Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-34-2012.pdf
PDF · 104.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/34/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Tessile ditta a.s., IČ: 27822117, so sídlom Ve Studeném 117/5a, 147 00 Praha, Česká republika právne zastúpeného ACCEPTUM, s.r.o., so sídlom Vrútocká č. 12, 821 04 Bratislava proti žalovanému: Y. L., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX V. Č.. XXX, t.č. na neznámom mieste zastúpenému Y. Š., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Revúca o zaplatenie 38,04 €, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 38,04 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške
- 8,25% ročne za čas od 02.10.2009 do 31.12.2009,
- 8,00% ročne za čas od 01.01.2010 do 30.06.2010,
- 7,75% ročne za čas od 01.07.2010 do 31.12.2010,
- 7,75% ročne za čas od 01.01.2011 do 30.06.2012
a ďalej až do zaplatenia vo výške, ktorá zodpovedá v každom jednotlivom kalendárnom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 7 a repo sadzby vyhlásenej vo Vestníku Českej národnej banky vo výške platnej vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka nie však viac ako 8,25% ročne a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu Acceptum, s.r.o. náhradu trov konania vo výške 16,50 € v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 13.12.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 38,04 € (968,-Kč v prepočte prevodným kurzom 25,45 CZK = 1 €, podľa kurzu ČNB zo dňa 02.10.2009) s príslušenstvom z titulu porušenia povinností žalovaného ako cestujúceho vyplývajúcich zo zákona a prepravného poriadku, keď tento cestoval bez platného cestovného lístka.
Žalovaný podľa návrhu na začatie konania cestoval dňa 01.10.2009 linkou B Dopravného podniku hl. m. Prahy bez platného cestovného lístka, čím porušil prepravný poriadok, o ktorej skutočnosti bol spísaný záznam o prevedenej prepravnej kontrole č. 00323503.
Vzhľadom na to, že sa ani vykonaným šetrením nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, ustanovil mu súd na zastupovanie v konaní opatrovníka (zamestnanca OS Revúca).
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 05.09.2012 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané a ktorý súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím súdu v jeho neprítomnosti.
Súd rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to hlásenia o prevedenej prepravnej kontrole, tarify a prepravného poriadku Dopravného podniku Praha, pričom dospel k takémuto skutkovému a právnemu záveru:
Žalovaný dňa 01.10.2009 cestoval v čase o 06:35 hod. verejným hromadným dopravným prostriedkom právneho predchodcu žalobcu, linkou č. B (metro) a neuhradil stanovené cestovné. Na mieste neuhradil prirážku za cestovanie stanovenú Prepravným poriadkom a Zmluvnými prepravnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu vo výške 950,-Kč ani stanovené cestovné vo výške 18,-Kč.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.10.2010 uzavretou medzi žalobcom ako postupníkom a Dopravným podnikom hl. m. Praha ako postupcom, bola pohľadávka voči žalovanému vo výške 968,- Kč s príslušenstvom postúpená žalobcovi.
Žalobca má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, a to v Českej republike. Česká republika ako aj Slovenská republika sú členskými štátmi Európskej únie a podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva je pre ne v celom rozsahu záväzné a uplatniteľné Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia č. 44/2001 ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Vo veci ako je vec prejednávaná treba vychádzať z toho, že v prípade nemožnosti aktuálneho zistenia bydliska žalovaného, je daná právomoc slovenského súdu ako súdu štátu, v ktorom mal žalovaný posledné preukázateľné bydlisko (obdobne rozsudok ESD č. C - 327/10).
V tomto prípade je daná právomoc súdu Slovenskej republiky, pričom vecne a miestne príslušný na konanie je Okresný súd Revúca.
Pokiaľ ide o rozhodné právo, podľa ktorého súd postupoval, pri jeho určení vychádzal z nasledovných úvah:
V prejednávanej veci nedošlo z dôvodov nižšie uvedených k uzatvoreniu prepravnej zmluvy v zmysle § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka platného v ČR ale ide o vzťah z mimozmluvnej zodpovednosti, teda o tzv. civilný delikt.
Podľa Článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) - pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.
Súd pri posudzovaní predmetnej veci teda aplikoval právny poriadok Českej republiky, na území ktorého došlo ku skutku zakladajúcemu mimozmluvnú zodpovednosť žalovaného.
