Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Csp/69/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zast.: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenie, takto

rozhodol:

9

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

odôvodnenie:

8

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2023 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3 061,30 EUR za porušenie jeho spotrebiteľských práv konštatovanom v konaní .

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaný si v pôvodnom konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 8 877,48 EUR s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2017. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 10.02.2023 pod sp. zn. žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom konštatoval, že k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu, Všeobecnej úverovej banky a.s. na žalovaného došlo v rozpore s ust. § 92 ods. 8 o bankách, ale aj ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

3. Ako spotrebiteľ si preto uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho spotrebiteľských práv, keďže v základnom konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil jeho právo tým, že požadoval od neho nárok na základe neplatného právneho úkonu.

4. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného ustanovenia postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú, ale išlo o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný uplatňoval pohľadávku na súde. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považuje sumu vo výške 3 061,30 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú žalovaný od neho v súdnom konaní požadoval a sumy, ktorá zostáva uhradiť do istiny poskytnutého úveru; pretože vo veciach, v ktorých je predmetom konania je finančná čiastka je jediným objektívnym kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia suma, o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa obohatiť chcel.

5. Výška finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu. Jediným kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Pojem primeraný má viacero synoným, avšak jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška primeraného finančného zadosťučinenia preto nemôže mať len symbolický význam, pretože symbolická výška nezohľadňuje obsah pojmu spravodlivosť.

6. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR, v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte primeraného finančného zadosťučinenia je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu.

7. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že žalobca nemal v spore aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia.

8. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ust. treba rozumieť aktívne konanie spotrebiteľa a úspešné uplatnenie konkrétneho nároku za porušenie práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľov.

9. Obrana žalobcu v spore vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. , ktorá ani neviedla k zamietnutiu žalobcu, keď žalobca nedostatok aktívnej legitimácie nenamietal, nepredstavuje úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľom v zmysle veta tretia .

10. Právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie zákonodarca v ust. veta tretia podmienil aktívnym konaním a uplatňovaním práv spotrebiteľa.

11. Zároveň nie je splnená ani druhá podmienka na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že spotrebiteľ v prípade úspešného uplatnenia porušenia jeho práv má nárok na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Pokiaľ nebola platne postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie bolo predmetom sporu vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. , neboli tak nikdy jej veriteľom a postúpenie pohľadávky bolo deklarované súdom za neplatné od počiatku a potom je vylúčené, aby boli subjektom zodpovedným za porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa .

13. S názorom žalobcu, že inštitút primeraného zadosťučinenia má plniť sankčnú funkciu nesúhlasia, a to z dôvodu občiansko-právneho charakteru tohto súkromno-právneho inštitútu. Rovnako je aj nesprávny názor o reparačnej funkcii daného inštitútu, ktorá je typická pre iný právny inštitút a to náhradu škody.

14. Suma, ktorej sa priznania žalobca domáha v tomto spore, aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nespĺňa podmienku primeranosti. Pre úplnosť uvádza, že odôvodnenie nároku žalobcu na finančné zadosťučinenie, spočívajúce v strohom vyjadrení, že ide o sumu, o ktorú sa chcel dodávateľ na jeho úkor obohatiť po zohľadnení rozdielov medzi poskytnutým úverom a plnením na úver, pričom zdôrazňuje, že sám žalobca do dnešného dňa veriteľovi požičanú sumu úveru nevrátil, nezodpovedá ideám právneho štátu.

15. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia sa chápe ako nástroj na odstránenie spôsobenej nemajetkovej ujmy. Spotrebiteľovi ho je možné priznať, len ak porušenie jeho práva alebo povinnosti mu reálne spôsobilo nejakú ujmu, pričom dôkazné bremeno je na spotrebiteľovi, aby preukázal, že konaním žalovaného utrpel ujmu takého rozsahu, ktorú je potrebné zhojiť poskytnutím finančného zadosťučinenia.

