Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-21-2012.pdf
PDF · 153.48 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/21/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobkyne: JUDr. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Daniel Urban, advokát, R. XX, XXX XX B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 10012-2/2012-BA zo dňa 20.01.2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 10012-2/2012-BA zo dňa 20.01.2012, pričom žiadala predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyňa si uplatnila aj náhradu trov právneho zastúpenia. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Martin ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 200-011940-CA02/2011 zo dňa 27.10.2011 podľa § 37 ods. 2, § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení určila žalobkyni výšku nemocenského za obdobie 9. septembra 2011 do ukončenia dočasnej PN v sume 0 Eur, ktoré odôvodnila citáciou ust. § 37 ods. 2, § 55 ods. 1, § 54 ods. 7 písm. a), ods. 10, § 138 ods. 6 písm. a), ods. 12 a § 11 ods. 1 zákona s konštatovaním bez opory v skutočných zisteniach a v právnych predpisoch, že žalobkyňa je nielen dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ale aj povinne nemocensky poistená osoba ako zamestnankyňa Krajskej prokuratúry v Žiline a preto v rozhodujúcom období neplatila poistné na nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.
Následne na základe odvolania žalobkyne žalovaná napadnuté rozhodnutie pobočky žalovanej potvrdila.
Konštatovala, že podmienky nároku na nemocenské z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby splnila, avšak nemocenské jej bolo priznané v nulovej výške z dôvodu, že v rozhodujúcom období nemala povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a pobočka nemala z čoho nemocenské vypočítať. K danému záveru dospela výkladom ust. § 54 od. 7 písm. a), § 140 ods. 1 písm. a) zákona a § 138 ods. 1 písm. a) ods. 8, ods. 10 písm. a), ods. 17 zákona účinného do 31.12.2010, na základe ktorých ustálila, že rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu žalobkyne ako DNPO bolo fakticky obdobie od 01.08.2010 do 26.10.2010, kedy žalobkyňa nastúpila na materskú dovolenku a nebola povinná platiť poistné na nemocenské. Poukázala na to, že v danom prípade je vymeriavacím základom na platenie poistného na nemocenské poistenie z dobrovoľného
nemocenského poistenia za každý kalendárny mesiac v období súbehu s povinným nemocenským poistením znížený na 0 a preto je denný vymeriavací základ na určenie nemocenskej dávky 0 Eur.
Zdôraznila, že podstatou konania tvorí otázka interpretácie ust. § 138 ods. 17 v spojení s ust. § 138 ods. 10 písm. a) zákona účinného do 31.12.2010 na konkrétny prípad, predovšetkým právne posúdenie, či žalobkyňa mala v rozhodujúcom období od 01.08.2010 do 26.10.2010 vymeriavací základ na platenie poisteného na dobrovoľné nemocenské poistenie a v akej výške. Žalobkyňa bola názoru, že postup pobočky žalovanej a žalovanej pri výklade (gramatickom) označených ustanovení bol striktne formálny, umožňujúci v rovnakých podmienkach znevýhodnenie jednej skupiny poistencov, vrátane žalobkyne na úkor inej skupiny poistencov a teda diskriminačný, čo je v rozpore s cieľom zákonodarcu pri zavádzaní inštitútu DNPO, zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou v § 6 ods. 3 zákona, ako aj so základnými ústavnými princípmi uvedenými v čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2, čl. 13 ods. 2, 3, 4, čl. 39 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, 2, 3, 4 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa zavádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia ČSFR a základnými princípmi medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a slobôd, najmä v rozpore s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, v spojení s čl. 1 Prvého dodatkového protokolu k Dohovoru, podpísaného v Ríme 20. marca 1952 a článkami iných medzinárodných zmlúv.
Žalobkyňa bola názoru, že ani ust. § 138 ods. 17, v spojení s § 138 ods. 10 písm. a) zákona účinného do 31.12.2010 nie sú v rozpore s citovanými dokumentmi ( č.l. 2-4 spisu), avšak umožňujú dva rozdielne výklady, jeden prezentovaný žalovanou a druhý žalobkyňou. Podľa názoru žalobkyne žalovaná v danom prípade vyložila dané ustanovenie striktným gramatickým výkladom bez toho, aby v súlade s ústavne formulovaným princípom ústavne konformného výkladu správne vyložila jeho obsah a zmysel. Žalovaná teda postupovala v neprospech žalobkyne s tým, že výklad je v rozpore nielen s čl. 12 a čl. 152 ods. 4 Ústavy, ale aj s čl. 1 ods. 1 Ústavy, s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, zahrňujúci prvok predvídateľnosti práva. Žalobkyňa predvídala a správne podľa zákona očakávala v dobrovoľne nemocenskom poistení kompenzáciu strateného príjmu pre prípad pracovnej neschopnosti, ktorá nastane v dobe, keď povinné nemocenské poistenie netrvá (zaniklo) a preto sa dobrovoľne nemocensky poistila. Zdôraznila, že v prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad - nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/241/07 z 18. septembra 2008. Poukázala tiež na to, že orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Poukázala na to, že Ústava SR obsahuje absolútny zákaz diskriminácie a všetky orgány vykonávajúce štátnu moc sú povinné vykladať právne predpisy spôsobom, ktorý sa neprieči ústave.
