Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_49C-50-2023.pdf
PDF · 111 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/50/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: P. M., A.. XX. XX. XXXX, W. T. D. XXX/X, XXX XX T. D., právne zastúpený Mgr. Marcel Péli, LL.M, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 157/45, 017 01 Považská Bystrica, IČO 42 014 247, proti žalovanému: P. I., A.. XX. XX. XXXX, W. N. XXX/XX, XXX XX Ž. X, o zaplatenie 3 852, - EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.852,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 3.852,- eur od 25.12.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 08. 03. 2023 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 3 852 EUR, úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 3 852 EUR od 25. 12. 2022 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 21. 12. 2022 prevzal žalovaný predžalobnú upomienku, zaslanú právnym zástupcom žalobcu, v ktorej žalobca mal vyzvať žalovaného na vrátenie pôžičiek, ktoré mali byť opakovane poskytované žalovanému na jeho bankový účet, za obdobie od 19. 8. 2016 do 14. 09. 2020, spolu vo výške 8.893 libier. Žalovaný mal splatiť žalobcovi zo svojho záväzku v splátkach sumu vo výške 5.683 libier. Zostatok záväzku má byť suma vo výške 3.210 libier. Žalovaný sa so žalobcom dohodol, resp. prisľúbil v ich vzájomnej komunikácii, že zostatok pôžičky vráti v mene Euro, s kurzom 1,2 EUR k libre. Na základe vyššie uvedeného bol vypočítaný zostatok záväzku žalovaného, ktorým je suma vo výške 3.852 EUR. Dôvody uvedených pôžičiek boli rôznorodé, ale väčšina z nich sa mala týkať pôžičiek na ubytovanie, pôžička na rezervačnú zmluvu realitnej spoločnosti, pôžičky na vybavovanie osobného motorového vozidla a licencií s ním spojených, a pod.. Predžalobnú upomienku prikladal ako prílohu, a taktiež prikladal ako prílohu aj pohyby platieb, z ktorých má byť zrejmé, že žalobca opakovane mal poskytovať žalovanému pôžičky na jeho bankový účet. Žalovaný mal zaslať žalobcovi návrh na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 29. 09. 2022, z ktorého malo byť zrejmé, že nepopiera svoj záväzok voči žalobcovi. Súčasťou návrhu na mimosúdne vyrovnanie bola i dohoda o urovnaní zo dňa 29. 09. 2022, ktorá bola žalovaným podpísaná, avšak zo strany žalobcu nemalo dôjsť k podpísaniu tejto dohody, nakoľko nesúhlasil s navrhovanou výškou sumy, ktorú by mu bol žalovaný ochotný uhradiť. V návrhu na mimosúdne vyrovnanie bolo zo strany žalovaného navrhnuté i vzájomné započítanie pohľadávok, avšak tento návrh žalobca neuznával v celom rozsahu, nakoľko voči nemu nemal mať žalovaný nikdy akúkoľvek pohľadávku. Nakoľko po doručení predžalobnej upomienky nedošlo zo strany žalovaného k
akejkoľvek reakcii, príp. odpovedi, žalobca mal byť nútený domáhať sa splnenia predmetného záväzku zo strany žalovaného prostredníctvom súdu.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 27. 03. 2023 platobný rozkaz sp. zn. 21Up/360/2023, ktorým uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie sumy 3 852, - EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 3 852, - EUR od 25. 12. 2022 do zaplatenia a na úhradu náhrady trov konania voči žalobcovi.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 27. 04. 2023 na Okresný súd Banská Bystrica odpor, ktorý odôvodnil tým, že peňažný nárok žalobcu uznáva čiastočne, nakoľko žalobca si mal pravidelne objednávať jeho taxikárske služby v Londýne, za ktoré nemal platiť na mieste, ale mal prisľúbiť ich vyrovnanie odrátaním z istiny pôžičky, ktorú mu mal poskytovať, čo má potvrdiť aj výsluch svedka. Objednávky mal žalobca realizovať cez rovnakú komunikačnú platformu ako si dohadovali pôžičky. Objednávky a ich dodanie mal potvrdiť aj výsluch svedka. Žiadal zrušiť platobný rozkaz.
5. Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11. 09. 2019 v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V návrhu na pokračovanie v konaní zo dňa 27. 06. 2023 (na č. l. 35 - 36 spisu) žalobca uviedol, že screenshoty komunikácie sú vytrhnuté z kontextu nakoľko žalovaný súdu uviedol len tie časti konverzácie, ktoré „sa mu hodia“. Screenshot komunikácie z obdobia január 2019, kde bral z letiska London Stansted žalobcu a priateľku mu sľúbil, že ich odvezie bezplatne a ponúkol sa im, nakoľko už vtedy meškal s platbou svojho dlhu - ako dôkaz prikladal screenshot z komunikácie. V čase na ktorý žalovaný poukazuje, keď ich viezol z letiska ešte nemal taxikársku licenciu, ktorú priložil v odpore. Na vybavovanie predmetnej licencie mu niekoľkokrát požičiaval peniaze. Screenshot z obdobia jún 2019, kde mal žalovaný prísť po žalobcu na letisko v Londýne, tak vtedy sa ho opäť spýtal a ponúkol sa sám od seba, pretože sa pýtal kedy prilieta, a že ak sa mu bude dať príde po neho, na čo mu mal následne odpísať že v poriadku, ak by sa mu nedalo vezme si autobus za 6 libier. Vyššie uvedenými tvrdeniami mal vyvracať jeho tvrdenia, že by si mal kedykoľvek objednávať u žalovaného jeho „taxikárske služby“. Takmer vždy sa mu sám ponúkol na odvoz, nakoľko sa mu ešte v tom čase cítil zaviazaný, a taktiež za pravidelne sa opakujúce omeškania s platbami, ktoré mal uskutočniť na jeho účet sa mu ponúkol, že ho zvezie z letiska, a tieto skutočnosti považoval za dôležité. Žalovaného nikdy na žiadnu podobnú službu neobjednal, vždy sa mu ponúkol, že „ak bude niekde v blízkosti“ vie ho odviezť. Na Norton road spolu bývali v zdieľanom dome kde im obom chodila pošta. Po tom ako sa odsťahoval na Slovensko a žalovaný sa odsťahoval na inú adresu, tak na adresu Norton road naďalej chodila pošta žalobcovi ako aj žalovanému, taktiež aj jeho kamarátovi Emilovi Urbanovi. Pošta po ktorú chcel aby šiel mala prísť od Emirates- leteckej spoločnosti, cez ktorú v mene žalovaného, t. j. v mene pána Chodelku chcel kúpiť letenky. To sa ale nepodarilo a kvôli jeho laxnému prístupu prišiel o viac ako 2000L. Takže na Norton road nešiel žalovaný len pre žalobcovu poštu ale aj pre svoju poštu a poštu jeho kamaráta, a taktiež išiel pozrieť či neprišla pošta od Emirates, nakoľko mu sľúbil, že sa môže spoľahnúť že tie peniaze dostane od nich naspäť. Nestalo sa tak. V každom prípade nešlo o žiadnu taxikársku službu. Správy obsahujúce „Heathrow“: tieto správy mali mať tu istú pointu ako uvádzal vyššie, nakoľko tam sa nachádzal office fly Emirates a keďže žalovaný prisľúbil že už spomínané peniaze od tejto obchodnej spoločnosti dostane späť, tak sa tam chcel ísť spýtať osobne. Žalovaný tam išiel až keď sa nachádzal v danej lokalite a nemal robotu. Prísľub získať žalobcove peniaze späť od fly Emirates bol s tým úmyslom, že mu chvíľku počká so splátkou dlhu (inak by nemal záujem pomáhať) avšak k spomínaným peniazom sa nikdy nedostal. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o akúkoľvek taxikársku službu. Ku screenshotu komunikácie týkajúcej sa kúpy telefónu uvádzal, že k tejto kúpe nedošlo a v uvedenej komunikácií je i jeho odpoveď, že by dal žalovanému peniaze na benzín, pokiaľ by išli predmetný telefón zobrať. Jedinou službou taxikárskeho charakteru, ktorú mu žalovaný poskytol bolo vtedy, keď išiel pre jeho rodičov na letisko a odviezol ich na spomínaný Stratford (časť Londýna) kde mal potom po nich poobede prísť ale nakoľko mal veľa roboty tak už neprišiel a rodičia si vybavili odvoz sami. Týmto chcel poukázať na “zodpovednosť” žalovaného. Následne po ukončení pobytu jeho rodičov v UK žalovaný ich na letisko, kedy ale tiež do poslednej chvíle nevedel či sa na neho môže spoľahnúť alebo im má radšej zaplatiť autobus. Nikdy sa nedohodli ani ústne ani písomne, že cenu odvozu jeho rodičov by mal žalovaný odpísať zo sumy dlhu, ktorý voči nemu mal, vždy keď sa ho spýtal čo je dlžný za to že ich zaviezol povedal, že to je dobré, a že nech kúpi večer pivo, a že mu vždy požičia peniaze keď potrebuje. Pokiaľ by žalovaný požadoval úhradu za odvoz, uviedol, že táto nie
je predmetnom tohto konania. Malo byť zrejmé, že žalovaný svojím konaním má úmyselne zavádzať súd, nakoľko mal uvádzať nepravdivé informácie.