16. Žalobca v replike uviedol, že v zmysle zamietajúceho výroku rozhodnutia v základnom konaní je podľa jeho názoru evidentné, že si na súde úspešne uplatnil porušenie jeho práva, ako aj povinnosti žalovaného čím došlo k naplneniu hypotézy právnej normy § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.

17. Pokiaľ žalovaný uvádza, že z dôvodu absencie ujmy mu nárok na primerané finančné zadosťučinenie nevznikol, uvádza, že pre vznik nároku sa nevyžaduje vznik, ani hrozba ujmy. V danom prípade išlo už o reálnu hrozbu vzniku ujmy, nielen akademickú, keďže žalovaný ako neoprávnený subjekt viedol voči nemu súdne konanie.

18. Z východísk, na ktorých v sporoch o primerané finančné zadosťučinenie stavia žalovaný posudzovanie pasívnej vecnej legitimácie vyplýva, že postupník nemôže byť nikdy porušovateľom spotrebiteľských noriem a preto ho nemožno zaviazať ani na povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie úspešnému spotrebiteľovi. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa problematiky aktívnej vecnej legitimácie postupníkom pod sp. zn. , ako aj .

19. Žalovaný ako inkasná spoločnosť je povinný rovnako ako banka postupovať s odbornou starostlivosťou, čo však nedodržal a uplatňoval si voči nemu pohľadávku v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v základnom konaní neprejavil žiadnu sebareflexiu, ale sa súdne konanie sa snažil využiť vo svoj prospech, avšak výsledok základného konania dokazuje, že toto jeho právo súdiť sa nemalo oporu v hmotnom práve.

20. Za daných okolností je žalovaný pasívne legitimovanou stranou sporu a na podporu svojej argumentácie poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. a .

21. Primeranosť uplatnenej sumy finančného zadosťučinenia je vzhľadom na postoj žalovaného a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaný nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť za porušenie svojich zákonných povinnosti.

22. Neschopnosť spotrebiteľov nemôže byť legálnym zdrojom ziskov obchodníkov, poškodzujúc v konečnom dôsledku celú spoločnosť. To sa týka aj konania, ktoré sa vonkajšiemu pozorovateľovi javí byť ako ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť zo strany spotrebiteľa. V skutočnosti je to prejav slabosti spotrebiteľa, ktorý je vo väčšine prípadov do konania, javiacim sa ako ľahkomyseľné a nezodpovedné vmanévrovaný agresívnymi reklamnými kampaňami obchodníkov, z ktorých sa zdá, že ak si spotrebiteľ produkt obchodníka kúpi, resp. dá si poskytnúť, ešte na tom zarobí.

23. Jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku, ktorý dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil, alebo spôsobiť mienil porušením spotrebiteľského práva. Poukázal pritom na trend v rozhodovacej praxi, keď prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali primerané finančné zadosťučinenie vo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením sa dodávateľa alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť uplatnená. 24. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením rozsudku , ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

25. Súd I. inštancie rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 10.02.2023 pod sp. zn. zamietol žalobu žalovaného o zaplatenie nesplatenej časti spotrebiteľského úveru vo výške 8 877,48 EUR, poskytnutého zo strany jeho právneho predchodcu, Všeobecnou úverovou bankou a.s.. K zamietnutiu žaloby došlo pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorý si pohľadávku uplatnil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky ako neplatného právneho úkonu pre rozpor s ustanovením zákona o bankách, ako aj .

26. Podľa , proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

27. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovených alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok KS v Prešove sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

28. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

29. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce. 30. Neobstojí námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v konaní o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie spotrebiteľských práv žalobcu, konštatovaných v konaní , v ktorom bola žalovanému zamietnutá žaloba o zaplatenie bankovej pohľadávky pre neplatnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. zákona o bankách a .