Podľa názoru žalobkyne ust. § 138 ods. 17 účinného do 31.12.2010 určuje len prednostné poradie vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na nemocenské poistenie, ak má osoba viac nemocenských poistení, pričom cieľom zákonodarcu bola tá skutočnosť, aby osoby poistené z viacerých povinných alebo aj dobrovoľných poistení vedeli určiť poradie vymeriavacích základov z jednotlivých poistení a aby pri prípadnom dosiahnutí maxima vymeriavacieho základu niektorého, prípadne viacerých poistení podľa § 138 ods. 10 písm. a) zákona nemali povinnosť platiť poistné nad zákonný rámec. Malo ísť skôr o ochranu nemocensky poistených osôb pred platením poisteného z viacerých poistení nad rámec maxima, avšak nevylučuje právo platiť poistné nad tento zákonný rámec, ak pre určité okolnosti, ktoré môžu v budúcnosti nastať, si chcú platiť poistné aj z iných poistení. Už samotné zavedenie inštitútu dobrovoľného nemocenského poistenia dávalo priestor pre pripoistenie sa osobám za účelom zvýšenia nemocenskej dávky, ktorá by im inak z povinného poistenia nevznikla, alebo vznikla, ale v nižšej sume. Ináč by toto poistenie nemalo pre poistencov opodstatnenie a bolo by výlučne fiškálnym prostriedkom na zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu, resp. rozpočtu žalovanej. Navyše sám zákonodarca takýto výklad sporných ustanovení zákona otvorene aj v médiách propagoval, keď hovoril o možnosti a vhodnosti dobrovoľného nemocenského poistenia sa tehotných žien za účelom zvýšenia materského ako nemocenskej dávky (aj keď zákonná úprava bola medzičasom zmenená). S poukazom na ust. § 14 ods. 2 zákona zákonodarca vymedzil, kto sa môže a kto nemôže dobrovoľne nemocensky pripoistiť. Do 31.12.2010 bolo vymedzenie subjektov len pozitívne, teda dobrovoľne nemocensky poistená osoba mohla byť fyzická osoba po dovŕšení 16 roku veku,
ktorá ma na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Od 01.01.2011 zákonodarca negatívnym vymedzením vylúčil určité osoby z možnosti dobrovoľného poistenia a to osobám, ktoré majú priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Zákonodarca však nevylúčil z dobrovoľného poistenia osoby, ktoré majú maximálny vymeriavací základ z iného, povinného nemocenského poistenia a žiadny štátny orgán nemôže svojvoľne rozširovať okruh vylúčených osôb z dobrovoľného nemocenského poistenia. Podľa právneho názoru žalobkyne bolo úplne v súlade so zákonom, ak sa povinne nemocensky poistená osoba pre prípad pracovnej neschopnosti, ktorá nastane v dobe, keď povinné nemocenské poistenie netrvá (zaniklo) dobrovoľne nemocensky poistí a to z vymeriavacieho základu, ktorý si sama určí v rozmedzí od zákonného minima po zákonné maximum. Navyše dobrovoľne nemocensky poistená osoba si podľa § 138 ods. 8 zákona účinného do 31.12.2010 má možnosť sama určiť sumu vymeriavacieho základu, maximálne podľa § 138 ods. 10 písm. a) zákona. Tým, že žalobkyni nebol uznaná maximálny vymeriavací základ dobrovoľného nemocenského poistenia pre výpočet nemocenskej dávky, znevýhodnila ju žalovaná s inou skupinou poistenkýň v rovnakom alebo obdobnom postavení a tým sa dopustila voči žalobkyni diskriminácie. Zároveň uviedla tri príklady poistenkýň na č.l. 5 a 6 návrhu a zdôvodnila diskrimináciu vo vzťahu k nej samotnej. Výklad žalovanej diskriminuje skupinu tých poistenkýň na rodičovskej dovolenke, ktoré v úhrne zaplatili na poistenom viac na úkor tých, ktoré v úhrne zaplatili na poistnom menej. Diskriminuje tú skupinu poistenkýň, ktoré sa do nevýhodnej situácie dostali v dôsledku toho, že ako zamestnankyne zarábali viac, resp. platili poistné povinne na úkor tých, čo povinné poistenie neplatili, resp. platili menej a zaplatili na poistnom v konečnom dôsledku menej. Teda výška nemocenskej dávky podľa výkladu žalovanej rastie v závislosti od zníženia vymeriavacieho základu z povinného nemocenského poistenia. Jednoducho povedané, čím nižší vymeriavací základ z úhrnu vymeriavacích základov pripadá na povinné nemocenské poistenie zamestnanca, tým vyššia nemocenská dávka a čím vyšší vymeriavací základ z úhrnu vymeriavacích základov pripadá na povinné nemocenské poistenie zamestnanca, tým nižšia nemocenská dávka a v prípade maximálneho vymeriavacieho základu povinného nemocenského poistenia zamestnanca žiadna nemocenská dávka. Žalobkyňa bola toho názoru, že výklad žalovanej a jej pobočky Martin je nesprávny, nespravodlivý, diskriminačný a ústavne nesúladný. Žalovaná ako orgán verejnej moci mala povinnosť vzhľadom na možnosť dvojakého výkladu dotknutých ustanovení postupovať ústavne konformným spôsobom, mala sa odchýliť od doslovného znenia týchto zákonných ustanovení, nakoľko si tak vyžadoval účel zákona, cieľ zavedenia inštitútu dobrovoľného nemocenského poistenia, história jeho vzniku a ústavno-právne princípy. Mal byť teda uznaný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia v maximálnej výške, ako