6. Dňa 03. 08. 2023 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovaného (na č. l. 52 spisu), v ktorom žalovaný uviedol, že vyjadrenie žalobcu ho neprekvapuje, nakoľko je takéto správanie pre neho typické. Uvádzal, že niekoľko dní človeku omieľal, že niečo potrebuje a keď mu vyhovel, nič si nemal objednať, len čakať. Ku kritike žalovaného laxného prístupu k riešeniu jeho problému s nákupom jeho leteniek uviedol, že najprv ho obvinil, že si peniaze nechal a požadoval výpis z bankového účtu. Tejto požiadavke žalovaný vyhovel. Následne mu prisľúbil pomoc pri riešení problému. O cene sa dopredu nedohadovali, avšak niekoľkokrát ho upozornil na pomerne vysokú finančnú a časovú náročnosť. Celá situácia, jeho omeškaný dlh a jeho problém s letenkami, ktorý bol dlhšiu dobu na bode mrazu ho mrzela a tak žalobcovi po nástupe pandémie pomohol s vybavením finančnej pomoci od UK, na ktorú nemal mať ani tušenie že má nárok. Takto si mal prísť na niekoľko tisíc (cca 6000-7000 libier), za čo sa mu niekoľkokrát poďakoval a odmenil jeho hodiny strávene pri počítači sumou 70 libier. Ale vo svojom vyjadrení mu stále kladie za vinu laxný prístup. Celý problém má spočívať v tom, že žalobca má byť chronický lakomec. Mnoho služieb žalobcovi mal poskytnúť zdarma, za mnohé sa zaviazal vyrovnaním sa formou odrátania z dlhu. Nikdy neuzavreli písomne zmluvu o pôžičke a ani zmluvu o poskytovaní služieb. Všetko dohadovali ústne/telefonicky/cez messenger. Mal za to, že obe majú rovnakú váhu. Dňa 3.10.2022 bol žalobcovi doručený z jeho strany návrh na mimosúdne vyrovnanie, na tento do dnešného dňa nereagoval žiadnym protinávrhom. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby výšku pohľadávky určil súd. Zároveň navrhoval, aby trovy konania hradil žalobca, nakoľko žalovaný celý čas bol, a aj stále je za uzatvorenie dohody o mimosúdnom vyrovnaní, ale žalobca prestal komunikovať.
7. Dňa 29. 06. 2023 postúpil Okresný súd Banská Bystrica predmetnú vec Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa ustanovenia § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
8. Súd v predmetnej veci uskutočnil pojednávanie dňa 05. 10. 2023, a to za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, pričom žalovaný sa na pojednávanie neustanovil a svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súd na pojednávaní vo veci zároveň rozhodol.
Súd v tomto spore zistil nasledujúci skutkový stav:
9. Žalobca poskytoval v období od 19. 08. 2016 do 14. 09. 2020 žalovanému viaceré pôžičky spolu v súčte 8 893 libier. Žalovaný žalobcovi vrátil časť dlžnej sumy z poskytnutých pôžičiek v súčte v sume 5 683 eur. Žalobca predkladal čiastočné výpisy z účtu s odchádzajúcimi a prichádzajúcimi platbami na meno P. I. za obdobie od 28. 08. 2015 do 06. 06. 2022 na č. l. 11 - 17 spisu.