Pokiaľ ide o skutkový stav veci súd považuje za nesporné, že žalovaný dňa 01.10.2009 cestoval v Prahe v čase o 06:35 hod. verejným hromadným dopravným prostriedkom právneho predchodcu žalobcu a to linkou č. B (metro) a neuhradil stanovené cestovné. Na mieste neuhradil prirážku za cestovanie bez platného lístka stanovenú Tarifou a Zmluvnými prepravnými podmienkami žalobcu vo výške 950,-Kč a ani stanovené cestovné vo výške 18,-Kč. O uvedenom bol spísaný Zápis o vykonanej prepravnej kontrole, ktorý sa nachádza na č.l. 4 spisu.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
V zmysle § 772 Občianskeho zákonníka podrobnejšiu úpravu osobnej prepravy stanovia osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.
V zmysle § 37 ods. 4 písm. d) zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach v znení neskorších predpisov, platného v ČR (ďalej len zákon o dráhach) poverená osoba je oprávnená uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom, zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému alebo vyžadovať od cestujúceho osobné údaje potrebné k vymáhaniu cestovného a prirážky k cestovnému, pokiaľ cestujúci nezaplatí na mieste.
Podľa § 37 ods. 6 zákona o dráhach výšku prirážky stanoví dopravca v prepravných podmienkach. Výška prirážky nesmie presiahnuť čiastku 1 000 Kč. Prirážka za porušenie podmienok stanovených prepravným poriadkom predstavuje najviac 1 000 Kč.
V zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy a spojů ČR č. 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu (ďalej len Prepravný poriadok) uzavretím prepravnej zmluvy o preprave osôb (ďalej len prepravná zmluva) vzniká medzi dopravcom a cestujúcim na základe prepravného poriadku, taríf a vyhlásených zmluvných prepravných podmienok záväzkový právny vzťah, ktorého obsahom je najmä záväzok dopravcu prepraviť cestujúceho zo stanice nástupnej do stanice cieľovej spojmi uvedenými v cestovnom poriadku riadne a včas a záväzok cestujúceho dodržiavať prepravný poriadok a zmluvné prepravné podmienky a zaplatiť cenu za prepravu ( ďalej len cestovné ) podľa taríf.
V zmysle § 3 Vyhlášky Ministerstva dopravy a spojů ČR č. 175/2000 Sb. o prepravnom poriadku pre verejnú dráhovú a cestnú osobnú dopravu (ďalej len Prepravný poriadok) prepravná zmluva je uzavretá ak cestujúci využije svoje právo k preprave z cestovného dokladu tým, že nastúpi do vozidla alebo vstúpi do označeného priestoru prístupného len s platným cestovným dokladom (ods.2 ) a prepravná zmluva je tiež uzavretá, ak dopravca umožní cestujúcemu nastúpenie do vozidla bez cestovného lístka a prepravné cestujúci zaplatí neodkladne po nástupe do vozidla (ods. 3).
Podľa § 7 ods.6 Prepravného poriadku ak si cestujúci nezakúpil cestovný lístok podľa ods. 3 alebo ods. 5, považuje sa za cestujúceho, ktorý sa z príčin na svojej strane nepreukázal platným cestovným dokladom.
Podľa Čl. 2 ods.1 Zmluvných prepravných podmienok PID - prepravná zmluva je uzavretá ak cestujúci využije svoje právo k preprave z cestovného dokladu tým, že nastúpi do vozidla alebo vstúpi do označeného priestoru prístupného len s platným cestovným dokladom.
Podľa Čl. 2 ods.2 Zmluvných prepravných podmienok PID - prepravná zmluva je tiež uzavretá, ak dopravca umožní cestujúcemu nastúpenie do vozidla, v ktorom je zaistený predaj lístkov bez cestovného lístka a prepravné cestujúci zaplatí neodkladne po nástupe do vozidla
Podľa Čl. 8 ods.4 Zmluvných prepravných podmienok PID - cestujúci, ktorý sa nemôže preukázať platným cestovným lístkom, zaplatí cestovné a prirážku 950,-Kč.