bol v skutočnosti určený a z akého bolo platené aj poistené. Zákon o sociálnom poistení sa má vykladať a aj jeho duch má byť spravodlivý, len takto možno v jeho duchu správne rozhodnúť. Rozhodnutie žalovanej možno chápať za tendenčné a účelové v kontexte politiky vlády, ktorá škrtá výdavky v každej oblasti sociálneho poistenia, kde je to len možné a je podobné, ako keď sa rozhodovalo o spoločnom odňatí alebo o znížení invalidných dôchodkov v prevažnej väčšine ich poberateľov len niekoľko rokov dozadu. Pokiaľ ide o vrátenie sumy 233,37 Eur zo strany žalovanej zo dňa 17.01.2012, toto nemá vplyv na okolnosť, že poistné z najvyššieho vymeriavacieho základu dobrovoľného nemocenského poistenia bolo v roku 2010 riadne a včas zaplatené podľa § 142 a § 143 zákona účinného do 31.12.2010. V prípade, že sa súd stotožní s názorom žalobkyne vo veci výkladu sporných ustanovení zákona účinného do 31.12.2010, nič nebráni žalovanej, aby žalobkyni v zmysle § 144 ods. 1 zákona predpísala doplatok na poistnom, ktorý jej vznikol ku dňu 01.02.2012, kedy jej dobrovoľné nemocenské poistenie zo zákona zaniklo, samozrejme po započítaní súčasných preplatkov, ktoré eviduje z dôvodu práceneschopnosti žalobkyne v mesiaci december 2011 a január 2012. Taktiež poukázala na to, že pobočka žalovanej, až do dňa 17.01.2012 disponovala s finančnými prostriedkami z poisteného, ktoré podľa jej názoru bolo zaplatené bez právneho dôvodu, hoci podľa § 145 ods. 1 písm. a) bola takéto poistné povinná vrátiť do 30 dní od zistenia tejto skutočnosti, pričom túto skutočnosť nepochybne zistila najneskôr dňa 27.10.2011, kedy vydala rozhodnutie č. 200-011940-CA02/2011.
Zároveň žalobkyňa upozornila aj na procesné pochybenie pobočky žalovanej, hoci uvedená otázka nemá žiadny význam pre rozhodnutie vo veci samej, žalobkyňa doručenie rozhodnutia nespochybňuje, nakoľko správne doručenie do vlastných rúk má vplyv na plynutie lehoty na odvolanie na určenie dňa právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej sa domnievala, že rozhodnutie o priznaní dávky vo výške 0 Eur je rozhodnutím o nepriznaní dávky, znamená to zamietnutie priznania dávky, preto malo byť rozhodnutie doručené žalobkyni do vlastných rúk. Neprijateľné je akceptovať odkaz žalovanej na poštovné podmienky Slovenskej pošty a.s., nakoľko žalobkyňa nie je zmluvným subjektom zmluvy
o doručení poštovej zásielky, takže pre žalobkyňu zmluvná fikcia neplatí. Rovnako táto fikcia nie je stanovená v právnom predpise a to zákone č. 461/2003 Z.z..
K žalobe podala žalovaná písomné vyjadrenie. Žiadala žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. Stotožnila sa s dôvodmi svojho rozhodnutia. Zdôraznila, že vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac je suma, ktorú stanovuje zákon a ktorá je maximálnym vymeriavacím základom, z ktorého je možné odvádzať poistné na nemocenské poistenie, bez ohľadu na počet poistných vzťahov fyzickej osoby, ktoré zakladajú povinnosť odvádzať a platiť poistné na nemocenské poistenie. Podľa platnej právnej úpravy v prípade, ak má poistenec viacero poistných vzťahov, odvádza a platí jednotlivé zákonom stanovené odvody do Sociálnej poisťovne, vrátane poistného na nemocenské poistenie, celkovo najviac z maximálneho vymeriavacieho základu. V zmysle § 138 ods. 17 zákona v znení účinnom do 31.12.2010, ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je DNPO poistné na nemocenské poistenie, sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Uvedené zákonné ustanovenie sa vzťahuje na poistencov, ktorí sú súbežne nemocensky poistení ako zamestnanci a aj ako dobrovoľne nemocensky poistené osoby. V takomto prípade zákon presne stanovuje poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie. Na účely stanovenia výšky vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, žalobkyňa ako DNPO sa v súlade s ust. § 138 ods. 10 písm. a) a § 138 ods. 17 zákona v znení účinnom do 31.12.2010, preto prihliada na vymeriavacie základy, ktoré žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom období z výkonu zárobkovej činnosti. Pri posudzovaní nároku žalobkyne na nemocenské bola prešetrená výška jej mesačných vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období z výkonu činnosti zamestnankyne. V súlade s ust. § 138 ods. 17 zákona, v znení účinnom do 31.12.2010 bola žalobkyňa povinná prednostne platiť poistné na nemocenské poistenie z poistného vzťahu zamestnankyne. Vzhľadom na to, že tu dosiahnutý vymeriavací základ dosiahol výšku zodpovedajúcu maximálnemu vymeriavaciemu základu, vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie žalobkyne ako DNPO sa za každý kalendárny mesiac v období súbehu s povinným nemocenským poistením znížil na 0 Eur (úhrn vymeriavacích základov, z ktorých poistenec platí poistné v kalendárnom mesiaci, nesmie presiahnuť maximálny vymeriavací základ, to znamená v danom období čiastku 1.116,75 Eur).