10. Žalobca na pojednávaní konanom vo veci dňa 05. 10. 2023 popísal a špecifikoval jednotlivé pôžičky poskytnuté žalovanému nasledovne: 19.08.2016 poskytol žalovanému sumu 1.200,- libier za účelom rezervačnej zmluvy na hypotéku na bytu, 12.10.2016: 700,- libier z dôvodu bezúčelovej pôžičky žalovanému, 31.10.2016 žalovaný potreboval požičať 1.000,- libier za účelom splatenia si nejakých dlžôb s tým, že mal sľúbiť, že tie peniaze žalobcovi pošle čím skôr; 13.10.2017 pôžička 350,- libier - pôžička na auto, ktorým chcel prevádzkovať služby pre firmu Uber; 01.11.2017 pôžička 270,- libier, pôžička na platenie nájmu za p. I. pre ubytovaciu agentúru; 15.11.2017 ďalších 270,- libier, na nájom za p. I.; 07.12.2017 žalobca mu poslal bezúčelovo 110,- eur; 13.12.2017 pôžička 75,- eur: žalovaný chcel hrať poker, na ktorý nemal peniaze s tým, že peniaze hneď obratom vráti; 09.01.2018 pôžička 135,- libier na zaplatenie nájmu za p. I.; 19.01.2018 pôžička 110,- libier, bola to pôžička na vykrytie schodku na bankovom účte v banke Lloyds, kde by mu nabehli úroky z omeškania; 02.02.2018 pôžička 215,- libier - pôžička na kúpu iPhone 10 s následným plánom predaja, ktorý sa neuskutočnil; 13.12.2018 pôžička 320,- libier na ubytovanie; 23.07.2018 250,- libier, bola to pôžička na ubytovanie a skúšky do centra pre Uber vodičov; 11.09.2018 pôžička 680,- libier, boli to požičané peniaze na výlet na Island,
13.12.2018: 290,- libier - pôžička na auto; 07.01.2019: pôžička 170,- libier, bola to pôžička na dom, ktorý riešil p. I. v D., 24.07.2019: 450,- libier pôžička na dom, kde 350,- eur bol depozit za žalobcu a 150,- za I.; 26.07.2019 v sume 130,- libier pôžička na auto; 27.08.2019: pôžička 450,- libier na vybavovanie domu; 25.08.2020: pôžička 300,- libier na vybavenie právnej pomoci pri riešení problémov s letenkami a jeho dlhov; 01.09.2020: pôžička 523,- libier, pôžička na splátku v ČSOB, kde si žalovaný zobral spotrebný úver a investoval 25.000,- libier do projektu, ktorý nevyšiel; 14.09.2020 pôžička 250,- libier, bola to pôžička na riešenie dlhov.
11. Žalobca na pojednávaní konanom vo veci dňa 05. 10. 2023 popísal splácanie pôžičiek zo strany žalovaného nasledovne: 28.10.2016 poslal žalovaný žalobcovi 500,- libier splátku pôžičky; 31.10.2016 poslal 200,- a 300,- libier splátku pôžičky; 02.07.2017 poslal 50,- libier; 03.07.2017 poslal 200,- libier; 06.09.2017 mu vrátil 200,- libier; 06.11.2017 mu vrátil 270,- libier; 07.12.2017: vrátil 110,- libier; 14.12.2017: vrátil 80,- libier; 21.12.2017: vrátil 270,- libier; 26.01.2018: vrátil 245,- libier; 01.05.2018 mu poslal na bankový slovenský účet 39,- eur, v prepočte 32,- libier; 29.06.2018 zaplatil žalovaný za žalobcu 150,- libier depozit v ubytovacej agentúre a ďalších 180,- eur mu dal v hotovosti; 29.06.2018: vrátil 200,- libier; 27.07.2018: vrátil 250,- libier; 02.10.2018: vrátil 250,- libier; 28.10.2018: vrátil 430,- libier; 29.07.2019: vrátil 30,- libier; 07.08.2019: vrátil 100,- libier; 16.08.2019: vrátil 350,- libier; 02.10.2019: vrátil 130,- libier; 23.03.2020: vrátil 50,- libier; 02.09.2020: vrátil 523,- libier; 12.12.2020 žalobca neobdržal peniaze priamo od žalovaného, ale boli spolu na chate a nemal mu peniaze ako vrátiť, tak ostatní účastníci chaty mu dokopy vrátili 100,- eur alebo 100,- libier a žalovaný si to odpočítal z dlhu. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych predpisov:
12. Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
14. Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
15. Podľa ustanovenia § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
16. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
17. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., (ďalej len „Nariadenie vlády SR“), v znení účinnom od 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa ustanovenia § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.
