Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-348-2011.pdf
PDF · 107.09 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/348/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Lea Mária Stovičková a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci navrhovateľov: 1. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. F. č. XXX, zastúpená PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou, Trnava, Dolné Bašty 2, 2. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. N. W. č. XXX, proti odporkyni: PaedDr. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., C. XX, zastúpený Mgr. Miroslavom Michaličkom, advokátom, Trnava, Vajanského 22, o určenie vlastníctva, na odvolanie navrhovateľky v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 14C/60/2007 - 131 zo dňa 31. marca 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd zamietol návrh, ktorým sa pôvodne iba navrhovateľka v 1. rade domáhala určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. F. F., zapísané na LV č. XXX Správy katastra Trnava ako parc. č. 369/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 622 m2, parc. č. 369/5 - záhrady o výmere 357 m2, a dom č. súp. XXX na parc. č.369/2, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve jej a navrhovateľa v 2. rade. Potom na návrh navrhovateľky v 1. rade súd rozhodol o pripustení jej bývalého manžela do konania ako navrhovateľa v 2. rade, dňa 02.02.2009. Súd konal o návrhu, ktorým sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností každý v podiele 1/2. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v zmysle ust. § 132 ods. 1 O. z. a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že bola uzatvorená 05.04.2004 zmluva o pôžičke a o zriadení záložného práva, o ktorej obaja navrhovatelia zhodne tvrdili, že ju namiesto navrhovateľky v 1. rade podpísala R. A., ktorá sa mala na notárskom úrade preukázať občianskym preukazom navrhovateľky v 1. rade. Na základe tejto zmluvy veriteľ Q. X. požičal navrhovateľovi v 2. rade peniaze, jeho pohľadávka bola zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré boli v BSM navrhovateľov. Svedkyňa R. A. potvrdila, že na notárskom úrade podpísala predložený listinný doklad menom C. K., teda namiesto navrhovateľky v 1. rade. Súd mal za preukázané aj tú skutočnosť, že v dôsledku nesplácania pôžičky navrhovateľom v 2. rade sa uskutočnila na základe návrhu záložného veriteľa dobrovoľná dražba a 22.08.2005 vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe nej nadobudla odporkyňa. Navrhovateľka sa predmetným návrhom domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydražených odporkyňou, a to z dôvodu absolútne neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva, pre falšovanie listiny svedkyňou. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. V predmetnej veci došlo k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na odporkyňu na základe udelenia príklepu pri dobrovoľnej dražbe dňa 22.08.2005, čo je originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v zmysle § 132 O. z. Súd dospel k názoru, že právny úkon, ktorým bezprostredne došlo k prechodu
vlastníctva, je dobrovoľná dražba ako výkon záložnej zmluvy a nie samotné uzavretie záložnej zmluvy, neplatnosť ktorej sa navrhovatelia domáhajú. Ak sa teda domáhajú voči odporkyni určenia vlastníctva, je potrebné sa v konaní zaoberať tým, či došlo z jej strany k platnému nadobudnutiu vlastníctva, či teda právny úkon, na základe ktorého došlo k prechodu vlastníctva je platný. Pretože bolo uvedené, že odporkyňa nadobudla vlastníctvo na základe dobrovoľnej dražby, bolo nevyhnutné sa zaoberať platnosťou tejto dobrovoľnej dražby. Súd je toho názoru, že v tomto konaní začatom na základe návrhu na určenie vlastníctva titulom absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy, mu neprináleží zaoberať sa platnosťou dobrovoľnej dražby, a to ani ako predbežnou otázkou. V predmetnom konaní platnosť dražby nikto nespochybnil, keď navrhovatelia namietali len absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Ak by aj v konaní bola preukázaná neplatnosť záložnej zmluvy, na základe ktorej dal záložný veriteľ návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, nebolo by tomuto návrhu možné vyhovieť aj z toho dôvodu, že návrh nebol podaný v zákonom stanovej lehote 3 mesiacov odo dňa konania dražby, ktorá lehota je prekluzívnou lehotou a zakladá zánik práva. Dražba sa konala dňa 22.08.2005 a právo na podanie návrhu o určenie neplatnosti dražby zaniklo dňa 22.11.2005. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodne v zmysle ust. § 151 ods. 3 O. s. p. samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka v 1. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Poukázala na to, že predmetnému konaniu predchádzalo len niekoľko procesných úkonov navrhovateľky. Bolo začaté konanie proti Q. X. 26C/135/05, kedy rozhodol uznesením Okresný súd v Trnave o nejasnom podaní po nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a zamietnutí návrhu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, a podanie odmietol 30.08.2005. Keďže z odôvodnenia vyplynulo, že zmyslom podania bolo domôcť sa absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy, resp. nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľka potom žiadala o vydanie predbežného opatrenia proti odporkyni v konaní 17C/28/2007, kde bolo uloženie povinnosti zdržať sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami a uloženie povinnosti do 30 dní podať žalobu o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolací súd však zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol aj napriek tomu, že mal k dispozícii trestný spis o trestnom stíhaní ČVS: ORP-154/TT-2006 za trestný čin podvodu a súdny spis 3T/113/2004 proti obžalovanému T. K.. K pravosti podpisu navrhovateľky v 1. rade poukázala na kriminalisticko-expertízny ústav, ktorý v znaleckom posudku č. 160/2010 zo dňa 07.06.2010 poukázal na to, že porovnaním sporného podpisu so vzorkou ukážok a skúškou podpisov žalovanej v 2. rade boli zistené podobné zhodné i rozdielne znaky. Znalec však konštatuje, že na základe rozdielnych znakov zistených porovnaním sporného podpisu na zmluve o pôžičke o zriadení záložného práva zo dňa 05.04.2004 nie je možné sporný podpis uznať za nesporne pravý podpis C. K.. Ďalej poukázala v odvolaní na ust. § 34, § 37 ods. 1, § 39 a § 40 ods. 3 O. z., že navrhovateľka v 1. rade preukázala absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to podpísania zmluvy o pôžičke a zriadení záložného práva z 05.04.2004. Tento úkon sama nevykonala, neprevzala peniaze, ani nepodpísala písomné vyhotovenie zmluvy. V súlade s tým uvedenú zmluvu o pôžičke a zriadení záložného práva z 05.04.2004 treba považovať za absolútne neplatnú a nezakladajúcu žiaden právny vzťah. V tej súvislosti potom poukázala na ust. § 100 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá O. z., keď zastáva názor, že navrhovateľka v 1. rade si žalobou o určenie vlastníctva háji ústavou chránené právo, ktoré sa nepremlčuje a určovacou žalobou podľa § 80 O. s. p. podala na základe poučenia súdu v konaní 17C/28/2007. Mala jasný a výsostne naliehavý právny záujem na tomto určení. S poukazom na ust. § 151b veta prvá ods. 1, § 151d ods. 3 a § 151e ods. 2 O. z. potom poukázala ďalej v odvolaní, že v tom čase bola zapísaná navrhovateľka v 1. rade ako bezpodielová spoluvlastníčka k predmetným nehnuteľnostiam na LV č. XXX. Nemala žiadnu vedomosť o existencii zmluvy o zriadení záložného práva, ani že bola poskytnutá jej bývalému manželovi pôžička, s prijatím ktorej absolútne nesúhlasila. Získala vedomosť o tom, že zmluva obsahujúca dva právne úkony bola doručená k zápisu nehnuteľností dodatočne, pričom prvý vklad bol realizovaný 05.04.2004 a bol tento návrh zamietnutý s odôvodnením, že účastníci sú povinní návrh doplniť doložením geometrického plánu na zameranie skutočného stavu rodinného domu. Druhýkrát bol na základe tej istej zmluvy podaný k správnemu konaniu 11.03.2005 bez jej vedomosti zavkladovaný. Tým sa pri zriadení záložného práva porušili zákony nielen tým, že Správe katastra v Trnave bola predložená falošná listina, ale aj tým, že na jej základe bola zaťažená záložným právom stavba, ktorá hodnotou a zastavanou plochou nezodpovedala reálnemu stavu a hodnote zakladanej nehnuteľnosti, následne v dražbe ocenenej. S poukazom na ust. § 3 ods. 1, 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s poukazom na ust. § 21 ods. 2 a 3 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách poukázala odvolateľka, že 22.08.2005 išlo o opakovanú dražbu, pričom navrhovateľom bola osoba, ktorej sa neosvedčilo záložné ani vlastnícke právo, pretože zmluva bola absolútne neplatnou. Dobrovoľná dražba bola vykonávaná spoločnosťou DUPOS realitná