Podľa ust. § 54 ods. 10 zákona z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia. Obdobia, počas ktorých poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, taxatívne stanovuje § 140 zákona v znení neskorších predpisov. V zmysle § 140 ods. 1 písm. a) zákona zamestnanec, povinný nemocensky poistená samostatne zárobková činná osoba a DNPO nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie v období, počas ktorého sa im poskytuje materské. Fyzickej osobe, ktorá je súčasne nemocensky poistená z viacerých poistných vzťahov, sa v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské, vylúči povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie zo všetkých poistných vzťahov, bez ohľadu na skutočnosť, z ktorého poistenia materské poberá. Inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné podľa § 140 ods. 1 zákona sa vzťahuje k poistencovi ako k fyzickej osobe. Neexistencia povinnosti platiť poistné z dôvodu dosiahnutia maximálneho vymeriavacieho základu v inom poistení, nie v § 140 zákona, zadefinovaná ako dôvod na vylúčenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie. Neplatenie poistného z dôvodu zohľadnenia poradia povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, nemožno zamieňať s neplatím poistného z dôvodu vylúčenia povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie. Na základe ust. § 54 ods. 10 v spojení s § 140 ods. 1 písm. a) zákona sa z rozhodujúceho obdobia žalobkyne vylúčilo obdobie od 27.10.2010 do 31.12.2010, kedy žalobkyňa nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie z dôvodu poskytovania materského. Materské bolo žalobkyni priznané z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej zamestnankyni rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, č. 200-025350-CA04/2010 zo dňa 19. novembra 2010. Výpočet nemocenského pri dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne vzniknutej odo dňa 09. septembra 2001 bol vzhľadom na vyššie uvedené nasledovný: Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu bolo obdobie od 01. augusta 2010 do 31.12.2010 (153 dní). Z rozhodujúceho obdobia sa vylučuje obdobie od 27. októbra 2010 do 31. decembra 2010, t.j. 66 dní, kedy bolo žalobkyni poskytované materské. Počet dní rozhodujúceho obdobia je 87 (153 -66 dní). Pri posudzovaní nároku žalobkyne na nemocenské z poisteného vzťahu DNPO v súvislosti s jej vymeriavacím základom za mesiac október 2010 z povinného nemocenského poistenia žalobkyne a z dobrovoľného nemocenského poistenia požiadalo oddelenie nemocenského poistenia pobočky oddelenie poistného pobočky o stanovisko k vymeriavaciemu základu
žalobkyne. Zo stanoviska zo dňa 20. októbra 2011 vyplýva, že žalobkyňa v mesiaci október 2010, ako DNPO nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie. Od 01. októbra 2010 do 26. októbra 2010 dosiahla maximálny vymeriavací základ ako povinne nemocensky poistená osoba od 27.10.2010 do 31. októbra 2010 sa jej poskytovalo materské. Nakoľko žalobkyni bolo materské poskytované v nasledujúcich obdobiach, ktoré spadajú do rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu, v súlade so stanoviskom oddelenia poistného pobočky nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa a ako DNPO ani za tieto mesiace. Vymeriavacím základom na platenie poistného z poistného vzťahu zamestnankyne za obdobie od 01. októbra 2010 do 26. októbra 2010 bola suma 936,78 Eur, čo predstavuje maximálny vymeriavací základ za alikvotnú časť mesiaca. Z uvedeného dôvodu sa vymeriavací základ na platenie poistného za uvedené obdobie z dobrovoľne nemocenského poistenia znížil na 0 Eur. Vzhľadom na uvedené predstavuje súčet vymeriavacích základov, z ktorých bola povinná žalobkyňa ako DNPO povinná platiť poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období čiastku 0 Eur. Z tohto dôvodu predstavuje aj denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenského pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej odo dňa 09. septembra 2011 ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (0 Eur) a počtu dní rozhodujúceho obdobia (87 dní) čiastku 0 Eur. Zároveň vo vyjadrení uviedla aj tabuľku - prehľad vymeriavacích základov, z ktorých žalobkyňa v rozhodujúcom období zaplatila poistné na nemocenské poistenie z poistného vzťahu zamestnankyne a z poistného vzťahu DNPO. Poistné zaplatené z vyššieho vymeriavacieho základu ako je maximálny vymeriavací základ je poistným zaplatením bez právneho dôvodu, na ktoré sa pri posudzovaní nároku na nemocenské neprihliada a sociálna poisťovňa je takéto poistenie povinná žalobkyni vrátiť. Žalovaná upozornila na povinnosť vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu, vyplývajúce z ust. § 145 ods. 1 písm. a) zákona, pričom dňa 17. januára 2012 bol vzniknutý preplatok žalobkyni vrátený. Skutočnosť, že poistenec trvá na platení poistného na nemocenské poistenie z vyššieho vymeriavacieho základu ako povoľuje zákon a poistné takto aj platí, nemá vplyv na vznik nároku na nemocenskú dávku.
