Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1701-1998.pdf
PDF · 76.39 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1701/1998
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Duropack Turpak Obaly a. s., so sídlom Robotnícka 1, Martin, IČO: 31 562 116, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Hlinčíkom, advokátom so sídlom Dulice 161, Belá, proti povinnému INTERGAL a. s., naposledy so sídlom Pri likérke 1, Levoča, IČO: 31 566 626, pre vymoženie pohľadávky 354,35 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 2, Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou Ex 251/98 takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie 18,49 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 25. 09. 1998 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 251/98 na vymoženie pohľadávky vo výške 10 675,- Sk s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 21. 08. 1995, sp. zn. Cb/571/1995. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505*003050 zo dňa 13. 10. 1998, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 10 675,- Sk a trovy konania.
V priebehu konania požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Svoj podnet odôvodnil tým, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví ak, to ustanovuje tento zákon.
Exekučný poriadok v znení platnom do 31. 01. 2002 výslovne neuvádzal ako jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Táto skutočnosť však nebráni súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie aj v prípade, ak je povinný nemajetný. Exekúcia postihuje výlučne majetok povinného a pri jeho absencii je namieste exekúciu zastaviť, nakoľko ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a viedlo by iba k navyšovaniu trov exekúcie.
Súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 01. 2006, sp. zn. 3K/237/2001 bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného zamietnutý z dôvodu nedostatku majetku. Na základe tejto skutočnosti súd podľa § 8a zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri povolil výmaz povinného z obchodného registra.
Vo svetle vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že k strate spôsobilosti povinného byť účastníkom konania došlo z dôvodu jeho nemajetnosti. S poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 01. 2012, sp. zn. 4 M Cdo 8/2011, súd preto vyhovel podnetu súdneho exekútora a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 109,23 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V súlade s citovaným ustanovením súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 25. 09. 1998 preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu. Súd spočítal časy trvania jednotlivých úkonov, nakoľko pre priznanie odmeny je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preskúmanie v trvaní 10 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 30 minút a vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie a špecifikácie trov v trvaní 20 minút, spolu vo výške 6,64 Eur.
Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon súd priznal paušálnu sumu podľa § 15 vyhlášky vo výške 3,32 Eur. V paušálnej odmene 3,32 Eur podľa § 15 ods. 1 vyhlášky je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súdnemu exekútorovi zároveň nepatrí odmena za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, za doručenie návrhu na vykonanie exekúcie, doručenie jednotlivých exekučných listín, vypracovanie zoznamu vyhotovených osvedčených fotokópií poverenia, vypracovanie prípisu vrátenia poverenia, doručenie prípisu vrátenia poverenia a ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie a archivácia, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktoré sú v zmysle ust. § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Uvedené úkony majú administratívny charakter a ak priamo nesúvisia ani nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, nemožno ich považovať za exekučné úkony účelne vynaložené na exekúciu.
Súd v súlade so zásadou primeranosti trov exekúcie a s prihliadnutím na obsah a rozsah úkonu exekučnej činnosti určil čas trvania (v predchádzajúcom odseku), ktorý považuje za primeraný a hospodárny. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie sa súd nestotožnil s časovým trvaním 50 minút, ktoré v špecifikácii uviedol súdny exekútor Zásada primeranosti trov exekúcie sa naplno prejavuje pri priznávaní odmeny za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky. Súd má za to, že súdnemu exekútorovi nemohlo objektívne trvať preštudovanie návrhu na vykonanie exekúcie 50 minút. Súd zároveň poukazuje na to, že pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného časového trvania predmetného úkonu neprihliadol na úkon označený ako založenie spisu, nakoľko ide o administratívnu
prácu. Rovnako súd postupoval aj pri iných úkonoch exekučnej činnosti tak, ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu odmenu vo výške 3,32 Eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekútor nemá nárok na paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že upovedomenie bolo doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Pokiaľ na doručenie súdny exekútor využije služby iného subjektu (pošta), potom mu nevzniká právo na odmenu za doručenie, ale len nárok na náhradu poštovného. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Odmeňovanie súdneho exekútora tak, ako ho pozná vyhláška, je prejavom zohľadnenia odbornej kvalifikovanosti, zodpovednosti súdneho exekútora za bezchybný priebeh konania a v neposlednom rade náročnosti jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Samostatný úkon spočívajúci v odoslaní listiny na poštovú prepravu má charakter administratívnej práce, pričom odmena za takéto práce je zahrnutá podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora.
Podľa § 22 vyhlášky súd exekútorovi priznal aj náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 4,49 Eur a materiálové náklady vo výške 0,96 Eur, spolu 5,45 Eur.
Nakoľko je súdny exekútor platiteľom DPH, súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady v celkovej výške 15,41 Eur o 20 % DPH, t. j. o 3,08 Eur.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 18,49 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi oprávnený
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.