a dražobná spol. s r. o., nebola oznamovaná navrhovateľke v 1. rade, ale len navrhovateľovi v 2. rade, a to oznámeniami, ktoré boli adresované vo výkonu väzby do Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby v Leopoldove. Navrhovateľka v 1. rade trvá na tom, že nadobudnutie vlastníctva odporkyňou formou vydraženia nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe je v rozpore s ustanoveniami O. z., ako aj Zákona o dobrovoľných dražbách. Nevzniklo záložné právo nielen z dôvodu absolútnej neplatnosti písomnej zmluvy, ale aj z dôvodu toho, že založenie nehnuteľností, ktoré tvoria spoločný majetok manželov nie je možné považovať za obvyklú správu majetku patriacu do spoločného majetku manželov. Vznik záložného práva zaťažujúci celok nehnuteľností je nedôvodný a protiprávny v spojení s tou skutočnosťou, že navrhovateľka v 1. rade neprevzala, ani nemala vedomosť o požičanej sume peňazí navrhovateľovi v 2. rade, teda záložný veriteľ nemal a nemá voči navrhovateľke v 1. rade pohľadávku. Navrhovateľka v 1. rade uplatňovala ochranu svojich práv súdnou žalobou o určenie vlastníckeho práva a v tejto súvislosti konkrétne stojí za zmienku konštatovanie odôvodnenia zákonodarcu k novele zákona o dobrovoľných dražbách zák. č. 268/2007 účinným od 01.01.2008, v ktorej sa uvádza, že zamietnutie žalôb len preto, že navrhovateľ žiada určiť vlastnícke právo a nie určiť neplatnosť treba považovať za neodôvodnený formalizmus. Ak je zrejmé z obsahu žaloby, že žalobcovi ide o neplatnosť dražby zamietnutie žaloby len preto, že v petite absentovalo slovné spojenie „určuje neplatnosť dražby“ sa dá prirovnať až k odmietnutiu spravodlivosti atď. Preto navrhla v zmysle ust. § 220 O. s. p. zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, že sa návrhu navrhovateľky v 1. rade vyhovie a že sa určí, že je navrhovateľka v 1. rade podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1/2, alebo zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 221 O. s. p. a vráti na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k tomuto odvolaniu podal právny zástupca odporkyne. Má za to, že prvostupňový súd správne vec posúdil, dostatočne zistil skutkový stav a konanie nemá žiadnu vadu, ktorej následkom by mala byť zmena alebo zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa. Sama navrhovateľka sa v odvolaní stotožňuje s ust. § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách v znení do 31.12.2007, v zmysle ktorého, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že by mala byť dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo však zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby. Predmetná lehota je lehotou prekluzívnou, ktorej uplynutie má za následok zánik práva na uplatnenie určenia neplatnosti práva. V ďalšom texte odvolania navrhovateľka v 1. rade dôvodí ustanoveniami novely k zák. o dobrovoľných dražbách zák. č. 568/2007, keď sa predmetné ustanovenie zmenilo tak, že by táto zmena mohla predstavovať priaznivú zmenu pre postavenie navrhovateľky v 1. rade v tomto konaní. Predmetná novelizovaná právna úprava sa však nemôže vzťahovať na dobrovoľnú dražbu realizovanú v roku 2005, a to predovšetkým vzhľadom na prechodné ustanovenie k tejto novele, ktoré je účinné od 01.01.2008, podľa ktorého dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 01.01.2008, ako aj vzťahy s nimi súvisiace sa dokončia podľa doterajších predpisov. V zmysle ust. § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách zákonodarca použil trojmesačnú prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu pre zabezpečenie ochrany vydražiteľa ako účastníka dobrovoľnej dražby, ktorý žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť a dokonca ani dozvedieť sa akékoľvek informácie o platnosti a povahe úkonov, ktoré dražbe predchádzali a na základe ktorých sa dražba realizuje. Ustanovenie slúži na založenie právnej istoty pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydražiteľom. Vzhľadom k tomu, že preklúzia zakladá zánik nielen nároku, ale aj vymožiteľnosť práva, ale aj samotného práva, bolo by akékoľvek rozhodnutie, ku ktorému by malo dôjsť na základe uplatnenia práva až po uplynutí prekluzívnej lehoty, a ktorým by sa odňalo vlastnícke právo vydražiteľa v prospech pôvodného vlastníka, plnením bez právneho dôvodu, teda v súlade s ust. § 45 ods. 2 O. z. bezdôvodným obohatením. Poukázala tiež na zdôvodnenie rozhodnutia 3Cdo/272/2007 Najvyššieho súdu SR, výklad k ust. § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách, keď dražba uskutočnená podľa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je neplatná, ak jej neplatnosť určí súd; neplatnosť dražby pritom súd nemôže posudzovať v inom konaní než v konaní podľa ust. § 21 ods. 2 uvedeného zákona. Na uplatnenie práva na určenie neplatnosti dražby je stanovená lehota troch mesiacov odo dňa príklepu; ide o lehotu prekluzívnu a jej márnym uplynutím právo zaniká. Poukázala tiež analogicky na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR v rozsudku 21Cdo/599/2007 a v danom prípade právo navrhovateľa na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby zaniklo 22.11.2005. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nie je účastníkom právneho vzťahu, ktorého vadu navrhovatelia namietajú, nie je možné, aby sa relevantne a záväzne vyjadrovala k žalobnému návrhu. Nie je pasívne vecne legitimovaná v rozsahu žalobného návrhu. Preto navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, zamietnuť odvolanie odporkyne v 1. rade a priznať náhradu trov právneho zastúpenia.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), potom, čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O. s. p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania
podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 214 ods. 1 O. s. p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Na odvolacom pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľky v 1. rade trvala na podanom odvolaní a poukázala na to, že sa domáha zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, že sa určí, že navrhovateľka sa stane podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F. F., obec F. F., zapísané na LV č. XXX Správa katastra parc. č. 369/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 622 m2, parc. č. 369/5 - záhrady o výmere 357 m2 a dom č. súp. XXX parc. č. 369/2 v podiele 1/2. Alternatívne žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O. s. p. pre dôvod odvolania podľa ust. § 221 ods. 2 písm. d) a h) O. s. p. Navrhovateľ v 2. rade i napriek tomu, že nepodal odvolanie sa vyjadril na odvolacom pojednávaní, že nesúhlasí s rozsudkom súdu prvého stupňa.
Odvolací súd sa oboznámil s pripojenými spismi 17C/28/2007, 3T/113/2004, 16C/160/2005 Okresného súdu v Trnave. Ani v jednom z týchto konaní nebola predmetom konania neplatnosť dobrovoľnej dražby v zmysle ust. § 21 zák. o dobrovoľných dražbách.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie považuje za vecne správne a k dôvodom súdu prvého stupňa v jeho rozhodnutí dopĺňa nasledovné dôvody.
Navrhovatelia spochybňovali platnosť dražby z toho dôvodu, že v jej konaní sa dražila nehnuteľnosť, kde bola uzatvorená zmluva o záložnom práve na základe neplatného právneho úkonu, pretože navrhovateľka v 1. rade túto zmluvu nepodpísala, podpísala ju za ňu svedkyňa a tento neplatný právny úkon nemôže zakladať na ďalší právny vzťah, a to prevod vlastníctva na základe dobrovoľnej dražby. Domáhala sa však určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v 1/2. Svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. konkrétne neodôvodnila a takisto to neurobil ani navrhovateľ v 2. rade. Tvrdili však, že je neplatná zmluva o zriadení záložného práva z dôvodu, že navrhovateľka v 1. rade vlastnoručne nepodpísala túto zmluvu.
V zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Predpokladmi úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo nie je v zmysle ust. § 80 písm. c), sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami : - žalovaným je popieraná existencia či neexistencia práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, že jestvuje ohrozenia práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým; žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať naplnenie povinnosti. Žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovali tým, že sa uskutočnil prevod na základe dobrovoľnej dražby, ale na základe neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva, pretože navrhovateľka v 2. rade nepodpísala predmetnú zmluvu. Vychádzajúc z tohto uvedeného, spornou zostala otázka vyriešenia možnosti posúdenia dobrovoľnej dražby neplatnou formou prejudiciálnej predbežnej otázky v tomto konaní o určenie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam alebo samostatnom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie o spornom právnom úkone.
Podľa ust. § 135 ods. 1 O. s. p. je súd viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná (§ 109 ods. 1 písm. b) O. s. p.). Súd tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. O zápise základného imania súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však v tejto otázke bolo vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Z cit. ust. § 135 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že upravuje taxatívnym spôsobom prípady, u ktorých je súd viazaný rozhodnutiami iných vnútroštátnych a medzinárodných súdnych orgánov. Nie je však viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Otázky uvedené v ust. § 135 ods. 1 O. s. p. súd nemôže v konaní riešiť ako otázky predbežné. Ak bez posúdenia týchto otázok nemôže pokračovať v konaní, konanie preruší. Právo posúdiť otázku ako predbežnú patrí súdu iba do tých čias, kým orgán inak oprávnený o tejto otázke rozhodnúť nevydal rozhodnutie. Súd je viazaný iba výrokom rozhodnutia iného orgánu.