K príkladom, ktoré uvádzala žalobkyňa vo svojej žalobe žalovaná uviedla, že úvahy prezentované ako výsledok v bode 54 žaloby sú správne, avšak s tým, že tu uvádzané tri fyzické osoby nemajú v sociálnom poistení rovnaké postavenie, nakoľko poistenkyňa č. 1 dosahuje maximálny vymeriavací základ zo zamestnania, poistenkyňa č. 2 dosahuje zo zamestnania vymeriavací základ 100 Eur a fyzická osoba uvedená pod č. 3 nie je sociálne poistená ako zamestnankyňa. Vo vzťahu k pravdepodobnému dennému vymeriavaciemu základu na určenie výšky nemocenských dávok sa tento použije len v tom prípade, ak poistenec v celom rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poisteného na nemocenské poistenie. Žalobkyňa v časti rozhodujúceho obdobia, konkrétne od 01. augusta 2010 do 26.10.2010 vymeriavací základ ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba mala, ale vzhľadom na ust. § 138 ods. 17 bol vo výške 0 Eur. Vo vzťahu k procesným námietkam žalobkyne žalovaná uviedla, že rozhodnutia o nepriznaní nároku na nemocenskú dávku vydá organizačná zložka Sociálnej poisťovne v prípade, ak nie sú splnené zákonom stanovené podmienky nároku na nemocenskú dávku. Ak poistenec splní zákonom stanovené podmienky nároku, vydá organizačná zložka rozhodnutie, ktorým nemocenskú dávku prizná. Prvostupňové rozhodnutie je rozhodnutím, ktoré preukazuje, že žalobkyňa podmienku nároku z poistného vzťahu DNPO splnila, avšak nemocenské jej bolo priznané v nulovej výške z dôvodu, že v rozhodujúcom období mala vymeriavací základ vo výške 0 Eur, to znamená, že aj príslušná nemocenská dávka sa určila v sume 0 Eur. Zároveň poukázala na to, že rozhodnutie o priznaní dávky nie je potrebné účastníkovi konania doručovať do vlastných rúk, podáva sa na poštovú prepravu, ako obyčajná zásielka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala žalovaná za to, že rozhodnutia boli vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a obsahujú predpísané náležitosti. Preto žiadali žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 05. septembra 2012. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavila žalobkyňa a ani právny zástupca žalobkyne. Právny zástupca žalobkyne mal predvolanie na termín pojednávania vykázaný riadnym spôsobom. Krajský súd v Žiline za splnenia predpokladov v ust. § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne.
Poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu zotrvala na vyjadrení k žalobe a žiadala, aby bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupov správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobkyne mal za to, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú vecne správne, sú súladné so zákonom, vo veci bol úplne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav boli správne aplikované právne predpisy z oblasti sociálneho poistenia, resp. sociálnych vecí. Preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zákona účinného do 31.12.2010 dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím päťdesiateho druhého týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. výška nemocenského dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak je v období
a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.
Podľa § 54 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.
základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.
Podľa § 54 ods. 7 písm. a), ak nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo najmenej 26 týždňov a vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho kalendárneho roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Podľa § 54 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.
Podľa § 55 zákona účinného do 31.12.2010 č. 461/2003 Z.z. denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Podľa § 138 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 vymeriavacím základom zamestnanca je jeho príjem za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu.
Podľa § 138 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je ňou určená suma.
Podľa § 138 ods. 10 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou
1. V období od 01. januára do 30. júna kalendárneho roka 1,5-násobok 1/12-iny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie.
2. V období od 01. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1,5-násobok 1/12-iny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok.
Podľa § 138 ods. 17 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocenská poistená osoba, poistné na nemocenské poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti.
Podľa § 140 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
a) v období, počas ktorého sa im poskytuje materské.
Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Martin č. 200-011940-CA02/2011 zo dňa 27.10.2011 podľa § 37 ods. 2 a § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla tak, že výška nemocenského vo vzťahu k žalobkyni ako dobrovoľne nemocensky poistenej osobe za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 09. septembra 2011 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti je 0 Eur. Rozhodnutie zdôvodnila ustanoveniami § 37 ods. 2 zákona č. 461/2003, § 55 ods. 1, § 54 ods. 7 písm. a), § 54 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z.. Uviedla, že žalobkyňa je nielen dobrovoľne nemocensky poistená, ale aj povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa Krajskej prokuratúry Žilina. Taktiež poukázala aj na ust. § 138 ods. 6 písm. a), § 11 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z výkonu činnosti zamestnanca žalobkyni v rozhodujúcom období dosiahol maximum s tým, že podľa § 138 ods. 12 zákona, ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, poistené na nemocenské poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Z uvedeného dôvodu menovaná v rozhodujúcom období neplatila poistné na nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.
Proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Namietala nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia, procesné pochybenia, neúplne zistený skutočný stav veci a nesprávne právne posúdenie veci.