31. Súd I. inštancie poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenska republiky zo dňa 30.03.2023, v ktorom odmietol dovolanie postupníka o jeho povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu zisteného porušenia spotrebiteľského práva pre rozpor s ustanovením zákona o bankách. Aj v tomto prípade bolo konštatované splnenie podmienok hypotézy právnej normy , z dôvodu zamietnutia žaloby postupníka pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie pre neplatnosť postúpenia pohľadávky.

32. Konštatoval, že nemožno súhlasiť s argumentáciou postupníka, že si len uplatnil odkúpenú pohľadávku a preto ho nemožno považovať za osobu, ktorá by za porušenie spotrebiteľského práva zodpovedala. Za úspešné uplatnenie práva je potrebné považovať obranu spotrebiteľa proti nároku uplatňovaného dodávateľom s tým, že postupník vyvolaním súdneho konania nie nevýznamnou mierou participoval do zásahu práv spotrebiteľa, ktoré skončilo jeho neúspechom v dôsledku nerešpektovania kritérií postúpenia bankovej pohľadávky.

33. Zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R48/2022 vyplýva, že pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinností v zmysle

tretia veta, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého prípadu.

34. Z odôvodnenia uvedeného stanoviska, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nesporne vyplýva, že jediným predpokladom, ktorý vyžaduje ust. pre uplatnenie nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je, že spotrebiteľ si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi. Žiadnu inú podmienku, teda ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma sa nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti, alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je jeho primeranosť. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

35. V zmysle vyššie citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít je potom možné konštatovať, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ si voči žalovanému ako dodávateľovi v konaní uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv upravených v ust. zákona o bankách v spojení s ust. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu ako spotrebiteľa, súd považoval samotný nárok na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný, avšak žalobe vyhovel iba čiastočne.

36. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti porušenia práv a povinností, z okolností na strane žalobcu ako aj žalovaného a okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

37. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

38. Za daného stavu s ohľadom na porušenie práva žalobcu zo strany žalovaného, ktorého ochrany sa úspešne domohol na súde, je nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia dôvodný. Žalobca v základnom konaní bol nútený podniknúť kroky na ochranu svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Žalobca však svoj nárok odôvodnil len úspešnosťou v konaní, v ktorom sa žalovaný domáhal voči nemu zaplatenia bankovej pohľadávky a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľského práva, ktoré bol nútený brániť. Neuviedol, či konanie žalovaného a následná obrana jeho spotrebiteľských práv viedli k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito negatívnymi dôsledkami, resp. nepriaznivými okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných, alebo psychická záťaž (rozsudok Krajského súdu v Prešove ).

39. V zmysle vyššie uvedeného, preto súd I. inštancie považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 100 EUR z dôvodu, že žalobca nepreukázal, žeby konanie žalovaného malo negatívne dôsledky na vznik jeho nepriaznivej majetkovej alebo sociálnej situácie a súčasne zohľadnil aj skutočnosť, že pôvodnému veriteľovi neuhradil ani istinu poskytnutého úveru, ktorej zaplatenia sa žalovaný v základnom konaní voči nemu domáhal vo výške presahujúcej sumu 4 000 EUR. Ďalej vychádzal zo skutočností, že na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie a v porovnaní s inými prípadmi u žalobcu nedošlo k priamym vyhrážkam a zastrašovaniu zo strany dodávateľa, ktoré by mali vplyv na jeho psychiku či rodinný život. Na základe uvedených skutočností potom priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobcovi

ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť na obohatenie spotrebiteľa, ani kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale ide o nárok, ktorým sa reparuje ujmy nemateriálnej povahy a musí zostať na úrovni a funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn, , , a ).

40. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa , každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

42. Podľa , výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

43. nemá obdobné ust. ., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k ust. . Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v . Nepatrný neúspech aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (str. 906 Komentára k , nakladatelství C. H. DESK).

44. Aj z dôvodovej správy k ust. vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom bude, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu úspech vo veci, keďže ten sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku.

45. Keďže predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého výška závisí od úvahy súdu, bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa vo výške zodpovedajúcej prisúdenej sume primeraného finančného zadosťučinenia v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.