V druhom odseku ustanovenia sa uvádza, že otázky, o ktorých nie je vylúčené ich predbežné riešenie, môže posúdiť sám procesný súd. Ide o tzv. predbežné prejudiciálne otázky. Sú to také, ktorých predchádzajúce vyriešené procesným súdom je nutné, aby mohol rozhodnúť vec samú bez toho, aby si súd spravil názor na to, ako by mala byť predbežná otázka vyriešená, nie je možné konečné rozhodnutie vo veci samej. Nejde o jej rozhodnutie vo výroku rozhodnutia, ale len o jej vyriešenie v dôvodoch rozhodnutia, takže predbežné vyriešená otázka nikdy nemôže nadobudnúť právoplatnosť.
Občiansky súdny poriadok nemá výslovne ustanovenia o tom, ktoré otázky nesmie procesný súd ako prejudiciálne riešiť, dokonca nemá ani ich príkladný výpočet. Možno len dovodiť z ust. § 135 ods. 1, že procesný súd nesmie riešiť vec osobného stavu. Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení do 31.12.2007, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov do dňa konania dražby. Podľa ust. § 21 ods. 3 cit. zákona v znení do 31.12.2007, súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podstatná je zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení do 31.12.2007, pretože podľa novely zákona č. 568/2007 Z. z. v prechodnom ust. § 36a, ktorá je účinná od 01.01.2008, je výslovne uvedené, že dražby, o ktorých vykonaní bola uzatvorená zmluva pred 1. januárom 2008, ako aj vzťahy s nimi súvisiace, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V danom prípade 1. januárom 2008 bola vykonaná dražby, o ktorých vykonaní bola uzatvorená zmluva roku 2005, teda vzťahy vyplývajúce z nej sa dokončia podľa doterajších predpisov, čiže podľa znenia zákona o dobrovoľných dražbách k 31.12.2007. Zákon o dobrovoľných dražbách nadobudol účinnosť od 1. januára 2003 a vznikol ako reakcia na potrebu zákonnej úpravy rýchleho, efektívneho a finančne nenáročného procesu realizácie záložného práva. Na základe tohto zákona dostal záložný veriteľ možnosť uspokojiť svoju splatnú pohľadávku predajom záloh na dražby, a tak zvýšiť vymožiteľnosť svojho práva. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas zabezpečená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Svoju pohľadávku môže uspokojiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe, alebo domáhať sa uspokojenia predajom podľa osobitného zákona. Z uvedených ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. odvolací súd vyvodil, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej platnosti. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže byť vyslovená súdom iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako prejudiciálnu otázku.
Ak boli porušené ust. zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať, aby súd určil neplatnosť dražby.
Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby konanej na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk, a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku prejde príklepom licitátora vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Vyplýva to z ust. § 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách. Príklepom je úkon licitátora
spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby § 2 písm. f) cit. zákona. Udelením príklepu je dražba ukončená § 20 ods. 11 cit. zákona. V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu. Z ust. zákona č. 527/2002 Z. z. a ust. § 135 ods. 1 O. s. p. možno dospieť k záveru, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže súd vysloviť iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Uvedené právo je prekluzívne s počiatkom lehoty odo dňa príklepu licitátora.
V danom prípade dobrovoľná dražba, na základe ktorej prešlo vlastnícke právo navrhovateľov k nehnuteľnostiam na odporkyňu doposiaľ nebola určená neplatnou v inom súdnom konaní, a preto ju aj odvolací súd zhodne aj so súdom prvého stupňa považovali za platnú. Keďže k zmene vlastníckeho práva z navrhovateľov na odporcu prišlo na základe zákona, nemožno poskytnúť určovaciemu nároku navrhovateľov súdnu ochranu a návrh na určenie vlastníckeho práva z dôvodu neplatnosti dobrovoľnej dražby, na základe ktorej došlo k zmene vlastníckeho práva sa správne zamietlo. Ak bolo dôvodom, že je neplatná zmluva o záložnom práve, že došlo k porušeniu zákona, práve toto bol dôvod na podanie žaloby v zmysle ust. § 221 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., kde však už uplynula lehota na uplatnenie tohto nároku, lebo zaniká toto právo na určenie neplatnosti dražby, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu. Takýmto spôsobom podaním žaloby o určenie vlastníctva nie je daný ani naliehavý právny záujem na určení. Treba konštatovať, že vlastníctvo odporkyne prešlo z navrhovateľov zákonným spôsobom na základe dražby, ktorá nebola vyhlásená za neplatnú.
Vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa preto bolo podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdené.
Podľa ust. § 224 ods. 4 O. s. p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorej nebolo rozhodnutie o trovách konania z dôvodu postupu § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Preto aj podľa ust. § 224 ods. 4 O. s. p. rozhodol odvolací súd, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
V zmysle ust. § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.