20. Súd konštatuje, že žalovaný v spore v rámci svojich písomných vyjadrení účinne nepoprel, že žalobca mu v období od 19. 08. 2016 do 14. 09. 2020 poskytoval viaceré finančné pôžičky, ktoré v súčte predstavovali sumu 8 893 libier. Pôžičky boli poskytované na rôzne účely, t.j. pôžičky na zaplatenie ubytovania, na realizáciu rezervačnej zmluvy realitnej spoločnosti, na vybavovanie osobného motorového vozidla a licencií s ním spojených. V odpore zo dňa 26. 04. 2023 žalovaný dokonca uviedol, že uznáva peňažný nárok čiastočne. Ako odôvodnenie, že tento nárok žalobcu uznáva čiastočne poskytol vyjadrenie, že si mal žalobca u neho v Londýne objednávať taxikárske služby a vyrovnanie pôžičiek malo byť splácané odrátavaním odmien za poskytnuté taxikárske služby. Žalovaný teda nepopieral existenciu pôžičiek, ani súčet poskytnutých pôžičiek, ktoré mu v uvedenom období na rôzne účely poskytol žalobca. Žalovaný žiadnym spôsobom nepopieral ani výšku už splatených pôžičiek, ktorú v žalobe uvádzal žalobca. Súd poukazuje na návrh dohody o urovnaní, ktorý predkladal žalovaný žalobcovi spolu s jeho listom zo dňa 29. 09. 2022 (na č. l. 9 spisu, návrh dohody o urovnaní na č. l. 9 rub a 10 spisu), podľa znenia ktorých žalovaný navrhol urovnanie sporných práv medzi stranami sporu, pričom na strane žalovaného malo ísť o záväzok voči žalobcovi v sume 4 080 eur, a na strane žalobcu malo ísť o záväzok voči žalovanému v sume 2 908,74 eur. Z uvedeného úkonu žalovaného v spojení s jeho písomnými vyjadreniami v tomto spore je podľa názoru súdu zrejmé, že žalovaný svoje záväzky voči žalobcovi a ani výšku, v akej si žalobca tieto uplatnil v tomto súdnom spore nepopieral. Jediná obrana žalovaného predstavovala argumentáciu, že žalobca mu nezaplatil za ním poskytované služby. V odpore najskôr uvádzal za taxikárske služby, v ďalšom vyjadrení zo dňa 03. 08. 2023 uvádzal aj odmenu za pomoc pri vybavení finančnej pomoci. Žiadnym spôsobom však nebolo zo strany žalovaného tvrdené, odmena v akej výške mala byť pri jednotlivých ním uvádzaných poskytovaných službách dojednaná, a nebola preukázaná ani existencia dohody medzi stranami sporu o tom, že žalovaný poskytuje odvoz žalobcovi/jeho rodičom, resp. pomoc pri vybavovaní pomoci žalobcovi za odmenu. Pokiaľ žalovaný v odpore uvádza, že pohľadávku žalobcu uznáva čiastočne, nevymedzuje v akej časti túto neuznáva a nešpecifikuje ani konkrétne tvrdenia týkajúce sa svojej tvrdenej pohľadávky voči žalobcovi (t.j. jej výšku, čas vzniku a na základe čoho vznikla), súd takúto obranu žalovaného vyhodnotil ako neúčinnú.