Žalovaná ako druhostupňový správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 20. januára 2012 č. 10012-2/2012-VA prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Martin potvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. V dôvodoch poukázala na to, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú v období od 09. septembra do 10. októbra 2011 a nárok si uplatnila predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. K717136, v ktorom je v rubrike poistený vzťah vyznačená dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Žalobkyňa je
dobrovoľne nemocensky poistená od 01. augusta 2010 a zároveň od 01. februára 2004 je povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa Krajskej prokuratúry Žilina, pričom od 22.06.2011 má toto nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Poukázala, že podľa ust. § 34 ods. 1 zákona č. 310/2006 DNPO vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím päťdesiateho druhého týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Ďalej vycitovala ust. § 37 ods. 2 zákona č. 310/2006 Z.z., § 54 ods. 7 písm. a) zákona č. 543/2010 Z.z.. Rozhodujúcim období na zistenie denného vymeriavacieho základu žalobkyne ako DNPO bolo v súlade s týmto paragrafom v období od 01. augusta 2010 do 31.12.2010. V období od 01. augusta 2010 do 31.12.2010 bola žalobkyňa zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa Krajskej prokuratúry Žilina. Uviedla, že na právnu úpravu vymeriavacieho základu sa vzťahuje zákon v znení účinnom do 31.12.2010 vzhľadom na to, že rozhodujúcim obdobím v prípade žalobkyne je obdobie od 01. augusta 2010 do 31.12.2010. Zároveň vycitovala aj ustanovenia ako § 138 ods. 1 písm. a), § 138 ods. 8 zákona, § 138 ods. 10 písm. a) zákona účinného do 31.12.2010. V súlade s druhým bodom ustanovenia § 138 ods. 10 písm. a) zákona v znení účinnom do 31.12.2010 vymeriavací základ v úhrne pre žalobkyňu bol mesačne najviac v období od 01. júla 2010 do 31.12.2010 - 1.116,75 Eur. V zmysle § 138 ods. 17 zákona v znení účinnom do 31.12.2010, ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je DNPO, poistné na nemocenské poistenie, sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Podľa § 54 ods. 10 zákona z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia. V zmysle § 140 ods. 1 písm. a) zákona zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobková činná osoba a DNPO nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie v období, počas ktorého sa im poskytuje materské. Na základe ustanovenia § 54 ods. 10 v spojení s § 140 ods. 1 písm. a) zákona sa z rozhodujúceho obdobia navrhovateľkou vylúčilo obdobie od 27.10.2010 do 31.12.2010, kedy žalobkyňa nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského. Materské bolo žalobkyni priznané z poistného vzťahu k povinne nemocensky poistenej zamestnankyne rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 19.11.2010. Zo stanoviska oddelenia poistného pobočky zo dňa 20. októbra 2010 vyplynulo, že žalobkyňa v mesiaci október 2010 nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa a ani ako DNPO podľa § 140 ods. 1 písm. a). Od 01. októbra 2010 do 26. októbra 2010 dosiahla maximálny vymeriavací základ ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa a od 27.10.2010 do 31.12.2010 sa jej poskytovalo materské. Za tieto mesiace nebola povinná platiť poistené na nemocenské poistenie, ani ako povinne nemocensky poistená a ani ako DNPO. Vymeriavacím základom na platenie poistného z poistného vzťahu zamestnankyne za obdobie od 01.10.2010 do 26.10.2010 bola suma 936,78 Eur, čo predstavuje maximálny vymeriavací základ za jej platnú časť mesiaca. Z uvedeného dôvodu sa vymeriavací základ na platenie poistného za uvedené obdobie z DNPO znížil na 0 Eur. Na základe uvedených ustanovení vyplynulo, že ak je DNPO zároveň aj povinne nemocensky poistená, ako zamestnanec a z tohto poistného vzťahu jej vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské dosiahol zákonom stanovenú hranicu mesačne v úhrne najviac - 1.116,75 Eur v prípade žalobkyne, z vymeriavacieho základu DNPO poistné na nemocenské poistenie neplatí. To znamená, že v danom prípade bol vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z DNPO za každý kalendárny mesiac v období súbehu s povinným nemocenským poistením znížený na nulu. Z uvedeného dôvodu aj denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je preto 0 Eur. Žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské od 09. septembra len z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, nakoľko povinné nemocenské poistenie zamestnankyne má od 22.06.2011 v súlade s § 26 ods. 1 písm. e) z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky prerušené. V zmysle § 26 ods. 5 zákona vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a skončenie prerušenia tohto poistenia sa posudzuje rovnako ako jeho vznik. Nakoľko v čase uplatnenia nároku na nemocenské bola navrhovateľka len DNPO ustanovenie § 58 zákona sa na ňu nevzťahuje. Z uvedeného dôvodu boli podmienky nároku žalobkyne na nemocenské posúdené samostatne len z poistného vzťahu DNPO. Zároveň sa žalovaná vyjadrila aj k procesným námietkam žalobkyne vyjadrené v odvolaní.
Nosným žalobným dôvodom žalobkyne, ktorý uvádzala v žalobe bola predovšetkým otázka interpretácie ust. § 138 ods. 17 v spojení s ust. § 138 ods. 10 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. účinného do 31.12.2010 na konkrétny prípad a to predovšetkým právne posúdenie, či žalobkyňa mala v rozhodujúcom období
od 01.08.2010 do 26.10.2010 vymeriavací základ na platenie poistného na dobrovoľné nemocenské poistenie a v akej výške. Žalobkyňa predovšetkým namietala, že postup žalovaného správneho orgánu bol čisto striktne formálny, umožňujúci v rovnakých podmienkach zvýhodnenie jednej skupiny poistencov na úkor inej skupiny poistencov a teda tento prístup bol zo strany žalovaného správneho orgánu diskriminačný.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon.
Žalobkyňa namietala najmä v súvislosti s ustanoveniami zákona (§ 138 ods. 17 v spojení s § 138 ods. 10 pís. a/) č. 461/2003 Z.z., že pokiaľ žalovaná vyložila špecifikované ustanovenia striktným gramatickým výkladom, nebolo to podľa jej názoru správne, nakoľko pokiaľ ustanovenia právneho predpisu dovoľujú dvojaký výklad, má prioritu výklad ústavne konformný. Problematikou bolo právne posúdenie, či žalobkyňa v rozhodujúcom období od 1.8.2010 do 26.10.2010 mala vymeriavací základ na platenie poistného na dobrovoľné nemocenské poistenie a v akej výške. Tiež tvrdila, že očakávala v dobrovoľnom nemocenskom poistení kompenzáciu strateného príjmu pre prípad PN, keď povinné nemocenské poistenie netrvá, preto sa dobrovoľne nemocensky poistila.