Z citovaných ustanovení je teda zrejmé, že samotné nastúpenie cestujúceho do dopravného prostriedku bez splnenia ďalších podmienok neznamená za súčasného právneho stavu uzavretie prepravnej zmluvy. Okrem nastúpenia do vozidla žiadna z ďalších vyššie citovaných skutočností uvedených ako v Prepravnom poriadku tak aj v Zmluvných prepravných podmienkach nenastala, preto žalovaný sa považuje za osobu, s ktorou prepravná zmluva uzavretá nebola a súčasne sa považuje za cestujúceho bez platného cestovného dokladu.
Po zhodnotení žalobcom predložených listín a v súlade s vyššie cit. právnymi predpismi dospel súd k záveru, že žalobca podal návrh dôvodne a preto mu v celom rozsahu aj keď čiastočne na základe iného právneho posúdenia vyhovel. Súd mal za preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť cestujúceho podľa Prepravného poriadku zaplatiť za prepravu cestovné určené tarifou. Žalovaný použil verejný hromadný dopravný prostriedok právneho predchodcu žalobcu, ale ekvivalent za jeho použitie (cestovné) v stanovenej výške nezaplatil, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť prirážku k cestovnému podľa § 37 ods. 4 písm. d) v spojení s § 37 ods. 6 zákona o dráhach.
Podľa Zmluvných prepravných podmienok právneho predchodcu žalovaného platí, že cestujúci, ktorý sa nemôže preukázať platným cestovným dokladom, zaplatí cestovné (ktoré podľa vtedy platnej tarify predstavovalo 18,-Kč) a prirážku 950,-Kč.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.05.2010 uzavretou medzi navrhovateľom ako postupníkom a Dopravným podnikom hl. m. Praha ako postupcom, bola pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 968,-Kč s príslušenstvom postúpená žalobcovi. Na základe tejto zmluvy je teda majiteľom predmetnej pohľadávky žalobca a má teda aktívnu vecnú legitimáciu na jej vymáhanie.
Pokiaľ ide o prevodný kurz CZK k EUR, súd má za to, že vzhľadom na okamžitú splatnosť prirážky a cestovného treba vychádzať z kurzu ku dňu 01.10.2009, ktorý bol 1 EUR = 25,410 CZK a potom dlžná suma je 38,10 €. Keďže však žalobca požadoval sumu 38,04 €, priznal mu súd plnenie v tejto výške.
Žalobca si okrem dlžnej istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej istiny za obdobie od 02.10.2009 do zaplatenia podľa § 517 Občanského zákoníka v nadväznosti na ust. § 1 nariadenia č. 163/2005 Sb. v konštantnej výške 8,25% ročne.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občanského zákoníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom, ktorý ustanovuje výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania v Českej republike je nariadenie vlády č. 142/1994 Sb. v znení nariadenia č. 163/2005 Sb.
Podľa ust. § 1 nariadenia č. 142/1994 Sb. v znení účinnom do 30.06.2010 výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentných bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá od výšky repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku.
Navrhovateľ si nárok na úrok z omeškania uplatnil od 02.10.2009 a vychádzajúc z vyššie citovaného nariadenia potom sadzba úrokov z omeškania za čas od 02.10.2009 do 31.12.2009 je vo výške 8,50% (repo sadzba 1,50% + 7%), za čas od 01.01.2010 do 30.06.2010 je vo výške 8,00% (repo sadzba 1,00% + 7%), za čas od 01.07.2010 do 31.12.2010 je vo výške 7,75% (repo sadzba 0,75% + 7%), za čas od 01.01.2011 do 30.06.2012 je vo výške 7,75% (repo sadzba 0,75% + 7%), za čas od 01.07.2012 až do konca príslušného polroka a ďalej (ak omeškanie bude trvať) je vo výške, ktorá zodpovedá v každom jednotlivom kalendárnom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 7 a repo sadzby vyhlásenej vo Vestníku Českej národnej banky vo výške platnej vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka.
Keďže žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne, súd pri viazanosti jeho návrhom takýto úrok z omeškania priznal za obdobie od 02.10.2009 do 31.12.2009 a ďalej ho priznal vo výške stanovenej českým právnym poriadkom.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €.
Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní takmer plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá, určite nie na OS Revúca.
Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.
Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p., možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.
Na záver súd uvádza, že k rovnakej aplikácii procesných predpisov o náhrade trov konania v spotrebiteľských - formulárových sporoch dospela aj súdna prax v Českej republike, kde podľa nálezu Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.