21. Významným pre priznanie žalobcom uplatneného nároku súdom bola tá skutočnosť, že žalovaný nepoprel žiadnym spôsobom, že žalobca mu ním označené pôžičky poskytol, a nepoprel ani sumu žalovaným vrátenej časti pôžičiek. Žalovaný nepoprel ani existenciu dohody medzi stranami sporu o tom, že zostatok pôžičky, ktorý tvoril rozdiel medzi súčtom pôžičiek (8 893 libier) a súčtom žalovaným splatených súm (5 683 libier), t.j. 3210 libier (8 893 - 5 683) žalovaný vráti v mene Euro s kurzom 1,2 eura k libre, teda zostatok nevrátenej sumy pôžičky po prepočte v sume 3 852 eur.
22. Žalovaný sa na pojednávanie nariadené vo veci na deň 05. 10. 2023 neustanovil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. Hoci žalovaný šesť dní pred pojednávaním doručil súdu návrh na predvolanie svedka, B. J. za účelom, aby tento svedok potvrdil, že žalobca mal so žalobcom absolvovať niekoľko ciest, účasť tohto svedka na pojednávaní nezabezpečil, tak ako to predpokladá ustanovenie § 197 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana sporu navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní. Navyše, žalobca nepopieral, že absolvoval so žalovaným niekoľkokrát ciest za účelom svojho odvozu. Spornou medzi stranami sporu bolo, či medzi nimi bola uzatvorená dohoda, podľa ktorej malo byť poskytnutie týchto odvozov za odplatu. K tejto skutočnosti však žalovaný svedka vypočuť nežiadal. Výsluch tohto svedka teda z vyššie uvedených dôvodov, a najmä z dôvodu že jeho účasť nebola na pojednávanie, ktoré sa vo veci konalo zabezpečená, nebol zo strany súdu ani možné vykonať. Predvolať svedka zo strany súdu na pojednávanie konané dňa 05. 10. 2022 nebolo zrealizovateľné, a to z dôvodu, že také predvolanie by
sa svedkovi zo strany súdu do termínu nariadeného pojednávania ani nepodarilo doručiť nehovoriac o tom, že by nebola zachovaná jeho lehota potrebná na prípravu na pojednávanie. Tento návrh teda žalovaný nepredložil včas a súd ho nevykonal aj s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku, kedy súd na tento prostriedok procesnej obrany neprihliadol, keďže ho žalovaný nepredložil včas.
23. Potrebné je uviesť, že z chatovej komunikácie medzi stranami sporu predloženej nimi na č. l. 26 - 30 a č. l. 37 - 38 spisu nevyplýva žiadna dohoda strán sporu o tom, že odvozy realizované žalovaným vo vzťahu k žalobcovi, resp. jeho rodičom mali byť realizované odplatne. Z tónu a spôsobu tejto súdu predloženej komunikácie skôr vyplýva, že tieto služby boli poskytované žalobcovi ako kamarátske služby. Z komunikácie nevyplynulo ani dohoda o tom, že prípadná odmena za tieto služby má byť odpočítaná od dlhu žalovaného.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd za stavu, kedy žalovaný žalobcom uplatnený nárok nepopieral a jeho obrana spočívajúca v tvrdení, že suma uplatnená žalobcom má byť ponížená o pohľadávky, ktoré má žalovaný voči žalobcovi, ktoré však neboli ani riadne špecifikované a ani preukázané, súd žalobcovi voči žalovanému sumu vo výške 3 852 eur ako dôvodnú priznal.
25. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 3 852 eur v predžalobnej upomienke, ktorá bola žalovanému doručená dňa 21. 12. 2022 (podľa doručenky na č. l. 8 spisu), pričom uvedenú sumu mal žalovaný zaplatiť v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Keďže žalovaný predmetnú sumu v stanovenej lehote nezaplatil, súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z priznanej sumy od 25. 12. 2022 (t.j. nasledujúci deň po uplynutí 3 dní od doručenia výzvy žalovanému). Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne (základná úroková sadzba ECB ku dňu 25. 12. 2022, je 2,5 % + 5 %) podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..
26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Vzhľadom na to, že žalobca bol v predmetnom spore plne úspešný, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).