Poukázala aj na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, resp. aj iné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, tiež Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd, ktoré podrobne v žalobe špecifikovala, že rozhodnutia správnych orgánov sú v špecifikovaných ustanoveniach v rozpore s týmito dokumentami resp. rozhodnutiami. Krajský súd v Žiline sa nestotožnil so žalobnými dôvodmi, resp. žalobnými námietkami žalobkyne. V predmetnom správnom konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú v období od 09. septembra 2011 do 10. októbra 2011. Nárok na nemocenské si uplatnila predložením druhého dielu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. K717136 z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a žiadosť o nemocenské podala pobočke dňa 09. septembra 2011. Ďalej nebolo sporné, že žalobkyňa bola dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 01. augusta 2010 do 31. januára 2012. Zároveň od 01. februára 2004 bola aj povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa Krajskej prokuratúry Žilina, pričom od 22.06.2011 bolo toto nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Nebolo sporné, že podľa ust. § 33 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyňa splnila podmienky nároku na nemocenské. Rozhodujúcim období pre žalobkyňu na zistenie denného vymeriavacieho základu žalobkyne ako DNPO bolo v súlade s ust. § 54 ods. 7 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie od 01. augusta do 31.12.2010. Zároveň v tomto období ( od 1.8.2010 do 31.12.2010 ) bola žalobkyňa aj povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa Krajskej prokuratúry Žilina. Pracovný pomer žalobkyne a z neho plynúce nemocenské poistenie spadá do rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenského. Uvedenú skutočnosť bolo potrebné zohľadniť pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenského pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 09. septembra 2011, pričom nemocenské si žalobkyňa uplatnila ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba na príslušnom tlačive . Taktiež nebolo sporné, že žalobkyni bolo poskytované materské z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej zamestnankyne rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 200-025350-CA04/2010, zo dňa 19. 11. 2010.
Krajský súd v Žiline mal za to, že žalovaná vychádzala správne vo svojom rozhodnutí zo zákonných ustanovení Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., pričom súd zdôrazňuje, že správne žalovaná vychádzala z ust. § 138 ods. 10 písm. a) v znení účinnom do 31.12.2010, podľa ktorého vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovou činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou
1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,
2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie.
Teda v súlade s druhým bodom § 138 ods. 10 písm. a) bol v úhrne vymeriavací základ mesačne najviac v období od 01. júla do 31.12.2010 suma 1.116,75 Eur. Správne žalovaná vychádzala z tohto ustanovenia, že vymeriavací základ v úhrne mesačne je najviac suma, ktorú stanovuje zákon a ktorá je maximálnym vymeriavacím základom, z ktorého je možné odvádzať poistné na nemocenské poistenie, bez ohľadu na počet poistných vzťahov fyzickej osoby, ktoré zakladajú povinnosť odvádzať a platiť poistné na nemocenské poistenie.
Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že v prípade, ak má poistenec viacero poistných vzťahov (v danom prípade zo zamestnania a ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba), odvádza a platí jednotlivé zákonom stanovené odvody do Sociálnej poisťovne, vrátane poistného na nemocenské poistenie, celkovo najviac z maximálneho vymeriavacieho základu, ktorý žalobkyňa dosiahla ako zamestnankyňa prokuratúry. Zároveň správne žalovaná aplikovala ustanovenia § 138 ods. 17 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého, ak poistenec vykonáva teda v súbehu zárobkovú činnosť a súčasne je aj dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, poistné na nemocenské poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. V tomto prípade zákon stanovuje presne poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie. V zmysle ust. § 138 ods. 10 pís. a) v spojení s § 138 ods. 17 zákona č. 461/2003 Z.z. pre stanovenie výšky vymeriavacieho základu pre platenie poistného na nemocenské poistenie žalobkyne ako dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sa prihliada na vymeriavacie základy, ktoré žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom období z výkonu zamestnania. Žalobkyňa bola teda povinná prednostne pri aplikácii ust. § 138 ods.17 zákona platiť prednostne poistné na nemocenské poistenie z poistného vzťahu zamestnankyne. S poukazom na to, že tu dosiahnutý vymeriavací základ žalobkyne dosiahol výšku zodpovedajúcu maximálnemu vymeriavaciemu základu, vymeriavací základ na platenie poisteného na nemocenské poistenie žalobkyne ako dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sa za každý kalendárny mesiac v období súbehu s povinným nemocenským poistením znížil na 0 Eur, vzhľadom na to, že úhrn vymeriavacích základov, z ktorých poistenec platí poistné v kalendárnom mesiaci nesmie presiahnuť maximálny vymeriavací základ, t.j. v danom období 1.116,75 EUR. Dôležité bolo v tejto veci aj ustanovenie § 54 ods. 10 zákona č. 463/2001 Z.z., podľa ktorého sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia. Zároveň aj § 140 ods. 1 písm. a) zák. č. 463/2001 Z.z. hovorí o obdobiach, počas ktorých poistenec (zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba) nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, ktoré je stanovené taxatívne a to že dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské.
To znamená, že v danom prípade správne bolo rozhodnuté, že fyzickej osobe žalobkyni, ktorá je súčasne nemocensky poistená z viacerých poistných vzťahov sa v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské vylúči povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie zo všetkých poistných vzťahov bez ohľadu na skutočnosť, z ktorého poistenia materské poberá. Inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné podľa § 140 ods. 1 zákona sa vzťahuje k poistencovi fyzickej osobe.
