Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1CoEk-9-2023.pdf
PDF · 83.43 KB
Case nature
Subarea
1CoEk/9/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o vymoženie 80,07 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Er/251/2017-13 zo dňa 9.8.2017 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Er/251/2017-13 zo dňa 9.8.2017 v jeho napadnutej časti t. j. vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e .
II. Účastníkom exekučného konania nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
III. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 3Er/251/2017-13 zo dňa 9.8.2017 nevylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania tohto exekučného konania (I. výrok) a jeho žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (II. výrok).
2. Zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva uzatvorená účastníkmi spolu s úverovou zmluvou je formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a predkladá ju spotrebiteľovi na podpis bez náležitého vysvetlenia, čo tvorí podstatu rozhodcovského konania. Podľa názoru súdu prvej inštancie je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a taktiež Smernice č. 93/13/EHS. Uvedené problémy, týkajúce sa nekalých praktík oprávneného, už konštatovala aj Európska komisia /napríklad C(2013) 2215 final/. Súd prvej inštancie poukázal, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. marca 2012). Rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je exekučný titul uplatnený v tomto konaní, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
3. Proti uzneseniu, a to len voči výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Oprávnený namietal, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Na zistený skutkový stav súd správne aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd skúmať hmotnoprávne predpoklady (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom, keď súd konštatoval, že nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. On však uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy a v niektorých prípadoch sú rozhodcovské zmluvy obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd to však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
6. Dňa 18.5.2022 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
7. V odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Výrok uznesenia o nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania tohto exekučného konania v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), sa po predložení veci prioritne zaoberal právne významnou skutočnosťou, a to vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka – povinného a dospel k záveru, že exekučné konanie je potrebné v zmysle § 167f ods. 2 ZoKR v spojení s § 378 ods. 1 CSP zastaviť.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
11. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
12. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
13. Odvolací súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 3OdK/89/2022 zo dňa 24.3.2022 vyhlásil konkurz na majetok povinného a zároveň rozhodol o zbavení povinného všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uvedené rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 62/2022 dňa 30.3.2022.
14. Odvolací súd ďalej zistil, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, vydaným pod sp. zn. SRSAspA 07647/15 dňa 5.4.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2016 a vykonateľnosť dňa 1.9.2016.
15. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Civilný sporový poriadok ani Exekučný poriadok neriešia pre tento prípad výslovne, ako je potrebné naložiť s napadnutým vecným uznesením súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu tu treba vychádzať analogicky zo situácie, kedy za konania vznikne neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok (napr. zánik procesnej subjektivity). Ustanovenie § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. totiž normuje v podstate negatívnu podmienku konania, kedy nepripúšťa vymáhať v exekučnom konaní nárok uvedený v § 166a cit. zákona. Ak takáto neprípustnosť nastane počas odvolacieho konania, vznikne tým neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, a to s účinkami pre celé konanie. Nedostatok podmienok konania vedie vždy k zastaveniu konania a v odvolacom konaní aj k zrušeniu napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
16. Pohľadávka, ktorá je oprávneným vymáhaná voči povinnému je pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz a môže byť v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR uspokojená len v konkurze. Z citovaných ustanovení ZoKR vyplýva, že zákonným následkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia súdu v Obchodnom vestníku, pričom za zverejnenie v právnom zmysle s poukazom na § 199 ods. 9 ZoKR sa považuje deň nasledujúci po faktickom zverejnení. Právne účinky vyhlásenia konkurzu tak v danej veci v zmysle uvedeného nastali dňa 31.3.2022. V dôsledku toho odvolací súd musel podľa cit. § 167f ods. 2 ZoKR exekučné konanie zastaviť. Odvolací súd neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na obsah podaného odvolania oprávneného, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného chýbajú podmienky na konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu, že odvolaciemu súdu vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Opačný postup by bol podľa názoru odvolacieho súdu neúčelný a nehospodárny.
17. Vzhľadom na to odvolací súd podľa ust. § 167f ods. 2 ZoKR v spojení s § 389 ods. 1 písm. a) a § 391 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zrušil a exekučné konanie zastavil.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. O nároku na náhradu trov konania účastníkov (oprávneného a povinného) odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017 tak, že žiadnemu z nich nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a preto žiadnemu z účastníkov nemožno pričítať na ťarchu procesné zavinenie na zastavení konania.
20. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
21. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O nároku na náhradu trov konania súdneho exekútora bolo rozhodnuté podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak je dôvodom zastavenia exekúcie vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, tak v takom prípade trovy súdneho exekútora znáša oprávnený. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.