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku ustanovuje taxatívne prípady, kedy je možné uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že súdny exekútor nemôže zniesť trovy exekúcie sám. Nebolo by spravodlivé oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva núteným výkonom, uložiť povinnosť zaplatiť ešte aj trovy bezúspešnej exekúcie len preto, lebo niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy nahradil. (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. -26).

Vzhľadom na to, že sa nenaplnil ani jeden predpoklad podľa § 203 Exekučného poriadku, súd neuložil oprávnenému povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).