Na základe uvedených ustanovení § 54 ods. 10 v spojení s § 140 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. sa teda z rozhodujúceho obdobia žalobkyne vylúčilo obdobie od 27.10.2010 do 31.12.2010, kedy žalobkyňa nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie z dôvodu poskytovania materského. Súd sa ďalej stotožnil s logickým a gramatickým výkladom špecifikovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. žalovanou. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu žalobkyne bolo obdobie od 1. 8. 2010 do 31. 12. 2010, s tým že z rozhodujúceho obdobia bolo vylúčené
obdobie od 27.10.2010 do 31.12.2010, kedy bolo žalobkyni poskytované materské. V období od 1.10. 2010 do 26.10.2010 dosiahla žalobkyňa maximálny vymeriavací základ ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa, následne jej bolo poskytované materské. Preto nebola povinná žalobkyňa platiť poistné v mesiaci október 2010 ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Vymeriavacím základom na platenie poistného z poistného vzťahu zamestnankyne za obdobie od 1. 10.2010 do 26. 10.2010 bola suma 936,78,- EUR, teda maximálny vymeriavací základ (pomerná - alikvótna časť mesiaca), preto sa vymeriavací základ za toto obdobie znížil na nulu. Nebolo sporné, že žalobkyni bolo do konca roka 2010 poskytované materské, preto nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa a ani ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba za tieto mesiace (§ 140 ods. 1 pís. a) zák. č. 461/2003 Z.z.) V tejto súvislosti súd poukazuje na tabuľku uvedenú v rozhodnutí žalovanej, z ktorého sú zrejmé vymeriavacie základy za jednotlivé mesiace rozhodujúceho obdobia od 1.8.2010 do 31.12.2010.
Na základe uvedeného je potom správny záver žalovanej, že ak je dobrovoľne nemocensky poistená osoba zároveň aj nemocensky poistená ako zamestnankyňa, s poukazom na § 138 ods. 10 pís. a), 138 ods. 17 a § 54 ods. 10 zákona č. 463/2001 Z.z. a z tohto poistného vzťahu jej vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahol zákonom stanovenú hranicu mesačne v úhrne najviac (u žalobkyne 1.116,75 EUR), z vymeriavacieho základu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby poistné na nemocenské poistenie neplatí, tu je teda v danom súbehu poistení znížený vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dobrovoľného nemocenského poistenia znížený na nulu. A teda bol súčet vymeriavacích základov, z ktorých bola žalobkyňa ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba povinná platiť poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období 0 EUR. Následne bol aj správny záver žalovanej, že aj denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenského pri dočasnej PN zo dňa 9.9.2011 je 0 EUR. Potom suma poistného zaplatená z vyššieho vymeriavacieho základu ako je maximálny vymeriavací základ bola poistným zaplateným bez právneho dôvodu, ktoré bolo žalobkyni vrátené.
Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že sa žalobkyni vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia znížil na nulu a teda nebolo z čoho vypočítať výšku dávky, že prichádzalo do úvahy použitie ust. § 57 zákona č. 463/2001 Z.z. t.j. vypočítanie z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu súd udáva, že podľa § 57 ods. 1 pís. a) zák. č. 463/2001 Z.z. výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, t.j. tento sa použije ak poistenec v celom rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného.
Nie je preto možné hovoriť, že žalovaná pochybila, keď vychádzala zo zákonných ustanovení zákona č.461/2003 Z.z.. Zároveň nie je možné hovoriť ani o diskriminácii žalobkyne tak, ako to uvádza vo svojej žalobe žalobkyňa s poukazom na to, že súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovanej, že v žalobe uvádzané tri fyzické osoby - poistenkyne nemajú v sociálnom systéme rovnaké postavenie s odôvodnením, že poistenkyňa č. 1 dosahuje maximálny vymeriavací základ zo zamestnania, poistenkyňa č. 2 dosahuje zo zamestnania vymeriavací základ 100 Eur a fyzická osoba pod č. 3 nie je sociálne poistená ako zamestnankyňa. Rozhodnutia vo vzťahu k námietke diskriminácie žalobkyne sa viažu k iným veciam, nesúvisiacou s touto vecou. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobkyne, resp. s jej výkladom ustanovenia § 137 ods. 17 zákona č. 461/2003 Z.z., že je tu určené len prednostné poradie vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné, ak má poistenec viac nemocenských poistení a že ide len o to, aby tieto osoby vedeli určiť poradie vymeriavacích základov, resp. aby nemali povinnosť platiť poistné nad zákonný rámec. Toto ustanovenie nie je možné vykladať izolovane bez ust. § 138 ods. 10 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý hovorí o vymeriavacom základe v prípade viacerých poistení, rovnako je potrebné vychádzať a prihliadať v danej veci aj na ust. § 140 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. a § 54 ods. 10 predmetného zákona tak, ako to vyššie krajský súd napokon zdôvodnil.
Vo vzťahu k procesným námietkam žalobkyne a to vo vzťahu k doručeniu rozhodnutia (prvostupňového) do vlastných rúk žalobkyne a neprijateľnosti akceptovať odkaz žalovanej na Poštové podmienky Slovenskej pošty a.s., súd uvádza a v tomto smere sa stotožňuje s jej námietkami, avšak nemajú
žiadny právny význam v predmetnej veci, že teda rozhodnutie o priznaní dávky v sume 0 Eur je teda rozhodnutím o nepriznaní dávky a v zmysle ust. § 212 ods. 1, 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. ako také by malo byť doručené do vlastných rúk. Rozhodnutie žalobkyňa prevzala, čo napokon ani samotná nespochybňuje, nakoľko v správnom konaní podávala odvolanie a nakoniec aj samotnú správnu žalobu proti predmetným rozhodnutia, takže podľa názoru súdu v predmetnom prípade s poukazom na ust. § 250i O.s.p. ods. 3 nejde o takú vadu, ktorá v danom prípade by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže rozhodnutia obidvoch stupňov žalobkyňa prevzala.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žaloba žalobkyne pri aplikácii ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá.
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p., pričom žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej náhrada trov konania nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.